Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/268/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210210837
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1210210837.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek

senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: N. Ď., I. XX.XX.XXXX,
G. Z.: T. XXX/XX, Ž. - G., zastúpený: MALICH advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom: Dunajská 25,
Bratislava, IČO: 47 256 991, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom: Lamačská cesta 3/A,
Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpený SHM PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Svätoplukova 28, Bratislava,
IČO:47235616,ozaplatenie6.838,91EUR,oodvolanížalobcuažalovanéhoprotirozsudkuOkresného
súdu Bratislava II, č. k. 14C/217/2010-260, zo dňa 3.10.2016 v spojení s opravným uznesením č. k.
14C/217/2010 - 285 zo dňa 4.1.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 14C/217/2010-260, zo dňa 3.10.2016, v
spojenísopravnýmuznesenímč.k.14C/217/2010-285zodňa4.1.2017,vovýroku,ktorýmžalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 5. 442,22 EUR a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
6.754,30 EUR od 26.2.2010 do 22.6.2012, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5. 442,22
EUR od 23.6.2012 do zaplatenia,
p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 14C/217/2010-260, zo dňa 3.10.2016, v
spojení s opravným uznesením č. k. 14C/217/2010 - 285 zo dňa 4.1.2017, vo výroku, ktorým rozhodol
o nároku na náhradu trov konania strán sporu a vo výroku, ktorým rozhodol o trovách štátu z r u š u j
e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 3.10.2016, č. k.
14C/217/2010-260, uložil žalovanému povinnosť v lehote do troch dní zaplatiť žalobcovi 5. 442,22 EUR
a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6. 754,30 EUR od 26.2.2010 do 22.6.2012, úrok z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5. 442,22 EUR od 23.6.2012 do zaplatenia. V časti zaplatenia

sumy 1. 396,69 EUR súd prvej inštancie konanie zastavil. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo
výške 65,72 %. Zároveň priznal náhrada trov konania štátu.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe doručenej mu dňa 12.5.2010, ktorou sa žalobca domáhal
zaplatenia sumy 8.150,99 EUR s príslušenstvom (dlžná suma v čase podania žaloby), z titulu poistného
plnenia. Právny základ žaloby predstavovala poistná zmluva, v zmysle ktorej bolo poistené zariadenie
domácnosti, kedy po vzniku dvoch poistných udalostí vznikol žalobcovi nárok na poistné plnenie,

ktorému žalovaný nevyhovel v plnom rozsahu a krátil poistné plnenie. V priebehu konania žalovaný
uhradil žalobcovi sumu 1312,08 EUR, z dôvodu ktorého vzal žalobca žalobu v tomto rozsahu späť a
súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil.3. Žalovaný so žalobným návrhom nesúhlasil. K likvidácii poistných udalostí uviedol, že výšku poistného
plnenia za snehovú frézu, elektrickú vŕtačku zn. Bosch Profi s príklepom, akumulátorovú uťahovačku zn.
Bosch, elektrické miešadlo zn. Protool - profi, elektrické zbíjacie kladivo zn. Protool, elektrickú brúsku

zn. Bosch, výsuvné nožnice zn. Fiskar, elektrickú zváračku Profi s napájaním 220 V určil v súlade
s dojednanými ustanoveniami čl. 14 bodu 3 VPP PPDM a čl. 2 bodu 2. a 3. Zmluvných dojednaní,
kedy pri výške poistného plnenia za uvedené náradie vychádzal zo sumy zodpovedajúcej nákladom
na znovu zriadenie veci v dobe poistnej udalosti, od ktorej odpočítal sumu zodpovedajúcu stupňu
opotrebenia v prípade, ak náradie bolo staršie ako dva roky. Ďalej mal za to, že optický nivelačný prístroj

s hliníkovým stojanom s posuvným meradlom, nabíjačka na batérie a elektrická centrála Honda nie
sú v súlade s VPP PDM 98 a Zmluvnými dojednaniami predmetom dojednania poistenia a žalobcovi
za ne nevznikol nárok na výplatu poistného plnenia. Žalobca rovnako požadoval vyplatenie poistného
plnenia za dvere, ktoré podľa žalovaného, ale mali byť zničené v dôsledku požiaru. Žalovaný pri výplate
poistného plnenia za udalosť zapríčinenú požiarom uhradil žalobcovi dodávku a montáž masívnych
dubových dverí, ktoré žalobca nevymenil tak, ako žalovanému preukazoval faktúrou pri poistnej udalosti

zapríčinenej požiarom. Mal teda za to, že použitie krátenia poistného plnenia podľa čl. 4 bodu 3 písm.
c) Zmluvných dojednaní bolo opodstatnené, keďže páchateľ vnikol do nebytového priestoru, ktorý je
súčasťou celého poisteného priestoru.

4. Žalobca pred súdom prvej inštancie uviedol, že plnenia zo strany žalovaného boli krátené, s čím

ale nesúhlasí. K rozsahu a kráteniu poistného plnenia argumentoval, že elektrická centrála slúžila ako
náhradný zdroj elektrickej energie, pretože v danej lokalite dochádza k častým výpadkom elektriny a pri
výpadku,kedyjeústrednékúrenievprevádzke,byvlastnevypadloelektrickéčerpadlo,anáslednebybol
zničený celý vykurovací systém. Je to záložný zdroj. Doplnil, že po každej krádeži boli dvere poškodené
a to mechanicky celý obvodový systém uzamykania, bol to viac bodový bezpečnostný systém, pričom

vždy po krádežiach bol systém opravený, o čom aj doložil doklady. Opísal, že do pivnice sa dá ísť len cez
jeden vchod a nie je možné sa do týchto priestorov dostať cez bytové priestory, ide o samostatnú časť.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že s prihliadnutím na závery znaleckého posudku č. 1/2013
znalca Ing. Jozefa Zelníka, vypracovaného za účelom zistenia všeobecnej hodnoty súboru strojov ku

dňu vzniku poistnej udalosti, vzal žalobca v podaní zo dňa 16.12.2013 žalobný návrh v časti zaplatenia
sumy 1. 396,69 EUR späť a žiadal konanie o tejto časti zastaviť s tým, že prepočítaná výška poistného
plnenia predstavuje 5. 442,22 EUR s príslušenstvom. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil
a súd prvej inštancie v zmysle § 144 až § 146 CSP konanie o zaplatenie istiny 1. 396,69 Eur zastavil.

6.Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 27.4.2004 uzatvoril žalobca s právnym
predchodcom žalovaného Česká poisťovňa - Slovensko, a.s. poistnú zmluvu o poistení zariadenia
domácnosti. V dňoch 18.7.2009 až 20.7.2009 neznámy páchateľ vykonal krádež vlámaním, do pivnice
poistenej domácnosti, kde nezisteným predmetom vypáčil dvoje dverí v oblasti horného a spodného
uzamykania vedúceho do pivnice, a z tejto odcudzil veci špecifikované v žalobe na čl. 1. Uznesením

Obvodného oddelenia Policajného zboru v Terchovej zo dňa 30.9.2009, ČVS: ORP-1833/TE-ZA-2009
bolo trestné stíhanie za prečin krádeže prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce
vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Súd prvej inštancie ďalej v rámci zisteného skutkového stavu
uviedol, že v čase od 28.7.2009 do 29.7.2009 neznámy páchateľ vykonal krádež vlámaním do pivnice
poistenej domácnosti, kde nezisteným spôsobom vypáčil dvoje dverí v oblasti horného a spodného

uzamykaciehomechanizmuvedúcehodopivnice,odkiaľodcudzil:1.paletovývozík,2.kovovýnavijakna
traktor Zetor 7245, čím bola spôsobená škoda vo výške 4. 000,- EUR a poškodením zariadenia škoda vo
výške 300,- EUR. Uznesením Obvodného oddelenia PZ v Terchovej zo dňa 28.8.2009, ČVS: ORP-1909/
TE-ZA-2009 bolo trestné stíhanie proti neznámemu páchateľovi v tejto veci prerušené, nakoľko sa
nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Súd prvej inštancie

pri ustálení výšky ceny odcudzených predmetov vychádzal z výsledkov znaleckého dokazovania a
záverov, ktoré konštatoval znalec Ing. Jozef Zelník v znaleckom posudku č. 1/2013 a jeho doplnení.
Celková všeobecná hodnota všetkých strojov predstavovala sumu 7. 974,83 EUR. Súd prvej inštancie
sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného a mal za to, že žalobca v konaní v žalobnom návrhu riadne
označil odcudzené stroje a zariadenia, rovnako boli špecifikované aj v prílohách, a teda poskytnutý

materiál bol dostatočným podkladom pre znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok. Súd prvej inštancie
považoval za irelevantné, že žalobca nepredložil doklady, ktoré by preukazovali kúpne ceny strojov v
čase ich nadobudnutia, pretože uvedené nemalo vplyv na stanovenie výšky obstarávacej ceny, a teda
aj poistného plnenia. Znalec vychádzal z cenových a technických podkladov, týkajúcich sa relevantnejčasti trhu, ako aj metodickej pomôcky č. MP ÚSI 2/2004. K spornej otázke vylúčenia niektorých vecí
z poistného plnenia žalovaným súd prvej inštancie uviedol, že elektrická centrála zn. Honda, typ EM
4500CX mala slúžiť ako zdroj energie pri výpadku elektrického prúdu, ktorý spôsobovalo poškodenie

obehového čerpadla na ústrednom kúrení, a rovnako v prípade nabíjačky na autobatérie zn. Bosch a
optického nivelačného prístroja mal za to, že uvedené veci nemali byť vylúčené z poistného plnenia
podľa čl. 10 bodu 4 VPPZD. Predmetné ustanovenie sa o optickom nivelačnom prístroji nezmieňuje a
v prípade nabíjačky, tá mala slúžiť na nabíjanie akumulátorov ako náhradného zdroja napätia a bolo
ju, ako aj elektrickú centrálu možné zaradiť medzi veci používané na prevádzku domácnosti. Súd prvej

inštancie ďalej konštatoval, že žalovaný nemal znížiť poistné plnenie o 30 % a vyhodnotil, že žalovaný
na obe poistné udalosti neodôvodnene aplikoval ustanovenia čl. 4 ods. 4 a čl. 4 bodu 3c/ Zmluvných
dojednaní, nakoľko z dôkazných materiálov bolo zistené, že k poistnej udalosti, ktorá sa stala v čase
od 18.7.2009 do 20.7.2009 a v čase od 28.07.2009 do 29.7.2009 došlo tak, že neznámy páchateľ
vnikol do pivnice, teda do nebytového priestoru. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na
čl. 4 ods. 6 Zmluvných dojednaní, v zmysle ktorého v prípade vniknutia páchateľa do uzamknutého

nebytového priestoru (pivnica, povala, práčovňa, garáž, dielňa atď.) murovanou alebo plechovou stenou
alebo plnými dverami uzamknutými bezpečnostnou cylindrickou vložkou a bezpečnostným kovaním
alebo bezpečnostným visiacim zámkom sa poistné plnenie stanovené podľa ustanovení PPDM a týchto
Zmluvných dojednaním neznižuje.

7. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobný návrh je
dôvodný, keďže žalobca preukázal vznik poistných udalostí a neodôvodnené krátenie poistného plnenia
s tým, že výška hodnoty odcudzených vecí bola preukázaná znaleckým dokazovaním. Žalobcovi okrem
nedoplatku neoprávnene kráteného poistného plnenia priznal aj úroky z omeškania vo výške 9% p. a.
zo sumy 6. 754,30 EUR do 22.6.2012 a od prijatia dodatočného poistného plnenia v sume 1. 312,08

EUR si uplatnil úroky z omeškania 9% zo sumy 5.442,22 EUR od 23.6.2012 do zaplatenia.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu v súlade s § 255 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej aj CSP) a žalobcovi priznal
náhradu trov konania vo výške 65,72 %. Zároveň priznal štátu nárok na náhradu trov konania podľa

výsledku sporu.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov o trovách konania podal žalobca v zákonnej
lehote odvolanie, podľa § 357 písm. m) CSP, z dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), f) a h)
CSP a namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania v prospech žalobcu voči

žalovanému vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo nesprávne a nedostatočne
odôvodnené, z čoho vyplýva jeho nespreskúmateľnosť. Žalobca argumentuje, že mu bola priznaná
náhrada trov konania voči žalovanému vo výške 65,72%, avšak príslušný matematický výpočet,
resp. proces vyčíslenia, ako súd prvej inštancie dospel k tomuto percentuálnemu vyjadreniu, sa
nenachádza v odôvodnení napadnutého rozsudku. Preto mu žalobca za to, že súd prvej inštancie

dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu nároku na náhradu trov konania, pričom svoje rozhodnutie
nedostatočne odôvodnil. Žalobca uvádza matematický výpočet percentuálneho vyjadrenia nároku na
náhradu trov konania, ktorý odvodzuje od žalovanej istiny vo výške 8. 150,99 EUR. V danom prípade
žalovaný procesné zavinil čiastočné späťvzatie 1, ktorého výsledkom bolo zastavenie konania v časti
zaplatenia istiny vo výške 1. 312,08 EUR a žalobca zavinil čiastočné späťvzatie 2, ktorého výsledkom

bolo zastavenie konania v časti zaplatenia istiny vo výške 1. 396,69 EUR. Žalobca má za to, že má
nárok na náhradu trov konania v časti zaplatenia sumy 6. 754,30 EUR, čo predstavuje 82,86% z celkovej
sumy žalovanej istiny. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania štátu žalobca uviedol, že štátu bola
priznaná náhrada trov konania, avšak vo výrokovej časti ani v nasledujúcom odôvodnení rozsudku
nebolo vôbec určené, ktorá strana je povinná uhradiť tieto trovy konania štátu, a ani nebol určený ich

základ, resp. dôvod vzniku. Uvedená nejasnosť a neurčitosť spôsobuje aj nevykonateľnosť rozsudku
v predmetnej časti, keďže nie je možné stanoviť povinnú stranu sporu, ktorá nesie zodpovednosť
voči štátu. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania v prospech štátu zaviazať konkrétnu stranu sporu na úhradu trov konania štátu, resp. obe strany
sporu, v pomere vyjadrenom percentom alebo zlomkom. Žalobca má teda za to, že súd prvej inštancie

dospel na základe dokazovania k nesprávnej formulácii a nedostatočnému odôvodneniu predmetného
výroku 4, a zároveň vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho dospel k
nezákonnému, nevykonateľnému a nepreskúmateľnému rozhodnutiu o trovách konania štátu, čomu
zodpovedajú odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Žalobca okrem uvedenéhov odvolaní namieta, že na základe formulácie výrokovej časti rozsudku, týkajúcej sa čiastočného
zastavenia konania (výrok II), súd prvej inštancie konanie zastavil len v časti zaplatenia sumy 1.396,69
EUR, avšak do predmetného výroku nezahrnul zastavenie konania, v časti úrokov z omeškania, hoci

žalobca v čiastočnom späťvzatí výslovne uvádza, že berie späť návrh v časti istiny vo výške 1.396,69
EUR a k nej prislúchajúcich úrokov z omeškania. Vzhľadom na uvedené žalobca žiada súd o doplnenie
výrokovej časti rozsudku v časti čiastočného zastavenia konania v rozsahu 1 396,69 EUR, t.j. výroku II,
v zmysle § 225 ods. 1 CSP o zastavenie konania o zaplatenie prislúchajúcich úrokov z omeškania. Vo
vzťahu k skôr uvedeným odvolacím dôvodom navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok v časti jeho

výrokov o trovách konania tak, že žalovanému uloží povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi, vrátane
trov právneho zastúpenia vo výške 82,86 % a v časti výroku o trovách konania štátu tak, že žalovanému
uloží povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 100%.

10. Žalovaný na odvolanie žalobcu vo svojom vyjadrení uviedol, že predmetom konania bolo zaplatenie
sumy 8.150,99 EUR, pričom žalobca bol úspešný ohľadom sumy 6.754,30 EUR (suma 1.312,18 EUR

uhradená počas konania žalovaným a suma 5.422,22 EUR priznaná súdom), čo predstavuje 82,86% zo
žalovanej sumy. Žalobca bol zároveň neúspešný ohľadom sumy 1.396,69 EUR, čo predstavuje 17,14%
zo žalovanej sumy. Z uvedeného vyplýva, že celkový úspech žalobcu bol len v časti 65,72% (82,86% -
17,14%), teda v súlade s vyčíslením súdom prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené považuje žalovaný
odvolanie žalobcu v tejto časti za nedôvodné. Žalobca v podanom odvolaní okrem toho namieta, že

výrok o náhrade trov štátu je neúplný a tým nepreskúmateľný a nevykonateľný, pretože zo znenia výroku
nie je zjavné, ktorá zo sporových strán má štátu nahradiť vzniknuté trovy. V predmetnej časti súhlasí
žalovaný s tvrdením žalobcu, že výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania štátu je neurčitý,
nepreskúmateľný a nevykonateľný.

11. Žalovaný podal odvolanie proti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 5. 442,22 EUR a úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne. zo sumy 6. 754,30
EUR od 26.2.2010 do 22.6.2012, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne. zo sumy 5. 442,22 EUR od
23.6.2012 do zaplatenia, ako aj v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobcovi priznal náhradu trov
konania vo výške 65,72%, z dôvodov v zmysle § 365 ods. l písm. f), h) CSP. Podľa žalovaného súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, najmä pokiaľ ide o závery súdu o rozsahu
poistného krytia vo vzťahu k odcudzeným veciam a postup súdu pri vyčísľovaní poisteného plnenia.
Žalovaný namieta závery súdu prvej inštancie, že uzavreté poistenie sa vzťahovalo na odcudzené
veci ako aj to, že pri určení výšky priznanej sumy vychádzal zo všeobecnej hodnoty odcudzených

vecí určenej znaleckým posudkom. Poukazuje na čl. 10 ods. l Všeobecných poistných podmienok
poistenia zariadenia domácnosti PPDM 98 (ďalej aj PPDM"), v zmysle ktorého sa poistenie vzťahuje
na veci, ktoré tvoria zariadenie domácnosti a slúžia na prevádzku domácnosti alebo na uspokojovanie
osobných potrieb poistených osôb, pričom poistená osoba je vlastníkom alebo oprávneným užívateľom
predmetných vecí. Žalovaný v konaní opakovane namietal, že niektoré z odcudzených vecí nespĺňajú

uvedené vymedzenie poistených vecí, a teda za ich odcudzenie nemôže byť poskytnuté poistné
plnenie z uzavretého poistenia. Takýmito vecami sú jednoznačne optický nivelačný prístroj, nabíjačka na
autobatérie a elektrická centrála, podľa názoru žalovaného vyššie uvedené vymedzenie poistených vecí
nespĺňaanielektricképrofimiešadloaelektrickázváračkaprofi.Uvedenéveciniesúbežnýmzariadením
domácnosti a ani neslúžia na prevádzku domácnosti, ide o veci spravidla využívané pri výkone určitých

druhov povolaní. Súd prvej inštancie však v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že keďže uvedené
veci nie sú výslovne uvedené v článku 10 bod 4 PPDM, tak potom sa uzavreté poistenie na uvedené
veci vzťahuje. S uvedeným záverom žalovaný nesúhlasí, nakoľko v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že
uzavreté poistenie sa vzťahuje na všetky veci neuvedené v uvedenom ustanovení. V zmysle ustanovení
článku 10 PPDM sa uzavreté poistenie totižto vzťahuje len na takú vec, ktorá je poistenou vecou, v

zmysle niektorého z ustanovení bodov 1 až 3 článku 10 PPDM a súčasne nespĺňa vymedzenie vecí
vylúčených z poistenia, v zmysle bodu 4 článku 10 PPDM. V predmetnom prípade vyššie uvedené
veci podľa názoru žalovaného sú vylúčené z poistenia v zmysle ustanovenia článku 10 bod 4 PPDM, a
pokiaľ by aj súd dospel k opačnému záveru, uzavreté poistenie sa na vyššie uvedené veci nevzťahuje z
dôvodu, že nespĺňajú vymedzenie poistených vecí v zmysle bodov 1 až 3 článku 10 PPDM. Žalovaný

okrem toho namieta, že súd prvej inštancie pri určení poistného plnenia za odcudzené veci postupoval
v rozpore s podmienkami uzavretého poistenia, pričom výška poistného plnenia za odcudzenú vec
nezodpovedá všeobecnej hodnote odcudzenej veci. Súd prvej inštancie a ani ustanovený znalec však
pri vyčíslení poistného plnenia nepostupoval v zmysle zmluvných dojednaní a súd prvej inštancie priznalžalobcovi poistné plnenie v rozpore s podmienkami uzavretého poistenia. Z odôvodnenia rozhodnutia
rovnako nie je zrejmé, či súd prvej inštancie pri vyčíslení priznanej sumy zohľadnil aj výšku v poistnej
zmluve dojednanej spoluúčasti žalobcu. Žalovaný v konaní opakovane namietal, že žalobca v konaní

nikdy neuviedol presnú špecifikáciu typu odcudzených vecí, identifikoval ich len približne uvedením
druhu a značky respektíve výrobcu. Znalec však v konaní vyčísľoval všeobecnú hodnotu konkrétnych
vecí, pričom napriek námietkam žalovaného v konaní nebolo preukázané, že konkrétne špecifikovaná
vec oceňovaná znalcom zodpovedá všeobecne identifikovanej veci určenej žalobcom, pričom uvedená
skutočnosť má zásadný význam pre určenie východiskovej hodnoty novej veci. Žalovaný v konaní

taktiež namietal, že z dokladov o obstarávacích cenách nových vecí založených v súdnom spise nie
je možné zistiť, z akého obdobia cenníky pochádzajú, respektíve cenu pre aké obdobie určujú, pričom
žalovaný uviedol obavu, že ide o cenníky z roku 2013 (obdobie vypracovania znaleckého posudku)
a nie z roku obstarania veci žalobcom. Žalovaný súčasne v konaní uviedol, že predložené cenníky
nemôžu byť z obdobia predchádzajúce dňu 8.8.2008 (deň oznámenia konverzného kurzu 1 EUR =
30,126 SKK), pretože cenníky obsahujú aj cenu v mene euro. Súd sa však uvedenými námietkami

žalovaného vôbec nezaoberal a žiadnym spôsobom sa s uvedenými námietkami nevysporiadal. Žalobca
navrhuje odvolaciemu súdu, aby žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške
77,07% spolu s trovami odvolacieho konania v rozsahu 100%.

12. K odvolacím námietkam žalovaného týkajúcim sa údajného nesplnenia poistných podmienok na

vyplatenie poistného plnenia vo vzťahu k jednotlivým odcudzeným predmetom, žalobca vo svojom
vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie sa dostatočne vyjadril k námietkam žalovaného vo vzťahu k
rozsahu poistného krytia, resp. spornej povahe niektorých odcudzených predmetov. Žalobca poukázal
na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, kde sa súd jednoznačne vyjadril k
namietaným odcudzeným predmetom, ako aj dôvodom, prečo nepovažoval námietky žalovaného

vznesené počas konania za dôvodné. K námietkam žalovaného týkajúcim sa stanovenia hodnoty
poisteného plnenia, ktoré je predmetom súdneho konania, kedy súd prvej inštancie pri určení výšky
poistného plnenia vychádzal zo všeobecnej hodnoty odcudzených vecí určenej znaleckým posudkom,
čo podľa žalovaného znamená, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi poistné plnenie, v rozpore
s podmienkami uzavretého poistenia a námietkam, že žalobca v konaní nikdy neuviedol presnú

špecifikáciu typu odcudzených vecí a identifikoval ich len približne uvedením druhu a značky, resp.
výrobcu, žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa vyjadril ku všetkým námietkam žalovaného, a
poukazuje na odôvodenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa plne stotožňuje. Osobitne poukazuje na
znenie čl. 2 ods. 2 písm. b) Zmluvných dojednaní, v zmysle ktorého poistné plnenie sa stanoví vo výške
ceny poistenej veci, ktorú by bolo možné v dobe poistnej udalosti reálne získať predajom tejto veci.

Hodnota poistného plnenia sa teda stanovuje k termínu predmetnej poistnej udalosti. Znalecký posudok
bol vypracovaný v súlade s uvedenými ustanoveniami Zmluvných dojednaní na základe uznesenia
súdu a žalovaný nezaslal žiadne otázky na znalca pri vypracovávaní znaleckého posudku. Žalobca
rovnako odmieta tvrdenia žalovaného, podľa ktorého nie je zrejmé, či súd pri vyčíslení priznanej sumy
zohľadnil aj výšku v poistnej zmluve dojednanej spoluúčasti žalobcu. V skutočnosti sa súd prvej inštancie

jednoznačne vyjadril k uvedenej námietke, ktorú žalovaný navyše bližšie nešpecifikoval, keď odkázal
na čl. 4 ods. 6 Zmluvných dojednaní, ktoré je súčasťou odôvodnenia rozsudku. Z poistnej zmluvy a na
ňu nadväzujúcich Zmluvných dojednaní nevyplýva žiadna spoluúčasť, ktorá by vyplývala pre žalobcu a
žalovaný takúto ani nikdy v priebehu konania bližšie nešpecifikoval. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd
rozhodol v zmysle jeho odvolacieho návrhu.

13. V reakcii na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného poukazuje žalovaný na svoje odôvodnenie v
ním podanom odvolaní. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že z poistnej zmluvy nevyplýva žiadna spoluúčasť
žalobcu, ktorá musí byť uplatnená pri vyčíslení poistného plnenia, žalovaný uvádza, že v poistnej zmluve
je výslovne dohodnutá spoluúčasť žalobcu vo výške 500,- Sk.

14. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( § 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je

dôvodné, a že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.
.
15. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie a pre
danú vec považoval za rozhodujúce, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného (Českápoisťovňa - Slovensko, akciová spoločnosť) bola dňa 27.4.2004 uzavretá zmluva o poistení zariadenia
domácnosti, ktorej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky poistenia zariadenia domácnosti PPDM
98 a Zmluvné dojednania k poisteniu zariadenia domácnosti. Poistená domácnosť žalobcu sa nachádza

na parcele č. XXXX, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Správou katastra Žilina pre
okres Žilina, obec Lutiše, katastrálne územie Lutiše. V dňoch od 18.7.2009 až 20.7.2009 boli vlámaním
do pivnice poistenej nehnuteľnosti odcudzené elektrická centrála značky Honda, motorová kosačka
značky Vari s motorom značky Honda, snežná fréza, motor na malotraktor, 2 kusy motorovej píly značky
Husqarna s označením 61,2/353 XP, elektrická vŕtačka značky Bosch s príklepom, akumulátorová

uťahovačka značky Bosch Profi, elektrický hoblík značky Bosch Profi, elektrické miešadlo značky
Protol, elektrické zbíjacie kladivo zančky Protol, elektrická brúska zn. Bosch, ponorné čerpadlo, výsuvné
nožnice zančky Fiskas, nabíjačka autobatérie, elektrická zváračka Profi s napájaním 220 V, oprický
nivelačný prístroj s hliníkovým stojanom s posuvným meradlom, kanister s benzínom, dvojkolesová
kárička.. Rovnaká udalosť nastala aj v dňoch od 28.7.2009 do 29.7.2009, kedy bol z pivnice neznámym
páchateľom odcudzený paletový vozík a kovový navijak na traktor Zetor. V obidvoch prípadoch došlo aj

k poškodeniu dverí do pivnice. Trestné stíhania pre prečin krádeže boli prerušené, pretože sa nepodarilo
zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Žalovaný nepriznal žalobcovi
za odcudzené veci nárok na poistné plnenie v celej žalobcom požadovanej výške neuznal.

16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie žalovaného zaviazal doplatiť žalobcovi poistné plnenie, v

zmysle procesnej úpravy jeho žalobného návrhu zo dňa 16.12.2013 (č. l. spisu 198). Žalovaný s výškou
doplatku poistného plnenia nesúhlasí a namieta:
a)žežalobcovipoistnéplneniezaoptickýnivelačnýprístroj,nabíjačkunaautobatérie,elektrickúcentrálu,
elektrické profi miešadlo a elektrickú zváračku profi nepatrí, pretože tieto veci nie sú bežným zariadením
domácnosti, neslúžia na prevádzku domácnosti a ide o veci využívané pri výkone určitých druhov

povolaní.
b) že súd prvej inštancie pri určení výšky poistného plnenia postupoval nesprávne, keď vychádzal zo
všeobecnej hodnoty odcudzených vecí určenej znaleckým posudkom, pričom žalobca ani neuviedol
presnú špecifikáciu odcudzených vecí
c) že nie je z rozhodnutia súdu prvej inštancie zrejmé, ako sa vysporiadal so spoluúčasťou žalobcu na

poistnom plnení podľa poistnej zmluvy.

17. Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou zaväzuje
poistiteľa, ak nastane poistná udalosť v zmluve bližšie označená poskytnúť poistencovi v dojednanom
rozsahu plnenie a poistenca platiť poistné (§ 788 a nasledujúce zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník - ďalej aj OZ). Právna úprava predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností
účastníkov poistného vzťahu bude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistnej zmluve a v poistných
podmienkach, tvoriacich jej súčasť. Poistné podmienky pri poistení majetku majú konkretizovať a
špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých poistných udalosti vznikne právo na plnenie, a aké sú
prípady výluky z poistenia (§ 788 ods. 3 OZ).

18. Podľa článku 10 ods. 1, 2 4 Všeobecných poistných podmienok postenia zariadenia domácnosti PPD
98 žalovaného (PPDM), ako súčasti predmetnej poistnej zmluvy sú poistené ďalej uvedené veci, ktoré
tvoria zariadenie domácnosti a slúžia na prevádzku tejto domácnosti alebo na uspokojenie osobných
potrieb poistených osôb: a) súbor hnuteľných vecí, ktoré sú vo vlastníctve poistených osôb, b) súbor

hnuteľných vecí patriacich vlastníkovi domu alebo bytu, ktoré poistený používa na základe nájomnej
zmluvy, c) súbor ostatných cudzích hnuteľných vecí, ktoré poistený oprávnene používa na základe
písomnej zmluvy s osobou, ktorej predmetom podnikania je požičiavanie alebo prenájom vecí (odsek
1). Poistenie sa vzťahuje na všetky veci uvedené v bode 1 tohto článku, ktoré k súboru v danom
okamihu práve patria (odsek 2). Do súborov uvedených v bode 1 tohto článku nie sú zahrnuté (nie sú

teda poistené): a) veci slúžiace na podnikanie a veci zverené na výkon povolania, b) motorové vozidlá,
prívesy,motocykle,mopedy,malotraktoryaobdobnézariadeniasvlastnýmpohonnýmmotorom,lietadlá,
rogalá, lode, plavidlá, a to všetko vrátane ich príslušenstva a súčasti, ako aj náhradných dielov k nim
(odsek 4).

19. Z označeného článku 10 PPDM vyplýva, že predmet poistenia podľa zmluvy strán sporu (poistené
veci) je definovaný všeobecne, a to podmienkou, podľa ktorej musí ísť o hnuteľné veci vo vlastníctve
poisteného (článok 10 ods. 1 písm. a), písmená b) c) sa na danú vec nevzťahujú), pričom tieto veci tvoria
zariadenie domácnosti a slúžia na prevádzku tejto domácnosti alebo na uspokojovanie osobných potriebpoistených osôb, s výnimkou vecí zadefinovaných v odseku 4, teda vecí, ktoré sú z poistného krytia
vyňaté. V súdenej veci bolo predmetom poistenia zariadenie domácnosti v rekreačnej chate umiestnenej
v prírodnom prostredí. Splnenie podmienok na zníženie, respektíve nepriznanie poistného plnenia musí

preukázať poistiteľ. Výluku z poistenia podľa článku 10 odsek 4, písm. a) PPDM (vec slúži na výkon
povolania) žalovaný v odvolaní namietal voči nabíjačke autobatérie, optickému nivelačnému prístroju,
elektrickej centrále, elektrickému miešadlu a elektrickej zváračke. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že
žalovaný naplnenie podstaty výluky vecí z poistenia podľa ustanovenia článku 10 bod 4, písm. a) PPDM
(vec slúži na výkon povolania) v súdenej veci nielenže nepreukázal, ale ani jednoznačne netvrdil, a

nakoniec táto námietka podľa výsledku dokazovania nekorešponduje ani s dôkazom - s likvidačnou
správou predmetnej poistnej udalosti zo dňa 4.11.2009, podľa ktorej žalovaný predmetný dôvod pre
zníženie poistného plnenia ani neuplatnil. Žalovaný sa vo veci len všeobecne obmedzil na námietku,
že optický nivelačný prístroj s hliníkovým stojanom s posuvným meradlom, nabíjačka autobatérie a
elektrickácentrála(podaniez2.8.2010-odporprotiplatobnémurozkazu,č.l.spisu-86)niesúpremetom
dojednaného poistenia, a že sa na ne v zmysle článku 10 bod 1 PPDM poistenie nevzťahuje (podanie

žalovaného z 5.1.2011 - č. l. 98). Zo zoznamu odcudzených vecí (č. l. spisu - 30) ako aj z likvidačnej
správy (č. l. spisu - 102) je zrejmé, že všetky odcudzené veci svojou účelnosťou slúžili na určitú odbornú,
technickú činnosť alebo prevádzku a ich použitie má využitie, respektíve je potrebné pri výkone určitých
druhov povolaní ako to tvrdí žalovaný, teda je potrebné pre výkon určitých druhov profesií, to však ale
neznamená, že tieto veci nemôže ich majiteľ využiť sám pre potreby a prevádzku svojej domácnosti.

Žalovaný v konaní neprezentoval žiadne tvrdenie, ktoré by tento záver pre účely danej veci vyvrátilo,
respektíve, že označené veci slúžili žalobcovi pre výkon povolania, pri absencii ktorých potom nemohol
ani uniesť bremeno dôkazu. Predmetná odvolacia námietka nakoniec odporuje aj samotnému postupu
žalovaného, ktorý vo vzťahu k elektrickému miešadlu profi a elektrickej zváračke profi, podľa výsledku
likvidačnej správy čiastočné poistné plnenie poskytol, a teda tieto veci ako veci poistené akceptoval.

Odvolací súd súhlasí s námietkou žalovaného, že výslovné neoznačenie veci v článku 10 ods. 4 PPDM
ešte neznamená,žesanaňu automatickyvzťahujedohodnuté poistenie.Podstatapoisteniazariadenia
domácnosti spočíva v poistení súboru vecí, ktoré sa v domácnosti nachádzajú, a ktoré sa používajú
na jej prevádzku. Vzhľadom ale na to, že všetky odcudzené veci majú technický charakter, respektíve
charakter pracovného nástroja alebo stroja, ako napríklad elektrické zbíjacie kladivo, ponorné čerpadlo,

elektrická zváračka, ktoré žalovaný ako veci poistené uznal, nie je možné spoľahlivo tvrdiť, že práve
optický nivelačný prístroj s hliníkovým stojanom s posuvným meradlom, čo je technický merací prístroj,
nabíjačku autobatérie a elektrickú centrála žalobca nemohol použiť na prevádzku svojej domácnosti.
Žalobca účel týchto hnuteľných vecí zrozumiteľne vo svojej výpovedi, ktorá je tiež dôkazom, zdôvodnil
potrebou náhradného zdroja napätia a elektrickej energie, pri výpadku dodávky elektriny v mieste

poistenej domácnosti vedenej v rekreačnej chate, ktoré tvrdenie žalovaný v kontexte toho, aké veci ako
predmet poistenia uznal, presvedčivo, respektíve ničím nespochybnil. Za takejto dôkaznej situácie, keď
aj samotný žalovaný predmetnú odvolaciu námietku postavil len na všeobecnom tvrdení, v zmysle, že
na tieto označené veci sa dané poistenie nevzťahuje, je potrebné konštatovať, že záver súdu prvej
inštancie, podľa ktorého má žalobca nárok na poistné plnenie aj za žalovaným rozporované veci je

správny.

20. Súd prvej inštancie nepochybil ani keď dospel k záveru, že pri určení výšky poistného plnenia je
potrebné vychádzať zo všeobecnej ceny odcudzených vecí. Medzi stranami konania nebolo sporným, že
žalobcovi vzniklo právo na poistné plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok. Ustanovenie

článku 2 odsek 2 zmluvných dojednaní upravuje, že pri zničení, stratení alebo odcudzení veci poistnou
udalosťou sa poistné plnenie stanoví vo výške ceny poistenej veci, ktorú by bolo možné v dobe poistnej
udalosti reálne získať predajom veci. Ak nemožno takto cenu stanoviť, zníži sa poistné plnenie zistené
podľa bodu 3 článku 14 PPDM o sumu zodpovedajúcu stupňu opotrebenia, alebo iného znehodnotenia
uvedenej veci z doby pred poistnou udalosťou, stanoveného podľa bodu 3 tohto článku. Podľa článku

14 ods. 3 PPDM bolo medzi stranami sporu dohodnuté, že ak poistená vec bola poistnou udalosťou
zničená, stratená alebo odcudzená, vzniká poistenému právo (ak nie je v poistnej zmluve uvedené
inak), aby mu poisťovňa vyplatila sumu zodpovedajúcu nákladom na znovunadobudnutie veci alebo
nákladom, ktoré treba vynaložiť na výrobu rovnakého druhu a kvality v novom stave. Z uvedeného
dojednania o výške poistného plnenia jednoznačne vyplýva, že poistiteľ je povinný primárne poistenému

na plnení z poistnej udalosti vyplatiť čiastku vo výške zodpovedajúcej cene poistenej veci, ktorú by
bolo možné v dobe poistnej udalosti reálne získať predajom tejto veci. Túto finančnú hodnotu vystihuje
práve všeobecná hodnota veci. Zmluvné podmienky počítajú s použitím časovej ceny (cena za ktorú
môže poistený porovnateľnú vec kúpiť po odpočítaní čiastky vyjadrujúcej opotrebenie) len v prípade, akvšeobecnú cenu veci nie je možné stanoviť. Takýto skutkový stav ale v súdenej veci preukázaný nebol,
keď všeobecná cena odcudzených vecí bola ustálená znaleckým dokazovaním. Súdom ustanovený
znalec v znaleckom posudku v spojení s jeho doplnením jednoznačne zodpovedal, že pri vyčíslení

všeobecnej hodnoty vecí vychádzal z ich obstarávacej ceny v roku ich obstarania žalobcom, pričom vec
(konkrétny typ) identifikoval podľa listín založených v súdnom spise. Žalobca odcudzené veci v súdnom
spore dostatočne identifikoval obchodnou značkou, alebo výrobcom, rokom obstarania a popisom vecí
podľa príloh k žalobe, v ktorých pomocou vyobrazenia z katalógov alebo cenových ponúk predajcov
zdokumentoval o akú konkrétnu veci sa jedná, a teda súdny znalec pri vyčíslení všeobecnej ceny

odcudzených vecí oceňoval určito a zrozumiteľne žalobcom identifikovanú vec. Námietka žalovaného,
že zo znaleckého posudku nie je zrejmé, či konkrétne špecifikovaná vec oceňovaná znalcom zodpovedá
všeobecne identifikovanej veci určenej žalobcom je potom z uvedeného dôvodu neopodstatnená,
rovnakoakoajnámietka,žezdokladovoobstarávacíchcenách novýchvecízaloženýchvsúdnomspise
nie je možné zistiť, z akého obdobia cenníky pochádzajú, pretože zo znaleckého posudku nevyplýva,
že by tieto listiny použil súdny znalec ako východiskovú cenu (napríklad u elektrickej centrály Honda

súdny znalec určil obstarávaciu cenu 1. 420,17 Eur bez DPH a v popise veci prostredníctvom cenovej
ponuky sa uvádza cena 1. 368,- Eur bez DPH). Z vyššie uvedeného je potom potrebné uzavrieť, že súd
prvej inštancie otázku výšky poistného plnenia vyriešil správne v súlade s hmotným právom.

21. Nedôvodnou je aj námietka žalovaného, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé,

či pri vyčíslení priznanej sumy súd prvej inštancie zohľadnil výšku v poistnej zmluve dojednanej
spoluúčasti. Spoluúčasť na poistnom plnení znamená výšku podielu, ktorým sa poistený finančne
zúčastňuje na poistnej škode. To znamená, že ak bola medzi stranami poistenia spoluúčasť dohodnutá,
má poistiteľ nárok na zníženie poistného plnenia o dohodnutú výšku spoluúčasti. Je to teda právo,
ktorého nositeľom je poistiteľ (žalovaný). Z obsahu súdneho spisu, ktorý dokumentuje celý priebeh

konania vyplýva, že žalovaný svoju procesnú obranu v spore na uplatnení tohto nároku nepostavil.
Žalovaný si odpočet spoluúčasti z poistného plnenia neuplatnil.

22. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predniesť a predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť

konania. Strany sporu môžu prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie vo veci končí. Žalovaný bol teda povinný
predniesť prostriedky procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie. Opravný prostriedok
s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie iba za podmienok

vyslovených v ustanovení § 366 CSP.
Odvolací súd je totiž viazaný stavom veci tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov uvedených
v § 366 CSP , teda keď pôjde o tzv. novoty
v odvolacom konaní. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný
prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len

vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom
prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako
reštriktívnevnímanávýnimkazpravidla,ževodvolacomkonaníspravidlaniesúprípustnétieprostriedky

procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.
Nemožnosťou predloženia prostriedku procesnej obrany treba rozumieť situáciu, kedy strana sporu
nemohla bez svojej viny prostriedky procesnej obrany označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedela
a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nevyužitie svojho práva. V danom prípade z obsahu
poistnej zmluvy je zrejmé, že žalovaný týmto právom na odpočet spoluúčasti disponoval už v čase

začatia súdneho sporu, a pokiaľ si tento nárok pred súdom prvej inštancie neuplatnil, súd prvej inštancie
postupoval správne, keď rozhodoval podľa skutkového stavu a v rozsahu nárokov tak, ako boli do
času vyhlásenia skončenia dokazovania vo veci ustálené a odvolací súd na takúto námietku prihliadnuť
nemohol.

23. Obsah odvolania žalobcu smerujúci proti rozhodnutiu o veci samej zo všetkých vyššie rozvedených
dôvodov, nie je spôsobilý spochybniť správnosť záveru napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, z
hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené
také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavualebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi poistné plnenie spolu s príslušenstvom, postupom podľa

§ 387 odsek 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

24. Predmetom odvolacieho konania na základe odvolania žalobcu je preskúmanie postupu súdu prvej
inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto konania. Žalobca s výrokmi o trovách konania
strán sporu a trov Slovenskej republiky (štátu) z dôvodu nepreskúmateľnosti zdôvodnenia výrokov a

nevykonateľnosti nesúhlasí. Ustanovenia Civilného sporového poriadku sú pri náhrade trov konania
(§255 CSP) koncipované tak, že sa priznáva náhrada trov podľa úspechu. Úspech vo veci, ktorá je
predmetom sporu je okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania. Zásada úspechu vo veci
je aj tzv. zásadou zodpovednosti za výsledok sporu charakteristická pre sporové konanie a uplatní sa
tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnejšej strane trovy konania, ktoré jej
vznikli. Miera úspechu sa teda zisťuje tak u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí

od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Čím
viacsúdvyhovelžalobnémupetitu,týmjeväčšiamieraúspechuužalobcuanaopak,čímjeväčšírozsah,
v ktorom súd žalobu zamietol, tým je väčšia miera úspechu u žalovaného. Ustálená miera úspechu v
súdnom spore je potom určujúca aj vo vzťahu k nároku tretích subjektov (štátu) na náhradu trov konania.

25. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR je súčasťou obsahu základného práva na súdnu
ochranu a na spravodlivý súdny proces podľa článku 46, ods. 1 Ústavy SR a článku 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne, výstižne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo -
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nároku a obranou proti

takémuto uplatňovanému nároku. Rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci, nemusí byť totožné
s očakávaniami a predstavami strán sporu, avšak vo všetkých svojich častiach musí zodpovedať
zákonným požiadavkám, ktoré vymedzujú obligatórne náležitosti odôvodnenia rozsudku, významné
z hľadiska kontroly správnosti rozhodnutia a postupu súdu pri jeho vydávaní, respektíve z hľadiska
preskúmateľnosti zákonnosti, opodstatnenosti a spravodlivosti jeho výroku.

26. Povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodňovať z hľadiska zákonom stanovených obligatórnych
náležitostí je súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces vylučujúci ľubovôľu súdu pri rozhodovaní.
Dodržanie zákonných náležitostí pri formulovaní odôvodnení rozhodnutia predpokladá, že z neho bude
zrejmý vzťah medzi záverom vysloveným vo výrokovej časti rozhodnutia a úvahami, pre ktoré bol

konkrétny záver vyslovený. Podľa rozsudku súdu prvej inštancie bol žalobcovi priznaný nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 65,72%. Postup procesu vyčíslenia tohto nároku však v odôvodnení
absentuje. Z odôvodnenia nie je možné zistiť, z akých uplatnených nárokov pri matematickom výpočte
úspechu strán v spore súd prvej inštancie vychádzal a teda, či zvolený postup a nakoniec samotný
výpočet je správny, čím súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti, Touto

vadou v spojení s vadou nevykonateľnosti zaťažil aj výrok, ktorým priznal štátu nárok na náhradu trov
konania. Zo samotného výroku totiž nie je možné určiť, ktorá zo strán sporu má nárok štátu uspokojiť,
pričom z odôvodnenia súdneho rozhodnutia nie je možné zistiť ani dôvod vzniku týchto trov.

27. Porušenie práva strany sporu na riadne odôvodnenie rozsudku znamená upretie jej práv dozvedieť

sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom a súčasne sa jej odníma možnosť náležite
skutkovoaprávneargumentovaťprotinemuvrámciriadnychamimoriadnychopravnýchprostriedkov. Z
uvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciepodľa§389ods.1písm.b/CSP vo výrokoch, ktorými rozhodol o trovách konania
medzi stranami sporu a o nároku štátu na náhradu trov konania zrušil a vec mu vrátil podľa § 391 ods.

1 CSP na ďalšie konanie, v ktorom sa súd
prvej inštancie vysporiada sa so všetkým podmienkami rozhodovania o trovách konania, vysvetlí postup
ustálenia (vyčíslenia) miery úspechu strán v danom spore a v prípade priznaní nároku štátu na náhradu
trov konania určí stranu alebo strany sporu ktorá/é majú predmetný nárok uspokojiť, s tým, že zdôvodní
základ vzniku týchto trov.

28. Odvolací súd usmerňuje pozornosť súdu prvej inštancie na to, že žalobca procesne účinným
spôsobom v zmysle § 225 ods. 1 veta prvá CSP podal ako súčasť odvolania aj návrh na doplnenie
rozsudku, v časti výroku zastavenia konania o zaplatenie 1. 396,69 Eur, o ktorom súd prvej inštanciedoposiaľ nerozhodol. Pri zastavení konania súd prvej inštancie vychádzal z podania žalobcu zo
dňa 16.12.2013 (vyplýva to z odôvodnenia rozsudku, bod 11), v zmysle ktorého žalobca vzal žalobu
čiastočne späť nielen v istine 1. 396,96 Eur, ale aj v príslušenstve z tejto istiny. O zastavení konania o

zaplatenie označeného príslušenstva doposiaľ rozhodnuté nebolo, a tento nedostatok musí súd prvej
inštancie v zmysle včas podaného návrhu žalobcu napraviť dopĺňacím rozsudkom (§ 225 ods. 1 veta
prvá CSP).

29. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne zároveň aj o náhrade trov tohto odvolacieho

konania (§ 396 odsek 1 CSP).

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).