Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. september 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112206444
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6112206444.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a
sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu: maloletého G. G., nar. XX. XX.
XXXX, zastúpeného rodičmi L.. I. G., nar. XX. XX. XXXX a Bc. F. G., nar. XX. XX. XXXX, všetci bytom
A.V. XX, XXX XX N. N., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Patajová Pataj s. r. o., J. Chalupku 8, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, proti žalovanej: Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta

Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica, IČO: 00 165 549, zastúpenej JUDr.
Alexandrou Štefánikovou, advokátkou, so sídlom Komenského 12D, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37
948 521, za účasti intervenienta na strane žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance
Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Miroslav Maďar, s. r. o., 974 01 Banská Bystrica, Robotnícka 6, IČO: 36 868 299, o náhradu škody
na zdraví a o poskytnutie primeraného zadosťučinenia, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku

Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 14C/59/2012-481 zo dňa 5. 09. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu o d m i e t a.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania, ktorým okresný súd rozhodol, že žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e.

III Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa
ustanovenia § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. , Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“)
tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd (okrem iných skutočností) uviedol, že na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní sa nepodarilo preukázať, že by lekári a
zamestnanci žalovanej postupovali pri zdravotnej starostlivosti o matku a dieťa (žalobcu) v rozpore so
svojimi povinnosťami a non lege artis, čím by sa dopustili protiprávneho úkonu zakladajúceho právo
žalobcu na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, preto žalobu zamietol. Pokiaľ ide o trovy

konania okresný súd, tak ako bolo vyššie uvedené, o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa
ustanovenia § 257 CSP, pretože dospel k záveru, že sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa.

3. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca aj žalovaná (žalovaná len do výroku o
trovách konania) odvolal. Žalobca v odvolaní uviedol, že proti rozsudku súdu prvej inštancie podáva
odvolanie v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. K jednotlivým dôvodom odvolania

žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol na základe znaleckého posudku č. 173/2015,
ktorý vypracovala znalecká organizácia forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz so sídlomv Bratislave a na základe výpovedí znalcov, ktoré sa uskutočnili na pojednávaní konanom na okresnom
súde dňa 16. 02. 2016, napriek tomu, že žalobca opakovane v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie poukazoval na nedostatky predmetného znaleckého posudku, pričom súd prvej inštancie

návrhy žalobcu na kontrolné znalecké dokazovanie neakceptoval (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP). Žalobca
v odvolaní okresnému súdu ďalej vytkol, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, keď dospel k záveru, že žalobca bol vystavený asfyxii už v čase pred pôrodom (§
365ods.1písm.f)CSP)atiežto,žerozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávneho
záveru, že žalovaný neporušil svoje zákonné povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktoré

mu vyplývajú z § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tiež z ustanovenia
§ 415 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje všeobecnú prevenčnú povinnosť. Navrhol, aby odvolací
súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c)
CSP zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaná v odvolaní uviedla, že podáva odvolanie proti výroku o trovách konania, pretože má za
to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým záverom (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a tiež preto, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie v časti týkajúcej sa trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 písm. h) CSP). Zdôraznila, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie (vedúcim

k aplikácii ustanovenia § 257 CSP), že maloletý žalobca zastúpený rodičmi ako jeho zákonnými
zástupcami nemal inú možnosť ako v súdnom konaní zistiť, či zamestnanci žalovanej postupovali
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti o matku a dieťa v súlade so svojimi povinnosťami, pretože
takúto možnosť mal podľa názoru žalovanej žalobca a jeho rodičia aj cestou Úradu pre dohľad na
zdravotnou starostlivosťou, ktorý bol zriadený zákonom č. 581/2004 Z. z. a jeho úlohou je okrem iného

vykonávať dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Ustanovenie § 257 CSP je výnimočným
ustanovením, v zmysle ktorého súd neprizná úspešnej strane sporu náhradu trov konania ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa. V uvedenej súvislosti žalovaná v odvolaní zdôraznila, že zo slovného
znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu
umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k osobitostiam jednotlivého

konkrétneho prípadu, pričom toto ustanovenie má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha
súdu, že ide o výnimočný prípad a že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať
z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Uvedené ustanovenie § 257 CSP nemožno preto
vykladať tak, že kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania
možno nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý

musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného
zreteľa je potrebné v prvom rade zohľadniť majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých strán
sporu, a teda je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale aj
dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného účastníka. V predmetnej veci súd prvej
inštancie založil svoje rozhodnutie na okolnostiach spočívajúcich v tom, že inak ako v súdnom konaní

a na základe znaleckého dokazovania nariadeného súdom nemali rodičia maloletého žalobcu ako jeho
zákonní zástupcovia možnosť zistiť, či zamestnanci žalovanej postupovali pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti matke žalobcu a žalobcovi v súlade so svojimi povinnosťami. Poskytovanie zdravotnej
starostlivosti bolo možné prešetriť Úradom pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, pričom s konaním
na tomto úrade nie sú spojené žiadne poplatky. V nadväznosti na uvedené žalovaná v odvolaní uviedla,

že je zdravotníckym zariadením a v celom konaní postupovala tak, aby trovy spojené s jej obranou
boli vynaložené účelne. V závere odvolania žalovaná navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že prizná v celom rozsahu žalovanej náhradu trov konania
alebo aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej rozhodol, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že zákon č. 581/2004 Z. z., ktorým bol zriadený
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a ktorý upravuje právomoci a kompetencie tohto úradu,
nedáva Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou právomoc rozhodovať o právach fyzických

osôb na náhradu škody a právach spojených so zásahom do ich osobnostných práv. Z tohto dôvodu
neexituje žiadna zákonná povinnosť akejkoľvek fyzickej osoby, ktorá je presvedčená o tom, že jej bola
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti spôsobená škoda alebo, že takouto činnosťou došlo k zásahu
do jej osobnostných práv, obrátiť sa pred podaním žaloby voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivostinajskôr na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ďalej uviedol, že okolnosti daného prípadu
spĺňajú predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, ktorými sú výnimočná situácia a existencia
okolností hodných osobitného zreteľa. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

odvolaním žalovanej napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania ako vecne správny podľa ustanovenia
§ 387 CSP potvrdil.

5. Odvolanie podal, tak ako je vyššie uvedené, žalobca ale tiež žalovaná, ktorá sa odvolala len proti
výroku o trovách konania. Pred samotným prejednaním odvolania je súd povinný skúmať splnenie

podmienok odvolacieho konania, ktorými sú včasnosť podaného odvolania, podanie odvolania osobou
na to oprávnenou a prípustnosť odvolania. Pri skúmaní uvedených podmienok odvolacieho konania
odvolací súd zistil, že žalobca nesplnil podmienku včasnosti podaného odvolania a to z nasledovných
dôvodov: Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/59/2012-481 zo dňa 05. 09. 2017 bol
doručený splnomocnenkyni žalobcu dňa 23.11.2017. Odo dňa nasledujúceho, t. j. odo dňa 24. 11. 2017
začala žalobcovi plynúť 15 - dňová lehota na podanie odvolania, pričom posledným dňom na podanie

odvolania bol deň 08. 12. 2017. Z obsahu spisu vyplýva časová pečiatka zaručeného elektronického
podpisu JUDr. Mariana Pataja, konajúceho za splnomocnenkyňu žalobcu (č. l. 532 spisu) 11. 12. 2017
16:03:08 aj potvrdenka o prijatí odvolania 11. 12. 2017 16:07:37 (č. l. 530 spisu) okresným súdom. Z
obsahu spisu je ďalej zrejmé, že okresný súd posúdil odvolanie žalobcu ako podané oneskorene (č. l.
515 spisu), aj keď tento údaj do predkladacej správy nevyznačil. Odvolací súd za účelom posúdenia

včasnosti podania odvolania oslovil oddelenie informatiky Krajského súdu v Banskej Bystrici (o čom je
spísaný úradný záznam na č. l. 533 spisu), ale zároveň vychádzajúc z rozhodovacej praxe NS SR
(viď napr. uznesenie sp. zn. 8 Cdo/156/2019 zo dňa 08. 08. 2019) vyzval právneho zástupcu žalobcu
(v texte aj „splnomocnenkyňu žalobcu“), aby preukázal, kedy elektronicky podal, teda skutočne reálne
elektronicky (so zaručeným elektronickým podpisom) odoslal odvolanie v predmetnej veci. Právny

zástupca žalobcu v podaní zo dňa 28. 08. 2018 označenom ako „Odpoveď na výzvu“ uviedol, že pre
naplnenie kapacity elektronickej schránky staršie správy, vrátane elektronického potvrdenia o odoslaní
odvolania v tejto veci, už vymazal, preto toto potvrdenie nemôže doložiť, avšak keďže v súlade so
SAK odporúčaným spôsobom vedenia spisovej agendy advokáta vedie v písomnej forme knihu došlej
a odoslanej pošty, ktorá umožňuje získať informácie a odoslaných a doručených zásielkach, predkladá

súdu záznam z tejto knihy z roku 2017, z ktorého je podľa právneho zástupcu žalobcu zrejmé, že
odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/59/2012 zo dňa 05. 09. 2017 bolo
odoslané elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom splnomocnenkyňou žalobcu dňa 08. 12.
2017.

6.Podľaustanovenia§386písm.a)CSP,odvolacísúdodmietneodvolanie,akbolopodanéoneskorene.

7. Vzhľadom k tomu, že z časovej pečiatky podpisu zaručeného elektronického podpisu vyplýva, že
odvolanie žalobcu bolo zaručeným elektronickým podpisom podpísané dňa 11. 12. 2017 o 16:03:08
a kópia s ručnými písomnými záznamami z knihy doručenej a odoslanej pošty, vedenej právnym

zástupcom žalobcu, nie je a ani nemôže byť relevantným dôkazom o skutočnom elektronickom odoslaní
odvolaniažalobcuvtejtoveci,podpísanéhozaručenýmelektronickýmpodpisom,odvolacísúdodvolanie
žalobcu ako oneskorene podané podľa ustanovenia § 386 písm. a) CSP odmietol konštatujúc, že
odvolanie (rovnako ako akékoľvek iné podanie odosielané a podpisované elektronicky so zaručeným
elektronickým podpisom) nemôže byť podpísané ex post, teda neskôr ako je odoslané, čo znamená, že

ak podľa časovej pečiatky podpisu bolo odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
14C/59/2012 zodňa05.09.2017 podpísanézaručenýmelektronickýmpodpisomJUDr.MarianaPataja,
konajúceho za splnomocnenkyňu žalobcu 11. 12. 2017 o 16:03:08 hod., tak nemohlo byť odoslané
takouto formou už 08. 12. 2017.

8. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej odvolací súd zistil, že toto bolo podané včas, na to oprávnenou
osobou a že zákon odvolanie proti rozhodnutiu o trovách konania pripúšťa.

9. Podľa ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

10.Poprejednaníodvolaniažalovanej dospelodvolacísúdkzáveru,žerozhodnutiesúduprvejinštancie
v časti týkajúcej sa trov konania je vecne správne. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách
konania nedospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ale práve naopak zohľadnil všetky okolnostidaného sporu potrebné pre rozhodnutie týkajúce sa trov konania. Súdu prvej inštancie nemožno
vytknúť ani nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania, keď vychádzajúc z
právnej úpravy ustanovenia § 257 CSP považoval okolnosti daného sporu za také, ktoré odôvodňujú

aplikáciu uvedeného ustanovenia. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu
prvej inštancie v časti týkajúcej sa trov konania a preto rozsudok súdu prvej inštancie v časti trov
konania napadnutej odvolaním žalovanej ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaná vo svojom odvolaní argumentovala tým,
že rodičia žalobcu ako jeho zákonní zástupcovia sa mohli dozvedieť o tom, či žalovaná postupovala

pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti o matku žalobcu a žalobcu lege artis aj cestou Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a nielen v súdnom konaní, odvolací súd uvádza, že záver Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou posudzuje súd v občianskoprávnom konaní len ako jeden
z dôkazov predložených v konaní a to v súlade s ustanovením § 191 CSP vo vzájomnej súvislosti s
ostatnými vykonanými dôkazmi, preto je názor súdu prvej inštancie, premietnutý do takého rozhodnutia
o trovách konania, ktoré vychádza z aplikácie ustanovenia § 257 CSP, uvedený v odôvodnení odvolaním

napadnutého rozsudku, správny.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne

súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením.

12. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).