Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2019

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 2Cpr/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5918201872
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Klukoš

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2019:5918201872.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Branislavom Klukošom v spore žalobkyne: O. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, právne zast. JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátom, so sídlom
NámestieM.R.Štefánika1,Žilina,protižalovanému:Ing.JaroslavKmeť-TONER,smiestompodnikania
Suvorovova 36/36, Žilina, IČO: 34 495 827, právne zast. JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou, so
sídlom Kysucká cesta 3, Žilina, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce
vykonané listom žalovaného zo dňa 31.08.2018 je neplatné.

Súdpriznávažalobkynivočižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,pričomovýške
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.10.2018 sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm.
e) Zákonníka práce vykonané listom žalovaného zo dňa 31.08.2018 je neplatné a náhrady trov tohto
konania.

2. Žalobkyňa v odôvodnení podanej žaloby uviedla, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2007
žalobkyňa vykonávala u žalovaného práce - predavačka, administratívna pracovníčka od 01.09.2007.
Žalovaný listom - okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 31.08.2018 - okamžite skončil so
žalobkyňou pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce dňa 31.08.2018 z dôvodov,
že kontrolou zistil, že za mesiac august bol zaznamenaný neskorý príchod do zamestnania, ďalej zistil,
že v rozpore so Zákonníkom práce žalobkyňa nezaznamenávala odchod z pracoviska počas pracovnej
doby, a preto po dôkladnom zvážení pracovnej disciplíny žalobkyne, ako aj jej slabých pracovných

výsledkov sa rozhodol podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce s ňou rozviazať pracovný pomer
okamžite. Skončenie pracovného pomeru považuje žalobkyňa za nezákonné a neplatné z dôvodov,
že žalovaný okamžite skončil pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, ale pre
okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom je to možné urobiť iba podľa § 68 Zákonníka
práce. Podľa § 63 môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer iba výpoveďou. Dôvody okamžitého
skončenia pracovného pomeru uvedené v liste zo dňa 31.08.2018 nie sú dôvodmi pre okamžité
skončeniepracovnéhopomerupodľa§68Zákonníkapráce.Okremtohotietodôvodyniesúanipravdivé.

Je pravdou, že žalovaný zaslal žalobkyni list - písomné upozornenie na vážne porušenie pracovnej
disciplíny zo dňa 20.08.2018, ale uvedené porušenia pracovnej disciplíny sa nezakladajú na pravde,
preto žalobkyňa zaslala žalovanému list - odvolanie proti upozorneniu k závažnému porušeniu pracovnej
disciplíny. Navyše žalovaný nemohol okamžite pracovný pomer so žalobkyňou skončiť aj z toho dôvodu,že žalobkyňa sa osobne stará o blízku osobu - dcéru, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
Žalovaný pred doručením listu zo dňa 20.08.2018 ponúkol žalobkyni skončenie pracovného pomeru
dohodou, pričom sa jej vyhrážal, že ak nebude súhlasiť, že jej môže spôsobiť veľké nepríjemnosti.

Nakoľko nesúhlasila, nasledovalo uvedené upozornenie porušenie pracovnej disciplíny. Žalovaný sa
netajil tým, že mu prevádzka, v ktorej žalobkyňa pracovala neprosperuje, a preto ju chcel zrušiť, čo aj
urobil. Žalobkyňa poukázala na relevantné ustanovenia Zákonníka práce pričom doplnila, že žalobca je
osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, čo potvrdzuje aj komplexný posudok zo dňa 04.06.2013 číslo
2013/151086, ktorý vydal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina. To, čo urobil žalovaný žalobkyni

spôsobilo podstatné zhoršenie zdravotného stavu, a preto si žalobkyňa u neho mohla uplatniť náhradu
škody, čo zrejme urobí až následne.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
uviedol, že je pravdou, že žalobkyňa pracovala u neho na základe pracovnej zmluvy zo dňa
31.08.2007 od 01.09.2007. Medzi základné povinnosti žalobkyne, ako aj ostatných zamestnancov

prevádzky žalovaného, v ktorej žalobkyňa vykonávala pozíciu predavačky, patrilo vykonávanie dennej
uzávierky, a to pred začiatkom otváracích hodín, čím mohol žalovaný ako zamestnávateľ sledovať
dochádzku zamestnancov. Pred odchodom z predajne rovnako mali zamestnanci vrátane žalobkyne
povinnosť vytlačiť z registračnej pokladnice posledný čistý pokladničný doklad, ktorým mohol žalovaný
odkontrolovať odchod zamestnancov z predajne. Pri inventúre kopírovacích služieb žalovaný zistil,

že v období od 01.01.2018 do 30.06.2018 došlo k značnému rozdielu v počte vyhotovených kópií
oproti vydaným pokladničným dokladom, čím došlo k schodku zodpovedajúcemu počtu 3103 kópií, za
ktoré však nebol príjem odvedený do pokladne žalovaného. Žalovaný na závažné porušenie pracovnej
disciplíny žalobkyňu písomne upozornil, a to listom zo dňa 20.08.2018, v ktorom ju rovnako upozornil na
nedodržiavanie pracovnej doby a opakovanú nepripravenosť predajne na výkon pracovných povinností.

I napriek písomnému upozorneniu zo dňa 20.08.2018 žalovaný kontrolou dochádzky zistil, že v mesiaci
august 2018 žalobkyňa deväťkrát prišla do práce neskôr a to i napriek tomu, že dňa 20.08.2018
bola na porušenie pracovnej disciplíny týmto spôsobom písomne upozornená. Žalovaný postupoval
v súlade s ustanovením § 68 Zákonníka práce a pracovný pomer skončil so žalobkyňou okamžite.
Formálna chyba v citácií príslušných ustanovení v okamžitom skončení pracovného pomeru nemá

za následok neplatnosť predmetného právneho úkonu. V priebehu mesiaca august 2018 žalovaný
zistil závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, na porušenie ju upozornil, avšak
ona aj napriek tomu preukázateľne na pracovisko nechodila na čas, čím pokračovala v porušovaní
pracovnej disciplíny. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny je treba považovať najmä porušenie
základných právnych povinností zamestnanca uvedených v ustanovení § 81 Zákonníka práce, medzi

ktoré okrem iného patrí aj pracovať zodpovedne, riadne, byť prítomný na pracovisku od začiatku
pracovného času a využívať pracovný čas na prácu a dodržiavať právne predpisy, ostatné predpisy
vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený (rozsudok Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 8Co/330/2011 zo dňa 19.06.2012). V prípade argumentácie žalobkyne, že žalovaný
nemohol pracovný pomer s ňou skončiť okamžite z dôvodu, že sa stará o osobu s ťažkým zdravotným

postihnutím, a to s poukazom na ustanovenie § 68 ods. 3 Zákonníka práce je pre žalovaného úplne
novou informáciou, o ktorej nevedel. Medzi povinnosti žalobkyne ako zamestnanca patrí aj povinnosť
informovať zamestnávateľa o osobnom statuse, ktorú si žalobkyňa nesplnila. Z dôvodu, že práve
žalobkyňa svojim konaním, ktorým porušila základné povinnosti zamestnanca spôsobila, že žalovaný
pri podaní okamžitého skončenia pracovného pomeru nemal vedomosť, že sa jedná o zamestnankyňu,

ktorá sa osobne stará o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nemôže byť neprípustnosť okamžitého
skončenia v zmysle § 68 ods. 3 Zákonníka práce na jej prospech, v tomto prípade určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou nie je prípustné. Na základe uvedených
skutočností navrhol žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Žalobkyňa vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že tvrdenia žalovaného sa nezakladajú
na pravde. Poukázala na to, že pracovná zmluva z 31.08.2007 bola zmenená dohodou
o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.09.2007 a bol v nej zmenený pracovný čas zo 40 hodín týždenne
na 20 hodín týždenne, t. j. 4 hodiny denne, preto mala pracovný čas od 08.00 hod. do 12.00 hod., čo
potvrdzujú aj dochádzkové listiny od 01.01.2018 a výplatné lístky za rok 2018. Tiež aj výplatné lístky za

rok 2017 a dochádzkové listy, pretože bola na OČR pri maloletej B. P.. Žalobkyňa ďalej uviedla, že z
výplatného lístka za mesiac august 2018 vyplýva, že mala odpracovaných 18 dní, mala 4 dni dovolenky,
pričom v mesiaci august dostala prémie 58,90€. Pokiaľ by závažným spôsobom porušila pracovnú
disciplínu, zamestnávateľ by jej nebol dal prémie a nezaplatil by jej mzdu za všetky odpracované dni.V listine Inšpektorátu práce Žilina „Oznámenie o vybavení podania“ zo dňa 04.12.2018 je okrem iného
uvedené, že žalobkyňa v podnete uviedla, že nemali dochádzkový systém v počítači, iba dochádzkové
listy. Bývalý zamestnávateľ pri výkone inšpekcie práce predložil aj dochádzkové listy za obdobie od 01.

januára do augusta 2018 z ktorých bolo zistené, že evidencia žalobkyne bola v súlade s § 99 Zákonníka
práce. Z oznámenia inšpektorátu bolo ďalej zistené, že bývalý zamestnávateľ neviedol evidenciu práce
nadčas a tiež to, že nepreplácal prácu nadčas. Zamestnávateľ tak isto nezabezpečil stravovanie za
mesiacjanuáraďalšiemesiace,kedyvznikolnároknastravné,pretožemalanadčasyaodpracovalaviac
ako4hodinydenne,čopotvrdilinšpektorátpráce.Žalobkyňaďalejuviedla,žežalovanýjejnikdypísomne

neoznámil alebo ústne nepovedal, že dochádzku ide kontrolovať cez počítač ako to uviedol vo svojom
vyjadrení. O tom nepredložil súdu žiadny dôkaz. Podkladom pre výplaty boli dochádzkové listy, ktoré
zamestnanci podpísali a podpísal ich aj žalovaný. Pracovný čas žalobkyne bol od 08:00 hod. do 12:00
hod., pričom na denných uzávierkach je čas 07:14, alebo 07:15, čo je trištvrte hodiny pred začiatkom jej
pracovného času. V liste zo dňa 31.08.2018 žalovaný uviedol výpovedný dôvod, že za mesiac august
(neuviedol rok, čo považuje za neurčité) mala údajne deväťkrát zaznamenaný oneskorený príchod do

zamestnania, ale údajné dôkazy o tom súdu doručili iba za štyri údajné oneskorené príchody. V liste
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 31.08.2018 žalovaný neuviedol ako výpovedný dôvod
schodok zodpovedajúci počtu kópií 3103. Okrem toho sa toto nezakladá na pravde. Žalobkyňa tak isto
nesúhlasila s tým, že formálna chyba v citácií písomných ustanovení v okamžitom skončení pracovného
pomeru nie je pochybením. Uviedla, že žalovaný uviedol v okamžitom skončení pracovného pomeru

paragrafyneprofesionálne,pričomdoplnila,žepokiaľtvrdil,žezávažneporušilapracovnúdisciplínu,toto
sa nezakladá na pravde. K tvrdeniu, že neinformovala zamestnávateľa o tom, že sa stará o zdravotne
ťažko postihnutú osobu, jej dcéru, predložila prepúšťaciu správu z Fakultnej nemocnice Žilina, kde bola
spolu s dcérou hospitalizovaná od 16.02.2017 do 20.02.2017, vzhľadom na jej zdravotný stav bola s ňou
aj napriek tomu, že mala 14 rokov a žalobkyňa o tom musela informovať, pretože z výplatného lístka

za mesiac február vyplýva, že bola na OČR-ke, a preto o tom informovala žalovaného a odovzdala mu
príslušné doklady. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto navrhla žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

5. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 20.02.2019 v plnom rozsahu zotrval na
podanej žalobe a na skutočnostiach v nej uvedených.

6. Právna zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení k podanej žalobe a zopakovala
skutočnosti, ktoré uviedla v písomnom vyjadrení k podanej žalobe.

7. Sudca v zmysle § 181 ods. 2 CSP konštatoval, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi sporovými stranami

sporné, medzi sporovými stranami zostala sporná otázka platnosti, resp. neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, súd uviedol, ktoré dôkazy vykoná, pričom podľa predbežného právneho
posúdenia veci uviedol, že žaloba žalobkyne sa javí ako dôvodná.

8. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní ďalej uviedol, že chce poukázať na vybavenie

Inšpektorátu práce v Žiline, ktorý na základe podnetu žalobkyne riešil nedostatky, pričom konštatoval,
že pracovné prostredie, v ktorom pracovala žalobkyňa bolo nevyhovujúce, následne po okamžitom
skončení pracovného pomeru zistil, že predajňa bola zatvorená, žalovaný ako prevádzkovateľ predajne
odovzdal kľúče vlastníkovi budovy. Aj to svedčí o tom, že v podstate žalovaný ako zamestnávateľ
nemal záujem s ňou čestne ukončiť pracovný pomer, ale potreboval ukončiť prevádzku, a preto jej dal

neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru. Pokiaľ sa ako hlavný dôvod okamžitého skončenia
pracovnéhopomeruuviedlineskorépríchody,resp.neevidovaniesavsystémedochádzky,užalovaného
neexistovala žiadna elektronická dochádza, žalobkyňa ako zamestnanec nebola povinná sa elektronicky
evidovať, naopak bola tam len papierová evidencia dochádzky, hárok, kde sa zapisoval príchod a
odchod prípadne vzdialenie sa z pracoviska počas pracovnej doby. Aj toto bolo predmetom šetrenia

inšpektorátu práce ktorý konštatoval, že evidencia dochádzky nebola v poriadku, pričom dochádzka
žalobkyne ako zamestnanca bola v poriadku. Pokiaľ strana žalovaného predložila výpis, resp. kópie
denných účtovných závierok z týchto je zrejmé, že všetky boli vykonané pred ôsmou hodinou, pričom
pracovný čas resp. pracovná doba žalobkyne ako zamestnanca sa začínala o ôsmej hodine, čiže aj tieto
dôkazy, ktoré predložil žalovaný svedčia v jeho neprospech. Doplnil, že neexistoval dôvod na okamžité

skončenie pracovného pomeru, pretože zamestnávateľ, ktorý zistí porušenie pracovnej disciplíny tak,
ako sa to stalo v tomto prípade, keď žalovaný ako zamestnávateľ upozornil žalobkyňu dňa 20.08.2018
na porušenie pracovnej disciplíny, tak potom jej takýto zamestnávateľ predsa nedá prémie, čo doložili
výplatnou listinou za august 2018. Tiež uviedol, že žalobkyňa mala skrátený pracovný úväzok iba na4 hodiny denne, a teda jej nevznikol nárok na stravné, nakoľko však odpracovala nadčasy, nárok jej
vznikol, aj napriek tomuto jej to zaplatil zamestnávateľ dodatočne čo svedčí o tom, že žalovaný ako
zamestnávateľ porušil pracovnoprávne predpisy, čo skonštatoval aj inšpektorát práce. Súhrn týchto

skutočností svedčí o tom, že žalovaný ako zamestnávateľ nemal v úmysle s ňou čestne skončiť pracovný
pomer a keď sa mu to nepodarilo, tak chcel takýmto neplatným okamžitým skončením pracovného
pomeru skončiť pracovný pomer so zamestnankyňou bez toho, aby jej vyplatil mzdové náležitosti.

9. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe, na otázky uviedla,

že dochádzka v zamestnaní sa evidovala ručne do dochádzkových listov, keď prišla do predajne
pripravila predajňu na chod, zapla všetky kopírky, vyhodila dennú účtovnú závierku, ktorá však neslúžila
ako zaznamenávanie príchodu na pracovisko. Niekedy sa stalo, že prišla na pracovisko neskôr, ale
málokedy, keď sa to stalo, vždy informovala buď žalovaného alebo inú zodpovednú osobu. Žalovaný
ako zamestnávateľ musel vedieť, že je zdravotne ťažko postihnutou osobou, dala mu aj kópiu posudku,
ktorý vydal úrad práce, jej zdravotný stav je každých 5 rokov prehodnocovaný, čiže zamestnávateľ o

tomto vedel. Tak isto vedel aj o tom, že má ťažko zdravotne postihnutú dcéru, nakoľko bola v roku 2017
šesť pracovných dní na OČR-ke, čiže o tom vedieť musel.

10. Žalobkyňa ďalej uviedla, že čo sa týka evidencie dochádzky existovala listinná dochádzka, ktorá
bola v poriadku, nevedela uviesť, ako sa mohol zamestnávateľ dozvedieť konkrétne v mesiaci august

2018, že prišla deväťkrát neskoro, ani raz neprišla neskoro, nikdy ju nechytil alebo sa nestalo, že by
bol skôr v predajni ako ona. Nevedela si teda vysvetliť na základe akých skutočností tvrdil, že v tomto
mesiaci deväťkrát prišla neskoro na pracovisko. Doplnila, že predajni sa nedarilo, čo možno preukázať
aj hospodárskymi výsledkami, čiže účtovníctvom, a teda úmyslom žalovaného ako zamestnávateľa bolo
čím skôr predajňu zatvoriť bez toho, aby ju spolu s kolegyňou vyplatil, teda uspokojil ich mzdové nároky.

Doplnila, že je momentálne práceneschopná, je zdravotne ťažko postihnutá a má aj veľké zdravotné
problémy aj v súvislosti s týmto nečestným konaním zo strany žalovaného.

11. Na otázky právnej zástupkyne žalovaná uviedla, že na pracovisko chodievala okolo 07:50 hod., do
08:00 hod. zapla kopírky, počítač, pozrela nejaké oznámenia, prípadne vybavila objednávky. Uviedla,

že preto nepísala hodinu príchodu 07:50 hod., ale 08:00 hod., lebo mali štvorhodinovú dennú pracovnú
dobu, tak to bolo zbytočné. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či mala registračná pokladnica zimný alebo
letný čas, o tomto nevedela nič. Naopak právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že pokiaľ predložili
denné účtovné závierky, ktoré sú opatrené časmi 7:01, 7:05, 7:10, 7:14, v skutočnosti sa jedná o časy
o hodinu viac, pretože na pokladnici bol nastavený zimný čas, a teda všetky tieto účtovné závierky boli

robené po ôsmej hodine.

12. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že sa pridržiava toho, čo uviedla jeho právna zástupkyňa,
doplnil, že celé to začalo tým, že zistil, že nesedeli počty vyhotovených kópií a za to odvedené peniaze,
toto zistil asi v mesiaci júl 2018, pričom predavačky upozornil bez toho, aby ich oficiálne na toto upozornil.

Povedal im, aby mu dali v priebehu mesiaca vysvetlenie. Vysvetlenie mu nedali a na základe tejto
skutočnosti preto stratil dôveru voči zamestnankyniam. Predajňa bola v podstate otvorená asi 22 rokov
a za prítomnosti žalobkyne a jej kolegyne L. to išlo dole vodou, čiže došlo k strate dôvery.

13. Na otázky sudcu uviedol, že povinnosťou zamestnankyne bolo evidovať dochádzku elektronicky, o

tomto dôkaz nemá, avšak vyplývalo aj to zo zákona. Tiež nevedel predložiť súdu dôkaz o tom, že by
chodila zamestnankyňa na pracovisko neskoro okrem predložených denných účtovných závierok.

14. Právni zástupcovia oboch sporových strán vo svojich záverečných prednesoch zotrvali na svojich
stanoviskách.

15. V rámci odkazovania sa súd ďalej oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, pričom zistil
a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

16. Žalobkyňa nastúpila do pracovného pomeru u žalovaného na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej

dňa 31.08.2007 ako predavačka - administratívna pracovníčka, pričom miestom výkonu práce bola
predajňa na ulici Sládkovičova 2 v Žiline. Bol ustanovený týždenný pracovný čas v rozsahu 40 hodín
a pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace. Na základe
dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.09.2007 došlo s účinnosťou od 01.07.2017 k zmeneplatobných podmienok, pričom sa menila mzda za odpracovaný mesiac na výšku 220 eur a bol
tak isto aj zmenený pracovný čas v trvaní 20 hodín týždenne. Žalovaný listom zo dňa 20.08.2018
upozornil žalobkyňu ako zamestnanca na závažné porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu porušenia

jej pracovných povinností, pričom ju upozornil, že v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny
jej môže dať výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Tvrdil, že porušila pracovnú
disciplínu tým, že nevydávala bločky z registračnej pokladnice zákazníkom, pričom pri inventúre
kopírovacích služieb bolo zistené, že v období od 01.01.2018 do 30.06.2018 bolo na kopírovacích
strojoch vyhotovených 16 174 kópií, ale zaúčtovaných cez registračnú pokladňu bolo iba 13 071

kópií, pričom rozdiel 3103 kópií nevedela zamestnankyňa vysvetliť. Preto ju opätovne upozornil na
dôsledné dodržiavanie pracovnej doby, nakoľko zistil opakovanú nepripravenosť predajne na výkon
pracovných povinností a v prípade ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny toto mohlo byť dôvodom
na okamžité skončenie pracovného pomeru. Následne žalovaný listom zo dňa 31.08.2018 na základe
zistených nedostatkov na predajni, na ktoré bola upozornená urobil kontrolu dochádzky do zamestnania
a zistil, že za mesiac august deväťkrát bol zaznamenaný neskorý príchod do zamestnania, navyše

zistil, že zamestnankyňa v rozpore so Zákonníkom práce nezaznamenáva odchod z pracoviska počas
pracovnej doby, a preto po dôkladnom zvážení pracovnej disciplíny, ako aj jej slabých pracovných
výsledkoch sa rozhodol s ňou podľa § 63 ods. 1 písm. e) rozviazať pracovný pomer okamžite. Na list
zamestnávateľa zo dňa 20.08.2018 reagovala žalobkyňa odvolaním proti upozorneniu k závažnému
porušeniupracovnejdisciplínyvktoromuviedla,ženazákladevytknutýchnedostatkovohľadomrozdielu

vovyhotovenýchazaúčtovanýchkópiáchprekontrolovaliinternúdokumentáciupredajne,pričomnenašli
rozdiel zodpovedajúci chýbajúcemu počtu kópií v uvedenom doručenom upozornení k závažnému
porušeniu pracovnej disciplíny. Nimi prekontrolovaný počet vyhotovených kópií v internej dokumentácií
predajne súhlasil s počtom zaúčtovaných, vyhotovených kópií na registračnej pokladni. Zamestnávateľ
nechcel pripustiť, že chyba mohla vzniknúť na strane použitého softvéru na hlavnom počítači v predajni.

Tiežuviedla,žesiniejevedomá,žebynedodržiavalapracovnúdobuažebypredajňanebolapripravená
na výkon jej práce. Žalobkyňa ďalej predložila aj komplexný posudok vydaný Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina zo dňa 04.06.2013 v zmysle ktorého sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím. Žalobkyňa sa tiež obrátila na inšpektorát práce, ktorý vo vybavení jej podania
konštatoval, že jej bývalý zamestnávateľ neviedol evidenciu práce nadčas v súlade so Zákonníkom

práce pričom konštatoval, že jej evidencia pracovného času bola v súlade so Zákonníkom práce. Súd sa
ďalej oboznámil aj s ďalšími listinnými dôkazmi, a to prepúšťacou správou maloletej B. P. a súvisiacimi
listinami.

17. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer

výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

18. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný

pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

19. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

20. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

21. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobkyne je v celom
rozsahu dôvodná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi sporovými stranami nebolo sporné, že

pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa
31.08.2007 v znení neskoršej dohody o zmene pracovnej zmluvy. Na základe tejto pracovnej zmluvy
vykonávala žalobkyňa ako zamestnanec pre žalovaného ako zamestnávateľa práce - predavačka,
administratívna pracovníčka s nástupom do práce od 01.09.2007, pričom miestom výkonu práce bolapredajňa na ulici Sládkovičova 2 v Žiline. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou
dobou tri mesiace. Bol ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín, ktorý sa neskôr zmenil na 20
hodinový týždenný pracovný čas. Žalovaný listom zo dňa 20.08.2018 písomne upozornil žalobkyňu na

vážne porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo spočívať v tom, že nevydávala bločky z registračnej
pokladnice, bol zistený rozdiel medzi vyhotovenými a skutočne zaúčtovanými kópiami cez registračnú
pokladnicu, pričom ju upozornil, že v prípade zistenia ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny toto bude
dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalovaný následne listom zo dňa 31.08.2018
so žalobkyňou okamžite skončil pracovný pomer z dôvodov zistenia nedostatkov na predajni, na ktoré

bola upozornená, pričom kontrolou dochádzky do zamestnania zistil, že za mesiac august deväťkrát
bol zaznamenaný jej neskorý príchod do zamestnania, pričom zistil, že v rozpore so Zákonníkom práce
žalobkyňa nezaznamenávala odchod z pracoviska počas pracovnej doby. Preto po dôkladnom zvážení
jej pracovnej disciplíny, ako aj jej slabých pracovných výsledkov sa rozhodol podľa § 63 ods. 1 písm.
e) s ňou rozviazať pracovný pomer okamžite. Súd podrobil kontrole okamžité skončenie pracovného
pomeru listom zo dňa 31.08.2018 pričom zistil, že aj keď žalovaný uviedol do uvedeného listu zo dňa

31.08.2018 nesprávne ustanovenie Zákonníku práce, táto skutočnosť nemala za následok, že by nebolo
žalobkyni z jeho prejavu zrejmé, že chce s ňou skončiť okamžite pracovný pomer. Súd zistil, že žalovaný
ako zamestnávateľ porušil ustanovenie § 70 Zákonníka práce tým, že skutkové vymedzenie dôvodov,
pre ktoré s ňou skončil okamžite pracovný pomer listom zo dňa 31.08.2018 je neurčité, nakoľko v
uvedenom okamžitom skončení pracovného pomeru nie je uvedený rok, v ktorom sa mala v mesiaci

august žalobkyňa dopustiť neskorých príchodov na pracovisko a tak isto nebolo ani uvedené za ktoré
dni, mesiace a ktoré roky nezaznamenávala odchod z pracoviska počas pracovnej doby. Žalovaný
ju upozornil pred týmto okamžitým skončením pracovného pomeru na vážne porušenie pracovnej
disciplíny, pričom ani jeden z týchto dôvodov, ktoré sa uvádzajú v tomto písomnom upozornení na vážne
porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 20.08.2018 sa nepremietli do okamžitého skončenia pracovného

pomeru zo dňa 31.08.2018. Je teda zarážajúce, že ak žalovaný ako zamestnávateľ upozornil žalobkyňu
na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo spočívať v nevydávaní bločkov z registračnej pokladnice
a v rozdieloch medzi skutočne vyhotovenými kópiami a zaúčtovanými kópiami, že sa po krátkej dobe
táto skutočnosť nepremietla aj do okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný ďalej ako dôvod
na okamžité skončenie pracovného pomeru uviedol, že nezaznamenávala odchod z pracoviska počas

pracovnej doby. Nebolo však špecifikované v ktoré dni, mesiace a ktoré roky sa tieto skutočnosti
stali. Následne teda žalovaný uviedol, že po dôkladnom zvážení jej pracovnej disciplíny, ako aj jej
slabých pracovných výsledkov sa rozhodol s ňou okamžite skončiť pracovný pomer. Takéto vymedzenie
skutkových dôvodov okamžitého skočenia pracovného pomeru neobstojí a nie je v súlade s vyššie
uvedeným ustanovením Zákonníka práce. Bolo povinnosťou žalovaného ako zamestnávateľa uviesť, v

ktorom roku v mesiaci august prišla žalobkyňa do zamestnania deväťkrát neskoro, v ktoré dni a v ktoré
mesiace ktorého roka nezaznamenala odchod z pracoviska počas pracovnej doby. Okamžité skončenie
pracovnéhopomerupredstavujevážnyzásahdoprávzamestnancaaprávepreto§ 70Zákonníkapráce
kladie prísne požiadavky na to, aby tieto dôvody boli skutkovo vymedzené tak, aby ich nebolo možné
zameniťsinýmidôvodmi,abysavedelzamestnanecbrániť.Okamžitéskončeniepracovnéhopomeruzo

dňa 31.08.2018, ktoré vykonal žalovaný však tieto požiadavky nespĺňa. Neobstojí obrana žalovaného,
že nemá právnické vzdelanie a preto to urobil tak, ako to urobil vykonané. Ak bol teda toho názoru, že
predajňa hospodársky neprosperovala, mal ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou zákonne a nehľadať
dôvody, ako obísť ustanovenie Zákonníka práce, aby v prípade, že s ňou ukončí pracovný pomer
zákonne jej musel vyplatiť ďalšie náležitosti, ktoré predpokladá Zákonník práce. Takéto všeobecné

opísanie skutkových dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru neobstojí a nereflektuje ani na
judikátnajvyššiehosúdu,ktorýoznačilaprávnazástupkyňažalovaného.Aknebolivymedzenékonkrétne
časové úseky a presné dni, nie je možné ich konfrontovať v prípade vzniknutých rozporov a sama táto
skutočnosť teda svedčí o tom, že skutkové vymedzenie dôvodov nebolo vykonané zrozumiteľne a určito.

22. Okrem toho žalovaný v tomto konaní neuniesol ani dôkazné bremeno a súdu nepredložil žiadny
dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že žalobkyňa mala mať neskoré príchody na pracovisko resp. že by
nemala zaznamenávať odchod z pracoviska počas pracovnej doby. Tieto skutočnosti zostali v rovine
tvrdení žalovaného ktorý tvrdil, že toto mala nariadené ústne tak, že mala vykonávať ráno a poobede
dennú účtovnú závierku. Ohľadom týchto skutočností však žalovaný nepredložil žiadne dôkazy. Za takto

zisteného skutkového stavu súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel s tým, že sa už potom ďalej
nezaoberal ani tou skutočnosťou, že žalovaný nemohol dať žalobkyni okamžité skončenie pracovného
pomeru z toho dôvodu, že táto je ťažko zdravotne postihnutou osobou. Bolo by to nadbytočné, pretože
samotné okamžité skončenie pracovného pomeru bolo aj bez tejto skutočnosti nezákonné a neplatné.23. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne navrhol vypočutie svedkyne Anny Veveričíkovej, teda kolegyne
žalobkyne, súd tento návrh na vykonanie dôkazov ako nedôvodný zamietol, pretože zistený skutkový

stav bol postačujúci na to, aby súd mohol vydať vo veci rozhodnutie. Na záver súd konštatuje, že
žalovaný nemohol prenášať skutočnosť, že nie je právnikom na žalobkyňu ako zamestnanca, pretože
ak vykonával podnikateľskú činnosť a zamestnával ľudí, bolo jeho povinnosťou riadne a dôsledne
rešpektovať platnú právnu úpravu a v prípade ukončenia pracovného pomeru toto vykonať spôsobom,
ktorý predpisuje Zákonník práce. Nakoľko sa žalovaný týmto postupom a spôsobom dôsledne neriadil,

súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

24. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni,
ktorá mala v spore plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%
pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)

ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých
detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.