Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/83/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215056
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6714215056.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu BEGBIE, s. r. o., so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP
27, zastúpeného advokátskou kanceláriou Dlhopolec, s. r. o., so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP 27, proti
žalovanému Fleetreal, a. s., so sídlom v Bratislave, Vlčie hrdlo 64, zastúpeného advokátom JUDr. Ing.
Ľuborom Navračičom, PhD., so sídlom v Bratislave, Miletičova 21, o nahradenie prejavu vôle, vedenom
na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 6 C 169/2014, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 31. októbra 2016 sp. zn. 12 Co 529/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 29. júna 2015 č. k. 6 C 169/2014-86

uložil žalovanému 1/ povinnosť súhlasiť s vydaním predmetu úschovy, vydaním sumy 166 950,- eur
prijatej do súdnej úschovy v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 7 U 1/2013 žalobcovi
a žalobu voči (pôvodne) žalovanému 2/ zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na
samostatné rozhodnutie. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že 18. apríla 2013 spoločnosť
Credit Clearing Center, a. s. podala návrh na prijatie do úschovy adresovaný Okresnému súdu Zvolen,
kde predmetom úschovy bola suma 166 950,- eur, pričom ako dôvod podania návrhu bola skutočnosť, že

spoločnosťbolanútenázáväzoknaúhraduskladnéhozaobdobieod17.mája2010do29.februára2012
splniťuhradenímdosúdnejúschovy,nakoľkosinebolaistá,ktojeveriteľomakdesanachádza.Zobsahu
spisu 7 U 1/2013 zistil, že 28. marca 2013 bola uzatvorená Zmluva o predaji podniku úpadcu Ostrolúcka,
a. s. „v konkurze“, kde na strane predávajúceho vystupovala uvedená spoločnosť, v mene ktorej konal
konkurzný správca B. a na strane kupujúceho vystupoval žalobca. Spoločnosť Credit Clearing Center,
a. s. bola 6. marca 2015 zrušená a 1. apríla 2015 vymazaná z obchodného registra, kedy predmetná

spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Fleetreal, a. s. Súd vychádzal z toho, že dlh
právneho predchodcu žalovaného 1/ vo výške, v akej bola zriadená súdna úschova existoval a v tomto
smere dokazovanie nevykonával. Dospel k záveru, že jediným subjektom okrem žalobcu, ktorý by si
mohol uplatňovať právo na vydanie predmetu úschovy je žalovaný 2/, ktorý však nikdy záujem o vydanie
predmetu úschovy neprejavil. Uzavrel, že veriteľom pohľadávky, pre splnenie ktorej bola zriadená súdna
úschova je žalobca a žalovanému 1/ uložil povinnosť súhlasiť s vydaním predmetu úschovy.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovaného 1/ (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z
31. októbra 2016 sp. zn. 12 Co 529/2015 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku,
ktorým bola žalovanému 1/ uložená povinnosť súhlasiť s vydaním predmetu úschovy, vydaním sumy
166 950,- eur, prijatej do súdnej úschovy v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 7 U
1/2013 žalobcovi a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na

ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Krajského súdu v
BanskejBystricič.k.13CoD5/2013-131z21.marca2014,ktorýmbolopotvrdenéuznesenieOkresnéhosúdu Zvolen č. k. 7 U 1/2013-75 zo 14. augusta 2015 o zamietnutí žiadosti žalobcu o vydanie predmetu
úschovy, v ktorom odvolací súd uviedol, že sa jedná o plnenie zložené pre neznámeho veriteľa a súhlas
zložiteľa s vydaním predmetu úschovy je potrebný, avšak samotný odkaz na predmetné rozhodnutie

súdomprvejinštanciejenepostačujúci.Poukázalnaustanovenie§135ods.1O.s.p.stým,žeuznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13 CoD 5/2013-131 z 21. marca 2014 nespadá pod rozhodnutia
taxatívne vymedzené v ustanovení § 135 ods. 1 O.s.p.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorého dôvodnosť odôvodnil

ustanovením § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., nakoľko rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. V dôvodoch
dovolania podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci.

4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 427 ods. 1
C.s.p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie

je prípustné (§ 447 písm. c/ C.s.p.).

6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo
domôcťsanaopravnomsúdenápravychýbanedostatkovvkonaníarozhodovanísúdunižšiehostupňa,

sa v civilnom procese zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých
občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred
občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Ako už Najvyšší súd Slovenskej
republiky konštatoval vo viacerých skorších rozhodnutiach (por. napr. sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo
132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012, 7 Cdo 92/2012), dovolanie

nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je (nesmie byť vnímaný ako) tretia inštancia, v ktorej
by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Tejto mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj
právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 C.s.p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie
prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie
je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne)

napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,
sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené
podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí
do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).

7. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 C.s.p). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (viď § 428 C.s.p.). V danom prípade žalovaný namieta, že rozhodnutie odvolacieho
súdu záviselo od vyriešenia otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

8. V zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho
súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola
vyriešená.

9. Žalovaný dovolaním napadol uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd zastáva názor, podľa ktorého (kasačné, procesné)
uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, nie je rozhodnutím odvolacieho
súdu vo veci samej. Rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej je rozsudok, ktorým odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie buď potvrdzuje, alebo mení. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu
uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

nie je ani rozhodnutím, ktorým sa konanie (o veci vymedzenej žalobou) končí. V dôsledku kasácie
prvoinštančného rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie nie je vec právoplatne skončená a súd
prvej inštancie znovu o nej koná a rozhoduje (por. napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo148/2013, 3 Cdo 236/2016). Tieto právne náhľady sú zastávané aj v odbornej právnickej literatúre (por.
publikáciu Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1353-1356).

10. Dovolací súd sa z hľadiska prípustnosti dovolania zaoberal posúdením, či dovolanie žalovaného
smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej
inštancie. V súlade s vyššie uvedeným dospel k záveru, že v tomto prípade nejde o rozhodnutie
odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, a teda o
rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie podľa § 421 C.s.p. prípustné.

11. Dovolací súd preto procesne neprípustné dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ C.s.p. bez
skúmania, či v konaní došlo k dovolateľom namietanej procesnej nesprávnosti.

12. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451
ods. 3 veta druhá C.s.p.). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262

ods. 2 CSP).

13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.