Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/511/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616203287
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Ing. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1616203287.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: T. banka L., a.s.,

K.: XX XXX XXX, so sídlom Q. XX, XXX XX A., proti žalovanému: R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.
XXX/XXB, XXX XX A. U., o zaplatenie sumy XXX,XX Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 235,05 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.04.2016 domáhal zaplatenia sumy 235,05
Eur spolu s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 235,05 Eur od 01.05.2013 do zaplatenia a náhrady
trov konania voči žalovanému. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa
15.03.2006 v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a všeobecných
obchodných podmienok zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil
a viedol účet žalovanému. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť a dostal sa

na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal. Uviedol, že
účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu
vykonal dňa 30.04.2013 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na
svoj vnútorný pohľadávkový účet. Žalobca poukázal na všeobecné obchodné podmienky v spojení s
výveskou úrokových sadzieb. Dlžná istina je vo výške 235,05 Eur úročená úrokom vo výške 28% ročne
a to až do vyplatenia celej pohľadávky.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu napriek výzve nevyjadril.

3. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) súd na prejednanie sporu nariadi
pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie
v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 22.05.2019.5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb zo dňa 15.03.2006, návrhom majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní
služby povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa 03.07.2006, návrhom na zriadenie debetného

limitu zo dňa 03.07.2006, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu účinnými od 15.02.2006 a
od 01.02.2016, sadzobníkom poplatkov, sadzobníkom úrokov účinným od 01.04.2016, listom zo dňa
18.04.2013, výpisom z účtu, doplnením žaloby a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

6.Zozmluvyospoluprácipriposkytovaníbankovýchproduktovaslužiebzodňa15.03.2006uzatvorenou

medzi právnym predchodcom žalobcu (H..) a žalovaným súd zistil, že obsahom zmluvy bolo zriadenie
rastového osobného účtu, pričom žalovanému bola vydaná aj platobná karta Maestro s denným limitom
10.000,- Sk.

7. Z návrhu majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie zo
dňa 03.07.2006 súd zistil, že žalovaný požiadal o povolené prečerpanie na osobnom účte do výšky

debetného limitu na osobnom účte. V čl. 2. návrhu sa bolo uvedené, že banka oznámi majiteľovi účtu
formou výpisu z technického systému banky doručeného na adresu majiteľovi účtu. Ďalšou listinou -
návrhom zo dňa 03.07.2006 požiadal žalovaný o zriadenie debetného limitu na 3.000,- Sk.

8. Z tlačiva úrokových sadzieb produktov žalobcu účinných od 01.04.2016 súd zistil, že úrok pri

nepovolenom prečerpaní účtu je 28 %.

9. V špecifikácii žaloby žalobca uviedol, že žalovanému bolo zo strany právneho predchodcu žalobcu
poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 100,- Eur dňa 03.07.2006. žalovaný opakovanie prekračoval
limit, čím porušoval zmluvu a dostal do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania. Na základe

uvedeného znížil žalobca žalovanému povolené prečerpanie na 0,- Eur dňa 03.12.2012. Zrušením
povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy vo vyššie uvedenej lehote sa žalovaný dostal
do nepovoleného debetu. Žalovaná suma 235,05 Eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými
a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného. Vzhľadom na porušenie zmluvných
povinností žalovaného podľa zmluva a VOP (nezabezpečenie dostatku peňažných prostriedkov na

účte postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na
poplatky v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov) žaloba odstúpil od zmluvy
o bežnom účte. Na základe odstúpenia bol účet žalovaného zatvorený dňa 30.04.2013 na základe
internej transakcie banky. Žalobca požaduje úrok odo dňa nasledujúceho po zatvorení účtu teda odo
dňa 01.05.2013.

10. K uplatneným úrokom žalobca uviedol, že sadzba úroku 28% ročne je platná pre nepovolené
prečerpanie a vyplýva z VOP časť III A bod 23 v spojení s výveskou úrokových sadzieb časť „Úrok pri
nepovolenom prečerpaní účtu.“

11. Podľa všeobecných obchodných podmienok účinné ku dňu 15.02.2006 (časť III. A. bod 23) ak
účet/vkladná knižka dosiahne debetný záporný zostatok, príp. sa prekročí povolené prečerpanie,
je klient povinný vysporiadať záporný zostatok/nepovolené prekročenie v lehote uvedenej vo výzve
banky vo forme výpisu z technického systému banky. Ak vznikne na účte/vkladovej knižke debetný
(záporný) zostatok resp. je prekročené povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/

nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok účtovať na ťarchu účtu/vkladnej knižky, príp. účtovať
sankčný poplatok. Ten je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku.

12. Z výpisu z účtu žalovaného vyplývalo, že sa dostal na svojom účte do nepovoleného prečerpania,
ktoré ku dňu 30.04.2013 predstavovalo sumu 235,05 Eur, ktorú žalovaný žalobcovi doposiaľ neuhradil.

13. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na
určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

14. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie,
peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluvevyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka
je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie
uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom

ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

15. Podľa § 710 Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán

pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. ).

16. Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať
úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

19. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

22. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

24. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od toho zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa

priaznivejší.25. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zákon sa nevzťahuje ani na
úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným
spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

26. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pri úveroch formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na
kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť
spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je

stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a
podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia
zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako
tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

27. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe je možné vyhovieť len sčasti a to vo
výške uplatnenej istiny 235,05 Eur. Žalovaný uzatvoril so žalobcom jednak zmluvu o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou mu žalobca zriadil osobný účet a poskytol debetnú
platobnú kartu a jednak zmluvu o povolenom prečerpaní na účte (návrh zo dňa 03.07.2006). Predmetné
zmluvy uzatvoril žalovaný ako fyzická osoba s uvedením rodného čísla a adresy trvalého bydliska. Išlo

o zriadenie osobného účtu a nie účtu podnikateľského. Zo žiadnych skutočností nemožno vyvodiť, že
by žalovaný uzatvoril zmluvu na účely podnikania, ale je zrejmé, že predmetom vzťahu bol bežný účet
fyzickej osoby spotrebiteľa. Žalobca je bankou - právnickou osobou poskytujúcou okrem iného službu
vedenia účtu a taktiež poskytujúcou úvery aj formou povoleného prečerpania na účte. Súd preto vec
právne posúdil ako spotrebiteľský spor a priznal žalovanému postavenie spotrebiteľa. V danom prípade

súd právne vec posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľov
a podľa osobitného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu 03.07.2006),
keďže išlo o úver formou povoleného prečerpania, pričom zo zmluvy nevyplýva, že by sa musel splatiť
do jedného mesiaca. V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca viedol pre žalovaného bežný účet,
pričom prečerpanie finančných prostriedkov na účte vyplýva z predložených výpisov z účtu.

28. Ako vyplýva zo samotnej žaloby žalobca najprv znížil limit povoleného prečerpania na 0,- Eur dňa
03.12.2012, následne zatvoril účet k 30.04.2013 a previedol ho internou účtovnou operáciou na svoj
vnútorný pohľadávkový účet. Ako vyplýva z predložených výpisov z účtu, k uvedenému dňu žalobca
evidoval pohľadávku ku dňu uzatvorenia účtu vo výške 235,05 Eur, ktorú súd žalobcovi ako dôvodne

uplatnenú priznal.

29. V prípade nepovoleného prečerpania žalobca uplatnil k zosplatnenej istine úrok v sadzbe 28 %
ročne zo sumy 235,05 Eur od 01.05.2013 do zaplatenia. Tento nárok však žalobca neuplatnil dôvodne a
preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Svoj nárok odvodzoval od všeobecných obchodných podmienok.

Zo žaloby vyplynulo, že žalobca účet žalovaného uzatvoril ku dňu 30.04.2013. Z uvedeného možno
konštatovať, že žalobca tým určil splatnosť dlhu - nepovoleného prečerpania. Ak teda žalobca požaduje
od žalovaného úroky z úveru odo dňa 01.05.2013 je zrejmé, že ide o úroky po splatnosti úveru. Súd je
toho názoru, že takto určený úrok žalobcovi nepatrí. Súd pritom vychádzal z uznesenia ÚS IV 476/2012
zo dňa 18.09.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového

súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do
omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov
len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru
nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú

nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu. V prípade zosplatnenia úveru svojím právnym úkonom
veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných
prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou
úveru. Práve v tomto zásadnom rozdiele spočíva ekonomická podstata nároku veriteľa na úroky za
požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať

veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok
mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorázovo
zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrilivýhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu

spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom
vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ
čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom
vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej
nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa

domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké
obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzatvorenej zmluvy. Súd ďalej poukazuje na to, že keďže
jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru
a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasným zosplatnením úveru, tak s týmto stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je
v omeškaní s vrátením dlžnej sumy. Žalobca si v spore neuplatnil úroky z omeškania po zosplatnení

pohľadávky voči žalovanému.

30. Z hľadiska právnej istoty súd poukazuje na aktuálne rozhodnutia odvolacích súdov v oblasti
zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ktoré jednoznačne potvrdili rozhodnutia
súdov prvého stupňa, ktorými zamietli nárok na zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti

úveru. Napríklad súd odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 7Co 347/2017 zo dňa
14.02.2018, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9Co 12/2017 zo dňa 14.12.2017, rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 10Co 136/17 zo dňa 13.07.2017, rozsudok Krajského súdu Prešov
sp.zn. 3Co 125/2017 zo dňa 07.12.2017, rozsudok Krajského súdu Trnava sp.zn. 25 Co 251/2016 zo
dňa 04.10.2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 22Co 35/2017 zo dňa 22.02.2018, rozsudok

Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Co 80/2017 zo dňa 19.02.2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 18 Co 138/2017 zo dňa 13.02.2018, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25Co 183/2017 zo
dňa 21.02.2018, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16 Co 255/2017 zo dňa 21.12.2017.

31. Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.k. 7Co/347/2017 - 64 zo dňa 14.02.2018 konštatoval, že ak

nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet
dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby
prostriedkov spotrebiteľom. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel
je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a zákona
č. 87/1995 Z.z.. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti

dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto
nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády alternatívne (podľa
povahy zmluvnej úpravy, subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka).

32. Žalobca ani nepreukázal platné individuálne dojednanie úroku uplatneného za nepovolené

prečerpanie vo výške 28%, nakoľko nepreukázal jeho dojednanie priamo v spotrebiteľskej zmluve. V
konaní len predložil úrokové sadzby produktov, z ktorých vyplýva, že sadzba úroku pri nepovolenom
prečerpaníúčtupredstavuje28%.Listinanazvanáúrokovésadzbyproduktovniejepodpísanáobidvoma
zmluvnými stranami a je nepochybné, že nebola so žalovaným ako spotrebiteľkou individuálne
dojednaná. Tak dôležitý údaj, akým je úroková sadzba pri nepovolenom prečerpaní nemôže byť

považovaný za náležite, platne dojednaný za stavu, kedy nie je uvedený priamo v zmluve, ale len v
Sadzobníku poplatkov, resp. v listine nazvanej úrokové sadzby produktov. V spotrebiteľských právnych
vzťahoch sa uplatňuje zásada transparentnosti a poctivosti, ktorá dopadá i na aplikáciu Všeobecných
obchodných podmienok, Sadzobníka poplatkov, úrokových sadzieb produktov. I v spotrebiteľských
zmluváchjemožnéVšeobecnéobchodnépodmienkyuplatniť,avšaktakátoaplikáciamánielenformálne

obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Sadzobník poplatkov a iné listiny ako už uvádzaný sadzobník
úrokov nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, malým písmom písanej forme skryl
dodávateľ popri iných dojednaniach aj podstatné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné,
o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú, resp. im nebude venovať náležitú
pozornosť. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto

konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Nemožno mať pochybnosti o tom, že listinu úrokové sadzby
produktov koncipoval žalobca a spotrebiteľ - žalovaný nemohol jeho obsah ovplyvniť.33. Súd taktiež musí poukázať na konštatovanie neprijateľnosti obdobnej zmluvnej podmienky uvedenej
vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima banky, a.s.. bod 3.12. V danom prípade napríklad
Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 15.10.2015 č.k. 9 C 113/2015 - 51 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.11.2016 č.k. 21 Co 10/2016 - 72 určil, že zmluvná podmienka
uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach v bode 3.12. je pre svoju neprijateľnosť (pri
zúčtovaní poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Po dobu nepovoleného
prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej
sadzby, úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu) neplatná. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na

ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ bol povinný zdržať sa používania takejto podmienky. Tento rozsudok bol pre žalobcu záväzný,
a preto bolo jeho povinnosťou jednak zdržať sa ďalšieho uplatňovania tejto neprimeranej zmluvnej

podmienky, ako aj nárokov z nej vychádzajúcich. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudky odvolacích
súdov, a to Krajského súdu v Žiline č.k. 11 Co 181/2017 zo dňa 25.07.2017 a rozsudok Krajského súdu
v Prešove č.k. 3 Co 83/2017 zo dňa 07.11.2017.

34. Súd konštatuje, že zmluvné ustanovenie VOP žalobcu, podľa ktorého po dobu nepovoleného

prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej
sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatné, nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobcom požadovaný úrok zo sumy
nepovoleného prečerpania vo výške 28%ročne, ktorý má povahu sankčného úroku, predstavuje
neprípustné obchádzanie kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré

ustanovuje právo veriteľa požadovať pri omeškaní s plnením peňažného dlhu popri plnení i úroky z
omeškania. Výška úrokov z omeškania je upravená § 3 nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. a je
vzhľadom na jej naviazanie na základnú úrokovú sadzbu ECB variabilná. V každom období je však
rádovo nižšia ako žalobcom požadovaný sankčný úrok vo výške 28% ročne. Sankčný úrok vo výške 28%
ročne je vo výške zjavne neprimeranej zabezpečenému záväzku a zásadne znevýhodňuje spotrebiteľa.

Peňažné prostriedky klienta na jeho bežnom účte sú bankou úročené len minimálne prípadne vôbec,
avšak od klienta banka požaduje v prípade prečerpania úrok vo výške blížiacej sa jednej tretine
dlžnej sumy ročne. Žalobca tým zneužíva nepriaznivú finančnú situáciu klienta, jeho ľahkomyseľnosť
a neskúsenosť. Možno teda uzatvoriť, že sankčný úrok za nepovolené prečerpanie bol žalobcom
stanovený v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko jeho výška

podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, pričom je odôvodnené predpokladať, že
pokiaľ by žalovaný ako spotrebiteľ nebol v zložitej finančnej situácií, nedostal by sa do nepovoleného
prečerpania a nezaviazal by sa tým platiť takto neprimerane vysoký úrok z požičaných peňazí. (obdobne
uviedol taktiež Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku č.k. 9 Co 92/2017 zo dňa 14.12.2017).
Súd z uvedených dôvodov žalobu v časti uplatneného úroku vo výške 28% ročne zamietol.

35. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Pri určovaní pomeru úspechu neúspechu

strán v konaní súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Táto bola v celom rozsahu žalobcovi priznaná, a tak
je možné konštatovať, že mal plný úspech vo veci, preto mu súd priznal náhradu trov vo výške 100%.
O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Malacky, písomne, dvojmo.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).