Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. apríl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 27Co/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118200244
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2118200244.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr.
Anton Jaček a JUDr. Eva Behranová ako členovia senátu v sporovej veci žalobcu: J. T., nar. X. J. XXXX,
G. D. X, R., proti žalovaným: 1. Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské nivy 1,
Bratislava, 2. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova
4, Bratislava, 3. ENZA, s.r.o., IČO: 36 375 918, Májová 1098, Čadca, 4. W. X., nar. XX. G. XXXX, X.

Q. X. XXXX, 5. UNION poisťovňa, a.s., IČO: 31 322 051, Karadžičova 10, Bratislava, 6. Internet Mall
Slovakia s.r.o., IČO: 35 950 226, Galvaniho 6, Bratislava, zastúpenému: Advokátska kancelária Taragel
a Počubayová, s.r.o., Spišská Nová Ves, 7. OKAY Slovakia, spol. s r.o., IČO: 35 825 979, Černyševského
1287/10, Bratislava - Petržalka, 8. SAILOG s.r.o., IČO: 46 724 664, Staré Grunty 26G, Bratislava -
Karlova Ves, o vyslovenie porušenia zákona a zmluvy a zaplatenie neurčených súm, na odvolanie
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 40 C 3/2018-29 zo 16. októbra 2019 takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie sa zrušuje a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. odmietol „podanie žalobcu doručené súdu dňa
02.01.2018 v spojení s podaniami doručenými súdu dňa 01.10.2019, dňa 11.10.2019“ a II. „žalovanému“
nepriznal náhradu trov konania. Odôvodnil ho tým, že uznesením č. k. 40 C 3/2018-10 vyzval žalobcu na

odstránenie nedostatkov jeho podania - žaloby (uvedenie, čo ním sleduje, riadne označenie strán sporu
a doplnenie žalobného návrhu a pravdivé opísanie rozhodných skutočností). Žalobca však doplnením
spôsobil ešte viac vád a nie je zrejmé, ako si predstavuje poskytnutie súdnej ochrany. Podanie je preto
podľa súdu stále nezrozumiteľné, neúplné a vadné.

2. Včas podaným odvolaním sa žalobca domáha zrušenia tohto uznesenia a vrátenia veci na ďalšie

konanie. Na úvod namietol, že listina, ktorá mu bola doručená, neobsahuje potrebné náležitosti, keďže
je sčasti nečitateľná, chýba označenie žalovaných v 2. až 8. rade a nie je zrejmý výrok rozhodnutia.
Preto nemôže ísť o uznesenie v zmysle zákona. Ďalej namietol, že uznesenie, ktorým mal byť vyzvaný
na odstránenie nedostatkov podania, bolo vyhotovené ako elektronický dokument v podpisom kontajneri
formátu XAdES_ZEP. Používanie týchto podpisových kontajnerov orgánmi verejnej moci je však od
1. júna 2016 neprípustné podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 910/2014 v spojení s

vykonávacím rozhodnutím Komisie č. 2015/1506 a zákona č. 272/2016 Z. z. Elektronický dokument
je teda vyhotovený vo formáte, ktoré platné právo nepozná. Ďalej žalobca namietol, že nebol riadne
vyzvanýnaodstránenievádsvojhopodania(bolvyzvanýlenvšeobecneašablónovito,takženiejejasné,
čo jeho podaniu chýba) a ako spotrebiteľ nebol poučený v súlade s § 292 C. s. p. Konečne poukázal
na to, že svoje pôvodné podanie (žaloba), z ktorej súdu došla len prvá strana, následne riadne doplnil
tým, že vo vzťahu ku každému žalovanému uviedol presný petit a opísal rozhodné skutočnosti. Žiadal o

predvolanie podľa § 130 C. s. p., keďže tieto vady možno odstrániť pri jeho výsluchu. Podľa neho tieto
vady nebránia pokračovaniu v konaní.3. Žalovaní v 1., 2., 5. a 6. rade vo svojich vyjadreniach potvrdili, že uznesenie im bolo doručené čitateľné
a v poriadku, a súhlasili s tým, že podanie žalobcu nemá potrebné náležitosti.

4. Pretože súd prvého stupňa o odvolaní nerozhodol (§ 129 ods. 4 C. s. p.), Krajský súd v Trnave ako
odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou proti uzneseniu, ktoré možno
napadnúť odvolaním [§ 357 písm. b) C. s. p.], preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podľa § 380
C. s. p. a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) dospel k záveru, že odvolanie

je opodstatnené.

5. Predovšetkým, podľa § 17 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o eGovernmente v znení účinnom v čase
vydania napadnutého uznesenia orgány verejnej moci uplatňujú výkon verejnej moci elektronicky. Podľa
§ 27 ods. 1 cit. zák. potom platí, že ak osobitný predpis na účely konania o právach a povinnostiach osôb
ukladá alebo oprávňuje orgán verejnej moci povinnosť vydať rozhodnutiu, je orgán verejnej moci povinný

túto povinnosť alebo oprávnenie splniť vydaním a doručením elektronického úradného dokumentu.
Taký dokument má podľa § 28 ods. 2 cit. zák. rovnaké právne účinky ako príslušné rozhodnutie v
listinnej podobe. Ak teda § 129 C. s. p. ukladá súdu uznesením vyzvať podávateľa na odstránenie
nedostatkov, prípadne odmietnuť podanie, plní súd túto povinnosť podľa cit. ustanovení vyhotovením
príslušného úradného dokumentu. Elektronický úradný dokument sa potom vyhotovuje prostredníctvom

elektronického formulára [§ 3 písm. k) zákona č. 305/2013 Z. z.], prípadne prostredníctvom funkcionality
informačného systému verejnej správy (§ 26 ods. 7 cit. zák.). Konkrétne pre oblasť justície z § 2
ods. 11 písm. a) Spravovacieho a rokovacieho poriadku (vyhláška MS SR č. 543/2005 Z. z.) vyplýva,
že ako elektronický úradný dokument sa vyhotovuje prvopis rozhodnutia, a to za použitia aplikácie,
teda technických a programových prostriedkov schválených MS SR (§ 2 ods. 9 Spr. a rok. por.).

Takýto prvopis (elektronický úradný dokument) autorizuje podľa § 61 ods. 1 Spr. a rok. por. ten, kto
ho vydal, a to kvalifikovaným elektronickým podpisom s použitím mandátneho certifikátu, ktorý ako
kvalifikovaný certifikát vydáva poskytovateľ dôveryhodných služieb, ktorému kvalifikovaný štatút udelil
Národný bezpečnostný úrad (§ 8 zákona č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické
transakcie na vnútornom trhu).

6. Odvolací súd z obsahu spisu, ale aj elektronického súdneho spisu (§ 168a Spr. púor.) zistil, že
uznesenie č. k. 40 C 3/2018-10 z 11. apríla 2018 bolo vyhotovené v zmysle § 58 Spr. a rok. por. za
použitia aplikácie „Register“ a bolo autorizované 11. apríla 2018 o 11:40:27 hod mandátnym certifikátom
vydaným pre fyzickú osobu „Renáta Marečková“, ktorá vykonávala funkciu vyššej súdnej úradníčky

na súde prvej inštancie a bola tak v zmysle § 45 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 4 a nasl. zákona č.
549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch oprávnená konať a rozhodovať ako súd. Z vyššie citovaných
predpisov nevyplýva žiadna konkrétna požiadavka na formát elektronického úradného dokumentu alebo
„podpisového kontajnera“, preto z nich nemožno vyvodiť, že by tento ho bolo možné vyhotoviť len
v určitých formátoch. Podľa odvolacieho súdu teda aj prípadné vyhotovenie elektronického úradného

dokumentu či „podpisového kontajnera“ vo formáte, ktorý nie je v súlade s nariadením č. 910/2014 alebo
so zákonom č. 272/2016 Z. z., samo osebe nemá vplyv na právne účinky priznané takto vyhotovenému
elektronickému úradnému dokumentu. Podľa odvolacieho súdu tomu svedčí aj ustanovenie čl. 2 ods. 3
cit.nariadenia,podľaktoréhototonariadenienemávplyvnaprávočlenskýchštátovohľadomuzatvárania
a platnosti zmlúv alebo ohľadom iných právnych alebo procesných predpisov o forme (úkonov). Ani

prípadné vyhotovenie elektronického úradného dokumentu vo forme, ktorý by odporoval nariadeniu
č. 910/2014 alebo vykonávacím právnym aktom vydaným na jeho základe, tak neznamená právnu
neúčinnosť tohto dokumentu. Naopak, naďalej tu platí už citované ustanovenie § 28 ods. 2 zákona č.
305/2013 Z. z., podľa ktorého má uznesenie vyhotovené ako elektronický úradný dokument rovnaké
účinky ako uznesenie vyhotovené v listinnej podobe v zmysle § 236 C. s. p. Uvedené závery platia

rovnako aj pre napadnuté uznesenie, ktoré bolo takisto vyhotovené v zmysle § 58 Spr. a rok. por.
za použitia aplikácie „Register“ a bolo autorizované 25. októbra 2019 o 08:13:06 hod mandátnym
certifikátom vydaným pre fyzickú osobu „Kamila Nagyová“, ktorá vykonávala funkciu sudkyne na súde
prvej inštancie, bola jej pridelená tu prerokúvaná vec ako zákonnej sudkyni a ktorá tak bola oprávnená
konať v mene súdu v zmysle § 44 ods. 1 C. s. p.

7. Z obsahu elektronického súdneho spisu ďalej vyplýva, že tak uznesenie č. k. 40 C 3/2018-10, ako
aj napadnuté uznesenie (vyhotovené ako autorizované elektronické dokumenty) sú riadne čitateľné.
Je pravdou, že uznesenie č. k. 40 C 3/2018-10 neobsahuje označenie žalovaného ani celej (dnes)prejednávanej veci, čo je však dané tým, že v danom čase bola „prejednávanou vecou“ len prvá
strana žaloby žalobcu, v dôsledku čoho záhlavie uznesenia zodpovedá stavu spisu v čase jeho vydania
a tým je v súlade s § 236 C. s. p. Tieto elektronické dokumenty boli doručované žalobcovi ako

prílohy elektronických úradných správ s identifikátormi 0064f9d-582a-486a-0d3465bdf54d a 59b615f9-
a3a1-42d4-bfe3-88959deaa2c7.Zobsahutýchtoelektronickýchúradnýchsprávvyplýva,žedoručované
elektronické úradné dokumenty boli neporušené a plne čitateľné. Súd nezodpovedá za to, akým
spôsobom adresát elektronickej úradnej správy dokumenty zobrazí a aké programové vybavenie na
to použije, tak ako by súd napr. nezodpovedal za to, ak by adresát listinnej zásielky túto namočil,

pripálil, roztrhol a podobne. V týchto prípadoch je príčina nemožnosti oboznámiť sa riadne s obsahom
doručovanej správy vo sfére adresáta, nie vo sfére odosielajúceho súdu. V dôsledku toho súd nemôžu
ísť tieto nedostatky na ťarchu súdu a nemôžu ani spôsobovať následky, ktorých sa dovoláva žalobca
v odvolaní, teda že by týmto elektronickým úradným dokumentom mali byť odopreté účinky uznesenia
súdu v zmysle § 236 C. s. p. Odvolací súd naopak uzatvára, že nebolo zistené nič, kvôli čomu by
elektronickým úradným dokumentom, ktorých obsahom sú uznesenia č. k. 40 C 3/2018-10 a napadnuté

uznesenie, mali byť odopreté rovnocenné účinky, aké im patria podľa cit. § 28 ods. 2 zákona č. 305/2013
Z. z.

8. V merite veci sa však odvolací súd stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že neboli splnené
podmienky na odmietnutie jeho podaní. Predovšetkým treba súdu prvej inštancie vytknúť, že nesprávne

vyzval žalobcu, aby odstránil vady svojho podania „doručeného súdu dňa 02.01.2018“, pretože také
(právne účinné) podanie v súčasnosti neexistuje. Z obsahu spisu totiž nateraz vyplýva, že 31. decembra
2017 o 23:29 došlo súdu podanie datované tým istým dňom (č. l. 2) obyčajným e-mailom, teda bez
autorizácie. Podľa § 125 ods. 2 C. s. p. mal žalobca toto doplnenie podania doručiť v listinnej podobe
alebovelektronickejpodobeautorizovanédo10dní,tedavprerokúvanejvecido11.januára2018.Podľa

obsahu spisu sa tak nestalo, v dôsledku čoho sa na toto jeho podanie podľa § 125 ods. 2 časti prvej vety
za bodkočiarkou C. s. p. neprihliada, čo znamená, že súd naň hľadí, ako keby neexistovalo. Následné
elektronické podanie s autorizáciou (inak datované 3. aprílom 2018) doručené súdu prvej inštancie 4.
apríla 2018 (č. l. 6 až 8) teda nemôže byť doplnením pôvodného e-mailového podania, na ktoré sa
neprihliada, ale ide o nové podanie, ktoré malo byť navyše takto aj zapísané a pridelené zákonnému

sudcovi náhodným výberom (napriek tomu bolo bez ďalšieho založené do spisu 40 C 3/2018). Správne
mal teda súd prvej inštancie vyzvať len na doplnenie podania došlého 4. apríla 2018.

9. Žalobca však dôvodne namieta, že pred vydaním odmietajúceho uznesenia nebol riadne vyzvaný
na doplnenie alebo opravu podania. Podľa § 129 ods. 2 C. s. p. má súd v uznesení podľa odseku 1

(výzva na doplnenie alebo opravu podania) uviesť, v čom je podanie neúplné a nezrozumiteľné a ako ho
treba doplniť alebo opraviť. Ak podávateľ podanie neopraví, môže ho súd odmietnuť, len ak pre uvedený
nedostatok nemožno v konaní pokračovať (§ 129 ods. 3 C. s. p.). Účelom úpravy § 129 ods. 2 C. s.
p. je to, aby súd poskytol podávateľovi (žalobcovi) účelný návod na to, aby ten pre nedostatok svojho
podania nebol ukrátený na práve na prístup súdu. Súd teda musí dbať, aby poučenie bolo konkrétne

a inštruktívne, aby sa podávateľovi vysvetlilo, v čom konkrétne jeho podanie nevyhovuje zákonu a
akým (konkrétnym) spôsobom môže podávateľ požiadavkám zákona vyhovieť. Súdy majú poskytovať
v civilnom sporovom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu (porov. z posledného obdobia napr. uznesenie NS
SR sp. zn. 5 Cdo 242/2018).

10. Uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 40 C 3/2018-10 však uvedeným náležitostiam celkom zreteľne
nevyhovuje. Treba uznať, že dôvodom je predovšetkým to, že podanie žalobcu došlé 4. apríla 2018
v skutočnosti spočíva len v jednej jedinej strane, čo však aj odvolací súd považuje skôr za technickú
chybu než úmysel žalobcu. Okrem toho však z § 129 C. s. p. treba pri jeho ústavne konformnom výklade

vyvodiť aj to, že v prípade nutnosti má súd prvej inštancie poskytnúť podávateľovi aj opakovanú výzvu na
odstránenie nedostatkov jeho podania, ak ide o také nedostatky, ktoré podanie pôvodne neobsahovalo,
alektorésavňomobjavilialebozistilineskôrvsúvislostisjehodoplnenímaleborozšírením.Ustanovenie
§129C.s.p.ukladásúdupovinnosťpreskúmaťnáležitostikaždéhopodania.Akpodávateľvnadväznosti
na výzvu súdu predloží podstatné doplnenie podania, ktoré nebolo súčasťou pôvodne preskúmavaného

podania a vo vzťahu ku ktorému tak súd prvej inštancie ešte podávateľovi ani nemohol poskytnúť žiaden
konkrétny a zrozumiteľný návod na odstránenie určitých nedostatkov, pretože v ňom určité časti celkom
chýbali,jepovinnosťousúduprvejinštancieznovavyzvaťpodávateľapodľa§129C.s.p.naodstránenie
takto vzniknutých nedostatkov. Až pokiaľ by bolo zrejmé, že žalobca nie je schopný nedostatky svojhopodania odstrániť a každý ďalší pokus by viedol len k ich množeniu, možno podanie odmietnuť v zmysle
§ 129 ods. 4 C. s. p.

11. Ako už bolo uvedené, v prerokúvanej veci žalobca 4. apríla 2018 doručil súdu „žalobu“, ktorá v
skutočnostipredstavovalalenprvústranujehopodaniaazktorejtaknebolomožnézistiťvôbecničokrem
toho, že žalobca zamýšľa podať žalobu proti žalovanej v 1. rade (Všeobecnej úverovej banke, a.s.).
Uznesenieč.k.40C3/2018-10pretoobsahujelenveľmivšeobecnúvýzvunaodstránenienedostatkov,v
ktorej súd prvej inštancie v podstate len zreprodukoval znenie § 132 C. s. p. Tento postup nemožno súdu

prvej inštancie vyčítať, pretože na základe žalobcovho jednostranového podania nemohol poskytnúť
žalobcovi žiadne konkrétnejšie a účelnejšie poučenia na odstránenie jeho nedostatkov. Žalobca však
následne 10. októbra 2019 doručil súdu prvej inštancie 12stranovú žalobu v elektronickej forme s
autorizáciou, ktorá bola úplná (teda celistvá, text na jednotlivých stranách na seba nadväzoval).
Toto nové podanie tak obsahovalo také časti, ktorých úplnosť a zrozumiteľnosť súd prvej inštancie
neposudzoval pri vydaní svojho pôvodného uznesenia č. k. 40 C 3/2018-10. Za daných okolností ale

bolo povinnosťou súdu prvej inštancie toto podanie znova podrobiť skúmaniu z hľadiska § 129 C. s. p.
a v prípade zistenia vád v novo doplnených častiach poskytnúť žalobcovi zrozumiteľné vysvetlenie, ako
vyhodnotiljednotlivéúdajevtomtopodaníuvedenéaprečoichnepovažujezadostatočnévzmysle§132
C.s.p.Súdprvejinštancievšaktaktonepostupovalnovouvýzvoupodľa§129ods.1a2C.s.p.,aleaniz
odôvodnenia napadnutého uznesenia nemožno zistiť, aké konkrétne vady súd prvej inštancie doplnenej

a opravenej žalobe žalobcu vytýka okrem paušálneho odsudku, že „spôsobil ešte viac vád“ a že petit „nie
jevymedzenýjednoznačne,presne,zrozumiteľneaniejevykonateľný“.Anizodôvodnenianapadnutého
uznesenia tak nemožno zistiť, čo konkrétne súd prvej inštancie považuje na žalobcom uvedených
žalobných návrhoch za nejednoznačné, nepresné, nezrozumiteľné (?) a nevykonateľné (odhliadnuc od
toho, že vykonateľnosť petitu nie je formálnou vadou žaloby, ale hmotnoprávnou prekážkou tomu, aby

jej bolo vyhovené).

12. Na základe toho treba uzavrieť, že súd prvej inštancie nedôvodne odmietol žalobu žalobcu, teda mu
znemožnil realizovať ďalšie procesné práva do tej miery, že porušil jeho právo na spravodlivý proces.
Napadnuté uznesenie teda bolo treba zrušiť a vec vrátiť na nové konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b)

a § 391 ods. 1 C. s. p.

13. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie predovšetkým vychádzať z toho, že na podanie došlé
30. decembra 2017 (č. l. 2) sa podľa § 125 C. s. p. neprihliada a predmetom konania súdu sú tak
len podania došlé 4. apríla 2018 a 10. októbra 2019 (č. l. 23 až 28). Z obsahu týchto podaní pritom

možno pomerne ľahko zistiť, v akých veciach sa žalobca domáha súdnej ochrany a aj približne na akom
skutkovom a právnom základe. Z neho je tak predovšetkým zrejmé, že žalobca v žalobe subjektívne
a objektívne kumuluje viacero nárokov. Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade sa žalobca domáha okrem
vyslovenia porušenia povinnosti aj vrátenia poplatkov, náhrady škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti s
vedením účtu a kartou G. P. E. (časť I žaloby). Vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4. rade sa domáha určitých

nárokov (na náhradu opravy, nákladov, ušlý zárobok, nemajetkovú ujmu), ktoré mu mali vzniknúť pri
dopravnej nehode 7. septembra 2017 motorovým vozidlom, ktoré patrilo žalovanému v 3. rade a viedol
ho žalovaný vo 4. rade, na ktorého sa vzťahovalo poistenie zodpovednosti za škodu u žalovanej v 2.
rade (časti II a IV žaloby). Zároveň sa totožných nárokov domáha aj voči žalovanému v 5. rade, u ktorého
mal žalobca havarijne poistené vlastné vozidlo (časť III). Voči žalovanému v 6. rade sa potom žalobca

domáha vrátenia ceny mobilného telefónu, ktorý mu tento žalovaný predal, no žalobca ho reklamoval,
ako aj náhrady nákladov, škody a nemajetkovej ujmy (časť V žaloby). Voči žalovanému v 7. rade sa
domáha dodania tlačiarní, ktoré sa žalobcovi zaviazal dodať, resp. vrátenia kúpnej ceny za ňu kvôli jej
nedodaniu, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy (časť VI žaloby). Konečne, voči žalovanému v 8. rade
sa žalobca domáha vrátenia ceny detektoru a alarmu, ktoré mu tento žalovaný predal, no žalobca ho

reklamoval, ako aj náhrady nákladov, škody a nemajetkovej ujmy (časť VII žaloby).

14. Aj podľa odvolacieho súdu je skutkové vymedzenie žaloby (uvedenie rozhodných skutočností)
nedostatočné, keďže v nich chýba konkrétne upresnenie miestom, časom či ďalšími okolnosťami
jednotlivých skutkov. Podobne nie sú dostatočne presné žalobné návrhy, v ktorých absentuje uvedenie

žalovaných súm, ktoré sú nevyhnutné na to, aby vôbec bolo možné posúdiť rozsah viazanosti súdu (§
216 ods. 1 C. s. p.). Na odstránenie týchto nedostatkov je však potrebné poskytnúť žalobcovi konkrétne
a adresné poučenie, v ktorom sa uvedie, ktoré konkrétne skutkové tvrdenie je nedostatočné alebo
nepresné a čo konkrétne treba vo vzťahu k vymedzeným nárokom doplniť. V súvislosti s námietkoužalobcu, že mu nebolo poskytnuté poučenie podľa § 292 C. s. p., treba pripomenúť, že toto ustanovenie
sa týka len spotrebiteľských sporov, ktorými podľa § 290 C. s. p. sú spory medzi dodávateľom a
spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s ňou súvisiace. Spotrebiteľskými spormi tak

môžu byť len spory založené na zmluve, nie spory založené na mimozmluvných nárokoch. Z obsahu
žaloby tak, ako bola hore zreprodukovaná, je však zrejmé, že na zmluve sa môžu zakladať (resp. so
zmluvami súvisieť) len nároky voči žalovaným v 1., 6. až 8. rade (zrejme ide o kúpne zmluvy) a prípadne
aj voči žalovanej v 5. rade (môže ísť o nárok z poistnej zmluvy, ktorá tiež môže byť spotrebiteľskou
zmluvou, porov. v tomto smere napr. uznesenie NS SR sp. zn. 4 Obdo 45/2012). Naopak, nárok voči

žalovaným v 3. a 4. rade sa zakladá na dopravnej nehode, teda mimozmluvnej škodnej udalosti, rovnako
ako nárok voči žalovanej v 2. rade, ktorá je (zrejme) v zmluvnom vzťahu len so žalovanou v 3. rade,
voči ktorej žalobca môže uplatňovať priamy nárok na krytie náhrady škody na základe § 15 zákona č.
382/2001 Z. z.

15. Z už uvedeného je teda zrejmé, že žalobca v žalobe subjektívne a objektívne kumuluje spory, ktoré

by mohli byť spotrebiteľskými spormi, so spormi, ktoré tento charakter zjavne mať nemôžu. Pretože
v spotrebiteľských veciach sa podľa § 290 a nasl. C. s. p. uplatňujú osobitné procesné pravidlá, je
takéto spojenie veci v jednej žalobe neprípustné (porov. § 293 C. s. p.). Avšak aj jednotlivé nároky voči
žalovaným v 1., 5., 6., 7. a 8. rade sú založené na celkom odlišných skutkových a právnych okolnostiach
(pokiaľ je to v súčasnosti zo žaloby možné posúdiť), v dôsledku čoho je aj spojenie týchto nárokov v

jednom konaní nevhodné.

16. Súd prvej inštancie tak v ďalšom konaní predovšetkým podľa § 166 ods. 2 C. s. p. vylúči
na samostatné konania veci vedené voči týmto žalovaným, keďže v týchto prípadoch môže ísť o
spotrebiteľské spory. Následne súd prvej inštancie poskytne žalobcovi individualizované a konkrétnej

veci prispôsobené poučenie na odstránenie nedostatkov jeho žaloby, keď konkrétne uvedie, o aké
skutočnosti má žalobca svoje žaloby doplniť, v čom spočívajú nedostatky žalobných návrhov (petitov)
v jednotlivých konaniach a ako ich žalobca má odstrániť. Vo vzťahu k tým sporom, ktoré by mohli byť
spotrebiteľskými spormi v zmysle § 290 C. s. p., odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdnej dvora
EÚ, podľa ktorej je súčasťou požiadavky súdnej ochrany zakotvenej v čl. 38 v spojení s čl. 47 Charty

základných práv Európskej únie aj povinnosť zabezpečiť efektivitu práv, ktoré jednotlivci vyvodzujú zo
smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (rozsudok zo 17. júla 2014
vo veci C-169/14, Juan Carlos Sánchez Morcillo, Maía del Carmen Abril García proti Banco Bilbao
Vizcaya Argentaria SA, ods. 35). Vnútroštátny súd musí ex offo nariadiť nariadiť vykonávanie dôkazov
s cieľom zistiť, či zmluva, ktorá bola uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom,

patrí do pôsobnosti smernice (napr. rozsudok z 21. februára 2013 vo veci C-472/11, Banif Plus Bank Zrt
proti Csaba Csipai, Viktória Csipai, ods. 24). Ustanovenie § 292 C. s. p. pritom poskytuje spotrebiteľovi
dôležitý prostriedok uľahčujúci jeho prístup k právnej ochrane aj pred neprijateľnými podmienkami podľa
smernice 93/13/EHS tým, že súdu ukladá spotrebiteľa poučiť jednak o možnosti zastúpenia, ako aj
o jeho procesných právach (dôkazoch, neodkladných opatreniach a pod.). Je zrejmé, že s náležitým

zastúpením (advokátom alebo kvalifikovaným združením podľa § 291 C. s. p.) môže mať spotrebiteľ aj
väčšiušancu,žepodáriadnužalobusovšetkýmináležitosťami,prípadnežejuotakétonáležitostidoplní.

17. Až po vykonaní uvedených úkonov, teda vylúčení jednotlivých vecí na samostatné konanie, náležitej
výzve podľa § 129 ods. 1 a 2 C. s. p., náležitom zistení, či jednotlivé spory sú spotrebiteľskými spormi a

následnom náležitom poučení podľa § 292 C. s. p. v nich, bude možné rozhodnúť o tom, či v konaniach
možno pokračovať alebo či žalobu žalobcu treba odmietnuť (§ 129 ods. 3 a 4 C. s. p.). Už len na dôvažok
odvolací súd dodáva, že v dôsledku nesprávneho ponechania všetkých vecí v spoločnom konaní súd
prvej inštancie vecne nesprávne posúdil aj oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkoch podľa § 4 ods. 2
písm. u) zákona č. 71/1992 Zb., ktoré sa môže vzťahovať len na tie spory, v ktorých spotrebiteľ uplatňuje

svoje práva spotrebiteľa. V dôsledku toho súd prvej inštancie po označených zisteniach nanovo posúdi
aj túto otázku spôsobom zodpovedajúcim zákonu.

18. Uznesenie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie (§ 420 a 421 C. s. p. a contrario).