Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/129/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818202310
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8818202310.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému B. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom ul. K. č. XX/X, K. T., toho času bytom U.., P. č. XXX, zastúpenému C.., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, o zaplatenie 3.652,23 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou zo dňa 13.6.2019, č. k. 7C/22/20108 - 88 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žiadnej zo strán sporu nepriznal
náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že pokiaľ ide o príslušníka žalobcu, u tohto došlo
k pracovnému úrazu dňa XX.X.XXXX, počas výkonu obchôdzkovej služby, keď hliadka vykonávala
žiadanú asistenciu Rýchlej zdravotnej pomoci pri prevoze žalovaného ako agresívneho pacienta.
Následkom služobného úrazu príslušníkovi Policajného zboru SR bolo spôsobené poškodenie zdravia,

ktoré bolo posúdené ako služobný úraz podľa zákona č. 328/2002 Z.z Žalovaný úraz nespochybnil,
v konaní však zdôrazňoval, že úraz policajnému príslušníkovi nebol spôsobený úmyselne, ale stalo
sa tak vplyvom jeho zdravotných diagnóz. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením
lekárskych správ žalovaného, dal do pozornosti, že v deň úrazu mal 0,42 mg/liter alkoholu v krvi,
avšak zistil aj to, že žalovanému bola diagnostikovaná S. Q., pričom S. schôdza znamená, že ide o
nepravidelnú, neistú chôdzu s rôznymi dlhými krokmi, meniacim sa smerom a neustálou tendenciou
pádu. Teda nielen alkohol v krvi poškodeného bol príčinou pracovného úrazu, ale aj samotná diagnóza

u žalovaného, ktorá spôsobuje, že jeho chôdza je neistá a smerujúca k pádom. Následky zdravotného
stavu nie sú protiprávnym konaním, za ktoré by mal žalovaný zodpovedať, nemožno však opomenúť,
že v čase služobného úrazu bol pod vplyvom alkoholu a v takej situácii by v jeho prípade nastupovala
50 % zodpovednosť za náhradu predmetnej škody - úraz na strane poškodeného, keďže tento nebol
spôsobený výlučne len samostatným protiprávnym konaním žalovaného. Súd prvej inštancie však
prihliadol na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich v osobných, zdravotných,
ako aj majetkových pomeroch žalovaného. Ide o zistené skutočnosti v zmysle tom, že žalovaný poberá

iba dávku v hmotnej núdzi, keďže vzhľadom na svoj zdravotný stav je odkázaný na celodenný pobyt a
starostlivosť, je z dávky vo výške 117,40 eur povinný uhradiť pobyt v zariadení, v ktorom žije. Ďalej je
potrebné, aby si zakúpil stravu a lieky, nárok na dôchodok nemá, avšak jeho zdravotný stav spôsobuje
to, že nie je schopný zabezpečiť si sám ďalší príjem. Súd prvej inštancie na pojednávaní konštatoval,že žalovaný sa pohybuje len za pomoci chodítka a aj so samotnou úhradou pobytu v zariadení a nákup
nevyhnutnýchnákladovnastravualiekymufinančnevypomáhajúrodinnípríslušnícičiznámi.Vzhľadom
na tieto dôvody osobitného zreteľa konštatujúc, že zaviazaním žalovaného na náhradu škody vo výške

50 % by došlo k vážnemu zásahu do majetkovej sféry žalovaného, ktorá je už aj tak na nízkej úrovni,
súd prvej inštancie žalobu zamietol.

3. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 251 a nasl. CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby
žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi škodu v uplatňovanej výške 3.652,23 eur s
prísl., resp. vo výške 50 % z tejto sumy s tým, že trovy odvolacieho konania si žalobca neuplatňuje.
V odvolaní žalobca poukázal na ust. § 450 Občianskeho zákonníka. Z vykonaných dôkazov je podľa
žalobcu zrejmé, že žalovaný bol v čase vzniku služobného úrazu príslušníka Policajného zboru pod
vplyvom alkoholu v stave opitosti, bola mu nameraná hodnota 1,46 ‰, čo je mierna opitosť, pri ktorej

je psychomotorika už ovplyvnená alkoholovou intoxikáciou a reakčný čas je predĺžený. Už pred danou
udalosťou bola psychiatricky potvrdená diagnóza G. a správania zapríčineného nadmerným užívaním
alkoholu - syndróm závislosti u žalovaného, ako aj ďalšie neurologické a iné diagnózy, viac-menej
tiež zapríčinené užívaním alkoholu. Doprovod polície v deň úrazu do Psychiatrickej nemocnice v C.,
počas ktorého došlo k vzniku úrazu, bol vykonávaný práve pre verbálne a agresívne správanie sa

žalovaného, zjavne zapríčineného požitím alkoholu. Podľa žalobcu sa žalovaný vlastným úmyselným
pričinením dostal do stavu opitosti, hoci si bol vedomý toho, že trpí diagnózami, ktoré sú následkom
predchádzajúcehonadmernéhoužívaniaalkoholu,ažepojehopožitísazvyšujejehoagresiavočiokoliu,
prípadne sa môžu zhoršiť jeho ťažkosti týkajúce sa psychomotoriky a chôdze. Aj keď v jeho prípade
zrejme nemožno hovoriť o priamom úmysle s cieľom spôsobiť škodu, možno však toto konanie hodnotiť

stupňom nepriameho úmyslu, kedy napriek tomu, že vedel, že keď si vypije, tak je agresívny a môže
spôsobiť škodu, tak sa do takéhoto stavu dostal vlastným pričinením. Požitím alkoholu u žalovaného
došlo podľa žalobcu k zhoršeniu jeho diagnóz a aj uvádzanej S., čo v konečnom dôsledku malo vplyv
na to, že žalovaný pri schádzaní po schodoch v zariadení na medziposchodí sa pošmykol a pri páde sa
zachytil pravou rukou o ľavú ruku poškodeného policajta a spôsobil mu tieto poranenia. Vzhľadom na

uvedené nie je možné použiť dôvod hodný osobitného zreteľa až do takej miery, aby uplatnený nárok
bol v celom rozsahu zamietnutý, tak ako to podľa jeho názoru nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie.
Na základe týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

5. Žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Zdôrazňuje, že žalobcovi nespôsobil škodu

úmyselne a nad spôsobenou škodou vyjadril ľútosť. Skutok, ktorý sa stal, bol spôsobený neúmyselne
v dôsledku S. Q.e pre G. následkom T., na čo sa žalovaný lieči. Zdôrazňuje, že je klientom zariadenia
Q. S. P. a za poskytované sociálne služby si v zmysle platného zákona o sociálnych službách platí
úhradu 217,- eur mesačne. Jeho príjem je 120,50 eur mesačne a podľa zákona o životnom minime,
musí klientovi ostať 75 % sumy životného minima. Jeho príjem tak nepostačuje ani na zaplatenie úhrady,

okrem toho ešte je povinný si uhrádzať náklady na lieky a podobne.

6. Žalobca zotrval na argumentácii vyjadrenej v podanom odvolaní. Navrhol odvolaniu vyhovieť a
zdôrazňuje to, že k vzniku poškodenia zdravia u policajta došlo aj v príčinnej súvislosti s konaním
žalovaného,ktorýsavlastnýmpričinenímdostaldostavuopitosti,hocivedel,žejehozdravotnéproblémy

sú dôsledkom predchádzajúceho požívania alkoholu.

7. Rovnako žalovaný poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia vo veci. Zdôrazňuje, že nespôsobil
žalobcovi škodu úmyselne a vyjadril v tomto smere ľútosť. Opätovne zdôrazňuje svoje sociálne a
príjmové pomery s tým, že v tomto smere uňho nenastali žiadne nové skutočnosti, nevlastní žiadnu

finančnú hotovosť, ktorou by bol schopný uplatňovanú škodu nahradiť.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu opodstatnené nie je.

9. Je potrebné konštatovať, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchtoskutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a
presvedčivé odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa XX.X.XXXX, pracovníčka Q. D. S. v obci P., privolala
hliadku Policajného zboru, ako asistenciu k agresívnemu pacientovi - žalovanému, ktorý sa po príchode
hliadky ukľudnil a spolupracoval so záchranármi Rýchlej zdravotnej pomoci, ktorí boli taktiež privolaní
na prevoz pacienta do zdravotníckeho zariadenia. Po ošetrení žalovaný pri schádzaní dole schodmi sa
pošmykol a zachytil sa prvou rukou o príslušníka Policajného zboru za prst jeho ľavej ruky.

11. Poškodený príslušník Policajného zboru utrpel v daný deň služobný úraz - vykĺbenie palca ľavej ruky
a podľa posudku ošetrujúceho lekára, jeho poškodenie zdravia bolo ohodnotené počtom 35 bodov podľa
zákona č. 437/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

12.PoškodenémupríslušníkoviPolicajnéhozborubolanáslednevsúvislostistaktoutrpenýmslužobným

úrazom vyplatená náhrada za bolesť ako dávka úrazového zabezpečenia, služobný plat počas
práceneschopnosti a náhrada služobného platu ako dávky nemocenského zabezpečenia v celkovej
výške 3.652,23 eur (639,- eur + 3.113,23 eur).

13. Podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z o sociálnom zabezpečení policajtov v znení platnom k

13.4.2017, služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský
úradsociálnehozabezpečeniamáprávovočitretímosobámnanáhraduškody,ktorámuvzniklavýplatou
dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku
na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo

jej sumu.

14. Podľa § 188 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v
znení platnom k 13.4.2017, ak služobný úrad poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu škody
voči tomu, kto poškodenému za túto škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu, a to v rozsahu

zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak sa vopred nedohodlo inak.

15. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právanej povinnosti.

17. Podľa § 450 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škodu
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové

pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

18. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k úrazu poškodeného policajta došlo pri služobnom
zákroku proti žalovanému pri asistencii jeho prevozu do nemocničného zariadenia, vzhľadom na jeho

predchádzajúce agresívne správanie, keď je príchode hliadky sa žalovaný ukľudnil a spolupracoval
pri prevoze zo záchranármi RZP. Predpokladom pre náhradu škody podľa osobitnej právnej úpravy §
114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov je, aby žalobca preukázal, že
škoda vznikla zavineným protiprávnym konaním žalovaného a že došlo k výplate peňažného plnenia
v posudzovanej veci bolestného a náhrady služobného platu počas práceneschopnosti poškodeného

príslušníka policajného zboru. Na preukázanie zodpovednosti za škodu sa súčasne použije všeobecná
úprava podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.

19. V ust. § 450 Občianskeho zákonníka je zakotvené mimoriadne zmierňujúce sudcovské právo,
ktorého význam spočíva v tom, že poškodenému súd neprizná nárok, a to napriek tomu, že táto výška

bola v konaní náležite preukázaná. V každom konaní o náhradu škody musí súd skúmať, či nie sú
dané podmienky pre použitie tohto zmierňujúceho ustanovenia, a to bez zreteľa na skutočnosť, či takéto
zníženie niektorá zo strán konania navrhne. Dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce použitie
tohto ustanovenia sú uvedené len príkladmo a majú povahu vecnú, ako aj osobnú. Vecnosť tejto povahyvyplýva zo zákonnej požiadavky prihliadnuť na okolnosti, za ktorých došlo ku vzniku škody. Výnimkou
použitia tohto zákonného ustanovenia je len prípad úmyselného spôsobenia škody, kedy použitie tohto
moderačného práva súdom neprichádza do úvahy.

20. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v tejto súvislosti so zreteľom na všetky okolnosti veci,
správne a opodstatnene zvažoval možnosť zmiernenia požadovanej náhrady škody, a to aj v kontexte
posúdenia výkonu práva, ktorá nemá vzhľadom na odôvodnené okolnosti osobitného zreteľa zasahovať
do práv iných. Podstatné pre prejednávanú vec je nepochybne zistenie, že konanie žalovaného pri

jeho asistovanom doprovode príslušníkom polície do nemocničného zariadenia nesmerovalo k úmyslu
ublížiť mu na zdraví. Skutočnosť, že žalovaný bol v tom čase pod vplyvom alkoholu súd prvej
inštancie vyhodnotil poukazom na rozsah prípadnej zodpovednosti žalovaného čiastočnou aplikáciou
citovaného zákonného ustanovenia. Nemožno však opomenúť, že nie je nepochybne zrejmé, či
dôvodom pošmyknutia sa žalovaného na schodoch bol práve tento stav alebo jeho zdravotné problémy
súvisiace s diagnostikovaným neurologickým ochorením - G. a S. pre poruchy rovnováhy, následkom

krvácaniadomozočku(č.l.43).Súdprvejinštancieďalejsprávneargumentovalajosobnýmcharakterom
dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovaného, podrobne popísaných v preskúmavanom
rozhodnutí zohľadňujúc, že aj čiastočným priznaním žiadanej škody by došlo k závažnému zásahu do
majetkovej sféry žalovaného, ktorý je s ohľadom na zdravotný stav odkázaný na finančnú výpomoc
svojej rodiny.

21. So zreteľom na všetky tieto dôvody tak odvolací súd hodnotí rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny, v dôsledku čoho ho potvrdil postupom podľa § 387 CSP.

22. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255 a nasl. CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a
žalovanému v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).