Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/167/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118204361
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2118204361.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova
8, P. O. Box 205, Bratislava, proti žalovanému: K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XXX, T., o
zaplatenie 1.584,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.

k. 40Csp/69/2018-53 zo dňa 8. marca 2019, v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v súvisiacom výroku
o náhrade trov konania (vo výroku II. a III.), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej, zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov
konania r u š í a vec mu v zrušenej časti v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu

vo výške 1.273,60 eur spolu s ročným 5,05 % úrokom z omeškania zo sumy 1.273,60 eur od 05.08.2015
do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 100,-eur, pod hrozbou straty výhody
splátok, odo dňa právoplatnosti rozsudku; výrokom II. súd vo zvyšku žalobu zamietol; výrokom III. priznal
žalobcovi náhradu trov konania vo výške 69,82 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. Súd po citovaní § 52, § 54 ods. 2 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 1 ods. 2, §
2 písm. d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch rozsudok
vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
bol uzavretou zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 12.09.2014 založený spotrebiteľský vzťah,
v ktorom žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ a žalobca ako dodávateľ a ktorý spĺňa podmienky na
priznanie zvýšenej hmotnoprávnej a procesnoprávnej ochrany podľa zákona o spotrebiteľských úveroch

a osobitných ustanovení Občianskeho zákonníka a Civilného sporového poriadku. Žalobca poskytol
žalovanému úver vo výške 1.500,-eur s dojednanou odplatou vo výške 1.168,80 eur (celkové náklady
spotrebiteľa). Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 60tich mesačných splátkach po 44,48 eur vždy k
20temu dňu v mesiaci. Prvýkrát žalovanému vznikla povinnosť úhrady splátky k 20.10.2014. Žalovaný
sa dostal do omeškania s plnením si povinnosti už pri prvej splátke, ktorú s omeškaním uhradil dňa
17.12.2014. V dôsledku riadne a včasného neplnenia si zmluvnej povinnosti žalovaného veriteľ pristúpil

k predčasnému zosplatneniu úveru dňa 19.07.2015, následkom čoho bolo povinnosťou žalovaného
zaplatiť zosplatnený úver. Súd preskúmal náležitosti zmluvy a zistil, že zmluva neobsahuje správne
uvedené obligatórne náležitosti, konkr. úroková sadzba nie je uvedená v správnej výške (zo súdom
vykonaného prepočtu vo výške 12,21 % ročne), keď v zmluve je uvedená fixná úroková sadzba vo
výške totožnej ako RPMN 28,72 %, čo však nezodpovedá vstupným údajom sumy poskytnutej pôžičky
a sumy, ktorá bude splatená (§ 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch). Taktiež v zmluve

nie je uvedená obligatórna náležitosť a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, s rôznymiúrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch). Zmluva totiž neobsahuje rozčlenenie splátky úveru v sume 44,48 eur tak, aby
bolo zrejmé, aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, aká predstavuje úrok a iné poplatky.

Zákonom stanovené členenie a označenie jednotlivých zložiek úveru nie je svojvoľné. Predstavuje
prehľadnévymedzenie,abysadlžníkakospotrebiteľdokázalzorientovaťvponukeazároveňabynebolo
možné, že si veriteľ bude voči nemu uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. Absenciu niektorej
z náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zákonodarca nesankcionuje
neplatnosťou, ale poskytuje spotrebiteľovi špecifickú ochranu v tom, že ak nie je niektorý z týchto údajov

v písmene a) až k) a v písmene r) až y) uvedený v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

3. Na vyhodnotenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, postačí absencia aj len jednej náležitosti.
Preto súd po vyhodnotení, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti (§ 9 ods. 2 písm. i), k) zákona
o spotrebiteľských úveroch) považoval zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Na základe takto

zisteného skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, keď
mal za to, že žalovanému bol poskytnutý bezúročný úver vo výške 1.500,-eur, žalovaný splatil 226,40 eur
apretojepovinnosťoužalovanéhovrátiť1.273,60eur,nakoľkopomimoriadnomzosplatnenížalobcomje
žalovaný v omeškaní s plnením si jeho povinnosti. V prevyšujúcej časti uplatňovanej istiny, príslušenstva
istiny (úroky z úveru) súd žalobu zamietol. Uvedený záver je súladný aj po zohľadnení žalovaným

vznesenej námietky premlčania a domáhania sa ochrany spotrebiteľa.

4. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej istiny dňom nasledujúcim po dni mimoriadneho
zosplatnenia, preto je povinný zaplatiť žalobcovi z dlžnej sumy 1.273,60 eur zákonné úroky z omeškania
vo výške uvedenej vo výroku vyplývajúce z § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení

neskorších predpisov. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu zosplatneného úveru dňa 30.07.2015,
žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa 05.08.2015 v zákonnej výške 5,05 % ročne, ktoré súd
priznal.

5. Uloženú povinnosť súd umožnil žalovanému splatiť v zmysle § 232 ods. 3, 4 zákona č. 160/2015 Z.

z. Civilný sporový poriadok v pravidelných mesačných splátkach po 100,-eur pod hrozbou straty tejto
výhody v prípade omeškania s plnením aj len jednej splátky, keď súd zohľadnil osobné, majetkové a
zárobkové pomery žalovaného, ktoré mal preukázané aj vykonanou lustráciou žalovaného v registri
obyvateľovavSociálnejpoisťovni.Povinnosťoužalovanéhotakbudesplácaťvzniknutýdlhvmesačných
splátkach vždy do 20teho dňa v kalendárnom mesiaci.

6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, keď náhradu trov konania pomerne rozdelil a čiastočne úspešnému žalobcovi (84,91
%) po odčítaní úspechu žalovaného (15,09 %) priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,82
%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu čo do výroku II. a III. Uviedol, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaná pohľadávka
je bezúročná, keď dôvod bezúročnosti založil na jeho nepreskúmateľnom skutkovom zistení, že zmluva

o pôžičke obsahuje nesprávnu výšku dojednanej úrokovej sadzby 28,72 % ročne keď podľa súdom
I. inštancie vykonaného prepočtu by mala byť 12,21 % ročne. Z odôvodnenia rozsudku však nie je
možné zistiť aký prepočet súd vykonal a teda ani vykonať jeho kontrolu. Rozsudok je preto v tejto časti
nepreskúmateľný.

8. Druhým dôvodom bezúročnosti úveru má byť absencia rozčlenenia splátky pôžičky v sume 44,48 eur
tak, aby bolo zrejmé, aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, aká predstavuje úrok a iné
poplatky. Právny názor súdu I. inštancie čo do posúdenia bezúročnosti úveru pre absenciu rozdelenia
splátky na časť splátky pripadajúcej na istinu, úroky a poplatky je nesprávny a prekonaný nielen súdu I.
inštancie ako aj odvolaciemu súdu známym rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-42/15

ale aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR in concreto uznesením NS SR sp.zn.3Cdo146/2017, ktorý v
rovnakej právnej otázke zaujal právny názor, že citujem: „Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych
záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. a čiastkových
právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebnéinterpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie
toho,akájekonkrétnavnútornáskladbatejktorejanuitnejsplátky.Pokiaľpredmetnéustanoveniezákona
č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné

ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo
vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne
ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.“

9. Je preto zarážajúce, že súd I. inštancie nerešpektuje záväzný právny názor najvyššej súdnej autority.

Správnym zistením skutkového stavu a právnym posúdením mal súd žalobe vyhovieť v celom rozsahu.
Navrhuje,abyodvolacísúdzmenilII.výrokrozsudkusúduI.inštancietak,žežalovanýjepovinnýzaplatiť
žalobcovi istinu 311,22 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p. a. od 5.8.2015 do zaplatenia,
to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zmenil výrok o náhrade trov konania tak,
že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom I. inštancie a v odvolacom konaní
v rozsahu 100 %.

10. Žalovaný odvolací návrh nepodal a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenoustranousporu(§359CSP),protirozhodnutiu,protiktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

12. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie 1.584,82 eur s príslušenstvom na tom skutkovom
základe, že Consumer Finance Holding a. s. a žalovaný uzatvorili dňa 12.09.2014 zmluvu o pôžičke evid.
č. 7142067, na základe ktorej poskytol Consumer Finance Holding a. s. žalovanému pôžičku 1.500,-eur.

13. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu v časti o zaplatenie 1.273,60 eur so zákonným úrokom s
omeškania, pretože mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný z poskytnutého úveru vrátil
226,40 eur a dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahovala podstatnú náležitosť podľa § 9 ods. 2
písm. k) a i) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, rozčlenenie splátky na istinu, na úroky a
iné poplatky a úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný

a bez poplatkov.

14. Žalobca v odvolaní poukazoval na rozhodovaciu prax NS SR a jeho právne závery vyjadrené po
vydaní rozsudku Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia a.s.
proti Kláre Bíróovej a na nepreskúmateľnosť rozsudku, pokiaľ dospel k záveru o absencii náležitostí §

9 ods. 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z. z.

15. Je pravdou, že do vydania uznesenia NS SR z 22.02.2018 č. k. 3Cdo 146/2017 odvolací súd
prezentoval vo svojich rozhodnutiach právny názor, ktorý uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozsudku
v súvislosti s výkladom § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. Bolo však nevyhnutné, v záujme

právnej istoty prispôsobiť sa rozhodovacej praxi prevažujúcej časti senátov NS SR, ktorí prezentujú
odlišný výklad uvedeného ustanovenia zákona tak, ako ho uvádza žalobca vo svojom odvolaní.

16. NS SR v rozsudku z 10.11.2016 sp. zn. 3Cdo 174/2016 vyslovil, že aj v rozhodovacej praxi senátov
najvyššieho súdu môže byť niekedy riešenie interpretačných a aplikačných problémov (odstraňovanie

nejednotností) spojené s procesom postupného zjednocovania názorov, v počiatočných fázach ktorého
nie je vylúčená možnosť výskytu rozhodnutí spočívajúcich na odlišných alebo až protichodných
názoroch. Právny poriadok Slovenskej republiky predvída možnosť existencie rozdielnych právnych
názorov súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach a upravuje procedúru, prostriedky a
nástroje, ktoré majú zabezpečiť koherentnosť judikatúry. Tento mechanizmus spočíva najmä v inštitúte

zverejňovania súdnych rozhodnutí zásadného významu najvyšším súdom a v inštitúte prijímania
stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov plénom
najvyššieho súdu alebo príslušným kolégiom najvyššieho súdu.17. V záujme zjednotenia rozhodovacej praxe súdov v danej veci odvolací súd akceptoval právny názor
žalobcu vyjadrený v odvolaní, že nebol správny názor súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahovala
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. a rozpis splátky nebol potrebný na časť istiny,

úrokov a poplatkov, preto v súvislosti s týmto argumentom následne nebolo možné považovať úver za
bezúročný a bez poplatkov.

18. Medzi stranami sporu nie je ale sporné, že nárok žalobcu vznikol zo spotrebiteľského právneho
vzťahu, žalovaný vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, je slabšou stranou v spore a súd

je oprávnený a povinný mu poskytnúť ochranu v súlade s § 290 a nasledujúcimi CSP a okrem iného
môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci (§ 295 CSP).

19. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z. z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18)

musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú
jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o

všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

20. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, pokiaľ skúmal, či úverová zmluva uzatvorená medzi
spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s. a žalovaným spĺňa obsahové náležitosti v zmysle ust. §
9 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Súd prvej inštancie konštatoval aj to, že zmluva neobsahuje správne

uvedené obligatórne náležitosti, konkrétne úroková sadzba nie je uvedená v správnej výške (zo súdom
vykonaného prepočtu vo výške 12,21 % ročne), keď v zmluve je uvedená fixná úroková sadzba vo výške
totožnej ako RPMN 28,72 %, čo však nezodpovedá vstupným údajom sumy poskytnutej pôžičky a sumy,
ktorá bude splatená (§ 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch).

21. Odvolací súd má za to, že predmetné konštatovanie súdu prvej inštancie je nedostatočné, nie je
zrejmé, akým spôsobom sa súd prvej inštancie dopracoval k uvedeným záverom a preto ako také je
nepreskúmateľné. Aj keď nie je možné záver súdu prvej inštancie ani potvrdiť ani vyvrátiť pre jeho
nedostatočné odôvodnenie, je nutné prisvedčiť odvolacej námietky žalobcu v tom, že rozsudok je v tejto
časti nepreskúmateľný, a nie je zrejmé, z akých údajov súd vychádzal a z akého prepočtu.

22. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov, v záujme zachovania práva účastníkov konania na riadny
dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania,
právo strán sporu vyjadrovať sa k vykonávanému dokazovaniu, dostatočné právne posúdenie veci a
vypracovanie rozhodnutia s odôvodnením zodpovedajúcim úprave v § 220 ods. 2 CSP) rozsudok súdu

prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona,
vec vrátil súdu prvej inštancie v napadnutej časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť nárok žalobcu
uplatňovaný žalobou. Súd prvej inštancie bude pokračovať v dokazovaní a pokiaľ má za to, že

jeho prepočet úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru je správny, je potrebné, aby uviedol, z akých
údajov vychádzal a i akým spôsobom dospel k výške úrokovej sadzby. Podľa výsledkov vykonaného
dokazovania súd vyhodnotí, či sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak dospeje k záveru, že
úroková sadzba je správna, bude zisťovať a posudzovať, či zmluva o poskytnutí úveru obsahuje ostatné
náležitosti v súlade s právnymi predpismi.

24. Súd prvej inštancie už nebude rozhodovať o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie 1.273,60 eur
so zákonným úrokom z omeškania (výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie), pretože v tejto časti rozsudok
súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Po vykonanom dokazovaní súd vo veci opätovne
rozhodne a rozhodnutie v súlade s § 220 ods. 2 a 3 CSP odôvodní.

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).26. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).