Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616202060
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5616202060.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: Intrum Slovakia,
s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpený
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom s miestom výkonu činnosti D., K. XX, proti žalovanej: Q. N., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. N. XXX, právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou s

miestom výkonu činnosti Q. K., Z. XXX, v spore o zaplatenie 1.951,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/79/2016-141 zo dňa 24.09.2018,
takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e .

Žiadnej zo strán n e p r i z n á v anárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie 1235,78 eura, úroku z omeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 505,78 eura od 16. 2. 2016 do zaplatenia, zo sumy 20 eur od 12. 3.
2016 do 29. 4. 2016, zo sumy 40 eur od 30. 4. 2016 do 16. 5. 2016, zo sumy 60 eur od 17. 5. 2016 do
22. 6. 2016, zo sumy 80 eur od 23. 6. 2016 do 18. 7. 2016, zo sumy 110 eur od 19. 7. 2016 do 12. 8.
2016, zo sumy 150 eur od 13. 8. 2016 do 14. 9. 2016, zo sumy 190 eur od 15. 9. 2016 do 14. 10. 2016,

zo sumy 230 eur od 15. 10. 2016 do 14. 11. 2016, zo sumy 270 eur od 15. 11. 2016 do 14. 12. 2016,
zo sumy 310 eur od 15. 12. 2016 do 13. 1. 2017, zo sumy 350 eur od 14. 1. 2017 do 17. 2. 2017, zo
sumy 390 eur od 18. 2. 2017 do 13. 3. 2017, zo sumy 430 eur od 14. 3. 2017 do 13. 4. 2017, zo sumy
470 eur od 14. 4. 2017 do 12. 5. 2017, zo sumy 510 eur od 13. 5. 2017 do 15. 6. 2017, zo sumy 550
eur od 16. 6. 2017 do 7. 7. 2017, zo sumy 590 eur od 8. 7. 2017 do 8. 9. 2017, zo sumy 650 eur od 9.
9. 2017 do 14. 9. 2017, zo sumy 690 eur od 15. 9. 2017 do 17. 10. 2017 a zo sumy 730 eur od 18. 10.

2017 do zaplatenia, zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanej priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 28 %.

2. Súd prvej inštancie konanie v časti, ako to vyplýva z prvého výroku rozsudku súdu prvej inštancie,
zastavil v zmysle ust. § 146 ods. 1 CSP z dôvodu späťvzatia návrhu v časti zo strany žalobcu.

3. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného
nároku domáhal dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o aktivácii pôžičkovej karty Triangel, uzavretej
medzi žalovanou a jeho právnym predchodcom (Všeobecnou úverovou bankou, a. s.). Žalovaná
namietala platnosť uvedenej zmluvy z dôvodu, že nepredstavuje zmluvu. Súd dôvodnosť uvedenej
argumentácie preukázanú nemal. Zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe dvoch

platných, vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán, ktoré v prípade zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, vzhľadom na zákonné ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľskýchúveroch, musia byť vykonané v písomnej forme (návrh na uzavretie zmluvy - oferta a prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy - akceptácia). Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná
požiadala právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie úveru na kreditnú kartu vo výške 30000

Sk, s výškou splátky 1000 Sk, dňa 2. 8. 2006. Právny predchodca žalobcu akceptoval žiadosť
žalovanej dňa 4. 8. 2006. Oferta aj akceptácia boli vykonané v písomnej forme a sú obsiahnuté v
tej istej listine. Nakoľko zmluva o aktivácii pôžičkovej karty bola uzatvorená medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, jednalo sa o zmluvu spotrebiteľskú. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, žalovaná pri uzatváraní zmluvy

konala ako fyzická osoba, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, čo vyplýva najmä z označenia žalovanej v zmluve. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy,
sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona, musí
zmluva o spotrebiteľskom úvere ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov. Absenciu uvedeného údaju v zmluve o spotrebiteľskom úvere zákon sankcionuje
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Keďže zmluva, uzavretá medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovanou, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov neobsahovala, považuje sa úver,
poskytnutý žalovanej, za bezúročný a bez poplatkov. Indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladovjeuvedenýlenvobchodnýchpodmienkach,ktorénemožnopovažovaťzaindividuálnezmluvné
dojednanie. Obchodné podmienky nespĺňajú náležitosti písomnej formy právneho úkonu v zmysle § 40
Občianskeho zákonníka, v ktorej musí byť povinne zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá, keďže

neboli zmluvnými stranami podpísané. Obchodné podmienky majú obsahovať dojednania vysvetľujúcej
a technickej povahy, nie individuálne zmluvné dojednania, ktoré majú byť obligatórne obsiahnuté v
zmluve o spotrebiteľskom úvere. Navyše, text obchodných podmienok je uvedený drobným písmom,
čo nepochybne sťažuje, resp. až úplne znemožňuje, možnosť spotrebiteľa sa ním oboznámiť a reálne
mu porozumieť. Jedná sa pritom o vopred pripravený a predtlačený text, ktorého obsah nemohla

žalovaná žiadnym spôsobom ovplyvniť. Už len okrajom súd uvádza, že indikatívny výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov vôbec nevychádza zo vstupných údajov dojednaných v zmluve, t. j. výšky
dojednaného úveru a dojednanej mesačnej splátky. Navyše, od spotrebiteľa nie je možné požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, dojednanie o úroku, ani poplatkoch

neobsahuje. Neobstojí argumentácia žalobcu, že výška úroku bola uvedená v cenníku, nakoľko cenník
nepredstavuje individuálne zmluvné dojednanie. Poplatky boli uvedené len v obchodných podmienkach,
ktoré, v zmysle vyššie uvedenej právnej argumentácie, nespĺňajú náležitosti písomnej formy právneho
úkonu a nepredstavujú individuálne zmluvné dojednanie. Z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru prislúchalo žalobcovi len právo na vrátenie sumy reálne poskytnutého úveru, ktorú

mal súd preukázanú z výpisov z pôžičkovej karty a z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná nerozporovala,
vo výške 3965,84 eura (za obdobie od vzniku zmluvného vzťahu do 31. 12. 2008 1201,62 eura a
od 1. 1. 2009 do 31. 1. 2016 2764,22 eura). Keďže žalovaná uhradila na poskytnutý úver spolu
5981,78 eura (od vzniku zmluvného vzťahu do 31. 12. 2008 1879,11 eura, od 1. 1. 2009 do 31. 1.
2016 3332,67 eura a od 1. 2. 2016 do vyhlásenia rozsudku 770 eur), bola poskytnutá suma úveru

žalovanou v plnom rozsahu uhradená a žalobcovi neprislúchalo zo žalovaného právneho dôvodu
žiadne plnenie. Z dôvodu preukázanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru v zmysle
vyššie uvedenej právnej argumentácie a z toho vyplývajúcej nedôvodnosti podanej žaloby, sa súd
nezaoberal, v súlade so zásadou hospodárnosti konania, žalovanou vznesenou námietkou premlčania.
K argumentácii žalovanej o dôvodoch bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru aj z dôvodu

absencie ďalších náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd uvádza, že zákon o spotrebiteľských
úveroch, účinný ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou, sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru len absenciu údaju
o ročnej percentuálnej miere nákladov. Pokiaľ žalobca navrhol, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre
uznanie nároku v zmysle § 282 Civilného sporového poriadku, súd splnenie podmienok pre rozhodnutie

uvedeným spôsobom preukázané nemal. Žalovaná síce pri informatívnom výsluchu uviedla, že si je
vedomá svojho dlhu, dlh však výslovne neuznala čo do dôvodu a výšky. Vo vyjadrení ku podanej
žalobe, vykonanom žalovanou na základe uznesenia v zmysle zákonného ustanovenia § 167 ods. 2
Civilného sporového poriadku, žalovaná výslovne poukázala na skutočnosť, že napriek dlhodobému
splácaniu dlhu sa dlh zvyšuje, čo možno považovať za spochybnenie výšky dlžnej sumy. Na pojednávaní

žalovaná, prostredníctvom svojej advokátky, rozporovala celú výšku dlhu pre nedôvodnosť aj premlčanie
žalovaného nároku.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal v spore úspešnejšej žalovanej nárok na
náhradu trov konania v pomernej časti. Úspech žalovanej v spore predstavoval 1241,40 eura (v časti,v ktorej bola žaloba zamietnutá, t. j. 715,62 eura, v časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť bez uvedenia
dôvodu, teda nie z dôvodu plnenia vykonaného žalovanou po podaní žaloby, t. j. 505,78 eura a v časti,
v ktorej bola žaloba vzatá späť z dôvodu vykonanej úhrady dňa 11. 3. 2016 vo výške 20 eur, nakoľko

uvedenú sumu žalovaná plnila ešte pred podaním žaloby, preto, z hľadiska procesného výsledku, vo
vzťahu k uvedenej sume nezavinila zastavenie konania), čo v percentuálnom vyjadrení činí 64 %,
jej neúspech 710 eur (v ktorej bolo konanie zastavené z dôvodu úhrad vykonaných žalovanou po
podaní žaloby, nakoľko, z hľadiska procesného výsledku, žalovaná v uvedenej časti zavinila zastavenie
konania), čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 36 %. Pomer úspechu a neúspechu žalovanej

potom predstavuje 28 % (64 % - 36 %). Súd preto priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 28 %. O výške náhrady trov konania rozhodne, v súlade s ustanovením § 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny
úradník.

4. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to voči výroku, ktorým

súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania. Navrhuje, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vo zvyšku vyhovie a
prizná žalobcovi náhradu trov konania. Namieta, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so zásadou
kontradiktórnosti konania. Poukazuje na to, že žalovaná uplatnený nárok nerozporovala. Priamo zo
zápisnice z informatívneho výsluchu žalovanej je zrejmé, že žalovaná svoj dlh pred súdom uznala.

Z vyjadrenia žalovanej aj ňou prejavenej vôle nie je možné dospieť k inému záveru, ako k tomu, že
nárok, ktorého zaplatenie je predmetom sporu, žalovaná uznáva. Žalobca má za to, že boli splnené
zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku. Súd prvej inštancie mal na základe
uznávacieho prejavu žalovanej o spore rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP
tak, ako to žalobca navrhol.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne
správny a poukazuje na to, že nie je daný ani jeden z dôvodov odvolania, na ktoré v odvolaní žalobca
poukazuje. Poukazuje na to, že uplatnený nárok rozporovala a dlh neuznala. Skutočnosť, že uviedla,
že žalobcovi dlh spláca a chce ho splácať, nepredstavuje uznanie dlhu. Je preukázané, že suma úveru

bola ňou v plnom rozsahu uhradená a žalobcovi neprislúchalo zo žalovaného právneho dôvodu žiadne
plnenie. Navrhuje rozsudok potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd , ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu pred prejednaním odvolania
skúmal, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť o odvolaní.

7. V zmysle ust. § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.

8. V zmysle ust. § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,

súd konanie zastaví.

9. Podľa § 166a ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“), ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené
tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom

bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne
v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú
pred vyhlásením konkurzu.

10. Podľa § 166e ods. 1 ZKR, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo
v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu
byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú
uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných

ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.11. Podľa § 166e ods. 2 ZKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze
alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči
dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

12. Podľa § 167v ods. 1 ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona je oprávnený podať
dlžník, ktorý je fyzickou osobou.

13. Podľa § 167e ods. 1 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v

ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a), alebo sa považuje
za nevymáhateľnú (§ 166b).

14. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd zistil, že Okresný súd Žilina uznesením sp.zn.
3OdK/39/2019 zo dňa 12.02.2019 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. N. XXX. Dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom

nebudú uspokojené v konkurze. Uvedené uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku pod č.
35/2019 dňa 19.02.2019 (viď č.l. 198, 199 spisu).

15. Aby odvolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu prieskumu napadnutého rozsudku na základe
odvolania žalobcu, musí aj v rámci odvolacieho konania skúmať, či sú splnené podmienky konania, a to

nielen procesné podmienky, ktoré vyplývajú z CSP, ale aj z osobitných zákonov.

16. Odvolací súd konštatuje, že v zmysle ust. § 167e ods. 1 ZKR sú splnené podmienky pre zastavenie
konania. V tomto konaní je žalobou uplatňovaná peňažná pohľadávka, ktorá vznikla pred rozhodujúcim

dňom(tedapredmesiacom,vktorombolvyhlásenýkonkurz)ajejpríslušenstvo-úrokzomeškania,ktorý
vznikol jednak pred rozhodujúcim dňom a jednak v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni, ktoré sa však
považuje v dôsledku vyhlásenia konkurzu za nevymáhateľné (§ 166b ZKR) a nejedná sa o konkurzom
nedotknutú pohľadávku podľa § 166c ZKR. Odvolací súd pre túto skutočnosť - vyhlásenie konkurzu na
majetok žalovanej, nemohol meritórne preskúmať napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobcu a

v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 167e ods. 1 ZKR konanie ako celok zastavil. Z tohto dôvodu
však nebol daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože v čase jeho
vydania na majetok žalovaného konkurz ešte vyhlásený nebol. Konanie pred súdom prvej inštancie teda
nie je postihnuté vadou, ktorá sa týka procesných podmienok a na ktorú by v zmysle § 380 ods. 2 CSP
odvolací súd prihliadol ex offo. Rozsudok súdu prvej inštancie tak vo výroku o čiastočnom zastavení

konania,ktorýnebolodvolanímnapadnutý,nadobudolprávoplatnosť,vozvyšku,tedavčasti,ktorýmsúd
prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania v dôsledku podania odvolania
právoplatnosť nenadobudol.

17. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ust. § 256 CSP. Ak dôjde k

zastaveniu sporového konania, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať
procesnú zodpovednosť na zastavení konania u obidvoch sporových strán. Vzhľadom k tomu, že
konanie bolo zastavené z dôvodu, ktorý nemožno pričítať na ťarchu ani jednej zo sporových strán,
odvolací súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na
náhradu trov konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)