Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/59/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615201368
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7615201368.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: H.. Ľ.

P., K.. X. X. XXXX, O. V., Q. Č.. XX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou VAĽO & PARTNERS
s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, Prešov proti žalovanej: Q. S., Y.. Q., K.. X. X. XXXX, O. J. XXX/X,
XXX XX F. - V., právne zastúpenej JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou so sídlom Spišská Nová Ves,
Radničné nám. č. 4, o zaplatenie 6.774,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu 5.182,58 eur
s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 3. 2. 2015 až do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 37,06 %, o ktorých výške súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na tunajší súd dňa 5. 2. 2015 sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy
6.774,-eursprísl.(8%úrokyzomeškaniapočnúcdňom1.1.2014aždozaplatenia),titulomnesplatenej
pôžičky a investícií vložených do stavebných a terénnych prác na rodinnom dome žalovanej a zároveň
požadoval náhradu vzniknutých trov konania.

2. V odôvodnení žaloby uviedol, že v období rokov 2009 až 2013 požičiaval žalovanej jednotlivé peňažné
sumy, pričom táto mu sľúbila, že mu peniaze postupne vráti, pričom vznikol dlh vo výške žalovanej
sumy. Tento dlh sľúbila žalovaná uhradiť najneskôr do 31. 12. 2014, k čomu však nedošlo. V priebehu
konania doplnil žalobca odôvodnenie žaloby o tvrdenie, že nakupoval záhradnícky tovar, ktorý používal
naúpravuzáhradyaokoliadomužalovanej, vykonávalpreňu,prípadnesazúčastňovalrekonštrukčných
prác, ktoré takisto financoval. V priebehu konania predložil listinné dôkazy, a to prehľad vkladov

cez internet banking Slovenskej sporiteľne a.s. zo svojho účtu na účet žalovanej za obdobie rokov
2010 až 2014, ale aj výpis z jeho bankového účtu, preukazujúci čiastočné vrátenie pôžičky zo strany
žalovanej na jeho bankový účet, fotokópie vkladov v hotovosti vykonaných žalobcom na účet žalovanej.
Tiež predložil vyjadrenie žalovanej - vyúčtovanie - mimosúdnu dohodu, z ktorej dohody vyplynulo, že
žalovaná už vlastne uznala jeho dlh, ale navrhovala započítanie vo výške 6.600 €, ako náhradu za
ubytovanie a stravovanie. Toto jej vyúčtovanie neprijal, pretože žalovaná nemala v predmete svojej
živnosti poskytovanie ubytovacích a stravovacích služieb.

3. Žalovaná v priebehu konania potvrdila, že žila od r. 2009 do r. 2014 so žalobcom v partnerskom
vzťahu, pričom čas spoločne trávili v jej dome v obci Granč Petrovce, kde žalobca chodieval cez víkendy
od štvrtka do nedele, ale v roku 2011 a 2012, kedy bol práceneschopný a nezamestnaný, chodieval zaňou aj v priebehu týždňa. Uviedla, že medzi nimi došlo k ústnej dohode, podľa ktorej bude jej mesačne
prispievaťsumou100€navedeniedomácnosti,stravuapodobne.Zároveňjejústneprisľúbil,žejejbude
finančne vypomáhať a podporovať ju, pretože bola vo finančnej tiesni. Žalobca sa jej však s pravidelnou

sumou 100 € finančne neprispieval, a preto v písomnom vyjadrení na jeho výzvu na zaplatenie žalovanej
sumy zaslala mu vyúčtovanie tohto svojho nároku. Žalovaná uznala len tie prevody peňazí, ktoré boli
realizované žalobcom na jej účet za rok 2009 až 2010, a to v sume 1.744,75 €, za rok 2011 vo výške
2.677,69 €, za rok 2012 924,34 €, za rok 2013 380 € za rok 2014 638 €. Iné sumy v súvislosti s napr.
výberom kartou, ktoré mal odovzdávať priamo do jej rúk, neuznala. V závere konštatovala, že nie ona

dlhuje žalobcovi, ale práve žalobca by jej mal zaplatiť sumu ešte 2.578,97 €.

4. Dňa 5.4.2016 žalobca rozšíril svoju žalobu na sumu 7.563,10 €, upravil úroky z omeškania na 5,25 %
ročne od 1.1.2014 až do zaplatenia, navýšil teda pôvodne žalovanú sumu o 789,10 € a zobral čiastočne
späť svoju žalobu v časti pôvodne požadovaných úrokov z omeškania vo výške 8,8 % ročne. V zmysle
§ 139 a § 142 ods. 2 CSP súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby vykonanú žalobcom. Práve z tejto

rozšírenej žaloby vyplynulo, že žalobca sa okrem vrátenia peňazí, ktoré mali byť poskytnuté žalovanej
titulom ústnej zmluvy o pôžičke, domáhal aj vrátenia finančných prostriedkov, ktoré použil na nákup
záhradníckeho tovaru pre žalovanú vo výške 182,93 €, požadoval tiež náhradu za kúpu štiepaného
kameňa, ktorý bol použitý na výstavbu oporného múrika na záhrade rodinného domu žalovanej a to 2x
po 300 €, ktorý materiál zakúpil v rokoch 2011 a 2012 a taktiež ďalších 100 €, ktoré podľa čestného

vyhlásenia obdržal svedok Q. B. od žalobcu za vykonanie prác pri dome žalovanej.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka za použitia
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 580, § 581 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka. Rozsudkom zo
dňa 28. 9. 2016 súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal nárok na plnú

náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na
to, že žalobca opakovane tvrdil, že medzi ním a žalovanou došlo k ústnemu uzavretiu zmluvy o pôžičke,
pričom žalovaná nepopierala, že by od žalobcu preberala finančné prostriedky, ale tieto preberané sumy
považovala za finančnú výpomoc. Súd však vyslovil názor, že nakoľko Občiansky zákonník ani iné
právne predpisy termín finančnej výpomoci medzi občanmi nepoznajú, išlo o právne úkony, ktoré je

potrebné subsumovať pod ustanovenia upravujúce zmluvu o pôžičke. Konštatoval, že v tomto konaní
bola sporná výška nároku žalobcu. Súd uznal sumu požičanú zo strany žalobcu, ktorá predstavovala
prevody na účet žalovanej za roky 2009 až 2014, ale po odpočítaní žalovanou už vrátených peňazí.
Stotožnil sa s tvrdením žalovanej, že žalobca nepreukázal na aký účet použil sumy, ktoré boli podľa
dôkazových listín vyberané kartou. Išlo o sumy za rok 2011 150 € - výber kartou dňa 26. 2. 2011, za rok

2012 výber kartou 300 € dňa 19. 3. 2012, dňa 24. 4. 2012 výber 200 €, dňa 26. 4. 2012 výber 100 €,
dňa 11. 5. 2012 výber 70 € a 12. 5. 2012 výber 40 €, teda celkovo suma vo výške 860 €. Taktiež žalobca
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že v roku 2010 odpredal svoje osobné
motorové vozidlo za sumu 900 € a že z tejto sumy by mal požičať žalovanej hotovosť 800 €. Preto
súd žalobu o zaplatenie sumy 1.660 € (860 € + 800 €) zamietol ako nedôvodnú a uznal ako dôvodnú

sumu 5.903,10 € (7.563,10 € - 1.660 €). Poukázal však na to, že žalovaná už v odôvodnení odporu
navrhovala, aby od žalovanej sumy boli odpočítané finančné prostriedky, ktoré ona vynakladala na
vedenie spoločnej domácnosti a ktoré žalobca spotreboval počas doby, keď u nej trávil čas. Ide o sumu
6.600 €, ktorú navrhovala započítať a to na základe ústnej dohody so žalobcom, že jej bude mesačne
prispievať 100 € na náklady spojené s vedením domácnosti. Súd vychádzajúc z výpovedí svedkov, ale

aj z účastníckych výpovedí vzal za preukázané, že táto započítacia námietka je dôvodná. Súd uveril
žalovanej, že došlo k takejto dohode, aj keď žalobca túto dohodu popieral, pretože z dokazovania
vyplynulo, že účastníci konania spolu žili v peknom vzťahu, plánovali spoločnú budúcnosť, navzájom
si dôverovali, čoho dôkazom je aj to, že žalobca žalovanej bez písomných potvrdení prevádzal rôzne
finančné čiastky v priebehu celých piatich rokov na jej účet. Tak, ako súd uveril žalobcovi, že išlo o

pôžičku, na druhej strane uveril žalovanej a z dokazovania to aj logicky vyplynulo, že ústna dohoda
o úhrade finančných prostriedkov na spoločnú domácnosť 100 € bola medzi nimi uzavretá. Túto svoju
pohľadávku žalovaná voči žalobcovi uplatnila za roky 2009 až 2013, t.j. 5 x 1200 € a 6x 100 € za polrok
2014. Vzhľadom k tomu, že nebolo objektívne možné presne zistiť, aký dlhý čas sa žalobca u žalovanej
v dome zdržiaval, je obtiažne vypočítať, aké boli skutočné náklady na vedenie domácnosti a súd uznal

započítaciu námietku vo výške 6.600 € ako primeranú. Po započítaní sumy 6.600 € k sume, ktorá bola
žalobcom preukázaná, že ju žalovanej požičiaval (5.903,10 €) napokon súd ustálil, že nie je žalovaná
je tá, ktorá by mala žalobcovi platiť, ale že on by jej mal ešte zaplatiť 697,10 €, avšak žalovaná v konaní
protinávrh nepodala, preto bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá.6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 262 ods. 1,2 CSP a priznal žalovanej plnú
náhradu trov konania, pretože vo spore mala plný úspech.

7. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý v jeho odôvodnení uviedol, že napadnutý
rozsudok je nezákonný a v celom rozsahu zmätočný, lebo neodstránil rozpory v tvrdeniach účastníkov
a nedostatočne sa vysporiadal s predloženými písomnými dôkazmi zo strany žalobcu, ale naopak tieto
vyložil a aplikoval len v prospech žalovanej. Žalovaná pritom nepredložila súdu žiadne relevantné a

hodnoverné dôkazy, ktoré by odôvodňovali identifikáciu jej započítacej námietky. Súd nerešpektoval
ústavné právo žalobcu podľa článku 46 a 48 Ústavy Slovenskej republiky, porušil základné zásady,
ktoré sú zakotvené v článkoch 1 až 108 CSP. Neakceptoval hlavne zásadu rovnosti strán, keď len
bez akejkoľvek logiky a objektívnych dôkazov nezákonne žalovanú zvýhodnil, uspokojil sa len s
jej klamlivými tvrdeniami na preukázanie započítacej námietky. Naopak nebral do úvahy žalobcom
produkované precízne písomné dôkazy. Napriek tomu, že žalovaná nepredložila súdu presné vyčíslenie

ňou uplatneného nároku na započítanie z dôvodu stravného, ubytovania a podobne, súd zastrešil tento
nárok len výrazom, že žalobca mal zo strany žalovanej tzv. full service. Vytýkal ďalej súdu, že tento
nevzal do úvahy hmotnoprávnu úpravu zmluvy o pôžičke, a následne urobil právny výklad ustanovení
§ 657a § 658 Občianskeho zákonníka. Vytýkal mu, že prijal kompenzačnú námietku žalovanej, ktorá je
však neprípustná, lebo sa nejednalo o druhovo rovnaké plnenia. Nezaoberal sa tiež finančnou situáciou

žalovanej, ktorá v kritickom čase podnikala v obchodnej spoločnosti. Pripustil možnosť, že bol obeťou
žalovanej cez internet prostredníctvom sociálnej internetovej stránky s označením Pokec s tým, že
súd si mal vyžiadať úplný jej výpis, pretože mohli byť aj iní muži, ktorých zviedla na to, aby pod
prísľubom full servisu mohla od nich vylákať nemalé finančné prostriedky. Namietal nepreskúmateľnosť
rozsudku, pretože z odôvodnenia sa nedá zistiť ako analyzoval súd a ako vyhodnotil dôkazy žalobcu.

V záujme právnej istoty trval na vznesenej námietke premlčania proti uplatnenému nároku žalovanej.
Napadnutý rozsudok teda obsahuje podstatne viac chýb a nedostatkov, ako si ich dovolil menovať
žalobca. Rozsudok nevyriešil všetky rozpory medzi účastníkmi, je v celom rozsahu vadný a nemôže
byť prejavom zákonnosti a spravodlivosti. V podaní došlom na súd 27.10.2016 žalobca uviedol, že v
odvolaní omylom neuviedol, že z dôvodu vykonania fyzických prác si uplatňuje započítaciu námietku

podľa § 580 OZ a to do sumy 7.563,10 €.

8. Zo strany žalovanej nebolo k odvolaniu podané vyjadrenie.

9. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/483/2016 zo dňa 14. 11. 2017 bol rozsudok súdu

prvej inštancie zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. V intenciách odôvodnenia zrušujúceho
uznesenia krajského súdu súd prvej inštancie opakovane sa zaoberal otázkou, akú sumu previedol
žalobca na účet žalovanej v rokoch 2009 až 2014 a aká suma bola vložená do rekonštrukcie
príslušenstva domu žalovanej a na zveľadenie záhrady. Opakovane sa zaoberal vznesenou námietkou
započítania žalovanou vo výške 6.600,- eur, či je táto dôvodná. Na odstránenie sporností tvrdení strán

sporu ohľadom vyššie popísaných skutočností súd vo veci vykonal ďalšie dokazovanie za použitia
dôkazných listín a výsluchom strán sporu.

10. Žalobca a jeho právny zástupca na pojednávaní dňa 26. 9. 2018 predniesli výpočet jednotlivých
súm, ktoré boli požičané žalobcom na účet žalovanej za jednotlivé roky 2009 až 2012. Po spočítaní

jednotlivých súm tak, ako boli rozpísané na dôkazných listinách predložených v pôvodnom konaní -
vklady cez internetbanking z účtu žalobcu na účet žalovanej a vklady, ktoré boli hotovostne, teda osobne
vložené na jednotlivé účty žalovanej, súd zistil, že žalobca požičal žalovanej v roku 2010 sumu 2.932,55
eur (už po odpočítaní časti vrátenej sumy žalovanou). Žalovaná túto sumu za rok 2010 odsúhlasila, teda
pôžičku v takejto sume uznala.

Za rok 2011 podľa predloženej žalobcom vypracovanej tabuľky (č.l. 140 spisu) a k tomu predložených
výpisov z účtov a vkladov žalovaná nevrátila žalobcovi požičané peniaze vo výške 1.637,69 eur, ktorú
sumu tak isto odsúhlasila.
Zarok2012žalovanánevrátilažalobcovipôžičkuvovýške474,34eur,ktorúsumuakonevrátenúuznala.
Za rok 2013 požičané sumy boli žalovanou vrátené, takže za tento rok žalobca od žalovanej nežiada

vrátiť žiadnu požičanú sumu.
Za rok 2014 žiada vrátiť sumu 138,- eur, čo tvorí časť nesplatenej pôžičky, ktorá bola poskytnutá
žalobcom žalovanej vo výške 638,- eur na zakúpenie práčky. Z tejto sumy mu žalovaná vrátila sumu
500,- eur, takže zostáva zaplatiť sumu 138,- eur, ktorý dlh žalovaná uznala.11. Žalobca tak preukázal súdu, že žalovanej poskytol pôžičku za uvedené dlžné obdobie spolu vo výške
5.182,58 eur.

12. Žalobca trval na vrátení ďalšej sumy peňazí vo výške 778,01 eur, ktorá suma pozostáva z ceny za
zakúpenie pieskovca na výstavbu múrika v záhrade žalovanej, ktoré mal zakúpiť od svedka Q. B.U.,
o čom súdu predložil čestné prehlásenie. Doklady - faktúry, príjmové pokladničné doklady o zakúpení
pieskovca a štiepaného kameňa žalobca nemal k dispozícií. Ďalej žiadal vrátiť sumu 178,01 eur, ktorú

sumu vynaložil na zakúpenie rôzneho záhradníckeho tovaru, náradia a záhradných kvetín a kríkov na
výsadbu, o čom súdu predložil nákupné pokladničné bločky. Jednotlivé zakúpené veci vymenoval podľa
predložených pokladničných dokladov v poradí od 1 do 18 a jednalo sa o zakúpenie týchto produktov:
násada na sekeru - v cene 3,10 eur, 20 ks vrecia - v cene 5,- eur, kríky ruže - v cene 3,98 eur, čerešne,
hrušky - v cene 13,98 eur, magnólie - v cene 10,00 eur, javor - v cene 3,29 eur, solárne svietidlo - v cene
2,99 eur, zaklápací regál - v cene 29,99 eur, 2ks fakle - v cene 3,98 eur, 2 ks záhradné ležadlo - v cene

31,98 eur, dámske záhradné rukavice + petržlen - v cene 1,88 eur, 2 ks vinič - v cene 13,98 eur, lehátko
Rubíno - v cene 26,99 eur, paradajky - v cene 4,06 eur, záhradný substrát - v cene 1,98 eur, záhradné
kvety - v cene 4,44 eur, cibuľoviny - v cene 1,98 eur, izbový substrát a kvety- v cene 5,47 eur a veci do
domácnosti: box na zákusky v cene 4,99 eur a rýchlovarná konvica - v cene 11,90 eur.

13. Žalovaná poprela, žeby veci, ktoré žalobca mal zakúpiť v sume 178,01 eur, mali prejsť do jej
dispozičnéhopráva.Nemávedomosťotom,abyžalobcapriniesoldojejdomácnostirýchlovarnúkonvicu
a box na koláče. Predloženie pokladničných dokladov o zakúpení týchto vecí nepovažuje za dôkaz, ktorý
by preukazoval, že takúto sumu má ona žalobcovi dlhovať a v tejto časti navrhovala žalobu zamietnuť.

K sume vo výške 600,- eur, ktorá mala pozostávať z 2x 300,- eur za zakúpenie pieskovca - štiepaného
kameňa na výstavbu oporného múrika v jej záhrade, uviedla, že vybudovanie tohto múrika dostala do
daru k jej narodeninám, preto odmieta vrátiť mu peniaze zaňho a pokiaľ má záujem, kameň si môže
kedykoľvek zo záhrady žalobca vyzdvihnúť. Popierala ním vypočítanú cenu pieskovca s tvrdením, že
nikdy nepreukázal relevantnými dôkazmi výšku takto zakúpeného tovaru. Ani túto časť pôžičky vo výške

600,- eur teda žalovaná neuznala.

14. Žalobca ďalej žiadal vrátiť sumu 800,- eur od žalovanej, ako pôžičku, ktorú jej mal poskytnúť v
hotovosti, ktorú získal za odpredaj motorového vozidla vo výške 900,- eur. Žalovaná požičanie takejto
sumy v hotovosti poprela. Pôžičku v takejto výške neuznala. Žalobca o odovzdaní sumy 800,- eur, ktoré

mal obdržať za odpredaj jeho motorového vozidla, nenavrhol žiadne dôkazy.

15. Na pojednávaní dňa 26. 9. 2018 žalobca po opakovanej rekapitulácii požičaných súm žalovanej
zmenil žalobný návrh z pôvodne žalovanej sumy 7.563,10 eur s prísl. na sumu 6.707,59 eur s 5,25 %
úrokom z omeškania od 1. 1. 2014 až do zaplatenia. Podľa ustanovení § 140 ods. 1, 2 C.s.p. a § 142

ods. 1 C.s.p. súd uznesením zmenu žaloby na uvedenom pojednávaní pripustil.

16. Žalovaná aj po zmenenom návrhu naďalej zotrvávala na zamietnutí žaloby v celom rozsahu.
Odmietala teda vrátiť žalobcovi predmetnými výpismi z účtov preukázané peniaze vo výške 5.182,58 eur
s tvrdením, že od tejto sumy má súd odpočítať sumu 6.600,- eur, čo predstavuje finančné prostriedky,

ktoré ona vynakladala na vedenie spoločnej domácnosti v jej rodinnom dome v čase, keď žalobca u nej
býval, resp. trávil čas. Túto pohľadávku uplatnila za roky 2009 až 2013 (5x 1.200,- eur) a za pol rok 2014
(6x 100,- eur). Navrhovala teda naďalej započítať sumu 6.600,- eur ako náklady ňou vynaložené na
spoločnú domácnosť mesačne vo výške 100,- eur podľa ústnej dohody strán sporu. Ďalšie nové dôkazy
(okrem už vykonaného výsluchu svedka - jej syna) o vynaložení týchto finančných prostriedkov v tomto

konaní súdu nenavrhla.

17. K vznesenej námietke premlčania voči započítacej námietke žalovanej jej právny zástupca uviedol,
že má zato, že táto vznesená námietka premlčania je nedôvodná. Posúdenie tejto námietky ponechal
na súd.

18. Následne potom, čo strany sporu nemali ďalšie návrhy na dokazovanie, súd uznesením dokazovanie
vyhlásil za ukončené.19. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

20. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

21. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie

je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

22.Podľa§581ods.1Občianskehozákonníkazapočítanieniejeprípustnéprotipohľadávkenanáhradu
škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu.

Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

23. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,
ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

24. Podľa § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj
pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

25. Podľa § 581 ods. 4 Občianskeho zákonníka započítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje

Zákon o rodine.

26. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27. Ako už bolo v pôvodnom konaní dokazovaním preukázané, žalobca opieral svoj peňažný nárok
o tvrdenie, že medzi ním a žalovanou bola uzavretá ústna zmluva o pôžičke, ktorú žalobca realizoval
prevodmi jednotlivých súm peňazí z jeho účtu vedenom v Slovenskej sporiteľni, formou internetbankingu
na účet žalovanej, ako aj formou hotovostných vkladov na jednotlivé účty žalovanej v rôznych peňažných
ústavoch, k čomu predložil prehľad výpisov z jeho bankového účtu za roky 2010 až 2014, ku ktorým

jednotlivo vo svojom doplňujúcom písomnom vyjadrení a na pojednávaní dňa 26. 9. 2018 špecifikoval,
ktorá položka mala byť na aký účel použitá. Na poslednom pojednávaní ponížil zmeneným návrhom
žalovanúsumu,ktorámalabyťtaktožalovanejpožičanánasumu5.182,58euraspolusďalšoupôžičkou
vo výške 800,- eur a produktmi zakúpenými do záhrady, domu a domácnosti spolu vo výške 778,01 eur,
žiadal od žalovanej zaplatiť zmenenou žalobou sumu 6.707,59 eur.

28. Žalovaná naďalej trvala na vznesenej námietke započítania vo výške 6.600,- eur. Z uvedeného
dôvodu navrhovala žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

29. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že nárok žalobcu - vrátenie pôžičky čo do zaplatenia sumy

5.182,58 eur, je dôvodný. Žalobca relevantnými dôkaznými listinami preukázal poskytnutie pôžičky v
uvedenej výške žalovanej a táto túto sumu na poslednom pojednávaní ani nerozporovala. Nepoprela,
žeby finančné prostriedky od žalobcu neprevzala, avšak opakovane tvrdila, že zo strany žalobcu sa
jednalo o finančnú výpomoc, nie o pôžičku. Súd v závere má zato a zhoduje sa s konštatovaním
žalobcu, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke v zmysle ustanovení §

657 Občianskeho zákonníka, pričom medzi stranami sporu nebola dohodnutá doba splatnosti pôžičky.
Žalobca sa okrem predošlých ústnych výziev domáhal od žalovanej preukázateľne vrátenia požičaných
peňazí písomnou výzvou zo dňa 3. 2. 2015, kde vyšpecifikoval pôvodne žalovanú výšku dlžnej sumy,
takže od tohto dátumu bola žalovaná povinná žalobcovi peniaze vrátiť. Nakoľko k vráteniu peňazí
nepristúpila, od uvedeného dátumu súd priznal žalobcovi aj ním požadovaný zákonný úrok z omeškania.

30. Súd zamietol žalobcom požadovaný nárok vo výške 800,- eur ako peniaze požičané hotovostne
odovzdaním priamo do rúk žalovanej, ktoré mal žalobca získať za odpredaj motorového vozidlaz dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tohto tvrdenia. Nenavrhol žiadne dôkazy na
preukázanie odovzdania práve takejto sumy peňazí v hotovosti.

31. Súd nepriznal žalobcovi ani ďalšiu časť nároku, a to vrátenie peňazí vo výške 178,01 eur, ktoré
mal žalobca vynaložiť na zakúpenie vecí do domácnosti a záhradného náradia a substrátov do záhrady
žalovanej. Súd má zato, že žalobca nepreukázal ani túto časť pôžičky, nakoľko predloženie nákupných
bločkov o zakúpení tovaru do záhrady nie je relevantným dôkazom, ktorým by preukázal, že jednotlivé
záhradné produkty boli odovzdané žalovanej a táto ich vo svojej domácnosti spotrebovala. Aj keď

žalovaná v účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 9. 3. 2016 potvrdila, že žalobca zakúpil a zasadil 2
ovocné stromy (čerešňu a hrušku), táto skutočnosť nie je dôkazom toho, že tieto stromy mali byť jej len
zapožičané, a tak isto, čo sa týka 10 ks tují, o ktorých žalobca tvrdí, že ich mal zakúpiť, je toto tvrdenie
sporné, nakoľko žalovaná zase tvrdí, že tieto mala financovať ona. Súd nepriznal žalobcovi ani ďalšiu
sumu 600,- eur, ktorú mal zaplatiť za pieskovec a štiepaný kameň na vybudovanie oporného múra,
nakoľko z dokazovania nevyplynulo, žeby malo ísť o pôžičku na výstavbu takéhoto múra. Žalovaná

vypovedala, že múr bol stavaný v čase jej narodenín, takže jeho výstavbu chápala ako dar. Súd uveril
výpovedi žalovanej už vzhľadom na to, že v čase, kedy malo dôjsť k vybudovaniu oporného múra, strany
sporu vychádzali dobre a je málo, dokonca absolútne nepravdepodobné, aby žalobca tieto záhradné
práce vykonával s tvrdením, že niekedy v budúcnosti mu žalovaná tieto produkty bude vracať, alebo
aby pristupoval k prácam v záhrade s vedomím, že si bude vrátenie ich hodnoty žiadať naspäť titulom

bezdôvodnéhoobohateniaodžalovanej.Nazákladevyššieuvedenéhoprávnehoposúdeniaavzhľadom
na dôkazmi neodstránenú spornosť výpovedí žalujúcej strany sporu súd žalobu v časti o zaplatenie
sumy 1.578,01 eur (778,01 eur + 800,- eur) s prísl. zamietol.

32. S poukazom na ustanovenie § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka súd konštatuje, že po

opakovanom právnom posúdení žalovanou vznesenej započítacej námietky súd v závere ustálil, že
táto započítacia námietka nie je dôvodná. Súd má zato, že strana sporu musí v konaní jednoznačne
a presvedčivo, bez akýchkoľvek pochybností preukázať dôkazmi svoje tvrdenia, čo žalovaná v danom
prípade neurobila. Táto len opakovane tvrdila, že so žalobcom sa mali ústne dohodnúť o tom, že jej bude
mesačne prispievať sumou 100,- eur, čo bude predstavovať príspevok na vedenie domácnosti v čase,

keď on sa bude u nej v dome zdržiavať. Žalovaná žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázala, v akých
časových intervaloch v jednotlivých rokoch žalovaný u nej býval. Žalovaná si predmetným započítaním
uplatnila tak len tendenčne a účelovo pre tento prípad vykonštruovaný dlh titulom stravného, ubytovania,
spotreby vody a hygienických potrieb. Navyše z dokazovania nevyplynulo, žeby žalobca mal žalovanej
aspoň jeden mesiac príspevok na spoločnú domácnosť vo výške 100,- eur poskytnúť, takže ani nikdy

nedošlo k reálnemu naplneniu tzv. „ústnej“ dohody. Súd teda z dôvodu, že žalovaná neuniesla dôkazné
bremeno svojho tvrdenia o skutočnej reálnej dohode o poskytovaní príspevku na domácnosť zo strany
žalobcu, na ňou vznesenú započítaciu námietku neprihliadal.

33. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania voči započítaniu, súd má zato, že započítacia námietka

žalovanej nebola premlčaná, nakoľko medzi stranami sporu nebolo dohodnuté, kedy má žalovaná
žalobcovi požičané peniaze vrátiť a z dokazovania nevyplynulo, kedy vlastne žalobca mal neuhradený
mesačný príspevok na domácnosť v tom-ktorom roku a v tom-ktorom mesiaci jej vyplácať. Súd má zato,
že predmetné pohľadávky, ktoré by teoreticky mali byť spôsobilé na započítanie sa tak stretli okamihom,
keď žalovaná vzniesla námietku premlčania v odpore, nakoľko prvýkrát sa o povinnosti vrátiť pôžičky

dozvedela prevzatím predmetnej žaloby.

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

35. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom od 1. 2. 2013, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania z dlžnej sumy v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení, ktoré mu boli priznané odo dňa, kedy žalovanej bola emailovou poštou doručená výzva nazaplatenie dlhu, teda odo dňa 3. 2. 2015. V tom čase bola výška základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky 0,05 %. Zvýšená o 5 percentuálnych bodov tak predstavuje výšku 5,05 %.

37. V prevyšujúcej časti požadovaných úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39.Podľa§262ods.1 C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a priznal žalobcovi,
ktorý mal v konaní čiastočný úspech, ich pomernú náhradu. Pôvodnou žalobou sa domáhal vrátenia
pôžičky vo výške 7.563,10 eur. Úspešný bol vo výške 5.182,58 eur, čo predstavuje 68,53 % úspešnosť.
Neúspešný bol v 31,47 %. Rozdiel úspechu a neúspechu teda predstavuje 37,06 %. V takomto rozsahu
súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.