Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717206854
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8717206854.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobkyne: Sociálna poisťovňa,
IČO: 30 807 484, so sídlom Ulica 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, konajúcej prostredníctvom
pobočky Poprad, so sídlom Ulica 1. mája 4053/24, 058 01 Poprad, proti žalovanému: V. P., M..
XX.XX.XXXX, Q. Š. XX, XXX XX W. U. U., právne zastúpenému JUDr. Petrom Behúňom, advokátom,
IČO: 52 461 092, so sídlom Námestie sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, o zaplatenie 1.354,60 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 18C/16/2017-74
zo 17. októbra 2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.354,60 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a
nepriznal sporovým stranám nárok na náhradu trov konania.

2. 2.1 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutočností, že v dôsledku konania žalovaného

bolo 29. novembra 2014 spôsobené zranenie poškodenej Q.A. P. a rozhodnutím Okresného úradu
Poprad, č. k. G.-U.-G.-XXXX/XXXXXX-X z 25. júna 2015 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania
priestupku podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch a bola mu
uložená pokuta vo výške 50,- eur. V dôsledku protiprávneho konania žalovaného došlo u poškodenej k
práceneschopnosti a za obdobie od 1. decembra 2014 do 30. apríla 2015 jej bolo vyplatené nemocenské
vo výške 1.354,60 eur.
2.2 Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že v dôsledku

protiprávneho konania žalovaného bola poškodená Q. P. práceneschopná a boli jej vyplatené
nemocenské dávky za obdobie od 1. decembra 2014 do 30. apríla 2015. Aj napriek záverom znaleckého
posudku č. 1/2015 vypracovaného znalcom L.. L. C., v ktorom bola určená predpokladaná doba liečby
však neboli preukázané skutočnosti uvádzané žalovaným v obrane.
2.3 Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že dobu práceneschopnosti a liečby
nemožno paušalizovať, a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.354,60 eur.
2.4 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovenia § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964

Zb.Občianskyzákonník(ďalejlen„Občianskyzákonník“)austanovenia§238ods.1zákonač.461/2003
Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).
2.5 O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a sohľadom na skutočnosť, že úspešná žalobkyňa si náhradu trov konania neuplatnila a žalovaný v konaní
úspešný nebol, sporovým stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Tvrdil, že súd nedostatočne vyhodnotil predložené dôkazy, pričom konštatoval, že v zmysle uznesenia
Okresnej prokuratúry Poprad o zamietnutí trestného oznámenia č. 2Pv 887/14/7706: „... dospel k

záveru, že konanie V. P. nemožno posúdiť ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona, nakoľko poškodenej nebol obvyklý spôsob života sťažený vôbec, čím nedošlo k naplneniu
znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu, a to po posúdení aj skutočného charakteru poranení
a preskúmaní aj ďalších okolností poranení, liečby, intenzity a času po aký sa poranenie prejavovalo s
prihliadnutím na obmedzenie na obvyklom spôsobe života poškodenej. Zároveň poukázal aj na znalecký
posudok vypracovaný L.. L. C., ktorý určil, že: „Z medicínskeho hľadiska sa jedná o poranenie ľahké

s dobou liečenia a pracovnou neschopnosťou v priemere do 28 až 35 dní.“ Mal za to, že poškodená
má významný podiel na celej udalosti, a preto by takisto mala niesť následky, pričom podotkol, že
týmto svojím konaním iba chránil svoj majetok. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
prípadne zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta a žalovanému priznáva nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním z 3. januára 2020. Pripomenula, že
posudková lekárka oddelenia výkonu lekárskej posudkovej činnosti vo vyjadrení z 12. mája 2017
potvrdila, že dočasná pracovná neschopnosť Q. P. v období od 1. decembra 2014 do 30. apríla 2015

bola zapríčinená úrazom zavineným inou osobou. Počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti
menovaná pravidelne navštevovala traumatologickú ambulanciu L.. W. pre následky po napadnutí inou
osobou, avšak okrem kontrol u traumatológa navštevovala aj psychiatra. L.. L. T. vo svojom písomnom
vyjadrení potvrdila, že poškodená nebola počas dočasnej pracovnej neschopnosti liečená pre iné
ochorenie. V znaleckom posudku vypracovanom na účely trestného konania znalec uvádza priemernú

dobu liečenia poškodenia zdravia v rozsahu, v akom ho utrpela poškodená. Z kópie lekárskych
zdravotníckych záznamov vyplýva, že liečba trvala dlhšie ako je uvedené v predmetnom znaleckom
posudku. Súčasne podotkla, že žalovaný nepredložil súdu žiadne iné dôkazy, ktoré by preukazovali,
že doba trvania dočasnej pracovnej neschopnosti bola neúmerná povahe a závažnosti zranenia, ktoré
utrpela poškodená. Podľa jej názoru mal žalovaný, ktorý si chránil svoj majetok konať tak, aby nedošlo k

zavinenémuprotiprávnemukonaniu,následkomktoréhoutrpelapoškodenáúraz.Nazákladeuvedených
skutočností žalobkyňa navrhla odvolanie žalovaného zamietnuť.

5. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním z 29. januára 2020. Konštatoval, že porovnaním
tvrdenia žalobkyne a znaleckého posudku je možné dospieť k záveru, že Q. P. viac ako päťnásobne

prekročila obvyklú dobu liečenia, avšak tento rozdiel nie je zdôvodnený žiadnou lekárskou správou, ani
žiadnym iným znaleckým posudkom. Mal za to, že sa nejedná iba o rozdiel vyplývajúci z individuality
ľudského organizmu, a preto zastáva názor, že súd bol povinný v tomto konaní bližšie skúmať tento
rozdiel a vo vypracovanom odôvodnení rozsudku sa k nemu podrobne vyjadriť. Na základe uvedených
skutočností žalovaný zopakoval svoj návrh prezentovaný už v odvolaní.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo 6. februára 2020. Popri zopakovaní
podstatných argumentov uvádzaných už vo svojom predchádzajúcom vyjadrení žalobkyňa poukázala
na skutočnosť, že o práceneschopnosti pacienta rozhoduje jeho obvodný lekár, preto dočasnú pracovnú
neschopnosť podľa platnej legislatívy nemôže ukončiť znalec ani posudkový lekár Sociálnej poisťovne.

Zároveň tvrdila, že predložila súdu také dôkazy, ktoré preukazujú, že doba trvania dočasnej pracovnej
neschopnosti poškodenej Q. P. bola primerane dlhá. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa
zotrvala na svojom návrhu prezentovanom už vo svojom predchádzajúcom vyjadrení.

7.KrajskýsúdvPrešoveakosúdodvolací,vrámcikompetenciívyplývajúcichzustanovenia§34CSP,po

zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávanízopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného

odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v

Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie
uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie

dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným
spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie
okresného súdu. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

11. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne uplatnený podľa ustanovenia § 238
zákona o sociálnom poistení, ktoré upravuje právo žalobkyne žiadať od tretích osôb náhradu škody,
ktorá mu vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. V súvislosti s tým
však nemožno opomenúť ani ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý

zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

12. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska
jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho

získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd
hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj
v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením
pravidiel formálnej logiky.

13. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nemožno akceptovať tvrdenie odvolateľa,
že súd nedostatočne vyhodnotil predložené dôkazy, pretože v odseku 11. odôvodnenia napadnutého
rozsudku súd dostatočne vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal a na ktoré dôkazy prihliadol.

14. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie, odvolací súd poukazuje na závery konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna
právna norma na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou právanazistenýskutkovýstav;dochádzaknemuvtedy,aksúdnepoužilsprávnynáležitýprávnypredpis,alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil túto odvolaciu
námietku vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému nároku ako nedôvodnú. Z obsahu spisu má odvolací
súd za preukázané, že žalobkyňa poskytla poškodenej Q. P. nemocenské dávky, pričom rozhodujúcou
skutočnosťou pre ich poskytnutie bol práve úraz poškodenej, ktorý zavinil žalovaný. Vzhľadom na

uvedené žalobkyňa má podľa zákona o sociálnom poistení právo na náhradu škody, teda základ nároku
je tak nepochybne daný.

16. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni
1.354,60 eur zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

17. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

18.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1

CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách
bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a zároveň žalovaný v
odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).