Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. júl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/128/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114219355
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114219355.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobkyne: Q. Y. W., K.. XX.XX.XXXX,
O. X, U. - XXXX S., Y. Y., zastúpenej JUDr. Petrom Ďurišom, advokátom, Murgašova 6, 058 01 Poprad,
proti žalovanému: Eurotransfer, spol. s.r.o., so sídlom Trenčianska 53, Bratislava, IČO: 31 722 261
(predtým Scandi Haus s.r.o., so sídlom Uruxova 6, Prešov, IČO: 44 441 649) o zaplatenie 15.000 eur
s príslušenstvom, o odvolaní právneho predchodcu žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 15.4.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

V konaní pokračuje s obchodnou spoločnosťou Eurotransfer, spol. s.r.o., so sídlom Trenčianska 53,

Bratislava, IČO: 31 722 261 ako právnym nástupcom žalovaného.

Potvrdzuje rozsudok, okrem výroku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Odmieta odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 14.914,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,25% od 23.5.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalobkyne
pozostávajúce zo súdneho poplatku za návrh vo výške 900,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške
1.814,34 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol žalobou doručenou súdu 15.4.2014 sa žalobkyňa
domáhala, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť jej sumu
15.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% zo sumy 15.000,- Eur od 16.3.2014 do
zaplatenia a náhradu trov konania.

3. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný si požičal od žalobkyne finančné prostriedky vo výške 9.000,-
Eur dňa 25.6.2012 a vo výške 6.000,- Eur dňa 26.7.2012, spolu vo výške 15.000,- Eur. Uviedla, že
žalovaný sa zaviazal vrátiť peňažné prostriedky v čo najkratšom možnom čase. Nakoľko žalovaný sisvoj záväzok na vrátenie prostriedkov nesplnil, bol žalobkyňou vyzvaný na ich vrátenie. Aj napriek
opakovaným výzvam žalobkyne žalovaný peňažné prostriedky nevracal a v súvislosti s výzvami na
ich vrátenie neustále odďaľoval termín vrátenia finančných prostriedkov. Žalobkyňa prostredníctvom

právneho zástupcu výzvou z 20.2.2014 vyzvala žalovaného na vrátenie peňažných prostriedkov
najneskôr do 15.3.2014. Žalovaný požiadal žalobkyňu o strpenie do konca kalendárneho mesiaca, no
napriek tomu si svoj záväzok nesplnil. Dostal sa do omeškania s úhradou záväzku nasledujúci deň
uplynutia najneskoršej lehoty na plnenie 15.3.2014.

4. Podľa súdu prvej inštancie medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný resp. banka žalovaného
prijala v prospech jeho bankového účtu dve platby od žalobkyne, v ktorých výška bola po vykonanom
dokazovaní ustálená na sumy vo výške 5.964,97 eur dňa 26.7.2012 a sumy 8.949,85 eur v ten istý deň
spolu teda vo výške 14.914,82 eur. Medzi účastníkmi však bol sporný účel poskytnutia týchto peňažných
prostriedkov, keď žalovaný v podstate tvrdil, že zo strany žalobkyne malo ísť o prevzatie a úhradu dlhu
namiesto jeho dlžníka spoločnosti Y.-Z.-I. U. J. F., alternatívne o zálohu na úhradu dlhu tejto spoločnosti

(jehofaktúrvystavenýchvtejtospoločnosti)hocisožalobkyňupodľajehotvrdeníoposkytnutípeňažných
prostriedkov nikdy nerokoval a komunikoval len s jej manželom, ktorý bol zároveň aj konateľom tejto
spoločnosti.

6. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia § 531 ods. 1, 2, 3, § 151a, § 151e ods. 5. veta prvá, § 40

ods. 1, § 151s ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 657, § 563 a § 517 všetko Občianskeho zákonníka uzavrel, že
v prejednávanej veci mala žalobkyňa bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrela zmluvu o peňažnej
pôžičke, že túto pôžičku resp. sumu aj reálne poskytla a žalovaný ju nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia
má dôkaznú povinnosť preukázať skutočné poskytnutie peňažných prostriedkov. Túto skutočnosť podľa
súdu prvej inštancie žalobkyňa preukázala a medzi účastníkmi ani nebola sporná. Pokiaľ sa žalovaný

proti žalobe bránil tvrdením, že poskytnuté peňažné prostriedky majú slúžiť na iný účel alebo ich z
nejakého dôvodu nie je povinný vrátiť bolo podľa okresného súdu jeho povinnosťou tieto svoje tvrdenia
preukázať.

7. V prejednávanom prípade je podľa súdu prvej inštancie nesporné, že žalobkyňa zaplatila žalovanému

sumu 14.914,82 Eur. Žalovaný tvrdil, že malo ísť o jej úhradu dlhu za spoločnosť Y.-Z.-I. U. J. F., hoci
so žalobkyňou sa nikdy nestretol a nerokoval. Opomína pri tom, že prevzatie dlhu podľa § 531 OZ
predpokladá dohodu s novým dlžníkom, a podľa § 531 ods. 3 OZ pre svoju platnosť predovšetkým aj
písomnú zmluvu, ktoré však žalovaný ani len netvrdil. Pre ich absenciu preto už z tohto dôvodu by bol
žalovaný povinný tieto peniaze žalobkyni ako plnenie získané od nej bez právneho dôvodu (bez dohody

so žalobkyňou) alebo ako plnenie z neplatného právneho úkonu (pre nedostatok písomnej zmluvy) z
titulu bezdôvodného obohatenia vydať.

8. Rovnako by si aj záložné právo okrem existencie zabezpečovacieho záväzku vyžadovalo aj dohodu
o vzniku záložného práva so záložcom poskytujúcim záloh (žalobkyňou). Žalovaný však so žalobkyňou

vôbec nerokoval a teda sa s ňou na vzniku záložného práva v tejto sume ani nedohodol. Zriadenie
záložného práva by si vyžadovalo písomnú zmluvu inak by bol tento právny úkon podľa § 40 ods. 1
Občianskeho zákonníka neplatný. Aj z tohto pohľadu by bol žalovaný povinný poskytnuté peniaze ako
bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať.

9. Žalobkyňa reálne poskytla žalovanému sumu 14.914,82 eur pričom povinnosť žalovaného vydať
bezdôvodné obohatenie podľa okresného súdu spĺňajú všetky alternatívy skutkového stavu tvrdeného
žalovaným keď žalovaný do ukončenia dokazovania neuviedol a nepreukázal žiaden dôvod, ktorý by
právne odôvodňoval zadržiavanie vrátenia sumy vyplatenej mu žalobkyňou. Správnosť tejto úvahy
napokon potvrdzuje aj jeho vyjadrenie, že v súčasnosti túto platbu evidujú ako nevysporiadanú.

10. Podľa okresného súdu bol žalovaný podľa § 563 Občianskeho zákonníka povinný žalobkyni sumu
vrátiť prvého dňa po tom, čo ho o plnenie požiadala nakoľko dohoda o čase vrátenia peňažných
prostriedkov a ani dátum doručenia výzvy žalobkyne na ich vrátenie v konaní preukázané neboli preto
súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný bol povinný vrátiť žalobkyni túto sumu prvého dňa po

doručení žaloby kedy ho na toto vrátenie žalobkyňa preukázateľne vyzvala a od tohto dňa je v omeškaní
so splnením svojho peňažného dlhu.11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3 v spojení s § 151 ods. 1 OSP
takžeplneúspešnejžalobkynipriznalnáhradutrovkonaniavrozsahu100%pozostávajúcezozaplatenia
súdneho poplatku za návrh vo výške 900 eur a z trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby

vrátane režijného paušálu vo výške 1.814,34 eur.

12. Proti tomuto rozsudku a to proti všetkým jeho výrokom podal v celom rozsahu včas odvolanie
žalovaný keď mal za to, že žalobca pochybil keď uviedol v žalobe nesprávne identifikačné číslo
žalovaného. Rovnako podľa odvolateľa pochybil prvoinštančný súd pri vynášaní v rozsudku, podľa

ktorého je jeho výrok je nevykonateľný keďže absentuje obdobie, ku ktorému by mal nárok na
príslušenstvo pohľadávky, úroky z omeškania byť priradený. V predmetnej veci zjavné, že súd napriek
rozporným tvrdeniam žalobkyne ohľadom okolnosti uzavretia údajnej pôžičky so žalovaným vôbec
neskúmal či k uzavretiu takejto údajnej pôžičky z hľadiska splnenia podmienok hmotného práva mohlo
dôjsť pričom bez potrebného skúmania tvrdení žalovaného ohľadom vzťahov týkajúcich sa poukázania
finančných súm zo strany žalovaný sa bezdôvodne priklonil na stranu žalobkyne pričom z jej strany

nebolo rovnako ničím preukázané tvrdenie o čase plnenia - údajne 8/2013 a výška úrokovej miery t.j.
20% čo je aj vzhľadom na absenciu akýchkoľvek písomných dojednaní ohľadne zmluvných podmienok
minimálne pri takej značnej vysokej zmluve pokladá za nedôveryhodné najmä s poukazom, že sa
pred tým nikdy nestretli. Ďalej sa podľa odvolateľa súd pri hodnotení dôkazov nijako nevysporiadal s
tvrdením žalovanej, že jej manžel mal finančné prostriedky v čase poskytnutia údajnej pôžičky ako ani

s rozpornými tvrdeniami žalobkyne, že od roku 2012 žalovaný nekomunikoval s pánom W. nakoľko
tento aj uviedol, že komunikoval ohľadom vysporiadania vzťahov žalovaného k spoločnosti Y.-Z.-I. U.
J. F. ale tieto nie sú do dnešného dňa vysporiadané. Táto spoločnosť patriaca manželovi žalobkyni
neuhradila žalovanému ako dodávateľovi za vykonané práce na rodinných domoch sumu cca 85.000
eur, táto spoločnosť domy predala avšak pohľadávky voči žalovanému ani z časti neuhradila pričom je

evidentné, že žalovaný predložil súdu vo svojom odpore voči platobnému rozkazu všetky neuhradené
faktúry vystavené pre odberateľa ktorej súčasťou bola aj faktúra splatná z dňa 6.7.2012 na sumu 15.000
eur, v ktorej korešpondovala suma, ktorá bola pripísaná na účet žalovaného ako vklad v júli 2012 keďže
táto obchodná spoločnosť podľa vyjadrenia pána W. nemala finančné prostriedky ale ktorá mala byť
následne vyporiadaná medzi ním a jeho manželkou.

13. Podľa odvolateľa v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP nakoľko uvedené
skutočnosti sú odvolacím dôvodom na zrušenie prvostupňového rozhodnutia súdu podľa § 205 ods. 1
písm. a) OSP ako aj z dôvodu, že na základe týchto skutočností podľa názoru žalovaného v predmetnej
veci dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.

d) OSP, resp. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - ust. § 205 ods.
2 písm. f) OSP a preto odvolateľ žiadal aby odvolací súd v súlade s § 221 ods. 1 OSP rozhodnutie
prvostupňového súdu zrušil a vrátil mu predmetnú vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

14. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla aby odvolací súd pri rozhodovaní v

súladesustanovením§388CSPzmenilrozhodnutiesúduprvejinštancievodseku1 výrokurozhodnutia
v následnom znení: „žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 14.914,82 eur s úrokom z omeškania
vo výške 8,25 % ročne od 23.5.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu
žalobkyne pozostávajúce so zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 900 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.814,34 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrok súdu v

odseku 2 žaloby, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol navrhla žalobkyňa ponechať v pôvodnom
znení. Podľa žalobkyni je to žalovaná strana, ktorá v spore tvrdí, že nikdy nedošlo k uzavretiu zmluvy
o pôžičke a z výpovede účastníkov konania ako i z vykonaných listinných dôkazov nie je sporné, že
žalovaná strana resp. banka prijala v prospech jej bankového účtu od žalobkyne platby v zmysle výpisov
vo výške 5.964,97 eur a 8.949,85 eur. Sám žalovaný v priebehu konania potvrdil, že so žalobkyňou nie

je v žiadnom právnom vzťahu a teda sa jedná o bezdôvodné obohatenie. Počas konania v odvolaní
uvádza, že má pohľadávku voči pánovi W. manželovi žalobkyne resp. k spoločnosti Y.-Z.-I. T. J. F. . Z
vykonaného dokazovania podľa žalobkyne je nesporné, že žalovaná strana nepredložila žiaden dôkaz,
ktorý by preukazoval právny vzťah resp. záväzok žalobkyne plniť v prospech žalovanej strany. Pokiaľ
žalovaná má pohľadávky voči fyzickej osobe, resp. právnickej osobe pána W., manžela žalobkyne tieto

si mala resp. mohla uplatniť v samostatnom konaní. Jedinou snahou žalovanej strany je podľa žalobkyne
vyhnúť sa včasnému a riadnemu plneniu.15. Súd prvej inštancie podľa žalobkyne vykonal všetky potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich
skutočností a dospel k správnym skutkovým zisteniam a prípadný nedostatok výrokovej časti rozsudku
v prvom odseku je možné dosiahnuť zmenou rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zároveň si žalobkyňa

uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

16. Rozhodnutím Okresného súdu Bratislava 1 v zverejnenom obchodnom vestníku číslo 137/2017 dňa
19.7.2017bolžalovanývymazanýzobchodnéhoregistraod15.7.2017pričomakoprávnydôvodvýmazu
bol uvedený dobrovoľný výmaz nakoľko žalovaný zanikol v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom

a obchodnou spoločnosťou iba pre E. V. W..Y..R.., W. W. R. XXXX, Q., H.: XX XXX XXX. Rovnako
aj tento právny nástupca žalovaného bol rozhodnutím Okresného súdu Bratislava 1 zverejnenom v
obchodnom vestníku č. 21/2018 dňa 30.1.2018 vymazaný z obchodného registra od 26.1.2018 v
dôsledku dobrovoľného výmazu nakoľko táto spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia s obchodnou
spoločnosťou P. W..Y..R.., W. W. R. XXXX, Q., H.: XX XXX XXX, ktorá sa stala jej právnym nástupcom.
Obchodná spoločnosť P. W..Y..R.., H.: XX XXX XXX bola podľa obchodného vestníku č. 72/2018

vydaného dňa 13.4.2018 a zrušená od 31.10.2017 a to rozhodnutím spoločníkov o zrušení obchodnej
spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka a vymazaná z obchodného registra od
11.4.2018 pričom ako právny dôvod bol uvedený dobrovoľný výmaz v dôsledku zlúčenia s obchodnou
spoločnosťou Eurotransfer, spol. s.r.o., sídlom Trenčianska 53, Bratislava - Mestská časť Ružinov, IČO:
36 722 261 ako s výpravným nástupcom.

17. Vzhľadom k tomu, že k týmto právnym skutočnostiam došlo až v odvolacom konaní a to po
nadobudnutí účinnosti novej procesnej normy - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) odvolací
súd rozhodol v súlade s ustanovením § 64 CSP a keďže k strate procesnej subjektivity žalovaného teda
k jeho zániku došlo počas odvolacieho konania pričom žalovaný má právnych nástupcov, odvolací súd

rozhodol,ževkonanípokračujesposlednýmztýchtoprávnychnástupcovatoObchodnouspoločnosťou
Eurotransfer spol. s.r.o. ako so právnym nástupcom žalovaného.

18. Odvolací súd v súlade s § 470 ods. 2 CSP prejednal veci podľa Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. CSP nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený pred týmto dátumom s tým, že zároveň boli sporové
strany poučené o možnosti podať opravný prostriedok podľa Občianskeho súdneho poriadku. V prípade
žalovaného ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych
predpisov a teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania i právnej istoty je treba jeho odvolanie

prejednať podľa právnej úpravy v určenom čase vyhlásenia rozhodnutia, proti ktorému bolo podané. V
podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobnosť do budúcnosti. Princíp
právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípu právneho štátu zaručeného článku 1
ods. 1 Ústav SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj
základ retroaktivity, t. j. zákaz spätného posúdenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval

na základe dôvery v platný a účinný právny predpis nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný
spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis
nemôže ukladať povinnosti resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho
predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva
už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti.

19. Odvolací súd teda podľa § 212 ods. 1, 3 v spojení s § 214 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok
i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z týchto zákonných ustanovení. Bol
teda vyjadrený rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec, ktorého nebol právne ani povinný
rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmavať. Výnimkou sú len prípadné vady konania, ktoré by mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na ktoré je súd povinný prihliadať ex offo z úradnej povinnosti,
avšak takéto vady odvolací súd nezistil. Po takomto prieskume odvolací súd dospel k záveru, že
odvolaním napadnuté rozhodnutie je vecne správne a preto je ho potrebné v zmysle § 219 ods. 1 OSP
potvrdiť s výnimkou výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

20. Žalovaný napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu vrátane výroku, ktorým v
prevyšujúcej časti okresný súd žalobu zamietol.21. Podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané
niekým kto na odvolanie nie je oprávnený.

22. Občiansky súdny poriadok a aj CSP v ustanovení § 359 CSP určuje subjektívnu podmienku
prípustnosti odvolania tým, že právo podať odvolanie pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie zveruje
strane sporu. Občiansky súdny poriadok ani Civilný sporový poriadok však podanie odvolania nezveruje
každej strane sporu ale ho priznáva len strane sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Neprospech sa z pravidla prejavuje neúspechom vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy,

ktoré znamená pre účastníka ujmu. Právo podať odvolanie tak nie je dané tej strane sporu, v neprospech
ktorej rozhodnutie súdu nevyznelo a ktorá týmto rozhodnutím nebola dotknutá na svojich právach.
Posúdenie otázky či odvolaním napadnutý výrok rozhodnutia prvej inštancie vyznel v prospech alebo v
neprospech strany sporu a teda či strana sporu je oprávnenou osobou na podanie odvolania prislúcha
odvolaciemu súdu.

23. V danom prípade výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti
voči žalovanému zamietol nebol žalovaný dotknutý nijako na svojich právach a povinnostiach keď
z uvedeného je zrejmé, že žalovanému nebola napadnutým výrokom uložená žiadna povinnosť a
neutrpel ním žiadnu ujmu na svojich práv. Z napadnutého výroku jednoznačne vyplýva, že touto
dotknutou osobou bol žalobca nakoľko v tejto časti bol jeho žalobný návrh čiastočne zamietnutý a

teda bolo rozhodnuté touto časťou v jeho neprospech, nie však žalovaný, ktorý nebol oprávnený podať
proti tomuto výroku odvolanie. Podporne v tejto súvislosti krajský súd poukazuje analogicky aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 7.7.1992, podľa ktorého právnej vety „...právo podať odvolanie
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá ten účastník, ktorým týmto rozhodnutím nebol dotknutý na
svojich právach“. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku

o čiastočnom zmietnutí žaloby podľa § 218 ods. 1 písm. b) odmietol ako podané neoprávnenou osobou.

24. Odvolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne, vrátane jeho dôvodov. Okresný súd postupoval veci správne, dostatočne zistil skutkový stav
a tento aj správne právne vyhodnotil. Odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako

nedôvodné, nespôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, ktoré boli v zásade
zodpovedané v odôvodnení rozsudku súdom prvej inštancie.

25. K zásadným odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dopĺňa:

26. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú skutočnosť, že súd prvej inštancie vo výroku rozsudku neuviedol
či ide o denný, mesačný alebo ročný úrok z omeškania k tomu odvolací súd uvádza, že z povahy
ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z. z. vyplýva,
že sadzba zákonných úrokov z omeškania je stanovená per annum - ročne. Preto absencia údajov o
tom, že ide o ročný úrok z omeškania v žiadnom prípade nie je právnou vadou a už vôbec nemôže ísť

o dôvod, pre ktorý by mal byť rozsudok nesprávny a nezákonný.

27. K odvolacej námietke, že žalobca v žalobcom návrhu uviedol identifikačné číslo žalovaného, ktoré
sa vzťahovalo na iný subjekt odvolací súd uvádza, že ide o odstrániteľnú vadu konania keď žalobca
správne uviedol ostatné identifikačné znaky žalovaného (obchodný názov, sídlo) s tým, že právny

zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom 9.6.2015 poukázal, že sa jedná o zrejmú chybu v písaní a
uviedol správne identifikačné číslo žalovaného, tak aby zodpovedalo identifikačnému číslu uvedenému
v príslušnej evidencii podnikateľských subjektov, v ktorej žalovaný je evidovaný (obchodný register).
Ďalšou relevantnou námietkou žalovaného je, že zo strany žalobkyne nebola ničím preukázaná výška
úrokovej sadzby t. j. 20% kde však je potrebné uviesť, že žalobkyňa v podanom návrhu žiadala priznať

úroky z omeškania vo výške 8,25% a nie vo výške 20% ročne.

28. Rovnako pri čase plnenia tento je zdokladovaný výpisom z účtu žalobkyne a to kedy boli jednotlivé
sumy poukázané na účet žalovaného.

29. Skutočnosť, či manžel žalobkyne mal finančné prostriedky v čase poskytnutia pôžičky žalobkyne
žalovanému je pre prejednávanú vec nepodstatná nakoľko tento jasne deklaroval, že svoje finančné
prostriedky žalovanému poskytnúť nechcel a ani žalovaný netvrdil, že finančné prostriedky, ktoré
mu zaslala žalobkyňa patrili jej manželovi. Zo samotného výsluchu konateľa právneho predchodcužalovaného na pojednávaní konania 15.4.2016 jednoznačne vyplýva, že tento potvrdil dohodu so
žalobkyňou, že jej peniaze po tom ako predá domy vráti pričom nenamietal skutočnosť, že žalobkyni
tieto peniaze dlhuje a sám uviedol, že tieto peniaze proti pohľadávke, ktorú mal proti obchodnej

spoločnosti manžela žalobkyne nebolo možné vzájomne započítať a túto platbu žalobkyni eviduje
ako nevyporiadanú t. j., že nebola poskytnutá za žiadne protiplnenie. Konateľ právneho predchodcu
žalovaného opakovane deklaroval, že k týmto peniazom nemá žiaden právny vzťah a dohodu so
žalobkyňou, že po predaji domov jej tieto peniaze vráti.

30. Odvolacia námietka, že žalovaný nemá doteraz vyporiadanú svoju pohľadávku voči obchodnej
spoločnosti Y.-Z.-I. T. J. F. sa týka iného subjektu, ktorý nebol účastníkom zmluvného vzťahu so
žalobkyňou a pokiaľ žalovaný má pohľadávku voči tejto obchodnej spoločnosti resp. voči manželovi
žalobkyne mohol si ju uplatniť v samostatnom konaní nie však voči žalobkyni nakoľko v konaní nebolo
preukázané a ani to žalovaný netvrdil, žeby na žalobkyňu prešla povinnosť na úhradu týchto finančných
prostriedkov v prospech žalovaného z obchodnej spoločnosti Y.-Z.-I. T. J. F. alebo z manžela žalobkyne.

Napokon v podanom odvolaní žalovaný deklaroval povinnosť k úhrade týchto finančných prostriedkov
pre túto obchodnú spoločnosť, kde tieto nároky žalovaného sa týkajú tejto obchodnej spoločnosti resp.
vzťahu manžela žalobkyne k žalovanému, nie však žalobkyne.

31. Rovnako správny je aj výrok o náhrade trov konania, keď žalobkyňa bola vo svojom návrhu

neúspešná iba v nepatrnej časti nad sumu 14.914,82 eur do 15.000 eur preto súd prvej inštancie správne
podľa § 142 ods. 3 OSP v spojení s § 151 ods. 3 OSP priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania za
5 úkonov právnej pomoci s príslušným režijným paušálom.

32. Odvolací súd po preskúmaní postupu okresného súdu v zmysle námietok odvolateľa nezisti také

pochybenie, ktoré by znamenalo porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces.

33. Za tohto stavu, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno v predmetnom spore sa odvolací súd
stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu vo veci samej v plnom rozsahu. Okresný súd dostatočne
a správne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, čím sú splnené podmienky pre potvrdenie

rozsudku súdu prvej inštancie (so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o
trovách konania) v zmysle § 219 ods. 1 OSP okrem výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby, ktorý bol
vydanývprospechžalovanéhoaodvolaniežalovanéhoprotitomutovýrokuboloodmietnutéakopodanie
neoprávnenou osobou.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná preto má nárok na
náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady podľa § 262 ods.
2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).