Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/189/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816209042
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8816209042.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: Platiť sa oplatí

s.r.o., Košická 56, Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO:47 255 706, proti žalovanej: Ľ. K.H., T.. XX.X.XXXX, C.
G. XX, H., B.. D. T. U., o zaplatenie sumy 340,31 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 252,82 € spolu

s 5%-tným ročným úrokom z omeškania zo sumy 144,10 € od 10.12.2013 do zaplatenia,
s 5%-tným ročným úrokom z omeškania zo sumy 64,28 € od 10.1.2014 do zaplatenia,

s 5%-tným ročným úrokom z omeškania zo sumy 44,44 € od 13.2.2014 do zaplatenia,

a to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania. O výške tohto nároku rozhodne súd

prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 340,31 eur a 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 160,60 eur od 10.12.2013
do zaplatenia, 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 102,27 eur od 10.1.2014 do zaplatenia a
5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 77,44 eur od 13.2.2014 do zaplatenia, a na náhradu trov
konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní
od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a,s, a to na základe Rámcovej zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo

dňa 3.9.2015. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo
žalovanej oznamované listom zo dňa 4.9.2015. Právny predchodca žalobcu a žalovaná sa na základe
Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli na
tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanej poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaná
bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o mobilné služby, resp. o služby spojené s
užívaním SIM karty, ku ktorým bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXX Z. XXXXXXXXX a základe
vzťahumedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanouboliprávnympredchodcomžalobcužalovanej

poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaná si záväzok uhradiť ich cenu riadne a
včas nesplnil. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúry, ktoré však
žalovaná neuhradila riadne a včas a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie. Ku dňu spísania
žaloby k úhrade dlhu žalovanej uplatňovanému v tomto konaní zostáva suma vo výške 160,60 eur,doklad č.XXXXXXXXXX, splatná dňa 9.12.2013, suma vo výške 102,27 eur, doklad č. XXXXXXXXXX,
splatná dňa 9.1.2014 a suma vo výške 77,44 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 12.2.2014.
Žalovaná si svoju povinnosť zaplatiť včas a riadne nesplnila, v dôsledku čoho sa dostala do omeškania.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to prílohami žaloby, Zmluvou
o poskytovaní verejných služieb, dodatkom k zmluve, pokusom o zmier, odstúpením od zmluvy

o poskytovaní verejných služieb, oznámením o postúpení pohľadávky, identifikačnými údajmi
účastníka pri uzatváraní zmluvných dokumentov, faktúrami č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX Z. Č..
XXXXXXXXXX a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci stav:

4. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 7. 10. 2013 uzavretej medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe -

nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol program služieb Happy XS (L).

5. Žalovanej boli zároveň aktivované dátové služby, Happy mobilný telefón, CLIR, Roaming, Povolenie
medzinárodných hovorov, Notif. SMS o vystavení faktúry, Notif. SMS o úhrade faktúry, MMS, Kontrola
dát.

6. V Dodatku k zmluve zo dňa 7.10.2013 sa žalovaná zaviazala, že po dobu viazanosti uvedenú v
tabuľke č. 1 každého Dodatku ( 24 mesiacov ), nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa
nedopustí takého konania a ani neumožní také konania, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo
zrušiť Zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu o pripojení z dôvodov

porušenia povinnosti zo strany Účastníka; za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom
považuje najmä výpoveď Zmluvy o pripojení zo strany Účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty
alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie Účastníka od Zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je
porušenie povinnosti na strane Podniku ( bod 2. Dodatku ).

7. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúru na sumu vo výške 160,60 eur faktúru
č.XXXXXXXXXX,splatnúdňa9.12.2013,nasumuvovýške102,27eurfaktúruč.XXXXXXXXXX,splatnú
dňa 9.1.2014 a na sumu vo výške 77,44 eur faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 12.2.2014.

8. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2015 adresovaného žalovanej je zrejmé, že

spoločnosť Slovak Telekom, a.s., postúpila pohľadávky voči žalovanej vyúčtované okrem iných aj
vo faktúrach č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX Z. Č.. XXXXXXXXXX vo výške 340,31 eur s
príslušenstvom na žalobcu. Postúpenie pohľadávok sa uskutočnilo na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťami Slovak Telekom, a.s. a žalobcom dňa 27.8.2015.

9. V zmysle § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v
čase uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných

verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

10. Ako vyplýva z § 44 ods. 8 písm. b) NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik

môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú
službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

11. V zmysle § 44 ods. 12 NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách odstúpením od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle

oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší
deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.12. Podľa § 43 ods.1 písm. a) citovaného zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

13.Vzmysle§52ods.1ažods.4zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčase
uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

17. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Ako vyplýva z § 517 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky
zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

20. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3

stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Ako vyplýva z § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

22. V zmysle § 526 ods. ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný
postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené
dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku

plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.23. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento
výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS
zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

24. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola

navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

25. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

26. Pohľadávka z predmetného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi tohto konania bola postúpená

zmluvou o postúpení na žalobcu, čo preukazuje Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2015,
ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd je
toho názoru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

27. Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený

dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že ak pôvodný
veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou
skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho
záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa
náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez

ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v
takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie.
To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Podľa
právnehonázoruodvolaciehosúdurelevantnýmoznámenímpostupcuopostúpenípohľadávkydlžníkovi
jebezďalšiehozaloženáajaktívnalegitimáciapostupníkanavymáhaniepostúpenejpohľadávkyasúdju

akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Obo 210/01)

28. Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu, súd má dostatočne preukázané, že medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb,

na základe ktorej právny predchodca žalobcu dodal žalovanej služby a žalovaná bola povinná platiť
cenu za poskytnuté služby.

29. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve je preukázané, že žalovaná si neplnila svoju základnú
povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb titulom mesačných

poplatkov, hlasových a nehlasových služieb. Čo sa týka nároku pozostávajúceho zo súm za služby
reálneposkytnutéprávnympredchodcomžalobcumásúdzato,ženárokžalobcuboldôvodný vrozsahu
252,82 eur.30. Z prvej faktúry - 160,60 eur, súd odpočítal sumu 16,50 eur, ako poplatok za obmedzenie služby
NEPLATENIE ( rub čl. 13 ), z faktúry - 102,27 eur sumu 4, 99 eur za poplatok za upomienku a ďalších 33
eur za poplatok za prerušenie služby NEPLATENIE ( čl. 13 ) a z faktúry - 77,44 eur mínus suma 33 eur

za prerušenie služby NEPLATENIE, nakoľko poplatok je v rozpore so spotrebiteľským právom. Zásadne
platí, že za poplatok je dodávateľ povinný poskytnúť nejakú službu. Odpojenie neplatiča pre neplatenie
za poskytnuté služby nie je službou v prospech spotrebiteľa, ale iba púhe zabezpečenie si dodávateľom
ďalšieho neposkytovania služieb, za ktoré nebolo platené (porovnaj napr. Rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp zn. 10Co 63/2019 z 27.2.2020). Poplatok za upomienku by síce mohol byť namieste,

ale nárokovaná výška rozhodne nekorešponduje s mierou „námahy“, t.j. oprávnenými nákladmi, ktoré
dodávateľ v súvislosti s ním vynaložil. Preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

31. Keďže žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol v
tej ktorej faktúre označený ako deň splatnosti, nasledujúcim dňom dostala do omeškania, zaviazal ho
súd aj na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka

v spojení s citovanými ustanoveniami nariadenia vlády č. 87/1995, a to vo výške s 5% ročne zo
sumy 144,10 eur od 10.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 64,28 eur a zo sumy 44,44 eur a to odo dňa
nasledujúcehoposplatnostijednotlivýchfaktúr.Žalobcompožadovanéúrokyzomeškanianeprevyšovali
úroky z omeškania stanovené zákonom.

32. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP ), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

33. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

35. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36. Z pôvodne uplatnenej sumy 340,31 eur s príslušenstvom, žalobca dôvodne uplatňoval sumu 252,82
eurspríslušnýmúrokomzomeškaniaavozvyškusúdžalobuzamietol.Žalobcajetedavkonaníúspešný
v prevažnej miere, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej. O tomto nároku v
zmysle vyššie uvedeného, rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

Lehota na podanie odvolania podľa predchádzajúceho odseku podľa § 2 v spojení s § 1 písm. a) zák.
č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony začne plynúť
najskôr od 1.5.2020, ak k doručeniu tohto rozsudku oprávnenej strane na podanie odvolania dôjde pred

1.5.2020.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.