Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miriam Boborová Sninská

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/125/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117200761
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:4117200761.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miriam Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej
veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast.
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom: Martinčekova 13, 821 01
Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinnému: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, W. S. XXX/XX, XXX XX

Z., o vymoženie pohľadávky vo výške 432,40,- Eur s príslušenstvom, JUDr. Erikom Tóthom, PhD.,
Exekútorský úrad so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, pod sp. zn. EX 1577/15, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 2Er/430/2017-38 zo dňa 16. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd p o k r a č u j e v exekučnom konaní so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 ako oprávneným, ktorý sa stal právnym
nástupcom zaniknutej spoločnosti PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava,

IČO: 45 869 464.

II. Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 2Er/430/2017-38 zo dňa 16. novembra 2017, p o t v
r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na odôvodnenie bližšie uviedol, že návrhom sa oprávnený
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. PC-A/1213/0020 zo dňa 31.10.2014. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný
na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v obchodných podmienkach pre úver, ktoré boli súčasťou
zmluvy o úvere zo dňa 25.11.2009 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Súd prvej inštancie

mal za preukázané, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Posúdil aj rozhodcovskú doložku,
pričom dospel k názoru, že táto nebola dojednaná individuálne, čo vyplýva z jej zaradenia do
všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Rozhodcovskou
doložkou koncipovanou v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu, veriteľ od počiatku sledoval
ten cieľ, aby v prípade vzniku sporov boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste
jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.

V dôsledku uvedeného považoval súd exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto
jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie, a preto žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
zamietol.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie,

v ktorom žiadal zmenu napadnutého uznesenia, prípadne, aby súd napadnuté uznesenie zrušil v
celom rozsahu. V odvolaní uviedol, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadostio udelenie poverenia tým, že skúmal iné listiny, ako pripúšťa výslovné znenie zákona § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, pričom súd príslušný na výkon
rozhodnutia, alebo na exekúciu, nie je vecne príslušný vo veci konať, ako súd vyššej inštancie, kasačný

súd, alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako exekučný súd. Odvolateľ má za to,
že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul len v zákonom
určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky pritom rozhoduje rozhodcovský súd, a preto
prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola znovu posúdená. Oprávnený, ako právny nástupca L.
X., a.s., bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní. V zmysle

ustanovenia II. časti bodu 10 všeobecných obchodných podmienok, L. X., a.s., postupovala v súlade
s § 93 b) zákona o bankách, ktorý jej uložil povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky
s tým, že v predmetnom bode bude klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku.
Exekučný súd ďalej nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil § 215 Civilného
sporového poriadku z dôvodu absencie dôkazov pre právne závery uvedené v rozhodnutí. Exekučný
súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného, odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným

dôkazom a skutkovému stavu, aplikoval sekundárne právo Európskej únie v horizontálnych vzťahoch
a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Súd zároveň porušil právnu istotu a legitímne očakávania
oprávneného, pretože exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydávajú aj
zamietajú. Namietal aj skutočnosť, že povinný je pred exekučným súdom neprimerane zvýhodňovaný
na základe jeho postavenia. Exekučný súd oprávnenému znemožnil uplatnenie práva priznaného

exekučným titulom.

3. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovaťalebodoplniťdokazovanie(§385ods.1CSP)adospelkzáveru,žeodvolanieniejedôvodné,
preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne správne potvrdil.

5. Odvolací súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I Oddiel: Sro, Vložka číslo:
67934/B zistil, že obchodná spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869
464 zanikla v dôsledku zlúčenia a z obchodného registra bola vymazaná dňa 09.08.2017. Právnym
nástupcom zaniknutej spoločnosti oprávneného je BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A,
Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 967 692.

6. Odvolací súd skôr, ako rozhodol o odvolaní oprávneného proti napadnutému uzneseniu, rozhodol o
pokračovaní v konaní s právnym nástupcom oprávneného.

7. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto

zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa ust. § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo,
súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

9. Vzhľadom na to, že odvolací súd mal za preukázané, že spoločnosť oprávneného zanikla
dobrovoľným výmazom z obchodného registra v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa
stala spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava - mestská časť Nové
Mesto, na základe čoho došlo k prechodu práv a povinností z exekučného titulu z pôvodného

oprávneného na túto spoločnosť, odvolací súd podľa ust. § 64 CSP rozhodol o pokračovaní v konaní so
spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto,
ako univerzálnym právnym nástupcom pôvodného oprávneného.

10. Odvolací súd ďalej prejednal odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu súdu prvej

inštancie.

11. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 30.03.2015 návrh na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie dňa 16.01.2017, a to na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. PC-A/1213/0020 zo dňa
31.10.2014.Zmluvaoosobnomúčteč.XXXXXXXX bolamedziprávnympredchodcomoprávneného-L.

X., a.s. a povinným uzatvorená dňa 25.11.2009. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné
obchodné podmienky, ktoré v bode 10.2.2 ustanovili rozhodcovskú doložku.

12. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na

podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadostí písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

13. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (v platnom znení), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách , ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú platné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

14. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

17. Z Exekučného poriadku vyplýva, že v každom štádiu je súd povinný zaoberať sa tým, či nie je
prekážka, pre ktorú by exekúcia prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným

právom. Ak súčasťou exekučného titulu predstavovaného rozhodcovským rozsudkom je aj zmluva, na
základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že skúmaniu
súladnosti so zákonom podlieha aj takáto zmluva. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej
činnosti veriteľa (predchodcu oprávneného) z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu spotrebiteľskú,
o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky a vydal

rozhodcovský rozsudok. Podľa odvolacieho súdu rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská
doložka je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú
podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou.
Spotrebiteľ sa vzdáva ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité,

aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú
doložku, v zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou.
Vzhľadom na obsah rozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom, len ťažko
možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie
rozhodcovskej doložky nesie. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na

výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3CdO/146/2011 zo dňa
13.10.2011, v zmysle ktorého, ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok;keby exekučný súd akceptoval vykonateľnosť rozhodnutia vydaného orgánom bez právomoci - išlo
by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paktu. Ako už bolo uvedené vyššie,
všeobecné obchodné podmienky v bode 10.2.2 obsahujú text rozhodcovskej doložky. Rozhodcovskú

doložku nemožno mať za prospešnú pre spotrebiteľa, pretože bola súčasťou všeobecných obchodných
podmienok bez možnosti osobitného vyjednania a túto mohol spotrebiteľ prehliadnuť. V tejto konkrétne
nebola ani možnosť odstúpenia.

18. V predmetnej veci exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na základe nespôsobilého exekučného titulu. Rozhodcovský rozsudok v danej veci bol vydaný v
rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná
podmienka, pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany. V
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy sa potom nemohol stať vykonateľným (vykazuje
znaky nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto
nemohol byť spôsobilým exekučným titulom. Skúmaniu prijateľnosti rozhodcovskej doložky, na základe

ktorej vznikol exekučný titul, predchádza skúmanie priznaného plnenia rozhodcovským rozsudkom,
nakoľko rozhodcovský rozsudok vzniknutý na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je nulitný.

19. Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere), banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom

neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách nemožno
vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov
všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia

sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, v zmysle ktorého, ak klient
neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy preložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s
takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov. Neskoršou novelizáciou ust. § 93b
ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (vykonaná zákonom č. 492/2009 Z.z. účinná od 1.12.2009)
aj zákonodarca zvolil presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o

dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a umožniť klientovi možnosť voľby, či prijme
takýto návrh.

20. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a

vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

21. Podľa § 44 ods. 1 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

22. Zo zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ( vykonaná zákonom č. 492/2009 Z.z. účinná od 1.12.2009)
vyplýva pre banku povinnosť preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej
rozhodcovskej zmluvy a umožniť klientovi možnosť voľby či prijme takýto návrh.

23. V zmysle § 43a OZ má z návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vyplývať vôľa navrhovateľa

- banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom takýmto
návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Podľa § 44 ods. 1 OZ, mlčanie alebo
nečinnosť spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu banky na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy.

24. Na námietku porušenia právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy voči skutkovo
a právne obdobným veciam poverenie vydávajú aj zamietajú, odvolací súd uvádza, že nie je viazaný
právnym názorom iných senátov, resp. inými názormi krajských súdov. Súdy rôzne skutočnosti
posudzujú jednotlivo, preto odvolací súd aj túto námietku odvolateľa vyhodnotil ako nedôvodnú.

25. Je nepochybne v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov naplnenie cieľa vylúčiť zo života
spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch v záujme vyššej kvality života ľudí,
preto posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je vecne správne, spravodlivé a v súlade s
právom. V danej veci rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, ktorý bol vydaný v rozhodcovskomkonaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka,
pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje znaky

nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto nemohol byť
spôsobilým exekučným titulom.

26.Ztýchtodôvodovodvolacísúdnapadnutérozhodnutieexekučnéhosúdu,akovecnesprávnepotvrdil,
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté všetkými členmi senátu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.