Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. júl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/87/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206357
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615206357.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v exekučnej
veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45869464, so sídlom v Bratislave, Vajnorská č. 100/A,
zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova
č. 13, proti povinnému L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G., K. č. XX, vedenej pod sp. zn. EX

4021/2015, súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom
v Rimavskej Sobote, Kálmána Mikszátha č. 268, pre vymoženie pohľadávky oprávneného v sume
4.426,35 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k.
4Er/348/2015-39 zo dňa 02.11.2015, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku; v odôvodnení uznesenia súd prvej
inštancie uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je konkrétny
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave; exekučný titul bol vydaný rozhodcovským
súdom, ktorý vyvodil svoju právomoc z rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou všeobecných

obchodných podmienok k zmluve o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného
a povinným; súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka nebola
individuálne dojednaná a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve;
právomoc rozhodcovského súdu tak nebola založená na základe platnej rozhodcovskej doložky a
rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie
exekúcie, preto ho súd prvej inštancie považoval za materiálne nevykonateľný a žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas
odvolanie.Ťažiskovonamietal,ženapadnutérozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veciaznesprávnezistenéhoskutkovéhostavuveci.Vyčítalsúduprvéhostupňa,že(1)prekročilzákonné
limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku skúmaním

iných listín ako uvedených v tomto ustanovení; (2) prekročil zákonné limity pre skúmanie rozhodcovskej
doložky, ktorú je oprávnený skúmať len rozhodcovský súd a nie exekučný súd, čím došlo ku konaniu
v rozpore s prekážkou právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata); (3) nesprávnou aplikáciou právnych
predpisov vylúčil možnosť riešiť spor v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorú
bol jeho právny predchodca (banka) zo zákona povinný ponúknuť povinnému a nesprávne aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka; (4) nesprávnou aplikáciou ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka a porušením § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku absentujú akékoľvek dôkazy pre
právne závery uvedené v napadnutom rozhodnutí ako aj vysvetlenie značnej nerovnováhy v právacha povinnostiach ku škode povinného ako spotrebiteľa; (5) konštruoval nový skutkový stav bez jeho
účasti a bez možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a novému skutkovému stavu; (6) nedôvodne
aplikoval sekundárne právo Európskej únie v horizontálnych vzťahoch; (7) porušil princíp právnej istoty

a jeho legitímnych očakávaní vzhľadom na rozhodnutia iných exekučných súdov a skutočnosť, že v
exekučnomkonaníniejeprávnevýznamné,ževzákladnomkonanímalpovinnýpostaveniespotrebiteľa;
(8) neprimeraným zvýhodňovaním povinného na základe jeho postavenia porušil rovnosť účastníkov
exekučného konania. Domáhal sa zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Konanie v prejednávanej veci začalo pred 30.06.2016; dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“); podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti;

podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku,
ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku; podľa § 9b ods. 5 Exekučného poriadku, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje
súd uznesením.

5. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného podľa § 34 C.s.p., preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
oprávneného podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní oprávneného podľa § 380 ods.
1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

5.1 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

5.2 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky oprávneného, ako aj predchádzajúce

konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu sa
stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, reagujúc na odvolacie dôvody oprávneného, odvolací
súd uvádza, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne

ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Záver súdu prvej inštancie o
neplatnosti rozhodcovskej doložky vo všeobecných obchodných podmienkach považuje aj odvolací súd
v celom rozsahu za správny. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania oprávneného
viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami oprávneného uvedenými
v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého

uznesenia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods.
2 C.s.p.).

7. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku pristúpil súd prvej inštancie

ako exekučný súd správne k riešeniu otázky, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Súdna prax dospela k ustálenému záveru,
že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok,
je exekučný súd nielen oprávnený, ale aj povinný už v tomto štádiu konania z vlastnej iniciatívy
riešiť otázku, či právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne uzavretou rozhodcovskou

zmluvou (rozhodcovskou doložkou) ako podmienku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
keď týmto postupom nedochádza k preskúmaniu vecnej správnosti predloženého exekučného titulu
(rozhodcovského rozsudku), ale len k posúdeniu, či predložený exekučný titul je v súlade so zákonom;
ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnejrozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky), je povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak,
aby zmluvná strana (spotrebiteľ) nebola neplatnou rozhodcovskou zmluvou (rozhodcovskou doložkou)
viazaná, t.j. exekučný súd je povinný žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť

(porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo
dňa 13.10.2011 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod č. R 46/2012, sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 uverejnené v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2012, sp. zn. 6Cdo/105/2011
zo dňa 10.10.2012 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod č. R 66/2013 a sp. zn. 5Cdo/230/2011 zo dňa 18.09.2012 uverejnené v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 68/2013, ale aj
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/15/2012 zo dňa 22.05.2013, sp. zn.
2Cdo/239/2012 zo dňa 30.04.2013, sp. zn. 4Cdo/88/2013 zo dňa 24.10.2013, sp. zn. 5MCdo/25/2012 zo
dňa 12.06.2013, sp. zn. 7Cdo/235/2012 zo dňa 12.06.2013 a mnohé iné; pozri aj uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/381/2012 zo dňa 22.08.2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa

09.12.2010 a sp. zn. IV.ÚS/60/2011 zo dňa 03.03.2011 ako aj uznesenie Súdneho dvora Európskej únie
vo veci zn. C-76/2010 Pohotovosť, s.r.o. proti C. M. zo dňa 16.11.2010). Od tohto záveru nie je žiadny
dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci.

8. Z obsahu spisu odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zistil, že súdny exekútor požiadal súd

prvej inštancie ako exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného
proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok; rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na vydanie predmetného exekučného
titulu, bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok k zmluve o úvere uzavretej medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinným. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie

o neplatnosti spornej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v
neprospech povinného ako spotrebiteľa; táto podmienka ako súčasť vopred pripravených všeobecných
obchodných podmienok nebola s povinným ako spotrebiteľom individuálne dojednaná a povinný nemal
reálnu možnosť jej obsah ovplyvniť, resp. jej aplikáciu vylúčiť; k záveru o neplatnosti rozhodcovskej

doložky vo všeobecných obchodných podmienkach dospela aj súdna prax (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/245/2010 zo dňa 30.11.2011, uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/258/2015 zo dňa 10.06.2015 alebo nález Ústavného súdu
Českej republiky sp. zn. I.ÚS/3512/2011 zo dňa 11.11.2013); dojednanie zmluvných strán o právomoci
rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený

predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky v takej podobe, aby z neho bolo
dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní a že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní; ak má byť rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom
akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných

strán; v danom prípade zo zmluvy o úvere ani zo všeobecných obchodných podmienok nevyplýva, že
povinný ako spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej doložky
ovplyvniť (napr. modifikovať predmet rozhodcovského konania), resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť; následne právny predchodca oprávneného ako veriteľ podaním návrhu na začatie konania
na rozhodcovský súd uskutočnil úkon predpokladaný v samotnej rozhodcovskej doložke; po tomto

úkone už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným
súdom a musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neobstojí argumentácia oprávneného, že
bolo zákonnou povinnosťou jeho právneho predchodcu (banky) poskytnúť povinnému neodvolateľný
návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky, pretože táto povinnosť súčasne banku nezbavovala
povinnosti rešpektovať osobitné ustanovenia právnych predpisov na úseku ochrany spotrebiteľa.

Nakoľko právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní,
rozhodcovský rozsudok bol ako celok vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým
exekučnýmtitulom,pretoženiejemateriálnevykonateľnýatentonedostatokbránivovykonaníexekúcie.
Súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie správne
zamietol.

8.1 Pokiaľ oprávnený osobitne namietal, že sa nemal možnosť vyjadriť k novému skutkovému stavu,
pretože súd prvého stupňa mu neumožnil vyjadriť sa k možnosti posúdenia rozhodcovskej doložky
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, čím malo dôjsť aj k porušeniu rovnosti účastníkov exekučnéhokonania, odvolací súd udáva, že je mu známe rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS/499/2012 zo dňa 10.07.2013, v posudzovanej veci však podľa názoru odvolacieho
súdu uvedený postup súdu prvého stupňa neukrátil oprávneného o možnosť vyjadriť sa, pretože v

zmysle zjednocujúceho uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz.ÚS/1/2014 zo dňa
07.05.2014 pre ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému možnosť vyjadriť
sa reálne poskytnutá v odvolacom konaní.

9. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.

ako vecne správne potvrdil.
10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).