Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. október 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3C/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518201838
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8518201838.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: W.

J., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/X, XXX XX M., právne zastúpený JUDr. Stanislavom Lampartom,
advokátom AK Stará Ľubovňa, Nám. sv. Mikuláša 29 proti žalovanému: W. N., nar. X.X.XXXX, bytom
O. XXX/XX, XXX XX M., právne zastúpený JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom AK Kežmarok, Hradné
námestie 29, v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a m i e t a 1. nárok žalobcu, ktorým sa domáha, aby súd určil, že kúpna zmluva medzi
stranami sporu je neplatná.

II. Súd u r č u j e , že žalobca W. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom Q. XXX/
X, XXX XX M., občan SR je vlastníkom nehnuteľností, stavba súp. č. XX, postavená na parcele KNC
614/1 - rodinný dom, stavba súp. č. XXX, postavený na parcele KNC 614/2 - rodinný dom, parcely KNC
614/1 o výmere 194 m2, zastavané plochy a nádvorie, parcela KNC 614/2 o výmere 376 m2, zastavaná
plocha a nádvorie, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. M. pod B1 v celosti 1/1.

III. Súd žiadnemu zo strán sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi ním ako

predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim je neplatná. Ďalším návrhom sa domáhal, aby súd určil, že je
výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností a priznal mu náhradu trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako vlastník nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre k.ú.
M. je zapísaný žalovaný W. N.. Ten predmetné nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 06.03.2014, v ktorej on bol predávajúci a žalovaný kupujúci. Vklad vlastníckeho
práva do katastra bol povolený rozhodnutím V 653/14 zo dňa 19.06.2014 - 177/14. Obe stavby - domy,

súp. č. XX a XXX sú zapísané ako nehnuteľné kultúrne pamiatky (národné kultúrne pamiatky) podľa
zákona č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu. Jeho ustanovenie v § 23 ods. 1 zakotvuje zákonné
predkupné právo Slovenskej republiky. Nakoľko takýto súhlas nebol daný, sám o takej skutočnosti
žalobca nevedel, ale napriek tomu je zmluva z toho dôvodu neplatná. Podľa žalobcu žalovaný nemohol
nadobudnúť sporné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady
vzniku vlastníckeho práva. Poukázal na ustanovenie § 39 OZ, že takýto právny úkon je absolútne
neplatný. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy a žaloba spĺňa podmienky

ustanovené v § 137 písm. c/ CSP. Podaním tejto žaloby sa má odstrániť nezákonnosť uvedeného
právneho úkonu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. V prípade, že
súd žalobe vyhovie, obnoví sa pôvodný právny stav v katastri nehnuteľností.3. Pr. zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca sa spornou žalobou
domáha absolútnej neplatnosti spornej zmluvy z dôvodu, že tento úkon je neplatný, pretože svojim
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo sa prieči dobrým mravom. Vo všeobecnosti však platí,

že nie každý rozpor so zákonnou normou spôsobuje bez ďalšieho neplatnosť právneho úkonu. V týchto
prípadoch je potrebné analyzovať účel konkrétnej normy tak, ako to judikoval Ústavný súd ČR, že nie
každý rozpor so zákonom má automaticky za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V spornej
veci ustanovenie § 23 ods. 1 zákona č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu neuvádza neplatnosť
právneho úkonu kúpnej zmluvy, ak nebola nehnuteľnosť ponúknutá v rámci predkupného práva SR.

Je potrebné, aby sa rozpor so zákonom týkal obsahu alebo účelu právneho úkonu a nie spôsobu a
okolností, za ktorých bol urobený. Predmetnú zmluvu strany sporu pred ich podpísaním prečítali, obsahu
porozumeli a na znak súhlasu ju podpísali. Tvrdenie uvádzané žalobcom, že o povinnosti v zmysle §
23 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z.z. nevedel, je v danom prípade bezpredmetné. Ak by napriek tomu táto
povinnosť mala za následok neplatnosť právneho úkonu, tak by išlo len o relatívnu neplatnosť v zmysle
§ 40a OZ a v tomto prípade vzniesol námietku premlčania, ako aj námietku nedostatku vecnej aktívnej

legitimácie žalobcu, pretože neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Preto navrhol
žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.

4. Pr. zástupca žalobcu v replike ku vyjadreniu pr. zástupcu žalovaného uviedol, že zotrváva na
stanovisku, že v danom prípade ide o právny úkon, ktorý trpí absolútnou neplatnosťou a už len z toho

dôvodu je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Poukázal na okolnosti, za
ktorých boli všetky právne úkony, a to kúpna zmluva zo dňa 06.03.2014, následné uzavretie dohody k
zmluve o predaji nehnuteľnosti zo dňa 06.03.2014 a napokon ďalšia kúpna zmluva zo dňa 07.02.2018,
ktoré dostatočne preukazujú, že bez určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a obnovením právneho stavu
v katastri je neisté a ohrozené právo žalobcu a žaloba je jediným riešením a možnosťou zjednania

nápravy tohto protiprávneho stavu. Pre objasnenie okolností, za ktorých došlo ku uzavretiu spornej
zmluvy a následných dodatkov uviedol, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy boli strany sporu dobrými
priateľmi. Žalobca ako živnostník sa dostal do zložitej finančnej situácie a dohodli sa so žalovaným,
že vyhotovia kúpnu zmluvu s tým, že žalovaný vyplatí dohodnutú čiastku potom, čo sa mu podarí
vysporiadať finančné problémy, urobia spätnú kúpnu zmluvu, kde žalovaný vráti žalobcovi do jeho

vlastníctva sporné nehnuteľnosti. Dôkazom tejto skutočnosti je, že po zápise kúpnej zmluvy dňa
18.03.2014 uzatvorili vzájomnú dohodu ku zmluve o predaji nehnuteľností zo dňa 06.03.2014. Žalobca
všetky sporné nehnuteľnosti naďalej riadne užíval a uhrádzal všetky platby súvisiace s nehnuteľnosťami.
Podarilo sa mu vysporiadať svoje finančné problémy a dohodli sa, že vykonajú to, na čom sa dohodli.
Bola vypracovaná kúpna zmluva, ktorú pripravil žalovaný dňa 07.02.2018. Potom, čo vyplatil celú kúpnu

cenu, žalovaný prestal so žalobcom komunikovať. Žalobca podal návrh na zápis novej zmluvy do správy
katastra. Zápis bol odmietnutý, nakoľko nebolo priložené vyjadrenie Ministerstva kultúry SR, lebo stavby,
ktoré boli zapísané ako nehnuteľnosti, sú kultúrne pamiatky podľa zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane
pamiatkového fondu. Aj napriek snahe žalovaného, žalobca o vyjadrenie Ministerstvo nepožiadal a tak
sa zmluva nezapísala a nebola naplnená dohoda medzi stranami sporu z roku 2014. Z toho dôvodu mu

neostáva iné, ako podať žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá je pre nedostatok súhlasu -
vyjadrenia Ministerstva absolútne neplatná, a to bez ohľadu na to, či účastníci zmluvy o tejto zákonnej
povinnosti vedeli alebo nie. Nemôže súhlasiť s právnym názorom žalovaného, že ide o relatívny neplatný
právny úkon, pretože v ust. § 40a OZ sú taxatívne vymenované jednotlivé druhy relatívne neplatných
právnych úkonov. Keďže predmetný spor medzi relatívne neplatnými úkonmi nie je, z toho jednoznačne

vyplýva, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon a z toho dôvodu považuje námietky žalovaného
za nedôvodné.

5. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom pr. zástupcov strán sporu, žalobcu,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli do súdneho spisu doložené, a to kúpnej zmluvy

uzavretej medzi stranami sporu dňa 06.03.2014, LV č. XXXX, vzájomnou dohodou ku zmluve o predaji
nehnuteľnosti zo dňa 06.03.2014 medzi stranami sporu zo dňa 18.03.2014, kúpnou zmluvou uzavretou
medzi stranami sporu zo dňa 07.02.2018 a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu
a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca ako predávajúci previedol na žalovaného ako kupujúceho sporné nehnuteľnosti. V čl.
III. kúpnej zmluvy si zmluvné strany dohodli spôsob vyplatenia kúpnej ceny a v čl. IV. tejto zmluvy
predávajúci vyhlásil, že časť kúpnej zmluvy prijal v hotovosti pri podpise zmluvy. Táto zmluva bola
rozhodnutím správy katastra povolená a na základe vkladového konania zrealizovaný prevod vlastníctvana kupujúceho, teda žalovaného a ten je v správe katastra vedený na č. LV XXXX ako výlučný vlastník.
Z tohto LV jednoznačne vyplýva, že rodinný dom súp. č. XX a č. XXX postavené na parcele 614/1
a 614/2 sú vedené ako druh stavby označením správy katastra 201 - nehnuteľná kultúrna pamiatka

(národná kultúrna pamiatka) a takisto je tomu aj tak pri pozemkoch, a to parcelné číslo 614/1 - C o
výmere 194 m2 zastavané plochy a nádvoria a parcela 614/2 o výmere 376 m2 zastavané plochy a
nádvoria,kdejepoznámkapoddruhompozemku201sodkazomnato,žesajednáonehnuteľnúkultúrnu
pamiatku (národná kultúrna pamiatka). Keďže prevádzané nehnuteľnosti patria do tejto kategórie,
jednoznačne z ustanovenia § 23 zákona č. 49/2002 Z.z. vyplývala povinnosť predávajúceho ponúknuť

pred prevodom tieto svoje nehnuteľnosti štátu. Žalobca tvrdí, že o tejto povinnosti nevedel a takisto
nemal vedomosť o tom ani žalovaný. Teda ku ponukovému konaniu zo strany žalobcu nedošlo a
napriek tejto povinnosti previedol sporné nehnuteľnosti na žalovaného. Túto povinnosť nezistil ani
katastrálny úrad pri zavkladovaní tohto prevodu a napriek neudeleniu súhlasu prevod bol zrealizovaný
a vlastníkom sporných nehnuteľností sa stal žalovaný. Strany sporu si ku predmetnej zmluve o prevode
nehnuteľností dohodli a písomne uzavreli vzájomnú dohodu dňa 18.03.2014, ktorou v čl. II. tejto dohody

sa predávajúci, teda žalobca zaviazal uhrádzať pravidelné platby za prevádzané nehnuteľnosti, ako aj
ďalšie platby uvedené v čl. II. ods. 1 písm. a/, b/ a c/ predmetnej dohody. V čl. III. tejto dohody sa kupujúci,
teda žalovaný zaviazal v prípade riadneho splácania a bez omeškania dohodnutých splátok v bode 2
neodpredať rodinný dom tretej osobe a pod čl. III. bod 2 písm. b/ v prípade úmrtia kupujúceho, že nebudú
nehnuteľnosti predmetom dedičského konania. Napokon v čl. IV. dohody si zmluvné strany dojednali, že

v prípade porušenia platobnej disciplíny v čl. II. sa ruší čl. III. a kupujúci bude nakladať s nehnuteľnosťou
tak, ako uzná za vhodné.

7. V konaní pred súdom žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že on podnikal v medzinárodnej cestnej
doprave a odberatelia mu nezaplatili väčšiu časť finančných prostriedkov. Bol aj v súdnom spore, ale aj

keď vyhral, jeho nárok je nevymožiteľný. Dostal sa preto do finančnej tiesne a nemohol si zobrať klasický
úver z peňažného ústavu, lebo bol vedený ako neplatič. Žalovaný mu ponúkol pomoc ako „kamarát“.
Uzatvorili teda vo vtedajšom dobrom vzťahu prvú zmluvu dňa 06.03.2014 len ako „fiktívnu zmluvu“ pre
potreby ČSOB na hypotekárny úver, ktorý žalovaný zobral pre jeho potreby. Napriek tomu, že k prevodu
došlo, domnieva sa, že má byť zmluva neplatná, pretože nebola daná požiadavka na Ministerstvo kultúry

SR, taktiež, že žalovaný uviedol zlé číslo LV 992, na ktorých sa nachádzajú iné nehnuteľnosti a nie
sporný rodinný dom a nebola vyplatená finančná čiastka 30.000,- eur. Dohoda medzi ním a žalovaným
bola taká, že žalovaný z ČSOB zobral úver s tým, že žalobca ho bude splácať, čo sa aj v skutočnosti
stalo a keď zaplatí celú požičanú čiastku, tak dom sa mu vráti späť. Možno v písomných dohodách medzi
nimi takáto klauzula zahrnutá nebola, ale ústne sa na takom postupe so žalovaným dohodli. Ako dôkaz

môže doložiť sms správy a novú kúpnu zmluvu, ktorú uzatvoril žalovaný dňa 07.02.2018 o spätnom
prevode. Žalovaný mu nevyplatil kúpnu cenu dohodnutú v zmluve, ani korunu z nej, najskôr tvrdil, že
ju vloží do depozitu, potom sa bránil, že nebude platiť poplatok z depozitu a dopadlo to tak, že nemá
ani dom, ani peniaze a žalovaný v dome podniká. On touto žalobou chce, aby sa právny stav vrátil do
pôvodného stavu, keďže on všetky povinnosti vo vzťahu k žalovanému aj k banke splnil.

8. Pr. zástupca žalobcu v konaní pred súdom poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru ide o
právne posúdenie spornej veci a preto nenavrhuje vykonanie žiadnych iných dôkazov. Navrhol síce,
aby si súd vyžiadal celý spisový materiál so správy katastra V 654/2014, ale z neho je zrejmé, že ku
prevodu nehnuteľnosti došlo bez toho, aby žalobca bol doložil potvrdenie o ponuke prevodu štátu pred

zrealizovaným zápisom kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o žalobný petit, ten sa podľa jeho názoru skladá z
troch častí, prvou sa domáha neplatnosti kúpnej zmluvy ako takej, druhým domáha určenia vlastníckeho
práva a tretím náhrady trov konania. Ak súd dospeje k záveru, že prvý výrok týkajúci sa neplatnosti
zmluvy odporuje zákonu, tak minimálne žaloba v druhej časti a tretej je v zmysle jeho názoru zákonná a
dôvodná. Ku námietke žalovanej strany týkajúcej sa vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, poukázal na to,

že práve žalobca ako predávajúci sa domáha svojho nároku voči žalovanému ako kupujúcemu a z toho
dôvodu je tu daná vecná aktívna legitimácia na podanie takej žaloby, ak sa domáha prinavrátenia do
pôvodného právneho stavu. Všetky písomnosti vyhotovené medzi stranami sporu, tak prvá, ako aj druhá
zmluva a všetky dodatky k nim vyhotovoval žalovaný a keďže v danom prípade sa jedná o absolútnu
neplatnosť právneho úkonu, tak pravidlo, na ktoré poukázal žalovaný, že sa jej nemôže dovolávať ten,

ktorý ju spôsobil, v tomto prípade neplatí a takisto ani premlčacia doba, na ktorú sa odvoláva žalovaná
strana. Tvrdenie žalobcu, že nešlo o klasický prevod, ktorý bol písomne uzavretou zmluvou zamýšľaný,
sú aj dodatky k pôvodnej zmluve, a to dohoda z 18.03.2014, kde si sporné strany dohodli spôsob, ako
budú pokračovať, keď žalobca vyplatí celý úver, ktorý mu zabezpečil žalovaný. Dôvodom, prečo tentospor vznikol je, že žalovaný nevyplatil kúpnu cenu z druhej zmluvy a nebola vyplatená ani kúpna cena z
prvej kúpnej zmluvy. Žalovaný sa viackrát vyjadril, že chce zaplatiť kúpnu cenu, ale stále naťahoval čas
napriek tomu, že žalobca mu dal všetky relevantné podklady, čísla účtov atď., kde má platbu zrealizovať.

V závere svojho vyjadrenia poukázal na skutočnosť, že predmetná kúpna zmluva zo dňa 06.03.2014
je absolútne neplatná. Relatívne neplatné právne úkony sú taxatívne uvedené v § 40a OZ a takýto
prípad v tomto prípade zákonom ustanovený nie je. Sporné nehnuteľnosti boli 30.10.1963 vyhlásené
za kultúrnu pamiatku a sú zapísané v zozname kultúrnych pamiatok SR a táto poznámka je obsiahnutá
na LV. Podľa § 23 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu má štát v prípade prevodu

predkupné právo na takéto nehnuteľnosti. V danom prípade takáto povinnosť splnená nebola a má zato,
že strany sporu o tom ani nevedeli. Napriek tejto skutočnosti ide o absolútne neplatný právny úkon.
Poukázal na vydané rozhodnutia v tejto problematike. Medzi stranami sporu bola uzavretá ďalšia kúpna
zmluva zo dňa 07.02.018, kde žalovaný ako predávajúci mal previesť žalobcovi ako kupujúcemu sporné
nehnuteľnosti, bol daný návrh na jej vklad do správy katastra, ale ten bol odmietnutý rozhodnutím správy
katastrač.399/2018akonaniezastavenézdôvodunepredloženiasúhlasu,resp.vyjadreniaMinisterstva

kultúry SR. Z toho dôvodu považuje nárok žalobcu za dôvodný a navrhol, aby mu súd vyhovel a priznal
trovy konania.

9. Z vyjadrenia pr. zástupcu žalovaného vyplýva, že správanie žalobcu považuje za schizofrenické,
pretože v tomto konaní žaluje a domáha sa neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 06.03.2014, pričom

predmetom zmluvy sú tie isté nehnuteľností, ktoré sú v kúpnej zmluve zo dňa 07.02.2018, kde žalobca
vystupuje ako kupujúci, pričom z výpovede na pojednávaní uviedol, že trvá na vyplatení kúpnej ceny z
prvej kúpnej zmluvy. On zotrváva na stanovisku, že v danom prípade ide o relatívnu neplatnosť uzavretej
kúpnej zmluvy a poukázal na rozhodnutie NS SR č. 4Cdo/56/2009, kde sa konštatuje, že ak povinná
osoba z predkupného práva neponúkne vec oprávnenej osobe, hoci to bolo jej zákonnou povinnosťou

a predá vec tretej osobe, nemá za následok neplatnosť kúpnej zmluvy. Nevie, ako si má vyložiť tvrdenie
žalobcu, že medzi stranami sporu bola uzavretá prvá kúpna zmluva ako „fiktívna zmluva“, ale v nej
žalobca vystupoval ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci. On bol ako predávajúci ten, ktorý mal
diktovať podmienky prevodu, on bol ten, ktorý bol vo finančnej tiesni a on potreboval žalovaného, aby
mu v danej situácii pomohol. Pokiaľ ide o nevyplatenie kúpnej ceny, tak žalobca dodnes neuviedol číslo

svojho účtu, kde by mu mali byť finančné prostriedky prevedené. V závere poukázal na to, že podľa jeho
právneho názoru v danom prípade ide o relatívnu neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy a svoj názor
opiera o nález Ústavného súdu ČR, ako aj vyššie citované rozhodnutie NS SR a poukázal aj na samotné
správanie žalobcu, ktorý bol aktívnym účastníkom predmetného zmluvného vzťahu, ktorej neplatnosti
sa v tomto konaní domáha a z toho dôvodu navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému

náhradu trov konania.

10. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je zákonný a
dôvodný.

11. Žalobca sa prvým výrokom žaloby domáha, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi ním a
žalovaným je neplatná.

12. Novelou Civilného sporového poriadku s účinnosťou od 01.07.20XX bola zakomponovaná v § 137
písm. d/ možnosť domáhať sa žalobou, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to

vyplýva z osobitného predpisu.

13. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§
2 ods. 1 OZ). Určenie existencie právnej skutočnosti, napr. že právny úkon je neplatný, odporuje vo
svojej podstate, že súd má určiť aktuálny právny stav. Napríklad výrok rozsudku, že kúpna zmluva

je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci bol žalobca alebo
niekto iný. V zmysle výkladu k tomuto zákonnému ustanoveniu žalobný návrh znejúci na určenie právnej
skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, takým osobitným predpisom môže byť Zákonník
práce, § 711 ods. 6 OZ, § 131 ObZ, neplatnosť dražby atď., treba považovať za vadný a súd musí
taký návrh zamietnuť. Teda vychádzajúc z tohto citovaného zákonného ustanovenia súd pokiaľ ide o

prvý výrok žaloby, túto musel zamietnuť pre nemožnosť žalovania takého nároku s poukazom na vyššie
uvedené s tým, že sa žalobca samostatnou žalobou nemôže domáhať takého nároku.14. Napriek tejto skutočnosti sa musel zaoberať ako prejudiciálnou otázkou, otázkou platnosti, resp.
neplatnosti tejto zmluvy, ktorá má vplyv na rozhodovanie o druhom nároku žalobcu, ktorým sa domáha
určenia vlastníckeho práva ku sporným nehnuteľnostiam. V danom prípade je nesporné, že strany

sporu uzatvorili dňa 06.03.2014 na prvý pohľad štandardnú kúpnu zmluvu, kde žalobca ako predávajúci
previedol žalovanému ako kupujúcemu nehnuteľnosti, ktoré mu v čase prevodu patrili, a to rodinné domy
a pozemky, na ktorých oni stoja. V čl. III. si dohodli spôsob, ako dôjde ku úhrade kúpnej ceny a takisto v
čl. IV. Po uzavretí tejto zmluvy ju dali zavkladovať a správa katastra zrejme nepostrehla, že prevádzané
nehnuteľnosti tvoria nehnuteľnú kultúrnu pamiatku a na takýto prevod bol potrebný predchádzajúci

súhlas, resp. aby tieto nehnuteľnosti žalobca predtým, kým prevedie na žalovaného ich ponúkol štátu
tak, ako je to ustanovené zákonom. Napriek tejto skutočnosti žalovaný nadobudol vlastnícke právo ku
sporným nehnuteľnostiam a je ako ich vlastník vedený v správe katastra na LV č. XXXX. Po uzavretí
spornej zmluvy došlo následne dňa 18.03.2014 ku uzavretiu vzájomnej dohody, kde si strany sporu
dojednali osobitné podmienky spôsobu splácania poplatkov za užívanie, ako aj ďalších úhrad zo strany
žalobcu. Medzi stranami sporu nie je sporný dôvod, resp. úmysel, z akého k uzavretiu kúpnej zmluvy

došlo. Žalobca jednoznačne uviedol úmysel zmluvných strán, že predmetom prevodu nebola klasická
kúpa a predaj, ale tým, že sa dostal do finančných problémov ako živnostník, nevedel si tieto problémy
vyriešiťažalovanýsamuponúkolpomôcťakojehovtedajšíkamarát,abyprejehopotrebymuzabezpečil
nasvojemenohypotekárnyúver,ktorýonpoužilpreúčelysvojhopodnikania.Takátodohodaajnaplnená
bola.Žalovanýuzatvorilúverovúzmluvuaúverposkytnutýžalovanémupoužilpresvojepotrebyžalobca.

Žalobca tento úver splatil tak, ako sa dohodli so žalovaným, ale ďalšou podmienkou týchto dohôd bolo,
že po splatení, po vyrovnaní všetkých podlžností zo strany žalobcu žalovaný opätovne prevedie predtým
predané nehnuteľnosti žalobcovi. Tento úmysel strán sporu, hoci takáto podmienka nie je obsiahnutá
v kúpnej zmluve, ani v ďalších písomných dohodách, že o spätný prevod sa malo jednať, preukazuje
ďalšia kúpna zmluva uzavretá dňa 07.02.2018, ktorú mal vyhotoviť žalovaný a svoj podpis na nej si dal aj

úradne overiť v obci Nižné U. dňa 07.02.2018. Teda toto je dôkaz o jeho úmysle previesť späť žalobcovi
nehnuteľnosti, ktoré od neho mal kúpiť dňa 06.03.2014. Tento úmysel zmluvných strán však nebolo
možné zrealizovať (spätný prevod), pretože pri zavkladovaní druhej zmluvy už správa katastra zistila, že
na takýto prevod je nevyhnutný súhlas, resp. ponuka štátu a z toho dôvodu už prevod povolený nebol.

15. Žalobca sa touto žalobou domáha okrem iného v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP určenia, že tu
právo je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

XX. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo
neisté, alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určujúcim rozsudkom možno túto neistotu alebo

ohrozenie odstrániť. Naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného
práva. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem znamená, že žalobca je povinný uviesť v
žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný.

17. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobca dostatočne

preukázal naliehavosť právneho záujmu, na určení ktorého sa touto žalobou domáha a iný zákonný
spôsob v tomto prípade neexistuje.

18. Vzťah Slovenskej republiky ku kultúrnemu dedičstvu je vyjadrený v deklarácii Národnej rady SR
č. 91/2001 Z.z. o ochrane kultúrneho dedičstva. Podmienky ochrany kultúrnych pamiatok Slovenskej

republiky v zmysle uvedenej deklarácie upravuje zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu
v znení noviel. Za kultúrnu pamiatku sa podľa tohto zákona považuje hnuteľná vec alebo nehnuteľná
vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvody ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Ustanovenie § 23
tohto zákona upravuje predkupné právo štátu na kúpu kultúrnej pamiatky tak, že ak vlastníka zamýšľa
predať kultúrnu pamiatku, je povinný písomne ju ponúknuť na kúpu štátu zastúpenému Ministerstvom.

Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok. Ak štát ponuku prijme, je Ministerstvom určená
štátna organizácia povinná do 90 dní od prijatia ponuky uzavrieť s vlastníkom kultúrnej pamiatky kúpnu
zmluvu, ak nie je dohodnuté inak. Štát musí zaplatiť za kultúrnu pamiatku cenu ponúknutú niekým iným,
ak nie je dohodnutá inak. Ak štát nemôže splniť podmienky ponúknuté popri cene a ak ich nemožno
vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne. Ak štát ponuku neprijme do 30 dní odo dňa

jej doručenia, predkupné právo zaniká.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia na platný prevod medzi žalobcom a žalovaným bolo
nevyhnutné, aby predávajúci, teda žalobca predtým, kým previedol sporné nehnuteľnosti, kultúrne
pamiatky žalovanému, bol využil svoju zákonnú povinnosť a ponúkol ich najskôr štátu. On tvrdí, že otejto povinnosti nevedel a nevedel o nej ani kupujúci, teda žalovaný. Napriek nesplneniu tejto povinnosti,
ku prevodu sporných nehnuteľností došlo povolením vkladu správou katastra Stará Ľubovňa.

19. Úlohou súdu v tomto konaní bolo tak, ako to tvrdia právni zástupcovia strán sporu vysporiadať sa
s právnou problematikou teda, či takýto prevod možno posúdiť ako absolútne neplatný právny úkon,
prípadne ako relatívny neplatný právny úkon.

20. Hmotné právo problematiku relatívnej neplatnosti zmlúv, na ktorú poukazuje žalovaná strana

zakotvuje v § 40a OZ. Toto ustanovenie konštatuje, že ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
§ 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1 považuje sa právny úkon za platný. Pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú považuje
dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o
cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom

dotknutý, neplatnosti dovolá.
Vzhľadom na vyššie uvedené znamená, že pokiaľ oprávnené osoby svoje právo domáhať sa neplatnosti
právneho úkonu neuplatnia, bude sa na právny úkon, hoci bol postihnutý dôvodom relatívnej neplatnosti,
hľadieť ako na platný. Právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu pre niektorý z ustanovených
dôvodov, podlieha premlčaniu, vo všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ.

V ostatných prípadoch, keď právny úkon svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza, pôjde naďalej o právny úkon absolútne neplatný, pretože v tomto smere, teda v prípade
relatívnej neplatnosti právnych úkonov sú tieto taxatívne vymedzené v tomto zákonnom ustanovení a
nemožno ich rozširovať ani meniť.
S poukazom na citovanú zákonnú úpravu súd zastáva názor, že v danom prípade, keďže v ustanovení

§ 40a je taxatívny výpočet relatívnej neplatnosti a prípad neponúknutia predmetu prevodu najskôr štátu
tam obsiahnutý nie je, tak nemožno na takýto právny úkon prihliadať, resp. použiť právnu teóriu týkajúcu
sa relatívnej neplatnosti. Takýmto relatívne neplatným právnym úkonom môže byť napr. neponúknutie
spoluvlastníckeho podielu, ale nie problém týkajúci sa predmetu sporu. Teda v danom prípade strany
sporu uzavreli absolútne neplatnú zmluvu o prevode sporných nehnuteľností, na ktoré je nevyhnutné

použiť ust. § 39 OZ.

21. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22.Totozákonnéustanovenieznamená,žeprávnyúkonneodporujesícevýslovnémuzneniuzákonného
ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Pritom zákonom
sa myslí nielen Občiansky zákonník ale aj ďalšie predpisy. Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa
posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo.

23. V prejednávanej veci je nesporné, že strany sporu nemali v úmysle zrealizovať prevod sporných
nehnuteľností, aby žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci nadobudol do trvalého vlastníctva.
Tento prevod bol dá sa povedať aj „zastieracím právnym úkonom“, ktorým zmluvné strany chceli zastrieť
situáciu, že žalovaný v úmysle pomôcť žalobcovi tým, že vybaví úver, ktorý použije žalobca na svoje
podnikateľské aktivity zrealizovali prevod. Z dôvodu istoty, ak by žalobca úver nesplácal, aby mal

žalovaný istú garanciu, čo súd považuje za samozrejmé. Žalobca, ani žalovaný nemali vedomosť o
tom, že pred týmto prevodom je nevyhnutné, aby žalobca ako vlastník bol spornú nehnuteľnosť ponúkol
najprv štátu.

24. Podstata predkupného práva spočíva v tom, že vlastník veci, pokiaľ sa rozhodne vec predať, je

povinnýponúknuťjunapredajtomu,ktojezpredkupnéhoprávaoprávnený.Tovyplývaužzosamotného
pojmu predkupné právo. Právnu podstatu predkupného práva je možno vymedziť ako právny vzťah, v
ktorom jeden individuálne určený subjekt, teda štát má právo kúpiť vec od druhého subjektu, teda od
vlastníka ako prvý za predpokladu, že vlastník sa rozhodne vec predať.

25. Teda v tomto prípade ide o vzťah, v ktorom právu oprávnenej osoby zodpovedá povinnosť povinnej
osoby ponúknuť vec ako prvej v prípade kúpy. Porušenie zákonného predkupného práva štátu je
porušenie zákonom stanovenej povinnosti a právny úkon porušujúci zákonné predkupné právo je
absolútne neplatný pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ. Právny úkon, ktorým predávajúci opomenulzákonnú povinnosť ponúknuť nehnuteľnosť na predaj štátu, ktoré mu zo zákona vzniklo, je nedovoleným
absolútne neplatným právnym úkonom. Prípad absolútnej neplatnosti právnych úkonov negatívne
vymedzuje taxatívny výpočet prípadov relatívnej neplatnosti v § 40a OZ a vo všetkých prípadoch

neplatnosti právnych úkonov, ktoré nie sú uvedené v tomto citovanom ustanovení zákona, ide o
absolútnu neplatnosť, na ktorú súd musí prihliadať z úradnej povinnosti.

26. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že kúpna zmluva je absolútne neplatný právny
úkony, pretože:

- jej účastníci obišli zákon, ak pred týmto predajom žalobca nevyužil svoju zákonnú povinnosť ponúknuť
nehnuteľnosti najprv štátu,
- strany sporu nemali v úmysle zrealizovať klasický a trvalý prevod, išlo len o prechodnú kúpu a predaj
(zastierací právny úkon), čo medzi stranami nie je sporné. Dôkazom toho je uzavretie ďalšej kúpnej
zmluvy zo dňa 07.02.2018, kde aj podpis žalovaného je úradne overený, a teda úmyslom strán sporu
bolo prinavrátiť právny stav do pôvodného stavu a iným spôsobom ako touto žalobou, ktorej naliehavosť

právneho záujmu v tomto konaní žalobca dostatočne preukázal, nie je možné. Z toho dôvodu súd žalobe
v tejto časti vyhovel.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 257
CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Okolnosti sporu, o ktoré žalobca
oprel svoj nárok, súd posúdil ako dôvody osobitého zreteľa, na základe ktorých mu nemožno priznať
ani pomerný úspech vo veci, hoci súd zamietol jeho žalobu iba v časti ním uplatňovaného 1. nároku na

určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Nakoľko kúpna zmluva, ktorú uzatvoril so žalovanými je absolútne
neplatným právnym úkonom, súd iba deklaroval, že je vlastníkom sporných nehnuteľností. Navyše,
sporné strany konali s úmyslom prinavrátiť právny stav do pôvodného stavu a teda napadnutá kúpna
zmluva mala pre nich iba prechodný charakter. Iným zákonným spôsobom ako touto žalobou neexistuje
možnosť prinavrátenia sporných nehnuteľností žalobcovi späť, hoci sa o to žalovaný pokúsil. Bolo by

nespravodlivé, ak by súd ho zaviazal na úhradu trov tohto konania. Vo svetle uvedených skutočností a v
zmysle zásady spravodlivosti nemožno preto ani jednej zo strán priznať nárok na náhradu trov konania,
nakoľko žiadny z účastníkov konania nebol v tomto konaní so svojím nárokom úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient,
ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže
intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže
podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.