Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217220101
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1217220101.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému: H. M.,
F.. XX.XX.XXXX, T. H. XX, T., o zaplatenie 1.823,64 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03. októbra 2018, č.k. 29Csp/7/2017-81, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.823,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.823,64 eur od 17.08.2015
do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi priznal nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu. Skutkové zistenie nadobudnuté vykonaným dokazovaním po
právnej stránke posúdil podľa § 497, § 504, § 506 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2,
§ 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1, 2 písm. k/, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov a dospel k záveru, že medzi sporovými stranami na základe zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru došlo ku vzniku záväzkového vzťahu, v ktorom sa dve zmluvné

strany dohodli navzájom si poskytnúť určité plnenia; žalobca poskytnúť na žiadosť žalovaného peňažné
prostriedky a žalovaný poskytnuté finančné prostriedky vrátiť formou pravidelných mesačných splátok
spolu s úrokmi a poplatkami. Konštatoval, že v tomto prípade možno žalovaného s
určitosťou považovať za spotrebiteľa, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o poskytnutí revolvingového
úveru nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej
strane žalobcu možno považovať za dodávateľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení revolvingovej zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Berúc na zreteľ všeobecnú

úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku, a najmä ustanovenia týkajúce sa
neprijateľných zmluvných podmienok, úprava ktorých je obsiahnutá v § 53 Občianskeho zákonníka
a ktoré poskytujú výraznú ochranu pre spotrebiteľa, ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby v celom rozsahu. Z listinných dôkazov mal za
preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, dostal sa do omeškania s úhradou splátok úveru už pri prvej splátke, pri meškaní s

treťou splátkou úveru žalobca v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásil okamžitú
splatnosť úveru dňa 27.07.2015. Žalovaný z predmetnej zmluvy uhradil 87,24 eur, pričom táto suma bola
žalobcom v podanej žalobe zohľadnená, preto súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Keďže žalovaný sas plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho tiež na zaplatenie úroku z omeškania,
ktorý si žalobca uplatnil v súlade so zákonom. K námietke žalovaného, že predmetná zmluva by mala
byť bezúročná a bez poplatkov, s poukazom na § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch,

uviedol, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.03.2015 obsahuje výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z tohto dôvodu preto nemôže byť bezúročná a bez
poplatkov. Konštatoval tiež, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezistil ani absenciu iných náležitostí
podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku, do časti týkajúcej sa povinnosti zaplatiť žalovanú istinu s
príslušenstvom v lehote troch dní, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že
na pojednávaní dňa 03.10.2018 uznal dlh žalobcu a súd prvej inštancie požiadal o jeho splácanie
v mesačných splátkach z dôvodov, ktoré mu bránia zaplatiť ho naraz, a to, že je starobný dôchodca,
jeho mesačný dôchodok je 520 eur, z ktorého mu odchádza už jedna exekúcia vo výške 127 eur, má
ďalšie exekúcie, ktoré sú bohužiaľ pozastavené s tým, že keď splatí jednu, začne splácať ďalšiu v poradí.

Uviedol tiež, že je dôchodca, má 68 rokov, je po infarkte a je onkologickým pacientom. Ako starobný
dôchodca nemôže a nevykonáva inú pracovnú činnosť z čoho vyplýva, že nemá iný príjem. Namietal,
že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho žiadosť o povolenie a nariadenie splátok. Konajúci sudca ho
odkázal na dohodu so žalobcom, avšak to nebolo možné, keďže bol vyhlásený rozsudok podľa ktorého
mávšetkožalobcovizaplatiťdotrochdníodprávoplatnostirozsudku,akoajtrovykonania vplnom

rozsahu. Na základe toho sa domnieva, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a znemožnil
jeho osobe procesné práva na spravodlivý proces, kde prihliadol iba na stranu žalobcu. K odvolaniu
priložil kópiu oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 03.07.2018 o vykonaní zrážok z dôchodku, kópiu
potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 18.10.2018 o výplate dôchodkových dávok, kópiu potvrdenia

banky OTP Banka Slovensko, a.s. zo dňa 22.10.2018 o zostatku na účte, kópiu vyhlásenia povinného zo
dňa16.05.2017 ozasielanímzdyainýchpríjmovnaúčetblokovanýexekúciou.Žalovanýnavrhol,
aby odvolací súd preskúmal priložené listinné dôkazy a umožnil mu splácať uloženú povinnosť v
mesačných splátkach v sume 20 - 25 eur, vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca počnúc právoplatnosťou
uznesenia.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení s odvolaním nesúhlasil a poukázal na jeho nedôvodnosť. Uviedol že
splácanie dlžnej sumy v splátkach vo výške 15 - 20 eur je vo vzťahu k žalobcovi neprimerané, žalovaný
takéto platby nevykonával ani v čase, než došlo k začatiu konania. Je to neprimerané aj vzhľadom na
výšku dlhu a dobu, po ktorú by sa splácala len jeho istina. Poukázal na to, že z dôchodku žalovaného

sú vykonávané exekučné zrážky, čiže príjem žalovaného nemôže byť postihnutý exekúciou viac, ako
pripúšťa zákon. Uviedol, že ak by súd povolil uvedené splácanie, žalobcu by znevýhodnil, pretože iní
veritelia sa môžu exekučne uspokojovať vo väčšom rozsahu, ako by to bolo v prípade pohľadávky
žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a
v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

5. Podľa § 232 ods. 1 C.s.p., vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť
plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

6. Podľa § 232 ods. 2 C.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym

uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

7. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

8. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.9. Odvolací súd zastáva názor, že § 232 ods. 3 C.s.p. súdu umožňuje poskytnúť výhodu splatiť
dlžnú sumu v splátkach hoci z dikcie uvedeného ustanovenia výslovne vyplýva (len) možnosť určiť v

odôvodnených prípadoch na plnenie i lehotu dlhšiu ako je tri dni od právoplatnosti rozsudku. Odvolací
súd dospel k záveru, že uvedené ustanovenie je potrebné vykladať extenzívne tak, že zahŕňa aj možnosť
rozloženia splatnosti na viaceré splátky.

10. Rozsudkomsúduprvejinštanciebolažalovanémuuloženápovinnosťzaplatiťžalobcovi1.823,64eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.823,64 eur od 17.08.2015 do zaplatenia.
Lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) bola súdom prvej inštancie určená v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p.,
výslovne, ako tri dni od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný odvolaním namietal len uvedenú lehotu na
plnenie, ktorú súd prvej inštancie podľa jeho názoru určil bez toho, aby sa zaoberal jeho návrhom (ústne
napojednávaní)nauloženiepovinnostivsplátkach,ktorýzdôvodňovalnepriaznivoufinančnousituáciou,
keďže je poberateľom starobného dôchodku, z ktorého odvádza exekúciu. Predmetom odvolacieho

prieskumu bolo teda posúdenie správnosti záveru súdu prvej inštancie o uložení povinnosti žalovanému
splniť priznanú pohľadávku s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

11. Žalovaný dôvodne namieta, že súd prvej inštancie sa dopustil pochybenia v tom, že v
odôvodnenísvojhorozhodnutianevysvetlilanisanijakonevenovaltomu,prečonepovažovalzadôvodné

určiť lehotu na plnenie dlhšiu ako je jej zákonnom stanovená dĺžka tri dni (§ 232 ods. 3 prvá veta C.s.p.),
t.j. neaplikoval ustanovenie v zmysle § 232 ods. 3 druhá veta C.s.p., za stavu, keď to žalovaný osobitne
navrhoval a uvádzal dôvody spočívajúce v jeho majetkových pomeroch. Toto pochybenie
odvolací súd napravil postupom podľa § 387 ods. 3 C.s.p.

12. Žalovaný svoj návrh na určenie dlhšej paričnej lehoty v konaní pred súdom prvej inštancie a
v odvolacom konaní zdôvodňoval existenciou skutočností brániacich mu zaplatiť dlh naraz (v celku),
konkrétne tým, že jeho finančným príjmom je len starobný dôchodok v sume 520 eur, z
ktorého spláca exekúciu a následne bude splácať ďalšie exekúcie v poradí, ďalej svojím vysokým vekom
(v súčasnosti 69 rokov), zdravotnými problémami a nemožnosťou vykonávať inú

pracovnú činnosť.

13. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že žalovaným navrhovanú výška mesačných splátok v sume
20 - 25 eur v danom prípade nepovažuje za prípustnú, vzhľadom na výšku uloženej peňažnej povinnosti
v sume 1.823,64 eur s príslušenstvom a z toho vyplývajúcu dobu splácania. Do jeho úvahy prichádza

posúdenie možnosti splácania v sume (minimálne) 100 eur mesačne a jedine pod stratou výhody splátok
v prípade omeškania s plnením i jednej splátky.

14. Na základe odvolacím súdom vykonaných lustrácií žalovaného, na posúdenie jeho aktuálnej
zárobkovej (dávkovej) situácie a prehľadu vedených súdnych konaní, možno potvrdiť tvrdenia

žalovaného o jeho nízkom mesačnom príjme, vykonávaných mesačných zrážkach zo mzdy, ako aj o
vedení exekučných konaní, v ktorých vystupuje ako povinný.

15. Z listinných dôkazov preložených žalovaným spolu s odvolaním dňa 19.11.2018 vyplýva, že na
majetok žalovaného sú vedené exekúcie vo výške niekoľko tisíc eur. Z Oznámenia Sociálnej

poisťovne zo dňa 03.07.2018 o vykonaní zrážok z dôchodku po prepočte zrážok z dôvodu zmeny sumy
životného minima od 01.07.2018 vyplýva, že v danom období bolo možné z mesačnej sumy dôchodku
žalovaného mesačne zraziť sumu 117,56 eur.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu, vyššie uvádzané skutočnosti sú spôsobilé preukázať jedine

nemožnosť splnenia uloženej povinnosti, bez ohľadu na určenie platiť v primeraných častiach alebo
v celku. Odvolací súd poukazuje najmä na existenciu súčasných exekučných pohľadávok na majetok
žalovaného uspokojovaných postupne len v pomerne nízkom rozsahu k celkovej výške nesplateného
dlhu (resp. dlhov) žalovaného. Z odvolaciemu súdu dostupných údajov nemožno dôjsť k úsudku,
že žalovaný bude schopný plniť uloženú povinnosť mimo exekúcie. Nie je preto dôvodné či účelné

určiť splácanie uloženej povinnosti 1.823,64 eur s príslušenstvom žalovanému mesačne po častiach,
keď sa na základe všetkých okolností javí, že žalovaný nebude schopný prednostne pred svojimi
ďalšími peňažnými záväzkami opakovane hradiť ani primeranú časť z tejto sumy (napríklad po 100 eur)
a prednostné platenie tejto peňažnej povinnosti v exekučnom mechanizme nie je možné, vzhľadom najej charakter ani ničím odôvodnené. Možno sa stotožniť s argumentom žalobcu, že povolením splácania
uloženej povinnosti by došlo k oslabeniu postavenia žalobcu v porovnaní s uspokojovaním
pohľadávok iných veriteľov. V prípade uloženia splátok pod stratou tejto výhody v prípade omeškania,

by podľa názoru odvolacieho súdu došlo k neopodstatnenému odďaľovaniu možnosti
uplatnenia práva žalobcu na uspokojenie jemu priznaného (celkového) nároku v exekučnom konaní.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že nie sú splnené predpoklady na
uloženie platenia dlžnej sumy v mesačných splátkach, resp. určenie dlhšej lehoty na plnenie, ako bola

súdom prvej inštancie správne určená zákonná trojdňová lehota.

18. Odvolanie žalovaného tak nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutej časti rozsudku súdu prvej
inštancie, preto odvolací súd tento v napadnutej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v

spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho
konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 C.s.p.).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľomfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).