Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2018

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 16C/367/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514219746
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Sinčáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2018:7514219746.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcov F. F., S.. X.X.XXXX,

M.G. W. U. Q. A., Q. XX, 2/ J. F., S.. X.X.XXXX, M. W. Z.E., A. X, 3/ M.. M. X., R.. F., S.. XX.X.XXXX, M. W.
Z., Č.S. XX a 4/ X. M., R.. F., S.. XX.X.XXXX, M. W. R. X, zastúpených JUDr. Vladimírom Kucharčíkom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Štefánikova 40 proti žalovanému X. X.Ž., S.. XX.X.XXXX, bývajúcemu
v U. Q. A., J. XX, zast. JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom so sídlom Čordákova 28, Košice o
určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobcovia v 1. až 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania vo veci
samej v rozsahu 100% s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom v 1. až 4. rade trovy neodkladného opatrenia v rozsahu 100%
s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 12.11.2014 domáhali určenia, že nadobudli vydržaním
právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve žalobcov ako vlastníkov pozemkov Z.
Q..Č.. XX J. W. XXX X., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. Č.. XX o výmere XXX X.,

druh pozemku: záhrady, Q.. Č.. XX o výmere XXXX m2, druh pozemku: záhrady a domu súp. Č.. XX
postavenéhonaparc.Č..XX,zapísanýchnalistevlastníctva(ďalejlen„LV“)č.XXXX,katastrálneúzemie
(ďalej „k.ú.“) N., obec U. Q. A. na prechod pešo a prejazd autom na časti pozemku žalovaného KNC
parc. Č.. XX o výmere X XXX X., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXX,
Z..Ú.. N., J. U. Q. A., a to v rozsahu vyznačenom graficky na geometrickom pláne č. 16/2014 zo dňa
14.8.2014 vyhotoveného Ing. Š. A., autorizovaným geodetom a kartografom a overeného katastrálnym
úradom dňa 2.9.2014 pod č. 984/14. Ďalej žiadali určiť, že žalovaný je povinný trpieť vykonávanie práva

prechodu a prejazdu žalobcov v 1.až 4.rade cez jeho pozemok zaťažený vecným bremenom a zaviazať
žalobcu k náhrade trov konania.

2. Podanú žalobu odôvodnili žalobcovia tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov KNC parc. Č..
XX, Č.. XX L. Č.. XX a domu súp. Č.. XX postaveného na parc. Č.. XX, zapísaných na LV Č.. XXXX, Z..Ú..
N.,J.U.Q.A.vspoluvlastníckychpodielochX/XX,X/XX,X/XX,X/XXL.X/XXkcelku.Tietonehnuteľnosti

nadobudlidovlastníctvadarom,resp.dedením.ŽalovanýjevýlučnýmvlastníkompozemkuZ.Q..Č..XX,
zapísaného na LV č. XXX, Z..Ú.. N., obec U. Q. A., ktorý nadobudol v júni XXXX. Počas predchádzajúcej
doby bola parcela č. XX a stavba na nej sa nachádzajúca vo vlastníctve spoločnosti Jednota, spotrebné
družstvo. Žalovaný ako nový vlastník oznámil žalobcovi v 1. rade, že má záujem pozemok oplotiť, čím bydošlo k zabráneniu prechodu a prejazdu po tomto pozemku. Žalobcovia ako aj ich právni predchodcovia
prechádzali po časti pozemku parc. Č.. XX takmer 100 rokov, za celý tento čas sa využívala časť
pozemku parc. č. XX vo vlastníctve žalovaného ako prechodová parcela, nakoľko táto aj v teréne vyzerá

ako súčasť cestnej komunikácie. V 60-tych rokoch minulého storočia postavili na parc. č. 20 rodičia
žalobcov rodinný dom a k tomuto domu oni aj žalobcovia prichádzali tak, že využívali časť pozemku
parc. č. 19 a parc. č. XXX/XX, ktorá je vo vlastníctve obce. Prechod cez časť pozemku vo vlastníctve
žalovaného a časť obecnej parcely tvorí jedinú prístupovú komunikáciu k nehnuteľnostiam žalobcov.
Právo prechodu a prejazdu bolo za celú dobu (takmer 100 rokov) rešpektované a zo strany žalobcov

resp. ich právnych predchodcov aj využívané a nikým nerušené. Rozsah vecného bremena (skutočného
priebehu prechodu a prejazdu) je vyznačený aj v geometrickom pláne č. 16/2014 zo dňa 14.8.2014
vyhotoveného Ing. Š. A., autorizovaným geodetom a kartografom a overeného katastrálnym úradom
dňa 2.9.2014 pod č. 984/14. Poukazovali na ust. § 151o ods.1 Občianskeho zákonníka, ktoré pripúšťa
vznik vecného bremena aj vydržaním, ak oprávnený držiteľ vykonáva právo zodpovedajúce vecnému
bremenu dobromyseľne nepretržite najmenej 10 rokov. Žalobcovia, ako aj ich právni predchodcovia

toto právo využívali dobromyseľne, že im toto právo patrí. Vzhľadom na to, že sa právo zodpovedajúce
vecnému bremenu vykonávalo minimálne po dobu 10 rokov, je na strane žalobcov splnená podmienka
nadobudnutia tohto práva vydržaním. Žalobcovia na základe informácií žalovaného o úmysle oplotiť
prístupovú parcelu č. 19 mali záujem mimosúdne sa dohodnúť so žalovaným na zmluvnom zriadení
vecného bremena, pre účely využívania práva žalobcov na prechod a prejazd, k mimosúdnej dohode

však nedošlo. Obec U. Q. A. ako vlastník parcely č. XXX/X v prístupe po tejto parcele žalobcom nebráni,
ale pred vstupom na túto obecnú parcelu musia žalobcovia prejsť cez časť spomínanej parcely č. 19
vo vlastníctve žalovaného.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 2.2.2015 tvrdil, že
žalobcovia majú možnosť vybudovania iného prístupu k pozemku ako cez jeho nehnuteľnosť. Pozemok
žalovaného nebol celý oplotený bývalým vlastníkom Jednota, a preto cez neho chodili všetci, nielen
žalobcovia. Po odkúpení pozemku s pohostinstvom žalovaný oznámil žalobcovi v 1.rade, že po čase by
chcel pozemok kvôli rekonštrukcii budovy oplotiť a požiadal ho, aby do pol roka urobil príjazd cez potok

tak, ako ho majú všetci ostatní obyvatelia ulice. Situáciu sa snažil vyriešiť starosta obce vybudovaním
príjazdovej cesty mostíkom k domu žalobcu, avšak žalobcovia tejto stavbe zabránili.

4. S podanou žalobou podali žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (predtým

predbežné opatrenie) v znení, že žalovaný je povinný znášať výkon práva žalobcov ako vlastníkov
nehnuteľností v k.ú. N., J. U. Q. A., zapísaných na H. Č.. XXXX, parciel registra G. Č.. XX - zastavené
plochy a nádvoria s výmerou 500 m2, č. 21 - záhrady s výmerou XXX X., Č.. XX - záhrady s výmerou
XXXXmX a domu súpisné číslo XX S.a parcele číslo 20 - prechod pešo a prejazd automobilom cez
parcelu registra C číslo XX - zastavané plochy a nádvoria s výmerou XXXXmX W. Z..Ú.. N., obec

U. pri Hornáde, zapísanej S. H. Č.. XXX v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom Ing. Š. A.
Č. XX/XXXX C. U. XX.X.XXXX, overeným Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom
pod číslom XXX/XX U. X.X.XXXX, ktorý tvorí súčasť tohto uznesenia. Návrh odôvodnili konaním
žalovaného, ktorý dňa X.XX.XXXX osadil pri rohu budovy na svojom pozemku stĺpik a vykopal jamu
pre osadenie druhého stĺpika pri stĺpe elektrického vedenia pre účely upevnenia oplotenia a dňa

X.XX.XXXX žalovaný reálne zamedzil žalobcovi v 1. rade výkon práva prejazdu a oznámil mu, že ide
zriaďovať oplotenie a postavil tam auto. Po oplotení sporného pozemku by bol znemožnený prístup
k nehnuteľnostiam v spoluvlastníctve žalobcov, žalobca v 1. rade má v dome súpisné číslo 46 trvalý
pobyt a je tu aj reálna hrozba vzniku škody na majetku žalobcov v dôsledku nemožnosti zabezpečovať
a udržiavať dotknuté nehnuteľnosti. Uznesením zo dňa 9.1.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

17.2.2015, súd podanému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel, keď dospel k záveru,
že bol osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, tiež bolo osvedčené nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov a bol preukázaný potrebný vzťah
navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

5. S účinnosťou od 1.7.2016 sa na konanie sporových strán pred súdom vzťahuje zákon č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd podľa tohto predpisu postupuje aj v konaniach začatých
pred účinnosťou tohto zákona (§ 470 ods.1 CSP).6. V priebehu konania, dňa 22.6.2018 podali žalobcovia návrh na zmenu žalobného petitu a žiadali,

aby súd alternatívne určil, že žalobcovia nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu
(v znení vyplývajúcom zo žalobného návrhu) a žalovaný je povinný trpieť vykonávanie práva prechodu
a prejazdu žalobcov cez jeho pozemok zaťažený vecným bremenom alebo súd zriadil pre žalobcov
vecné bremeno in rem v rovnakom znení. Na pojednávaní dňa 20.9.2018 súd navrhovanú zmenu
žaloby nepripustil, pretože výsledky doterajšieho dokazovania neboli dostačujúce pre rozhodnutie o

zmenenom návrhu. Rozhodovanie o zriadení vecného bremena by si vyžadovalo ďalšie, rozsiahle
dokazovanie, čo by bolo vzhľadom na dĺžku súdneho konania i doterajšie dokazovanie v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania (čl. 17 CSP).

7. Podľa H. Č.. XXXX Q. Z..Ú.. N., J. U. Q. A. sú žalobcovia v 1.- 4. rade podielovými spoluvlastníkmi

pozemkov reg. G. Q.. Č.. XX, XX L. XX, ako aj domu súpisné číslo XX postaveného na parcele Č.. XX,
a to titulom osvedčenia o dedičstve XXD/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, C. XXXX/XX resp. darovacej
zmluvy W. XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, Č..C.. XX/XX. Z výpisu z LV č. XXX pre totožné k.ú. vyplýva, že
výlučným vlastníkom pozemku reg. C parc. č. 19 je žalovaný, a to na základe kúpnej zmluvy W. XXXX/
XX C. U. XX.X.XXXX, Č..C.. XX/XX.

8. Z kópie katastrálnej mapy tvoriacej súčasť predloženého geometrického plánu súd zistil, že pozemky
parc. č. XX, XX L. XX nie sú bezprostredne susediace s pozemkom parc. č. 19. Medzi pozemkami
sporových strán sa nachádza miestna komunikácia (parc. č. 347/4).

9. Žalobcovia v konaní argumentovali, že žalovaným prezentované iné riešenia prístupu na ich pozemok
sú nevyhovujúce. Žalobcovia iniciovali zastavenie stavebných prác na prístupovom mostíku, pretože
obec pri stavbe porušila stavebný zákon, bol totiž dotknutý pozemok vo vlastníctve melioračného

podniku. Obec začala vykonávať stavebné práce, na ktoré nemala oprávnenie. Žalobcovia sú dedičmi
po neb. J. F.Á., ktorý si s manželkou na ich pozemku postavili dom, do ktorého sa nasťahovali v roku
1964. Žalobcovia poukazujúc na fotografiu č.7 tvoriacu súčasť príloh žaloby tvrdili, že vpravo dolu
sa nachádza rúra, počas začatia stavby tu bolo len brodisko a túto prístupovú cestu - prístupový
mostík postavil právny predchodca žalobcov niekedy v roku XXXX. Učinil tak v zmysle stavebného

povolenia. Taktiež vystavil oporný múrik. Vybudovanie mostíka z hlavnej prístupovej cesty nebolo
technicky vhodné, nakoľko pozemok žalobcov je orientovaný do strmého kopca. Žalobcovia poukazovali
na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo 929/2001, podľa ktorého pri vydržaní možno vychádzať
aj len z domnelého právneho titulu držby, ak skutočný titul neexistoval. Žalobcovia zdôrazňovali, že
dom žalobcov bol vybudovaný pred 60-mi rokmi a celú túto dobu právni predchodcovia žalobcov

aj žalobcovia uvedenú prístupovú cestu nerušeným spôsobom užívali. Bolo tak až pokiaľ žalovaný
neodkúpil predmetnú nehnuteľnosť. Žalovaný tiež pochádza z tohto miesta a vedel, že to bolo stále
takto využívané. Žalobca v 1.rade poukazoval na skutočnosť, že k nadobudnutiu pozemku, na ktorom
sa nachádza ich dom, jeho právnymi predchodcami, došlo už v 30. rokoch minulého storočia, prístupová
cesta, po ktorej doposiaľ chodia k pozemku, tam bola vždy, užívalo ju družstvo. Pokiaľ ide o súčasnú

prístupovú cestu, uvádzal, že išlo o urbárske pozemky, resp. pozemky v súkromných vlastníctvach, je
možné, že tu existoval nejaký právny vzťah, na základe ktorého jeho právni predchodcovia túto cestu
užívali.
Žalobcovia za podstatné v danej veci považovali to, že v roku 1961 právni predchodcovia žalobcov
dostali stavebné povolenie, ktoré vydal štát a na základe právoplatného rozhodnutia stavebného úradu

začali stavať dom na pozemkoch, ktoré boli v ich vlastníctve. Územné rozhodnutie bolo vydané dňa
18.3.1961 a stavebné povolenie dňa 27.4.1961. V oboch rozhodnutiach je uložená povinnosť, že
stavebník osadí stavbu podľa rozhodnutia na parc. č. 955/2 s odstupom od miestneho potoka minimálne
12 m max. 14 m. V bode 10 stavebného rozhodnutia sa uvádza, že cez priekopu pri hradskej je majiteľ
povinný zriadiť mostík podľa predpisov cestnej správy. Toto stavebné povolenie je na predtlači vypísané

a na nej dopisuje stavebný úrad špecifiká k danej stavbe. Špecifikom v tomto prípade bola vzdialenosť
od miestneho potoka 12 až 14 metrov. V predtlači je uvedené, že majiteľ zriadi mostík popri hradskej
cez priekopu, nie cez miestny potok. Priekopou je podľa nich tá, ktorá vedie popri dome súbežne
s parcelou, cez ktorú stavebník zriadil most. Na základe tohto právoplatného stavebného povoleniaprávni predchodcovia žalobcov postavili dom, ktorí nerušene 50 rokov užívali po danej prístupovej
komunikácii. Po 50.rokoch kúpil vedľajší pozemok miestny obyvateľ - žalovaný, ktorý poznal danú
situáciu a vedel, že po tejto komunikácii pristupovala rodina JY. vždy k svojmu domu a aj záhradkári

k záhradkám nachádzajúcim sa nad týmto pozemkom. Na parcele, kde stojí teraz budova Jednoty, sa
nachádzal niekedy miestny národný výbor, čiže pravdepodobne toto bola vtedy aj miestna komunikácia
respektíve komunikácia patriaca obci. Zamedzenie prístupu žalobcom k domu postavenému na základe
rozhodnutia štátu, po jeho nerušenom užívaní 50 rokov považujú za porušenie vlastníckeho práva
žalobcov. Poukazovali tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu 5 Cdo 39/1999.

Žalobcovia nikdy nemali vedomosť, až do roku 2014, že by bolo ich právo prechodu a prejazdu niekedy
spochybnené. Vždy vychádzali z toho, že toto právo im patrí. Až keď žalovaný kúpil pozemok KNC
Q..Č.. XX, začali vznikať problémy s prístupovou komunikáciou. Prístup z prednej strany od cesty by bol
technicky možný len, ak by obec vybavila alebo zariadila povolenie stavby prejazdu cez miestny potok,
čo je vodohospodárske konanie, ktoré nie je jednoduchým konaním a samotní žalobcovia toto konanie
nevedia ovplyvniť.

10. Procesná obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že žalobcovia nepreukázali splnenie podmienok
pre vydržanie práva vecného bremena. Poukazoval na to, že cez pozemok Jednoty prechádzali všetci
ľudia, lebo ho brali ako verejný a Jednota sa o neho nestarala. To využili žalobcovia ako svoju prístupovú

cestu, napriek upozorneniu iných občanov na možné problémy v budúcnosti. Žiadaný prejazd je v
rozpore s územným plánom obce, kde na Potočnej ulici má každá parcela priamy vstup z cestnej
komunikácie, a nie cez súkromné pozemky iných vlastníkov. Cez pozemok žalovaného prechádzajú
okrem žalobcov aj iné osoby. Žalobcovia si mohli zriadiť iný prístup na pozemok v ich vlastníctve, obec
začala s výstavbou mostíka, práve žalobcovia však iniciovali pozastavenie tejto stavby.

Žalovanýpotvrdzoval,žezmiestnejkomunikácieviedlaurbárskacestacezpoľnohospodárskepozemky,
avšak od jeho objektu ako je to v súčasnosti niekoľko metrov povyše smerom k domu F., predtým to
bolo inak, prechádzalo sa v okolí potoka.
K tvrdeniam žalobcov o osadení rúry a brodisku uviedol, že predmetná rúra bola osadená dávno po
vybudovaní domu žalobcov, možno 2 x ročne tam preteká voda, čiže nemožno hovoriť o tom, že tu

bolo nejaké brodisko. K tvrdeniu o technickej nemožnosti právnych predchodcov žalobcov postaviť si
mostík z hlavnej prístupovej cesty, pretože ich pozemok je stavaný strmo do kopca uviedol, že takto
majú situované pozemky aj ostatní obyvatelia uvedenej ulice. Vedľa pozemku žalobcov je 11 mostíkov
vybudovaných k domom a pozemkom susedov, pričom všetci majú pozemky orientované strmo do
kopca. Vysadenie stromov aj osadenie betónového múrika preukazuje snahu žalobcov o ohradenie sa

a zabránenie prístupu aj ostatným obyvateľom k ďalej sa nachádzajúcim pozemkom.
Podľa žalovaného žalobcovia nepreukázali spôsobilý právny titul, ako ani spôsobilý predmet vydržania,
tak isto nebola preukázaná dobromyseľnosť z hľadiska subsidiarity. Žalobcovia neuniesli bremeno
tvrdenia ani dôkazné bremeno, a preto považoval podanú žalobu za nedôvodnú, navrhoval ju zamietnuť
a priznať mu náhradu trov konania.

11. Podľa rozhodnutia Odboru výstavby a vodného hospodárstva rady Okresného národného výboru
v Košiciach zo dňa 27.4.1961 bola právnemu predchodcovi žalobcov Ondrejovi Juhásovi povolená
novostavba na pozemku parc. č. XXX/X. Pri stavbe bol stavebník povinný okrem iných dodržať aj

podmienku, že cez priekopu pri hradskej je povinný zriadiť mostík podľa predpisov cestnej správy.
Pozemok nadobudol J. F. s manželkou X. F. na základe kúpnej zmluvy spísanej formou notárskeho
protokolu zo dňa 20.1.1961 od X.O. Z..

12. Žalobca v 1.rade vo svojej výpovedi uviedol, že je najstarším zo súrodencov - žalobcov, narodil
sa v roku 1961 a pamätá si, že do nového domu v U. Q. A., v časti N. prišli bývať, keď mal tri roky.
Dom nebol dokončený a ani pozemok oplotený, oplotenie sa zriadilo neskôr. Časť pozemku jeho rodičia
získali od manželov Z. a časť po jeho babke. Pokiaľ ide o budovu, ktorú v súčasnosti vlastní žalovaný,
nevie presne uviesť, v ktorom roku sa začala jej stavba a kedy bola stavba ukončená, ako dieťa si na

túto stavbu pamätá. Pred výstavbou tohto objektu, kde mala Jednota prevádzku pohostinstva a obchod,
tam stála drevená budova - nejaké kultúrne zariadenie alebo kultúrny dom. Na pozemok vo vlastníctve
žalobcov sa prechádza po verejnej komunikácii cez pozemok vo vlastníctve žalovaného a potom cez
obecný pozemok, ktorý nie je verejnou komunikáciou, takto bol prístup na pozemok od počiatku. Ďalejje zriadený mostík cez odvodňovací kanál, tento mostík zriaďovali jeho otec a starý otec, upravili terén,
bola nainštalovaná pri tomto vstupe brána, ústi do nej cesta, o ktorú sa vedie spor. Táto cesta vedúca
z verejnej komunikácie cez pozemok žalovaného na pozemok asi vo vlastníctve obce nebola asfaltová,

upravená,aleoddávnabolavysypanákameňomaštrkom.Oddetstvasipamätá,žetútocestuudržiavala
jehorodina,keďsavyjazdilikoľajeapovymývalikamene,vysypalijukameňomaštrkom.Rodičiažalobcu
v 1.rade nemali vlastné auto, ale chodievali k nim návštevy autom resp. nákladné autá dovážajúce uhlie,
drevo a pod. Nepamätá si, že by niekto jeho rodičom určil, že takto môžu využívať túto prístupovú cestu,
on si nepamätá, či túto cestu zriadili jeho rodičia alebo jej časť vedúcu k ich domu od brány, časť tejto

cesty používali aj minulosti rôzni občania, ako cestu do lesa, ktorá vedie po obecnom pozemku. Po tomto
obecnom pozemku sa cez časť uvedenej cesty prechádzalo na poľnohospodárske pozemky, chodievali
tadiaľ aj poľnohospodárske stroje, zrejme tieto pozemky užívalo družstvo. Objekt bývalej Jednoty nebol
nikdyúplneoplotený,vspornejčastinebolonikdyžiadneoplotenie.Inýprístupnapozemokniejemožný,
najmä terénom, výškovými rozdielmi. Žalobca v 1.rade nepozná okolnosti stavby mostíka, ktorým sa
údajne mal riešiť prístup - nový prístup na ich pozemok, on v obci nebýva 25 rokov, chodieva však na

návštevy k mame, ktorá tam doposiaľ býva. Nevie, ako sa vzťahy so žalovaným narušili, pretože on s
ním vždy vychádzal dobre. Poznajú sa od detstva, avšak vzhľadom na to, že dlho nežil v Tepličanoch,
nemal prehľad o jeho podnikateľskej činnosti v priestoroch bývalej Jednoty.

13. Žalobca v 1.rade v písomnom podaní zo dňa 31.5.2018 uviedol, že budova Jednoty bola postavená
na obecnom pozemku, cez ktorý prechádzajú, po ceste, ktorá tam bola ešte pred výstavbou ich domu,
o čom svedčí aj to, že na mieste Jednoty stál obecný úrad. K spornej parcele patrí aj miestna asfaltová
cesta na Potočnej ulici cca 1/3-1/2 a po jej ohradení sa autá nedostanú na Q. Y.. Čo sa týka vybudovania
mostíka cez priekopu, okolo ich pozemku boli priekopy dve, a to pozdĺž pozemku a pred ním a stavebné

povolenie nebolo presne špecifikované. Podobné stavebné povolenia majú vraj aj iní, pretože pri písaní
si pravdepodobne pomáhali iným povolením z tejto ulice a cestu pred pozemkom už mali. Priekopa
pozdĺžpozemkubolajehorodičmiupravená,mostíkvybudovaný,pričomajvydláždilipotok50m.Vznikol
oporný múr v stavebnej výške X,X X. a dĺžke 25 m a ďalší oporný múrik zo zábradlím, ktorý bránil vyliatiu
potoka o dĺžke 40 m, pričom vznikol parčík s lavičkami a stromami, ktorý s obľubou ľudia využívali.

To všetko vybudovali jeho rodičia na svoje náklady so súhlasom vtedajších predsedov miestneho
národného výboru. Tento parčík už nevyzerá ako predtým. Bývalý starosta dal so žalovaným vyrezať ich
zábradlie, povyhadzovali a poškodili betónové kocky, poškodili oporný múrik a takmer vyrezali aj stromy.
Tieto pozemky udržiavala rodina žalobcov celé generácie bez toho, aby niekoho obmedzovali. Ide o pár
metrov, ktoré bránia prejazdu a keď problém vznikol, tak napriek vedomosti, že mu právo prechodu a

prejazdu patrí, ponúkol dvojnásobok trhovej ceny za spornú časť pozemku s tým, že ho budú spoločne
užívať ďalej ako doteraz. Žalobca tým chcel predísť budúcim problémom. Odpoveď žalovaného bola:
"Keby niekomu inému, tak hej, ale Tebe nie ... ". Nikdy s prechodom nebol problém a na zadný dvor
chodili a aj doposiaľ chodia autá len sporadicky. Dvor bol oplotený len v zadnej časti a predná časť podľa
ich domnienok patrila obci. O spornú nehnuteľnosť mal záujem aj žalobca v 1.rade, avšak cena sa mu

zdala privysoká. Podľa žalobcu v 1.rade skutočným dôvodom, pre ktorý prišli žalobcovia o prístupovú
cestu je ten, že sa žalobcovi a ľuďom, ktorým sa postup bývalého starostu nepáčil, podarilo zastaviť
väčšinu akcií, pri ktorých sa jednalo okolo 100 hektárov pozemku a miliónové kšefty na úkor obyvateľov
Tepličan. Následne prišli vyhrážky žalobcovi i jeho rodine, ničenie ich majetku, zamedzenie prístupu na
pozemok, krivé obvinenia, útoky a pod.

14. Z obhliadky na spornej nehnuteľnosti vykonanej dňa 18.5.2016 súd zistil, že prístup k domu žalobcov
vedie z miestnej komunikácie po komunikácii, ktorá nemá spevnený povrch, je vysypaná štrkom,
viditeľné sú vyjazdené koľaje a z tejto príjazdovej cesty sa vstupuje na pozemok vo vlastníctve žalobcov

cez vchodovú bránu. Žalobca v 1.rade uviedol, že takto je riešený prístup do uvedeného domu od
počiatku, iný prístup nikdy nebol ani sa neplánovalo zriadenie iného prístupu, napr. cez spomínaný
mostík cez potok a podobne.

15. Svedok L. V., bývalý starosta obce vo svojej výpovedi uviedol, že pozná problém medzi sporovými
stranami,chcelvecriešiťkvšeobecnejspokojnostistavboumostíka,aby žalobcoviamali prístupkdomu
a na pozemky v ich vlastníctve tak, aby sa to nedotýkalo pozemku žalovaného. Pred domom žalobcov
z Potočnej ulice tiekol potok, tento nebol v správe hydromeliorácii, stará sa o neho obec. Starostachcel zriadiť mostík. Bola dovezená rúra s priemerom 110 cm, ktorou by potok pretekal a povrch by sa
upravil na normálny vjazd, ktorým by sa riešilo napojenie na pôvodnú cestu. Na túto stavbu nemala obec
vydané žiadne povolenie, mal za to, že toto nebolo potrebné, pretože išlo o drobnú stavbu na obecnom

pozemku. Predmetnú stavbu zastavili žalobcovia a oni zrejme iniciovali na správe meliorácii zastavenie
prác. Do dnešného dňa sa tento mostík nepostavil.

16.ZčestnéhoprehláseniaL.V.zodňa5.2.2015vyplýva,žemenovanýbolvnovembri2014akostarosta

obce sa rozhodol riešiť prístup k pozemkom žalobcov i ostatným pozemkom vybudovaním mostíka cez
miestny potok v časti obce N.. Upravil dno potoka a osadil plastovú rúru o šírke 7 metrov. Chystal sa to
obsypať štrkom a zriadiť tak vjazd vyhovujúci aj pre nákladné vozidlá. Z dôvodu vyhrážok od žalobcu v
1.rade a následného fyzického zabránenia umiestnením motorových vozidiel v prácach nepokračoval.
Išlo pritom o práce na pozemkoch vo vlastníctve obce.

17. Svedok Š.N. O. pri obhliadke vypovedal, že je rodákom z obce N. a doposiaľ tu býva. Bol aj členom
pôvodného spotrebného družstva Jednota, od roku 1959. Nevedel uviesť, kedy sa staval objekt Jednoty,
ale pred výstavbou tohto objektu tu nebolo nič, len lúky, bol tu predtým drevený kultúrny dom. Dom
F. už stál, keď sa stavala budova Jednoty, F. tam už aj bývali. Potvrdil, že z verejnej komunikácie
viedla oddávna cesta, ktorá viedla na pozemky, teda na poľnohospodársku pôdu a do lesa a tadiaľ

ľudia prechádzali. Ukazoval na viditeľný pôvodný zelený stĺpik z pôvodnej brány, ktorý inštalovala ešte
Jednota. Touto bránkou sa vchádzalo, vrátane áut, ktoré sem prichádzali za účelom zásobovania.
Pozemky za objektom Jednoty sú súkromné, v tejto časti ešte pozemok bol urbársky a časť pozemku
sa využívala ako urbárska cesta. Tadiaľ prechádzali členovia urbárskej spoločnosti k svojim pozemkom,
tak isto aj lesníci do lesa a podobne. Pokiaľ ide o miestnu komunikáciu, na ktorú sa napája cesta k

F.V., táto bola opravovaná a rozširovaná, najmä v súvislosti s reguláciou potoka. Na spornom pozemku
nebol žiaden problém, stále sa takto chodilo. Časť cesty, o ktorú F. ide, tvorí pôvodnú urbársku cestu
a F. si s výstavbou rodinného domu zriadili len krátky prejazd na dĺžku 5 metrov, časť tejto príjazdovej
cesty bola užívaná oddávna ako urbárska cesta. Po okrajoch tejto cesty až po stromy k časti k potoku na
druhej strane sú dve borovice. Pôvodná cesta viedla doposiaľ viditeľným údolím, v súčasnosti patrí F.,

vyzeralo to však inak, zmenilo sa to v súvislosti s reguláciou potoka. Prechádzalo sa cez koryto potoka,
kým postavili dom Juhásovi, potom sa koryto vyregulovalo, pretože bol objem vody stúpajúcej zhora a
zaplavovala sa pôda i cesta.

18. Svedkyňa O. F., matka žalobcov vypovedala, že potok mal voľné koryto, len tak tiekol a vznikali
záplavy. Potom sa tento potok reguloval do dnešnej podoby, teda potok tečie popred ich domom.
Pokiaľ ide o prístupovú cestu k domu, v súvislosti s výstavbou domu využívali cestu ako je teraz, táto
cesta existovala oddávna. Oni ju upravili, teda vysypali k ich pozemku od vzdialenosti približne ako
sú vysadené už veľké borovice. V jarku pred ich plotom viedla urbárska cesta, po ktorej sa pôvodne

chodilo,keďeštenebolodružstvo,chodilitadiaľurbárnicispovozmi.Spomínanéborovicenevadili,neboli
prekážkou pre používanie tejto cesty. Túto cestu už vymylo.

19. Podľa stanoviska obce U. Q. A. C. U. XX.X.XXXX L. XX.X.XXXX vlastník nehnuteľnosti -
pozemku parc.č. XX, XX L. XX a domu súp.Č..XX, Z..Ú.. N. nemá možnosť iného prístupu k svojej

nehnuteľnosti ako po súčasnej prístupovej ceste. Podľa rozhodnutia o povolení stavby rodinného domu
č. výst/15361-1960 zo dňa 27.4.1961 právny predchodca vlastníkov stavby, otec žalobcov J. F., mal
uložené zriadiť mostík cez priekopu pri hradskej. V skutočnosti to bol potok, cez ktorý sa do toho
času prechádzalo brodením. Cez tento potok stavebník vybudoval svojpomocne, na vlastné náklady, na
rovnakom mieste ako bol v tom čase užívaný prechod cez potok prejazdový mostík. Od tejto doby je

tento mostík využívaný ako prechod a prejazd k pozemku a rodinnému domu súp. č. 48, ako aj prechod
a prejazd k parcele č. XXX/X vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú za touto parcelou. Obec
nemá dôvod vybudovať nový prejazdový mostík. Akákoľvek výstavba podlieha stavebnému konaniu na
základe vypracovanej projektovej dokumentácie. Práce, ktoré začal v súvislosti s výstavbou mostíka
predchádzajúci starosta boli zastavené, keďže na stavbu nebolo vydané príslušné stavebné povolenie.

20. Ing. L. Z. v čestnom vyhlásení zo dňa 9.2.2015 uviedol, že Jednota ľudové spotrebné družstvo
Košice postavilo objekt potravín a pohostinstva v rokoch XXXX-XXXX na pozemku Y. N. Q.. Č.. XXX.
Tento pozemok (pasienok) podľa jeho vedomostí kúpila Jednota od F. R. U. W. U.V. Q. A., ktoré v týchtorokoch spravovalo a obhospodarovalo urbárske pozemky. Jemu ako predsedovi Jednoty spotrebné
družstvo Košice pôsobiacemu v tejto funkcii v rokoch 1996-1998 a potom od r.1999 do r. 2004 ako
riaditeľovi divízie Košice COOP Jednoty Q. M. nie je známa písomná ani iná forma dohody o ďalších

užívateľoch menovaného pozemku alebo jeho časti. Prístup k nehnuteľnostiam na Q. Y. si každý majiteľ
nehnuteľnosti riešil vybudovaním mostíka ponad potok, pričom tento aj zreguloval. Majiteľ nehnuteľnosti
č. 46/10, t.č. už nebohý J. F. tiež pred svojou nehnuteľnosťou vyreguloval potok, avšak prístup k svojej
nehnuteľnosti neriešil z Q. Y., ale z obecnej cesty vedúcej pôvodne cez potok z Q. Y. popri jeho pozemku
na hon (pozemky) M. a ďalšie až k lesu. Vybudovaním cesty na Potočnej ulici a tiež svojpomocnou

reguláciou potoka bol prerušený pôvodný prístup k tejto obecnej ceste. Zmenou vlastníka pozemku
prináležiacom k nehnuteľnosti (dovtedy COOP Jednota Q. M.) sa situácia zmenila, čo chcel niekedy
koncom októbra - začiatkom novembra 2014 napraviť starosta obce vybudovaním mostíka a sprístupniť
tak obecnú cestu parc. č. XXX/X. Tomu však žalobca v 1.rade zabránil, čím uškodil nielen sebe, ale
zabránil aj obyvateľom obce využívať túto obecnú cestu.

21. Z oznámenia Hydromeliorácie, štátny podnik zo dňa 19.4.2018 vyplýva, že uvedený štátny podnik je
správcom odvodňovacieho „Z. U., O..Č.. XXXX XXXXXX nachádzajúceho sa na pozemku G. Z. Q..Č..
XXX, Z..Ú.. N., vybudovaného v roku XXXX o celkovej dĺžke 1,078km ako súčasť vodnej stavby „OP
U.V. Q. A.“. O aktivite bývalého starostu obce o výstavbe mostíka k nehnuteľnostiam parc.č. XX, XX
L. XX nemá vedomosť. Štátny podnik postupuje v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vodách a v

prípade potreby premostenia odvodňovacích kanálov v jeho správe tak, aby bol zabezpečený prístup
na pozemky, podnik nemá zásadné pripomienky a na základe predloženej projektovej dokumentácie
spravidla súhlasí s realizáciou premostenia, ktorú v celom rozsahu financuje žiadateľ (zväčša vlastník
nehnuteľností).

22. Z oznámenia Okresného úradu Košice-okolie, katastrálny odbor zo dňa 18.7.2018 a 15.10.2018,
ako aj z ním predložených listín vyplýva, že na základe zákona č. 81/1949 Zb. došlo k prevodu
vlastníctva nehnuteľnosti pozemkovoknižnej parcely č. 958 o výmere 765 m2 z bývalých urbarialistov
obce N. do vlastníctva Jednotného roľníckeho družstva v Družstevnej pri Hornáde, ktoré na základe
hospodárskej zmluvy zo dňa 21.2.1966 previedlo vlastníctvo na Jednotu spotrebné družstvo v Košiciach.

Podľa uvedenej hospodárskej zmluvy sa vlastníctvo prevádzalo bez tiarch. Podľa informatívnej grafickej
identifikácie parciel zodpovedá sporná časť súčasnej parcely č. XX Z. pozemkovoknižnej parcele č. 958.

23. Predmetom konania bolo určenie, že žalobcovia nadobudli vydržaním právo vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok, ktorého súčasným vlastníkom je žalovaný.

Žalobcovia tvrdili nadobudnutie tohto práva od svojich právnych predchodcov, ktorým bolo v roku 1961
udelené stavebné povolenie na výstavbu domu. Počnúc začatím výstavby domu prechádzali právni
predchodcovia žalobcov a následne samotní žalobcovia verejne prístupnou komunikáciou vedúcou
sčasti cez pozemok vo vlastníctve žalovaného.

24. Nakoľko právni predchodcovia žalobcov mali podľa tvrdenia žalobcov vstúpiť do oprávnenej držby
počnúc rokom 1961, súd posudzoval splnenie podmienok pre nadobudnutie práva vecného bremena
vydržaním počnúc zákonom č. 141/1950 Zb., účinným od 1.1.1951 -tzv. Stredný Občiansky zákonník.

25. Podľa ust. § 115 zákona č. 141/1950 Zb. vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde

o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
V zmysle ust. § 116 ods.1 vlastnícke právo k nehnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145)
a nepretržite 10 rokov.
Ustanovenia o vydržaní vlastníckeho práva platia obdobne o vydržaní iných vecných práv (§ 118 zákona
č. 141/1950 Zb.).

V zmysle ust. § 145 ods.1 zákona č. 141/1950 Zb. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

26. Dňa 1.4.1964 vstúpil do účinnosti nový Občiansky zákonník - zákon č. 40/1964 Zb., ktorý v znení
účinnom do 31.3.1983 neupravoval možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva (a teda ani iných vecných

práv) vydržaním. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.1984 opätovne pripúšťala možnosť
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.27. V zmysle ust. § 135 a Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 vlastníkom veci, ktorá
môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods.
1) nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo

zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).

28. Podľa ust. § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 oprávnený držiteľ sa
stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu
desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

29. Podľa ust. § 151o ods.1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

30. Podľa ust. § 129 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako
s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý
alebo opätovný výkon.

31. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí,
je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods.1
Občianskeho zákonníka).

32. Žalobcovia argumentovali, že ich právni predchodcovia od začiatku 60-tych rokov využívali ako

prístup k svojim nehnuteľnostiam aj pozemok, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného dôvodiac
tým, že neexistuje žiadna iná cesta, ktorá by im umožňovala prístup k svojim nehnuteľnostiam, a to
aj motorovým vozidlom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na prístupovej ceste vedúcej cez
pozemok žalovaného sa nachádzali vyjazdené koľaje od motorových vozidiel. Tým, že ako jedinú
prístupovú cestu k svojim nehnuteľnostiam využívali pozemok, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve

žalovaného, a to už od 60-tych rokov minulého storočia, podľa ich názoru splnili všetky zákonom
požadované predpoklady vydržania.

33. Vecné bremená spočívajú v obmedzení vlastníka nehnuteľností buď na prospešnejšie využívanie
nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na prospech určitej konkrétnej fyzickej alebo

právnickej osoby; toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie vlastníka) v
prospech tzv. panujúcej nehnuteľnosti. Obsahom vecných bremien je povinnosť vlastníka zaťaženej
nehnuteľnosti niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.

34. Vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je považované za jeden zo spôsobov

pôvodného nadobudnutia práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených
podmienok priznávajú právne účinky aj len domnelému právu, vyplývajúcemu z domnelého právneho
vzťahu medzi jeho určitými subjektmi, ak toto právo bolo vykonávané počas ustanovenej doby nerušene
a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé. Po splnení zákonom určených podmienok tu
k nadobudnutiu práva dochádza priamo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu v takomto

prípade nadobúda oprávnený subjekt okamihom splnenia podmienok vydržania.

35.Zákonnýmipodmienkamivydržaniasúaajpodľapredchádzajúcejprávnejúpravy(zákonč.141/1950
Zb.) boli: oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania.

36. Nevyhnutnou podmienkou nadobudnutia práva vecného bremena vydržaním je predovšetkým
existencia právneho dôvodu, z ktorého istý subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne
vyvodzovať a byť v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu na jednej strane jemu patrí právo k cudzej
veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a že na druhej strane je niekto iný povinný strpieť výkon
tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou je, aby oprávnený subjekt toto právo po zákonom určenú

dobu nerušene pre seba aj fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby dobromyseľný v
tom, že je jeho oprávneným vykonávateľom.37. Najvyšší súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach rozvinul podmienky vydržania. V rozhodnutí
sp.zn. 2 Cdo 271/2007 uviedol, že „predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so

zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia
subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť ale posudzovaná z objektívneho
hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti
konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci,
ktorých vlastníctvo nenadobudol“. V súlade s tým Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 49/2010

konštatoval, že „dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím
na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre
seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec
alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú
aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia
sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento

pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva“. V rozhodnutí sp.
zn. 3 Cdo 12/2010 na vyššie uvedené nadviazal konštatovaním, podľa ktorého „posúdenie, či držiteľ
v dobrej viere je alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska
(osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej)
opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať,

nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo)
patrí.“ Nadväzujúc na vyššie uvedené v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo 147/2016 konštatoval, že „jedným
z viacerých predpokladov vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je skutočnosť, že
ten, kto určitú nehnuteľnosť užíva (napríklad za účelom prechodu alebo prejazdu), je so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že koná ako oprávnený z vecného bremena. Rozhodujúcim tu nie sú

subjektívne predstavy alebo domnienky konajúceho; jeho dobromyseľnosť musí byť, podobne ako v
prípade vydržania vlastníckeho práva, posudzovaná z objektívneho hľadiska, to znamená z hľadiska,
či pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na
každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že vykonáva právo zodpovedajúce
vecnému bremenu. Sama skutočnosť, že nehnuteľnosť užíva nerušene po dobu presahujúcu 10 rokov,

nezakladá dobrú vieru o tom, že ide o výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu.“

38. Z uvedeného vyplýva, že oprávneným držiteľom môže byť len ten, kto je so zreteľom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Spravidla je to ten,
kto vykonáva právo na základe právneho titulu, ktorý je neplatný, pričom oprávnený ani pri zachovaní

obvyklej opatrnosti o neplatnosti (resp. o skutočnostiach ich spôsobiacich) nevie a nemusí vedieť. Môže
tiež ísť o prípad tzv. domnelého dôvodu držby, kedy titul tu vôbec nie je, ale držiteľ práva je so zreteľom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Podľa ustálenej súdnej praxe právo zodpovedajúce
vecnémubremenuspočívajúcevprávechôdzeajazdynemôženadobudnúťvýkonompráva(vydržaním)
ten, kto užíva cudzí pozemok v domnení, že ide o verejnú cestu (viď napr. rozhodnutie Krajského súdu

v Trenčíne sp.zn. 17Co/258/2012).

39. Oprávnený držiteľ musí vykonávať toto právo pre seba a byť v dobrej viere, že mu právo k veci
patrí. Tomu tak v danom prípade nemohlo byť za situácie, keď žalobcovia (ich právni predchodcovia) si
boli vedomí, že pozemok slúži na prechod i iným občanom obce. Nemohli sa preto domnievať a byť v

dobrej viere, že k pozemku práve im (resp. ich právnym predchodcom) patrí právo prechodu a prejazdu.
Samotná skutočnosť, že žalobcom a ich právnym predchodcom bol dlhodobo umožnený prístup na
ich nehnuteľnosť cez cudzí pozemok, nepostačuje na to, aby žalobcovia vydržali právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.

40. V danej veci z vykonaného dokazovania, a to i s prihliadnutím na existenciu faktického správania
sa žalobcov a ich právnych predchodcov, ktorí od roku 1961 využívali na prechod a prejazd pešo a
motorovými vozidlami nehnuteľnosť žalovaného, nebolo preukázané, že právni predchodcovia žalobcov
boli vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že im toto právo patrí (§ 130 ods.1 Občianskeho
zákonník). Je treba dať do pozornosti, že pri posudzovaní dobrej viery súd nemôže vychádzať len

z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa a táto sa musí vzťahovať aj na objektívne okolnosti, za
ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu, ktorý by mohol mať za následok
vznik práva. Titul nadobudnutia držby tu nemusí byť, avšak držiteľ musí byť so zreteľom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že jeho držba sa o taký titul opiera. V danej veci žalobcovia však túto podstatnúokolnosťnepreukázali.Pokiaľpoukazujúnato,ževpráveprechoduaprejazducezpozemokžalovaného
im nikdy predchádzajúcimi vlastníkmi nebolo bránené a títo tento stav trpeli, táto argumentácia nie je
dostatočná pre nadobudnutie práva vydržaním. Vlastníkovi pozemku, ktorý niekto používa k prechodu

alebo prejazdu, musí byť totiž dané najavo, že sa tak robí z titulu vecného bremena a vlastník tento stav
musí trpieť, inak nemôže ísť o držbu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ale len o správanie,
ktoré by síce mohlo byť obsahom držby práva, avšak je realizované z iného právneho dôvodu (napr.
výprosy, obligácie, verejné užívanie) alebo bez právneho dôvodu; takéto správanie však nemôže viesť
k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22 Cdo 1568/2012).

41. Podľa vykonaného dokazovania právni predchodcovia (rodičia) žalobcov začali začiatkom 60-tych
rokov minulého storočia s výstavbou rodinného domu, pričom ako prístupovú cestu k domu používali
urbársku cestu vedúcu popred ich dom, od ktorej si upravili prechod k svojmu pozemku. Predmetná
cesta slúžila na prechod a prejazd nielen žalobcom, ale aj ostatným občanom, ktorí mali za domom
žalobcov svoje záhrady.

Zo stavebného povolenia udeleného právnemu predchodcovi žalobcov (ich otcovi) na výstavbu
rodinného domu vyplýva, že stavebník bol povinný zriadiť prístupový mostík cez priekopu pri hradskej.
Predovšetkým z označenia „hradská“, ako aj z orientácie pozemkov a domov na Potočnej ulici, ako aj
zo skutočnosti, že ostatné domy nachádzajúce sa na uvedenej ulici majú vybudovaný mostík cez potok
z hlavnej prístupovej cesty, vyplýva, že malo ísť o vybudovanie mostíka cez potok priamo z tejto hlavnej,

vybudovanej prístupovej cesty (Potočná ulica). Právny predchodca žalobcov však nezriadil prístup od
hlavnej cesty, ale odbočkou z tzv. urbárskej cesty. Tieto skutočnosti súdu vyplynuli predovšetkým zo
svedeckých výpovedí.
Vzhľadom na uvedené okolnosti súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcov nemohol byť
dobromyseľný, že mu patrí právo prechodu cez pozemok v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného. Z

vykonaného dokazovania nevyplynula žiadna zmienka o práve zodpovedajúcom vecnému bremenu, či
už pokiaľ ide o právo spojené s vlastníctvom pozemku a domu žalobcov resp. o ťarchu viažúcu sa k
pozemku vo vlastníctve žalovaného. Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. i súčasný Občiansky zákonník
vyžaduje dobromyseľnosť počas celej vydržacej doby.
Tvrdenia žalobcov o vybudovaní prístupovej cesty v zmysle stavebného povolenia boli rozporné. Na

jednej strane tvrdili, že vybudovanie mostíka z hlavnej prístupovej cesty nebolo technicky vhodné,
na strane druhej argumentovali, že išlo len o predtlačený formulár a že boli 2 priekopy a ich právny
predchodca vybudoval mostík cez jednu z nich, pričom rozhodnutie nešpecifikovalo, o ktorú priekopu
malo ísť.

42. Žalobcovia v konaní zdôrazňovali možnosť oprávnenej držby aj bez existujúceho právneho dôvodu.
Poukazovali napr. na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/929/2001. Je opakovane judikované
aj súdmi SR, vrátane Najvyššieho súdu SR (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR 3 Cdo/17/2016),
že oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol domnelý
právny dôvod, pričom držiteľ bol dobromyseľný v tom, že mu takýto titul prislúchal. „Posúdenie toho,

či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať
len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná
aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti
konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva
nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o

existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus); ide o to, aby
držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul nasvedčuje. Pri
posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné
presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za

vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí
aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit
držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami
objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn.
5 Cdo 260/2008)..... Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť,

ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik
vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva
vyžaduje objektívne právo“ (viď uznesenie Najvyšieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 17/2016).43. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej
veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle
držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Je potrebné zdôrazniť, že ide o opatrnosť

normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný.
Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo aj napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou
mierou opatrnosti, ktorú je možné so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať.
Ak omyl presahuje rámec bežného, obvyklého posudzovania veci, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý
drží vec na základe takého omylu, môže byť síce v dobrej viere, avšak nie so zreteľom na všetky

okolnosti, a preto nemôže byť držiteľom oprávneným.

44.Vprejednávanomprípadeprávnipredchodcoviažalobcovnezriadiliprístupksvojimnehnuteľnostiam
tak ako im to bolo uložené v stavebnom rozhodnutí. Nemohli preto byť dobromyseľní, že im patrí právo
prechodu cez pozemok žalovaného. Tento, doposiaľ využívaný prístup cez pozemok žalovaného bol
využívaný nielen samotnými právnymi predchodcami žalobcov, ale aj ostatnými obyvateľmi obce, ako

tzv. urbárska cesta. Aj preto nemohlo ísť o právo prechodu ako individuálne právo patriace výlučne
právnym predchodcom žalobcov.

45. Samotní žalobcovia nadobudli nehnuteľnosť v rokoch 2008-2014. Ak aj im nie sú známe okolnosti
ohľadom zriadenia prístupu k ich nehnuteľnosti a súd by pripustil dobromyseľnosť žalobcov, že im právo

prechodu a prejazdu tak ako je doposiaľ využívané, patrí, žalobcovia nesplnili podmienku 10-ročného
nerušeného užívania. Do doby vydržania nie je možné započítať dobu užívania právnymi predchodcami
žalobcov, vzhľadom na absenciu ich dobromyseľnosti.

46. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, že právo prístupu k ich nehnuteľnostiam nie je možné zriadiť inak, súd

ďalšie dokazovanie ohľadom tohto tvrdenia nevykonával, vzhľadom na predmet konania, ktorým nie je
zriadenie vecného bremena, ale len určenie, že žalobcovia nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.

47. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žalobcovia nepreukázali, že došlo k

nadobudnutiu práva vydržaním, a preto súd podanú žalobu zamietol.

48. Pre úplnosť súd dodáva, že súd nedoplnil dokazovanie o podrobnejšie informácie z katastra
nehnuteľnosti ohľadom vývoja vlastníckych vzťahov parcely KNC č.19, k.ú. Tepličany, pretože doposiaľ
poskytnuté údaje súd považoval za dostatočné pre rozhodnutie vo veci samej. Súd pritom poukazuje na

ust. § 70 Katastrálneho zákona (č. 162/1995 Z.z. v platnom znení), podľa ktorého sú údaje uvedené v
katastri nehnuteľnosti záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak.

49. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods.1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Nakoľko žalovaný bol v konaní vo veci samej plne úspešný, bola mu voči žalobcom priznaná náhrada

trov konania v celom rozsahu.

52. Osobitne súd rozhodol o trovách neodkladného opatrenia, o ktorom bolo súdom rozhodované v
priebehu konania vo veci samej. Rozhodovanie o nariadení neodkladného opatrenia súd považuje za
samostatné konanie v rámci prebiehajúceho konania vo veci samej. V konaní o nariadení neodkladného

opatrenia boli plne úspešní žalobcovia. Preto súd rozhodol o tom, že žalovaný je povinný nahradiť
žalobcom trovy neodkladného opatrenia v celom rozsahu.

53. Rozhodovanie o trovách jednotlivých nárokoch samostatnými výrokmi súd považuje za
zodpovedajúce rozumnému a spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi sporovými stranami. Súd

nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania v zmysle ust.
§ 257 CSP.54. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.