Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614209475
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5614209475.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: Obec
Huty, so sídlom Huty 84, IČO: 00 315 222, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Zuzanou
Medveckou, advokátkou so sídlom K. R., H. XXX, proti žalovaným: 1/ R. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom O., O. XXX, zastúpenému splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA,
s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1727/49, IČO: 36 858 501, 2/ R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom O. XXX a 3/ D. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. č. XXX., obaja zastúpení splnomocneným
zástupcom Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského

1735/29, IČO: 50 120 000, v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/268/2014-346 zo dňa 07.03.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným v rade 1/ až 3/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu (100%).

O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Zároveň žalovaným 1/ až 3/ priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 23.09.2014, sa žalobca domáhal, pôvodne
len voči žalovanému 1/, určenia, že kúpna zmluva zo dňa 12.02.2008, uzatvorená so žalovaným 1/,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemku parcely registra C, evidovanému na mape
určeného operátu parc. č. KN-C 505, o výmere 39 m2, zastavané plochy a nádvoria a k pozemku

parcely registra C, evidovanému na mape určeného operátu parc. č. KN-C 5773/2, o výmere 253 m2,
zastavané plochy a nádvoria, oba zapísané v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor, pre okrem K. R., Obec X., katastrálne územie X., na liste vlastníctva č. XXXX,
na žalovaného 1/, je neplatná, ako aj určenia, že je vlastníkom pozemku parcely registra C evidovaného
na mape určeného operátu parc. č. KN-C 505, o výmere 39 m2, zastavané plochy a nádvoria a pozemku
parcely registra C, evidovaného na mape určeného operátu parc. č. KN-C 5773/2, o výmere 253 m2,
zastavané plochy a nádvoria, oba zapísané v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Liptovský

Mikuláš, katastrálny odbor, pre okres K. R., Obec X., katastrálne územie X., na liste vlastníctva č. XXXX.
V žalobe uviedol, že dňa 12.07.2008 uzavrel so žalovaným 1/ kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ku ktorým sa domáha určenia vlastníctva. Žalovaný 1/ je
synombývaléhostarostu,ktorýkúpnuzmluvupodpísal.Vzmyslečl.II.zmluvy,malbyťprevodschválenýuznesením obecného zastupiteľstva žalobcu č. 13/2/3/2007 zo dňa 16.03.2007. Bývalý starosta obce
ako prílohy k návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností predložil výpisy z uznesenia
č. 13/2/2007 zo dňa 07.05.2007 a zo dňa 08.02.2008. Obsah uvedených výpisov z uznesenia, ako aj

výpis z uznesenia zo dňa 08.02.2008, nekorešpondujú s obsahom uznesenia zo dňa 16.03.2007, ktorým
bola odobrená kúpna zmluva z roku 1994, na základe ktorej mal byť na R. P. s manželkou prevedený
obecný pozemok na pôvodnej parcele č. 1555, katastrálne územie X., o výmere 47 m2. Obsahom
uznesenia, na ktoré odkazuje kúpna zmluva, nebol odpredaj pozemkov žalovanému, ale odobrenie
inej kúpnej zmluvy z roku 1994. K prevodu vlastníckeho práva k obecnému pozemku došlo priamym

predajom žalovanému 1/ ako osobe blízkej osobe starostu obce, v rozpore s ustanovením § 9 ods. 4
písm. k) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, účinného v čase prevodu. V rozpore s ustanovením
§ 9 ods. 2 písm. a) uvedeného zákona, prevod vlastníctva obecného pozemku nebol schválený
obecným zastupiteľstvom. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňoval ohrozením
jeho vlastníckeho práva a skutočnosťou, že predmetný pozemok využíva niekoľko desiatok občanov
obce, vlastníkov pozemkov nachádzajúcich sa na kopci, ktorý sa nachádza za pozemkami parc. č. KN-C

505aKN-C50173/2,ktorívyužívaliuvedenéparcelyodpočiatkunaprechodkusvojímnehnuteľnostiam.
V súčasnosti je vlastníkom jedinej prístupovej cesty k ich pozemkom žalovaný 1/. Uznesením zo dňa
11.03.2016, č. k. 10C/268/2014-69, súd pripustil, aby do konania vstúpili ako ďalší žalovaní žalovaný
2/ R. Q. a žalovaná 3/ D. Q., a to na základe návrhu žalobcu zo dňa 29.02.2016, z dôvodu, že sú
aktuálne zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci nehnuteľností, ku ktorým sa žalobca domáha

určenia vlastníckeho práva, a to na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X.. Súčasne bolo
konanie o určenie že kúpna zmluva zo dňa 12.02.2008, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 1/,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemku parcely registra C, evidovanému na mape
určeného operátu parc. č. KN-C 505, o výmere 39 m2, zastavané plochy a nádvoria a k pozemku
parcely registra C, evidovanému na mape určeného operátu parc. č. KN-C 5773/2, o výmere 253 m2,

zastavané plochy a nádvoria, oba zapísané v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor, pre okres K. R., Obec X., katastrálne územie X., na liste vlastníctva č.
XXXX, na žalovaného 1/, je neplatná, zastavené, nakoľko žalobca vzal v uvedenej časti podanú žalobu
späť. Okresný súd podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca však v
spore nepreukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1/. Hoci

žalovaný 1/ v čase podania žaloby na súd bol pasívne vecne legitimovaný v spore, keďže v tom čase bol
ako vlastník pozemkov, určenia vlastníctva ku ktorým sa žalobca v spore domáha, zapísaný v katastri
nehnuteľností, v priebehu konania (v dôsledku prevodu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom na
žalovaných 2/ a 3/), stratil pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Keďže, v zmysle zákonného ustanovenia
§ 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, okresný súd žalobu voči

žalovanému 1/ z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zamietol. Žalovaní 2/ a 3/ nadobudli
vlastníckeprávokpozemkomvpriebehusporukúpouodžalovaného1/.Vsporesabránilipoukazujúcna
dobromyseľnosť pri nadobúdaní predmetných pozemkov. Súd považoval ich argumentáciu za dôvodnú,
nakoľko mal z vykonaného dokazovania preukázané, že vlastnícke právo k pozemkom nadobudli v
dobrej viere. Navyše, z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca nie je vlastníkom

pozemkov, ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva, minimálne v časti zodpovedajúcej dielom
1 a 4 na pozemku parc. č. KN 505, vytvorenom geometrickým plánom č. 244-204-0704-93 z 08.11.1993,
vo výmere 47 m2 a 43 m2, ktoré zasahujú do pozemkov, ktoré sú predmetom sporu. Z uvedeného
dôvodu preto žalobca v časti týchto pozemkov nebol aktívne vecne legitimovaný v spore. Keďže súd
mal preukázané, že časť pozemkov, ku ktorým sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva, nepatrí,

a už ani v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 1/ nepatrila, žalobcovi, žalobca
nepreukázal v spore aktívnu vecnú legitimáciu na určenie vlastníctva k pozemkom v celku. Súd preto
považoval za nadbytočné vykonávať ďalšie dokazovanie vo vzťahu k prípadnému vlastníctvu k dielom
2, 3 na pozemku parc. č. KN 505, vytvorenom geometrickým plánom číslo 244-204-0704-93, v zmysle
právnej argumentácie žalovaných ohľadne vydržania na základe osvedčenia o vydržaní. V súlade so

zákonným ustanovením § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania v konaní v plnom
rozsahu úspešným žalovaným. Súd preto priznal žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupu odvolanie v

zákonnej lehote. Rozhodnutie súdu žalobca považuje v celom rozsahu za nesprávne. Žalobca sa
domnieva, že prevodom vlastníckeho práva k predmetným pozemkom žalovaný 1/ nestratil pasívnu
vecnú legitimáciu. Ďalej má za to, že dôvodnosť žaloby bola preukázaná. Žalovaní 1/ nikdy nebol
vlastníkom pozemkov, ku ktorých určenia vlastníckeho práva sa žalobca domáhal. Žalovaný 1/ sa stalvlastníkom pozemkov na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.02.2008 uzatvorenej medzi obcou X. a
ním. Tento zmluvný prevod nikdy nebol schválený obecným zastupiteľstvom a teda nemohlo dôjsť k
platnému prevodu vlastníckeho práva na žalovaného 1/. Žalobca poukazuje na to, že bývalý starosta

obce X. R. P. starší - otec žalovaného 1/, bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného
súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/103/2015 zo dňa 31.03.2016. Tým, že žalovaný 1/ nikdy nebol
vlastníkom pozemkov, ku ktorým určenia vlastníckeho práva sa žalobca domáha, je potrebné sa riadiť
zásadou, že nikto nemôže previesť na iného viac práv než v skutočnosti má a preto nemohli žalovaní
2/ a 3/ nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným pozemkom, keďže tieto nadobudli od nevlastníka.

Žalobca sa domnieva, že súd v žiadnom prípade nemal priznať žalovaným 2/ a 3/ ochranu a princíp
ochrany viery nového nadobúdateľa nie je v danom prípade na mieste. Žalobca ďalej uvádza, že parcela
1555 sa podľa dostupných informácií, ako aj z vykonaného dokazovania nikdy nenachádzala v mieste
zakreslenom geometrickým plánom, ale vždy bola pod požiarnou zbrojnicou, takže R. P. s manželkou
nikdy nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k časti zakreslenej týmto geometrickým plánom od žalobcu.
Obedné zastupiteľstvo nikdy neschválilo prevod majetku a preto právne účinky vkladu nikdy nenastali

a diel 1 preto rodičia žalovaného 1/ nikdy nenadobudli na základe kúpnej zmluvy a ani vydržaním,
pretože na to nikdy nemali platný nadobúdací titul, nesplnili ani podmienky nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním, či už podmienku oprávnenosti, nerušiteľnosti držby a najmä nie dobromyseľnosti,
že by im uvedený pozemok patril. Záver súdu o nadbytočnosti vykonávania dokazovania vo vzťahu k
prípadnému vlastníctvu k dielom 2 a 3 pozemku KN 505 je porušením žalobcovho práva na spravodlivé

súdne konanie, ako aj ďalších ústavných práv, vrátane práva vlastniť majetok. Žalobca je názoru, že
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nemá dostatočné, presvedčivé a jasné odôvodnenie.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 10C/268/2014-346 zo dňa 07.03.2018 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie resp. vyhovel jeho žalobe v celom rozsahu a priznal mu trovy konania v

celom rozsahu. Súčasne si týmto uplatňuje aj trovy odvolacieho konania.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Žalovaný 1/ nepovažuje odvolanie žalobcu za dôvodné. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku dospel
na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodol po správnom právnom

posúdení veci. Súd prvej inštancie pritom svoje rozhodnutie podrobne a precízne odôvodnil tak po
skutkovej, ako aj po právnej stránke. Žalovaný 1/ je toho názoru, že súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia správne konštatoval, že žalovaný 1/ v priebehu konania (v dôsledku prevodu
vlastníckeho práva k predmetným pozemkom na žalovaných 2/ a 3/) stratil pasívnu vecnú legitimáciu
a keďže, v zmysle zákonného ustanovenia § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v

čase jeho vyhlásenia, súd žalobu voči žalovanému 1/ z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
zamietol. Okresný súd správne uviedol, že žalovaným 2/ a 3/ je potrebné poskytnúť právnu ochranu
ich vlastníckeho práva, ktoré nadobudli od žalovaného 1/ v dobrej viere. Žiadne okolnosti, ktoré boli
žalovaným 2/ a 3/ známe pri uzatváraní zmluvy, nenasvedčovali tomu, že by žalovaný 1/ nebol výlučným
vlastníkom predmetných pozemkov. Súd prvej inštancie správne poukázal aj na tú skutočnosť, že

ani samotný žalobca v priebehu sporu nespochybnil dobrú vieru žalovaných 2/ a 3/ pri nadobúdaní
predmetných pozemkov. Žalovaný 1/ je toho názoru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
rodičia žalovaného 1/ R. P. a R. P. nadobudli vlastnícke právo aj k dielom 2 a 3 na pozemku parc. CKN č.
505. Na základe uvedeného žalovaný 1/ navrhuje, aby odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a rozhodol, že žalovaný 1/ má voči žalobcovi nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Žalovaní 2/ a 3/ sa k odvolaniu vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu nasledovne.
Tvrdia,žežalobcovinebolopostupomsúduznemožnenéuskutočňovaťprocesnéprávaataktieždôkazy,
ktoré žalobca navrhoval boli realizované. Súd vykonal aj dôkazy, ktoré vzhľadom na návrhy ktoré boli

robené v rozpore s CSP vykonať nemusel. Žalovaní 2/ a 3/ sú presvedčení, že súd vychádzal zo
správneho právneho posúdenia veci. Trovy konania boli priznané žalovaným oprávnene a s tvrdením
súdu prvej inštancie sa stotožňujú aj v tom, že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného návrhu.
Námietka žalobcu voči argumentácii žalovaných 2/ a 3/, že pozemky nadobudli v dobrej viere je
nedôvodná a neopodstatnená, pretože predmetné pozemky kúpili od vlastníka, ktorý bol zapísaný na

liste vlastníctva a v zmysle platnej judikatúry zabezpečujúcej právnu istotu pri nadobúdaní vlastníctva k
nehnuteľnostiam zapísaných v katastri nehnuteľností sú žalovaní 2/ a 3/ v postavení dobromyseľnosti
ako nadobúdatelia vlastníctva v dobrej viere. Súd túto otázku dobrej viery vyhodnotil z ohľadom na
všetky skutočnosti týkajúce sa daného prípadu pričom postupoval z maximálnou mierou opatrnostia vychádzal z ústavných nálezov ústavného súdu, ktoré sa v súdnej praxi uplatňujú. Nie je možné
teda prisvedčiť žalobcovi, že v danom prípade súd povýšil ochranu dobrej viery nad ochranu ústavou
Slovenskej Republiky garantovanú ochranu vlastníckeho práva. Navrhujú preto aby odvolací súd

napadnutý rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10C/268/2014-346 zo dňa 07.03.2018
v celom rozsahu potvrdil a priznal žalovaným 2/ a 3/ trovy odvolacieho konania.

5. Žalobca k argumentácii žalovaného 1/ vo svojom vyjadrení uviedol, že ju považuje za nedôvodnú a
účelovú. Žalobca naďalej zotrváva na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedol v konaní a tiež v podanom

odvolaní, ktoré vo svojom vyjadrení zopakoval. K vyjadreniu žalovaných 2/ a 3/ žalobca uviedol, že
nesúhlasia s tvrdením, že postupom súdu žalobcovi nebolo znemožnené uskutočňovať procesné práva.
Žalobca tvrdí, že mu bolo porušené právo na spravodlivé súdne konanie. Žalobca naďalej zotrváva na
všetkých skutočnostiach, ktoré uviedol v konaní a tiež v podanom odvolaní.

6.Žalovaný1/saeštevyjadrilkvyjadreniužalobcu.Vovyjadrenízopakovalsvojuargumentáciuanaďalej

na nej zotrváva.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z
ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods.

3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu
jeho vecnej správnosti.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods.
2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s
rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol

rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal
a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie

rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

13. Okresný súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko v spore nepreukázal dôvodnosť ním uplatneného

nároku a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1/. Odvolací súd uvádza, že pod vecnou legitimáciou,
či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie
alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu
svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia)
alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia),

o ktorých sa v konaní rozhoduje. Ak žalobca zažaloval žalovaného, ktorý nie je nositeľom tvrdenej
povinnosti, teda nevznikla tomu konkrétnemu žalovanému povinnosť žalobcovi platiť resp. plniť, súd
takýto návrh zamietne z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.14. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,

závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.
Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná
procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve
užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na
základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého

hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok
pasívnejvecnejlegitimácieidenaopakvtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotno-právnej
povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (Rozsudok
Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/334/2016 zo dňa 08.03.2017)

15. Odvolací súd dáva do pozornosti, že skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej,
je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez
návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má
za následok zamietnutie žaloby. V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou žalobcu
preukázať, že žalovaný 1/ je účastníkom hmotno-právneho vzťahu. So súdneho spisu mal odvolací súd

za preukázané, že žalovaný 1/ v čase podania žaloby žalobcom na súd bol pasívne vecne legitimovaný
v spore, nakoľko v tom čase bol ako vlastník predmetných pozemkov zapísaný v katastri nehnuteľností.
V priebehu konania došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom na žalovaných 2/ a 3/.
Nazákladetejtoskutočnostižalovaný1/stratilpasívnuvecnúlegitimáciuvspore.Okresnýsúdpotupoval
správne, keď žalobu žalobcu voči žalovanému 1/ z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie

zamietol.

16. Prevodom vlastníckeho práva k predmetným pozemkom zo žalovaného 1/ na žalovaných 2/ a 3/
nadobudli žalovaní 2/ a 3/ pasívnu vecnú legitimáciu. Odvolací súd konštatuje, že žalovaní 2/ a 3/ pri
nadobúdaní pozemkov konali v dobrej viere. V čase uzatváranie kúpnej zmluvy na predmetné pozemky

žalovaným 2/ a 3/ neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by vyvracali fakt, že žalovaný 1/ (predávajúci)
nie je vlastníkom pozemkov. Takéto okolnosti nebolo možné zistiť z listu vlastníctva a navyše žalovaný
1/ žalovaných 2/ a 3/ pri predaji ubezpečoval o právnej bezvadnosti prevádzaných pozemkov, ktorú
si aj overili príslušnými výpismi z listov vlastníctva. Okresný súd správne konštatoval, že vedomosť
žalovaného 1/ o možnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou nadobudol vlastnícke právo k pozemkom,

nadobudnutú v prebiehajúcom trestnom stíhaní vedenom voči jeho otcovi R. P., nemá vplyv na dobrú
vieru žalovaných 2/ a 3/. Túto skutočnosť žalovaný 1/ žalovaným 2/ a 3/ neoznámil, v dôsledku čoho
žalovaní 2/ a 3/ nespochybňovali vlastníctvo žalovaného 1/ a tak pri kúpe pozemkov a následne po nej
konali v dobrej viere. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožňuje s názorom okresného súdu,
ktorý priznal žalovaným 2/ a 3/ právnu ochranu ich vlastníckeho práva, ktoré nadobudli od žalovaného

1/ v dobrej viere. Podľa ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky, súdov Českej republiky a
Európskeho súdu pred ľudské práva, dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva musí byť v
materiálnom právnom štáte poskytnutá súdna ochrana aj pred pôvodným (skutočným) vlastníkom.

17. Odvolateľ poukázal na zásadu, že nikto nemôže previesť na niekoho viac práv, než sám on

má. Odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6
Cdo 71/2011 z 27. februára 2013, v ktorom vyslovil, že ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú
zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám", možno prelomiť ochranou dobrej viery
nadobúdateľa, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec
riadne podľa práva nadobudol (porovnaj tiež nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS

3314/11 z 2. októbra 2012). Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie
ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej
veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť
dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej držbe.

18. Princíp dobrej viery, ktorý v tomto prípade chráni žalovaných 2/ a 3/ ako účastníkov
súkromnoprávneho vzťahu je jeden z kľúčových prejavov princípu právnej istoty v nadväznosti na
princíp právneho štátu. Žalovaným 2/ a 3/, ktorý nadobudli vlastnícke právo v dobrej viere, tak musí byťposkytnutá súdna ochrana, pretože v opačnom prípade by bola vyvolaná neistota vlastníctva, čo by bolo
v rozpore s princípom materiálneho právneho štátu.

19. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobca nie je vlastníkom pozemkov,
ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva, minimálne v časti zodpovedajúcej dielom 1 a 4
na pozemku parc. č. KN 505, vytvorenom geometrickým plánom č. 244-204-0704-93 z 08.11.1993,
vo výmere 47 m2 a 43 m2, ktoré zasahujú do pozemkov, ktoré sú predmetom sporu. Z uvedeného
dôvodu preto žalobca v časti týchto pozemkov nebol aktívne vecne legitimovaný v spore. Z vykonaného

dokazovania mal súd preukázané, že právni predchodcovia žalovaného 1/, R. P. a R. P., nadobudli
vlastnícke právo k uvedeným častiam pozemku na základe kúpnej zmluvy, resp. vydržaním. R. P. a
R. P. nadobudli kúpnou zmluvou, uzavretou dňa 14.12.1993 so žalobcom ako predávajúcim diel 1 z
novovytvoreného pozemku parc. č. KN 505 o výmere 47 m2. Uvedená kúpna zmluva nadobudla aj
vecnoprávne účinky, keďže vklad vlastníckeho práva bol povolený Katastrálnym úradom v Žiline, Správa
katastra Liptovský Mikuláš, dňa 04.05.1994. Skutočnosť, že prevod vlastníckeho práva na základe

uvedenej kúpnej zmluvy nebol schválený Obecným zastupiteľstvom Obce Huty, nemá vplyvu na právne
posúdenie veci a teda na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Uzavretá kúpna zmluva bola
právny titul (dôvod) pre vydržanie predmetnej časti pozemku a právni predchodcovia žalovaného 1/
uplynutím vydržacej doby 10 rokov, t. j. 14.12.2003, keďže podľa kúpnej zmluvy do užívania dielu 1
už vstúpili pred podpisom zmluvy, nadobudli vlastnícke právo k dielu 1 vydržaním. Z vykonaného mal

súd preukázané, že právni predchodcovia žalovaného 1/ zaplatili žalobcovi dojednanú kúpnu cenu a
minimálne od uzavretia kúpnej zmluvy po dobu 10 rokov diel 1 pozemku nerušene dobromyseľne užívali
ako vlastný.

20. Čo sa týka dobromyseľnosti držby právnych predchodcov žalovaného 1/ po celú vydržaciu

dobu 10 rokov v spore namietaná nebola. Súd mal preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním právnymi predchodcami žalovaného 1/ aj k dielu 4 na pozemku parc. č. KN 505 vytvorenom
geometrickým plánom č. 244-204-0704-93, ktorý právni predchodcovia žalovaného 1/ odkúpili od
žalobcu kúpnou zmluvou, uzavretou dňa 01.04.1996. Návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností na základe uvedenej kúpnej zmluvy bol účastníkmi zmluvy podaný dňa

01.07.1996 a jeho prílohou bol aj výpis z uznesenia Obecného zastupiteľstva Obce Huty. Pokiaľ aj bolo
vkladové konanie zastavené, mal okresný súd ako aj odvolací súd za to, že kúpna zmluva predstavuje
právny titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva k dielu 4 na pozemku parc. č. KN 505 vydržaním, a že,
v dôsledku splnenia všetkých podmienok vydržania, najmä oprávnenej dobromyseľnej držby uvedenej
časti pozemku po zákonom určenú dobu 10 rokov, nadobudli právni predchodcovia žalovaného 1/

vlastnícke právo k časti pozemku označenému ako diel 4 najneskôr dňom 01.04.2006.

21. Okresný súd vyslovil názor, že pokiaľ ide o nerušenosť držby, okresný súd poukázal na právnu
argumentáciu, uvedenú vo vzťahu k dielu 1 na pozemku parc. č. KN 505. Navyše, diel 4 sa nachádza v
protiľahlejčastipozemkukdielu1,pretocezuvedenúčasťpozemkuneviedolprechod(prístupovácesta)

k ďalším pozemkom obyvateľov obce. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, najmä
z geometrických plánov, ako aj z pripojeného trestného spisu, najmä prílohy k zápisnici o obhliadke
na mieste samom, aj z výpovede svedka Bc. Y. H., mal súd preukázané, že diely 1 a 4 na pozemku
parc. č. KN 505, vytvorenom geometrickým plánom číslo 244-204-0704-93, nepochybne zasahujú (sú
súčasťou) do pozemkov, určenia vlastníckeho práva ku ktorým sa žalobca domáhal. Keďže súd mal

preukázané, že časť pozemkov, ku ktorým sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva, nepatrí, a
už ani v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 1/ nepatrila, žalobcovi, žalobca
nepreukázal v spore aktívnu vecnú legitimáciu na určenie vlastníctva k pozemkom v celku. Súd preto
považoval za nadbytočné vykonávať ďalšie dokazovanie vo vzťahu k prípadnému vlastníctvu k dielom
2, 3 na pozemku parc. č. KN 505, vytvorenom geometrickým plánom číslo 244-204-0704-93, v zmysle

právnej argumentácie žalovaných ohľadne vydržania na základe osvedčenia o vydržaní. Odvolací súd
sa plne stotožňuje s týmto názorom okresného súd a uvádza, že vykonanie ďalších dôkazov by bolo
nadbytočné, zbytočne by navyšovalo trovy konania, ktoré by vznikli, čo by sa priečilo nielen zásade
hospodárnosti ale aj rýchlosti konania. Okrem spomenutého odvolací súd uvádza, že v danom prípade
sa jedná o sporové konanie, ktoré je ovládané zásadou kontradiktórnosti konania, čo no druhej strane

zaväzuje strany predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení a tým uniesť dôkazné bremeno.

22. Na základe vyššie spomenutého odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.23. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana
žalovaných, a preto odvolací súd priznal žalovaným v rade 1/ až 3/ voči žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ďalej o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)