Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/83/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119207826
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119207826.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: M. Q., C.. XX.XX.XXXX,
S. Š. XXX, XXX XX Š., právne zastúpeného Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, IČO: 50 424 777, so
sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, proti žalovanému: SMSCREDITS, s. r. o., IČO: 44 769 911,
so sídlom Dlhá 95C, 010 09 Žilina, právne zastúpenému Hronček & Partners, s. r. o., IČO: 47 248 327,
so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 16Csp/98/2019-28 zo dňa 24. septembra 2019
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi 300,- eur a III. výroku o trovách konania.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 300,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2.2.1Súdprvejinštancienazákladevykonanéhodokazovaniazistil,žeOkresnýsúdPrešovrozsudkom,
č. k. 16Csp/66/2017-48 z 26. septembra 2017, právoplatným 31. októbra 2017, uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov z 15. januára 2014 k zmluve č.
6 - poskytnutie peňažných prostriedkov k zmluve o registrácii č. XXXXXX/XX.XX.XX zo 16. mája 2016
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu a žalobcovi priznal nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2.2Súdprvejinštancienazistenýskutkovýstavaplikovalustanovenia§3ods.3,5poslednávetazákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) a ustanovenia
§ 52 ods. 1, 2 prvá a druhá veta, 3, 4, § 53 ods. 1 prvá a druhá veta, 2, 3, 5 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník.
2.3 Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že to bol žalovaný (v kontraktačnom

procese veriteľ), kto porušil spotrebiteľské práva, preto musí znášať aj riziko žalobného efektu, všetko
vo svetle faktu, že je to žalobca, kto je pri iniciácii sporu tzv. dominus litis. Popritom podotkol, že
úspešnosťžalobcuvsporeozdržaniesazrážokzomzdynebolasporná,tedadošloknaplneniuhypotézy
právnej normy viazanej na inštitút primeraného zadosťučinenia. Preto považoval za primerané finančnézadosťučinenie vo výške 300,- eur, a to aj s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu
ako spotrebiteľa, ktoré nemusí byť v rovnakej numericky vyjadrenej výške, ako ujma, ktorá hrozila.
2.4 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s ohľadom na plný úspech žalobcu
v konaní tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
pričom pre účely výpočtu trov právneho zastúpenia sa bude vychádzať z výšky priznanej sumy, pretože
žalobca bol úspešný v základe nároku, ktorého výška záležala na posúdení súdu.

3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 300,- eur a výroku
o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní predovšetkým
poukázal na skutočnosť, že žalovaný nikdy nemal v záujme neoprávnene sa obohacovať na úkor
svojich klientov a už vôbec nie pripraviť svojich klientov zámerne o peňažné prostriedky a preto mal

za to, že nie je ani vhodné používať slovo „obohatenie“ prípadne slovné spojenie „suma, o ktorú
chcel žalovaný žalobcu pripraviť.“ Zdôraznil, že suma nad rozsah poskytnutej pôžičky predstavuje iba
zákonný úrok z omeškania a dohodnutú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov a uplatnenie
sankcií za porušenie zmluvných podmienok. Podľa názoru žalovaného je nemysliteľné, aby sa finančné
zadosťučinenierátalozdlžnejistiny,ktorúžalobcačerpal,spotrebovalanapriekvýzvamaniposplatnosti

žalovanému neuhradil. Žalovaný mal za to, že ak by sa toto primerané finančné zadosťučinenie rátalo
z celej dlžnej sumy, teda nie len z príslušenstva, ale aj z nesplatenej istiny, došlo by k bezdôvodnému
obohateniu práve na strane žalobcu. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací
súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že zamietne návrh žalobcu o zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia a prizná mu náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania, alebo aby

odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného v súdom určenej lehote nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP,
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní

zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú

procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie
uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného

nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).8.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach

nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným,
jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom
objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V

nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

9. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobca si uplatňuje nárok na primerané
finančné zadosťučinenie na základe toho, že v konaní vedenom Okresným súdom Prešov, pod sp. zn.
16Csp/66/2017 o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, bol ako žalobca

v postavení spotrebiteľa úspešný, dôkazom čoho je rozsudok z 26. septembra 2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť 31. októbra 2017. Keďže žalovaný listom z 24. augusta 2016 požiadal zamestnávateľa
žalobcu obchodnú spoločnosť V., O.. U.. L.., Y.: XX XXX XXX, O. O. M. D. XX/A, XXX XX M. na základe
tejto dohody o zrážkach zo mzdy o výkon zrážok zo mzdy žalobcu s tým, že jeho pohľadávka je vo výške
572,10 eur, primerané finančné zadosťučinenie si žalobca uplatnil vo výške 500,- eur, ktorá podľa neho

predstavuje sumu, ktorú chcel žalovaný vymôcť prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy.

10. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na
súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov,
ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane
spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti
privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje

jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak
táto ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba
možnosť vzniku ujmy. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

11. Čo sa týka výšky súdom prvej inštancie priznaného finančného zadosťučinenia, ustanovenie § 3
ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa neustanovuje žiadne kritéria pre vymedzenie výšky, resp. spôsobu
výpočtu finančného zadosťučinenia pre spotrebiteľa.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu bez stanovenia kritérií pre určenie výšky primeraného finančného

zadosťučinenia je v danom prípade potrebná komparácia s odškodňovaním iných nemajetkových újm v
zmysle vnútroštátnych právnych predpisov (nevylučujúc európske), pri ktorých dochádza k ujme fyzickej
osoby ďaleko závažnejším a už nezvrátiteľným spôsobom.

13. V danej veci považuje odvolací súd sumu 300,- eur za primeranú rozsahu a povahe porušenia práv

žalobcu, keďže porušenie práv spotrebiteľa spočívalo v uplatnení nároku žalovaného na vykonávanie
zrážok zo mzdy žalobcu v celkovej výške 572,10 eur.
14. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že súdom prvej inštancie priznaná suma
zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa
od porušovania práv spotrebiteľov. Žalobca bol nútený v dôsledku konania žalovaného domáhať

sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho konania, ktoré určitým spôsobom zasahuje do
bežného života spotrebiteľa a je spôsobilé mu privodiť ujmu v súkromnom živote vo forme strachu,
nepríjemných pocitov a iné. S poukazom na uvedené okolnosti nemožno pochybovať, že výška
súdom prvej inštancie priznaného primeraného finančného zadosťučinenia je adekvátna skutočnostiam
prejednávaného prípadu a plní základný účel predmetného inštitútu, ktorým je poskytnutie satisfakcie

žalobcovi - spotrebiteľovi a odradenie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov.

15. K odvolacej námietke žalovaného, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, odvolací súd uvádza, že predmetný odvolací dôvod predstavuje pochybenie vprocesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré nemožno subsumovať pod iné odvolacie dôvody a
ktoré je spôsobilé vyvolať následok nesprávneho rozhodnutia vo veci. Z odvolania žalovaného však
žiadne konkrétne porušenie procesného postupu súdu prvej inštancie nevyplýva, preto sa odvolací súd

predmetnou námietkou žalovaného bližšie nezaoberal.

16. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že súd hodnotí jednotlivý dôkaz
z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z

pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu
posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam
z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov
alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Z odvolania žalovaného však nevyplýva žiadne nesprávne
skutkové zistenie, ku ktorému by súd prvej inštancie dospel, preto sa odvolací súd ani touto námietkou

žalovaného bližšie nezaoberal.

17. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
300,- eur zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

18. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

19.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1

CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách
bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a zároveň žalovaný v
odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).