Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/146/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118205572
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2118205572.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a

sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, právnej veci žalobcu: W. E.,
nar. XX.XX.XXXX, L. XXX/XX, E., zastúpený advokátom: JUDr. Katarína Bajová, Hlavná 25, Trnava
a Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti
žalovaným: 1/ O. P., nar. XX.XX.XXXX, N. XXXX/XX, J., 2/ Poľnohospodárske družstvo Siladice, Siladice
247, zastúpené splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., Hollého 20,
Hlohovec, IČO: 47 256 371, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie žalovaného 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 40C/58/2018-109 zo dňa 31. mája 2019 vo vyhovujúcom výroku

I. a vo výroku II. o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a vo výroku
II. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má n á r o k voči žalovanému 2/ na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. určil, že kúpna zmluva uzavretá
v Siladiciach zo dňa 25.05.2017 medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, je v časti, predmetom ktorej bol
prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ v 1/76-ine na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri

nehnuteľností Okresného úradu v Hlohovci, katastrálneho odboru, katastrálne územie K., obec K., okres
Hlohovec, na žalovaného 2/,
- na liste vlastníctva číslo 3732 ako parcela registra „E“ č. 1871, druh ostatné plochy o výmere 14.984
m2 a parc. č. 1872, druh ostatné plochy o výmere 4.722 m2
- na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra „E“ č. 1859, druh trvalé trávne porasty o výmere
12.257 m2, parc. č. 1860, druh trvalé trávne porasty o výmere 82.374 m2, parc. č. 1861, druh trvalé
trávne porasty o výmere 3.586 m2 a parc. č. 1862, druh trvalé trávne porasty o výmere 2.208 m2 titulom

ktorej Okresný úrad v Hlohovci, katastrálny odbor, povolil vklad vlastníckeho práva pod V 1245/2017 dňa
17.07.2017, neplatná. Výrokom II. súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným
1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. súd zamietol návrh
žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 30.05.2019.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne citáciou § 40a, § 41, § 140 Občianskeho

zákonníka, § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, § 34 ods. 2 zákona o katastri nehnuteľností
a vecne tým, že z vykonaného dokazovania dospel súd k právnemu záveru, že žaloba žalobcu
je dôvodná a je potrebné jej vyhovieť. Žalobca v konaní preukázal, že je jedným z viacerých
podielových spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom územíDvorníky, zapísaných na LV č. 1784 a č. 3732, a to v podiele 2/19. V žalobe tvrdil, že žalovaný 1/ kúpnou
zmluvou zo dňa 25.05.2017 previedol vlastnícke právo k svojmu podielu na nehnuteľnostiach o veľkosti
1/76ina v prospech žalovaného 2/ bez toho, aby si splnil zákonom stanovenú ponukovú povinnosť voči

ostatným podielovým spoluvlastníkom, keďže mal záujem o prevod svojho podielu na nadobúdateľa,
ktorý nie je jeho blízkou osobou. Zo zákonom stanovených nárokov sa žalobca rozhodol účinne sa
dovolať neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, keďže ako uviedol
na pojednávaní, spoluvlastníci majú záujem starať sa o svoje nehnuteľnosti, a majú záujem na tom,
aby nepristupovali ďalší vlastníci, najmä nie takí, ktorí nehospodárne nakladajú s pozemkami. Následne

uviedol, že PD Siladice si predmetné parcely od spoluvlastníkov v minulosti prenajalo na obrábanie ornej
pôdy, a miesto toho na týchto nehnuteľnostiach začalo ťažiť štrk, čím zmenilo identifikáciu pozemkov,
na pozemkoch je toho času po vyťažení vodná plocha.
Žalovaný 1/ bol v konaní pasívny, k žalobe sa písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel,
a preto ani nepreukázal, že by si splnil zákonnú povinnosť ponuky jeho 1/76nového podielu na
kúpu ostatným podielovým spoluvlastníkov. Žalovaný 1/ nesporoval ani tvrdenie žalobcu, že na

predmetných nehnuteľnostiach dochádza k ťažbe štrku žalovaným 2/ a to napriek tomu, že ide o
pozemky nachádzajúce sa mimo zastavaného územia obce, určené na poľnohospodárske využitie
podľa osobitných predpisov. Na pojednávaní konanom dňa 31.05.2019 uviedol, že mal záujem obísť
ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka tým, že odpredá svoj podiel podnikateľovi, ktorý v obci, v
ktorej sa nachádza pozemok, podniká v poľnohospodárstve viac ako tri roky, v súlade s ustanoveniami

zákona č. 140/2014 Z.z., ktorý upravuje nadobúdanie vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. Týmto
mal súd preukázané, že žalovaný 1/ mal vôľu konať tak, aby uzavretou kúpnou zmluvou so žalovaným
2/, postupom podľa zákonnej úpravy § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 140/2014 Z.z. obchádzal aj
ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka. Takýto právny úkon je v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka sankcionovaný absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Ústavný súd SR nálezom sp.

zn. PL. ÚS 20/2014 zo 14.novembra 2018 rozhodol, že ustanovenia čl. I § 4, § 5 a § 6 zákona
č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 140/2014 Z.z.“) nie sú v súlade
s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v dôsledku čoho § 4, 5, 6
zákona č. 140/2014 Z.z. stratili účinnosť a po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky stratia aj platnosť. K vyhláseniu nálezu v Zbierke zákonov došlo dňa
11.02.2019. Súd mal tak za to, že podľa právneho stavu v čase rozhodovania súdu tu nie je účinný
zákonný spôsob umožňujúci podielovému spoluvlastníkovi nerešpektovať zákonné predkupné práva
ostatných podielových spoluvlastníkov nehnuteľností, keď Ústavný súd SR došiel v konaní o súlade
právnych predpisov k záveru, že právna úprava včítane § 4 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z.z. je nesúladná

s Ústavou Slovenskej republiky.
Žalovaný 2/ skutkové tvrdenia žalobcu taktiež nesporoval. Procesnú obranu postavil výlučne na
právnom posúdení pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ s odkazom na ustálenú rozhodovaciu
prax súdov pri uplatnenom nároku dotknutého podielového spoluvlastníka na predaj sporného podielu
od nadobúdateľa z dôvodu nerešpektovania zákonného predkupného práva v zmysle § 603 ods. 3

Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/46/2013 ustálil, že žaloba o určenie
neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva (§ 40a OZ) môže obstáť z pohľadu
naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) OSP (aktuálne § 137 písm. c) C.s.p.) i vtedy, ak
už došlo k porušeniu predkupného práva. Neplatí teda záver, že ak došlo k porušeniu predkupného
práva, oprávnená osoba už automaticky nemá naliehavý právny záujem na podaní žaloby o neplatnosť

právneho úkonu v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, takýto záver totiž nevyplýva zo žiadnej právnej
úpravy. Súd mal taktiež výpisom z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX pre k. ú. K. preukázanú pasívnu
vecnú legitimáciu žalovaného 2/, keď Okresný úrad Hlohovec, katastrálny odbor ku dňu rozhodovania
súdu prvej inštancie o podanej žalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nerozhodol o návrhu na
povolenie vkladu pod č. V - 2153/2018 zo dňa 16.10.2018 a preto na oboch listoch vlastníctva v časti

„B“ pod poradovým číslom 53 je evidovaný ako vlastník aj sporného podielu o veľkosti 1/76 PD Siladice;
v podiele zapísanom v jeho prospech o veľkosti 9/380. Žalovaný 2/ tvrdil, že bol informovaný tak, že
nikto nechcel využiť svoje predkupné právo. Toto tvrdenie bližšie nevysvetlil, nadobudnutie informácie
o nezáujme ostatných podielových spoluvlastníkov o kúpu podielu súdu neozrejmil, neuviedol napr.
kým a akou formou bol informovaný. Súd mal za nepochybné, že medzi žalovaným 1/ a žalovaným

2/, ktorý je družstvom a teda právnickou osobu, nie je založený rodinný vzťah a preto nie je možné
uvažovať o žalovanom 2/ ako o osobe blízkej žalovanému 1/. V takom prípade zákon ukladá povinnosť
žalovanému 1/ ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel na predaj ostatným podielovým spoluvlastníkom,
pričom keďže sa jedná o nehnuteľnosť, musí byť splnená písomná forma ponuky. Po vykonaní ponukyzo strany povinnej osoby plynie oprávnených osobám lehota na prijatie ponuky a uzavretie zmluvy,
ktorá je dvojmesačná, ak nie je dohodnutá inak. Žalovaný 2/ ako nadobúdateľ pri bežnej opatrnosti
v záujme uzavretia platného právneho úkonu vedieť mal a mohol, že na platnosť ním zamýšľaného

právneho úkonu uzavretia zmluvy je potrebné, aby si žalovaný 1/ splnil zákonnú ponukovú povinnosť
voči oprávneným, ktorým svedčí vecné predkupné právo. Neosvedčenie si splnenia tejto zákonnej
povinnosti žalovaného 1/ žalovaným 2/ pred uzavretím kúpnej zmluvy dňa 25.05.2017 nemôže byť
kladená na ujmu žalobcovi.
Nakoľko žalovaní 1/ a 2/ nepopreli účinne skutkové tvrdenia žalobcu, a súd mal žalobcom preukázané

splnenie zákonných podmienok pre určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 25.05.2017 medzi
žalovaným 1/ a žalovaným 2/ k predmetných nehnuteľnostiach, rozhodol súd tak ako je uvedené vo
výroku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu voči žalovaným 1/ a 2/.
Súd zamietol návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko rozhodnutím vo veci samej
odpadla potreba neodkladnej úpravy pomerov a nie je tu ani obava, že výkon rozhodnutia súdu bude

ohrozený.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 2/ prostredníctvom splnomocnenca a to voči
výroku I. a II. z odvolacích dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca jednoznačne deklaroval
svoj záujem o prevádzaný spoluvlastnícky podiel a to slovami „žalobcovi bola odňatá možnosť kúpiť
spoluvlastnícky podiel“ a z tohto dôvodu sú na mieste iné alternatívy a nie žalovať neplatnosť kúpnej

zmluvy. Pokiaľ však žalobca za daných okolností pristúpil k žalobe o neplatnosť právneho úkonu,
ide o nevhodne, nesprávne zvolený právny prostriedok a takáto žaloba nenapĺňa prevenčnú funkciu
určovacíchžalôb.PoukázalnajmänarozsudokKrajskéhosúduŽilinaspis.zn.10Co719/2014.Žalovaný
2/ previedol predmetné pozemky, ktoré uvádza žalobca vo svojej žalobe na podielového spoluvlastníka
R. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX a tým podľa žalovaného 2/ odpadol dôvod podanej žaloby,

pričom žalovaný namieta, že žalovanými musia byť všetci účastníci právnych úkonov. Žalovaný 2/ ďalej
poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2Cdo 91/2008. Žalobca v
podanej žalobe, ktorá v navrhovanom petite bola vybodkovaná a to v časti miesto a dátum uzavretia
zmluvy ale najmä v navrhovanom petite žiadal určiť za neplatnú kúpnu zmluvu ako celok má za to,
že tu nebol daný dôvod na naliehavom právnom záujme na určenie neplatnosti celej zmluvy. Na

pojednávaní dňa 31.05.2019 v rámci záverečnej reči žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne
doplnil tie časti žaloby, ktoré neboli doplnené, ale zmenil petit, keď už žiadal za neplatnú určiť len
tú časť kúpnej zmluvy, ktorá sa týkala prevádzaných pozemkov pôvodne vo vlastníctve žalovaného
1/. Podľa ust. § 142 Civilného sporového poriadku sa malo rozhodnúť o prípustnosti zmeny žaloby.
Postup však na pojednávaní 31.05.2019 nebol dodržaný a preto došlo k porušeniu ustanovení Civilného

sporového poriadku, teda súd bez vydania uznesenia mal rozhodovať o pôvodnej žalobe a teda žalobu
z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu zamietnuť. Navrhuje preto v napadnutej časti žalobu
zamietnuť a priznať žalovanému 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. K odvolaniu žalovaného 2/ sa vyjadril žalobca prostredníctvom advokátky. Tvrdil, že žalobca je

podielovýmspoluvlastníkomvpodiele2/19-inynanehnuteľnostiachzapísanýchvkatastrinehnuteľností.
Žalovaný 1/ bol zapísaný ako podielový spoluvlastník na týchto nehnuteľnostiach a kúpnou zmluvou
žalovaný 1/ odpredal svoj spoluvlastnícky podiel predstavujúci 1/76-inu na nehnuteľnostiach a žalovaný
2/ odkúpil tento podiel do svojho vlastníctva. Žalovaný 2/ sa nezaujímal o to, či žalovaný 1/ rešpektoval
predkupné právo čo potvrdzuje aj tým, že sa uspokojil s tvrdením žalovaného 1/, že nikto neprejavil

záujem o odkúpenie podielu. Žalovaný 1/ nerešpektoval predkupné právo, neponúkol prednostne
odkúpenie podielu čo potvrdil aj svojou výpoveďou. V danom prípade povinný spoluvlastník žalovaný
1/ neponúkol žalobcovi ani ostatným spoluvlastníkom k odkúpeniu prevádzaný podiel 1/76-ina na
opísanej nehnuteľnosti a svoj podiel previedol na žalovaného 2/, ktorý nie jeho blízkou osobou.
Uvedená skutočnosť nie je sporná a potvrdili ju svojimi výpoveďami obaja žalovaní. Právny úkon,

ktorým žalovaný 1/ previedol svoj spoluvlastnícky podiel kúpnou zmluvou na žalovaného 2/ je neplatný a
žalobca sa tejto neplatnosti domohol. Žalobca zaslal obom žalovaným písomné dovolanie sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu v časti dotknutých nehnuteľností. Písomné dovolanie sa neplatnosti prevzali
obaja žalovaní dňa 16.05.2018 a právne účinky dovolania sa neplatnosti nastali okamihom doručeniapísomného uplatnenia relatívnej neplatnosti voči obom účastníkom právneho úkonu. Naliehavý právny
záujem žalobca preukazuje tým, že sa dovoláva relatívnej neplatnosti z dôvodu, že bolo porušené
jeho zákonné predkupné právo dané § 140 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný 1/ a 2/ toto

predkupné právo ignorovali, čím došlo k vážnemu zásahu do jeho vlastníckeho práva resp. k odňatiu
jeho zákonného predkupného práva a tento stav je potrebné napraviť na základe rozhodnutia súdu.
Ďalej naliehavý právny záujem preukazuje aj tým, že na zmenu zápisu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností nestačí len preukázať, že ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu. Považuje sa tento
právny úkon podľa § 140 za platný pokiaľ sa ten kto na jeho úkon dotknutý sa relatívne neplatnosti

nedovolá, čo žalobca aj urobil a je potrebné rozhodnutie súdu s poukazom na § 34 ods. 2 zák. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Žalovaný 2/ tvrdí,
že podanou žalobou žiadal určiť neplatnú celú zmluvu, toto sa nezakladá na pravde, pretože žaloba sa
netýkala len časti nehnuteľností z kúpnej zmluvy tak to bolo formulované aj v petite. Tvrdenie žalovaného
2/, že žalobca mal prioritne žalovať nahradenie prejavu vôle k pomernej časti podielu podľa výšky svojho
spoluvlastníckeho podielu v danom prípade žalobca ako oprávnený spoluvlastník má možnosť domáhať

sa vyslovenia neplatnosti právneho úkonu z dôvodu relatívnej neplatnosti alebo domáhať sa vydania
rozhodnutia ktorým by bol nahradený pri kúpnej zmluve prejav vôle nadobúdateľa podľa § 603 ods. 3
Občianskeho zákonníka alebo si ponechať predkupné právo. Sekundárnym oprávnením z porušenia
predkupného práva je právo oprávneného na reparáciu protiprávneho stavu do právneho stavu aký tu
bol pred jeho porušením t.j. navrátením do pôvodného stavu. V prípade účinného dovolania sa relatívnej

neplatnosti sa nemôže oprávnený spoluvlastník úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ ponúkol vec na
predaj. Právny úkon sa považuje za neplatný. Právnym dôvodom dovolania sa neplatnosti je reparácia
porušenia právnej povinnosti. Žalobca sa rozhodol uprednostniť špeciálnu úpravu § 40a Občianskeho
zákonníka podaním určovacej žaloby o neplatnosť právneho úkonu. Ako je zrejmé z predchádzajúcich
ustanovení v prípade tejto voľby je potom vylúčená možnosť, aby oprávnený mohol uplatniť niektorý

zo všeobecných zmluvných nárokov predkupného práva podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Najvyšší súd SR v rozhodnutí 7Cdo 46/2013 ustálil, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre
porušenie predkupného práva podľa § 40a Občianskeho zákonníka môže obstáť z pohľadu naliehavého
právneho záujmu i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva. Neplatí teda záver, že ak došlo
k porušeniu predkupného práva, oprávnená osoba už automaticky nemá naliehavý právny záujem na

podaní žaloby o neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, takýto záver
totiž nevyplýva zo žiadnej právnej úpravy. I pre daný prípad platí, že skutočnosť, že došlo k porušeniu
predkupného práva žalobcu samo osebe nemá za následok nedostatok jeho naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti danej časti kúpnej zmluvy. Navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d) f), h) Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného
sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného

sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k

záveru,žeodvolaniuniejemožnépriznaťúspech,keďžerozsudoksúduprvejinštanciejevnapadnutých
výrokoch I. a II. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods.
1 Civilného sporového poriadku).

6. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi

žalovaným 1/ a žalovaným 2/ z dôvodu dovolania sa relatívnej neplatnosti. Súd prvej inštancie
vychádzajúc z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že v súdenom spore bolo preukázané
splnenie podmienok pre určenie neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalovaným 1/ a 2/ k predmetným
nehnuteľnostiam z dôvodu porušenia predkupného práva. Žalovaný 2/ nesúhlasil s rozsudkomsúdu prvej inštancie, v odvolaní poukazoval, že zo strany žalobcu ide o nevhodne zvolený procesný
prostriedok, namietal, že žalovanými mali byť všetci účastníci právnych úkonov, namietal procesný
postup súdu prvej inštancie, ktorý bez vydania uznesenia o prípustnosti zmeny žaloby, mal rozhodovať

o pôvodnej žalobe a žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Vzhľadom
na rozsah a dôvody odvolania žalovaného 2/ je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, či súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci a či rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

7. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov

súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie a k odvolacím argumentom sa potom žiada dodať už len nasledovné:

8. Odvolateľ ako prvé uvádzal, že žalobca jednoznačne deklaroval svoj záujem o prevádzaný
spoluvlastnícky podiel a to slovami „žalobcovi bola odňatá možnosť kúpiť spoluvlastnícky podiel“ a z

tohto dôvodu sú na mieste iné alternatívy a nie žalovať neplatnosť kúpnej zmluvy. Pokiaľ však žalobca za
daných okolností pristúpil k žalobe o neplatnosť právneho úkonu, ide o nevhodne a nesprávne zvolený
právny prostriedok a takáto žaloba nenapĺňa prevenčnú funkciu určovacích žalôb. Poukázal najmä na
rozsudok Krajského súdu Žilina spis. zn. 10Co 719/2014.

9. S poukazom na označenie i obsah žaloby, ktorou sa žalobca domáha určenia neplatnosti označenej
kúpnej zmluvy, v danom prípade bola nesporne podaná určovacia žaloba v zmysle § 137 písm. c)
Civilného sporového poriadku podľa ktorého sa umožňuje žalobou požadovať, aby sa rozhodlo o určení,
či tu právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

10. Procesnou podmienkou určovacej žaloby podľa cit. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku,
je naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem vyžaduje aj žaloba o
určení neplatnosti právneho úkonu a to tak absolútnej ako i relatívnej. Zákon trvá na tom, aby išlo
o právny záujem naliehavý, ktorý je daný spravidla v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo

žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R
17/1972). Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže
navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.
Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha)
a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom na začatie konania s daným petitom môže dosiahnuť

odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho
záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a
prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti,
alebo spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať
ešte iné konanie. Určovacia žaloba spravidla nebude úspešná tam, kde možno žalovať priamo splnenie

povinnosti. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na
určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu).

11. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo k
nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva, ak je spôsobilá

byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Uvedené závery sa
primerane vzťahujú aj na spoluvlastníctvo (podielové a bezpodielové) podľa § 136 ods. 2 Občianskeho
zákonníka s modifikáciou, ktorá zohľadňuje spoluvlastnícke vzťahy. Zjednodušené ponímanie ochrany
vlastníckeho práva znamená ochranu vlastníka veci pred každým (erga omnes), kto do toho právaneoprávnene zasiahne (spravidla nevlastníkmi), ochrana spoluvlastníckeho práva je špecifická v tom,
že chráni každého spoluvlastníka aj proti neoprávneným zásahom ostatných spoluvlastníkov.

12. Zákonné predkupné právo k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu podľa § 140 Občianskeho
zákonníka má vecno-právne účinky (ius in rem), čo znamená, že pôsobí i voči právnemu nástupcovi -
novému spoluvlastníkovi (kupujúcemu); v takom prípade potom teória hovorí o tzv. vecnom predkupnom
práve. Konkrétne právne následky porušenia predkupného práva sú závislé od druhu porušeného
predkupného práva. Podľa už konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napríklad rozhodnutia 3Cdo

262/2009, 4Cdo 334/2009, 5Cdo 211/2009 a ďalšie), z hľadiska obsahu účinkov a výkonu treba aj na
predkupné právo vyplývajúce z § 140 Občianskeho zákonníka s uplatnením analogie legis v zmysle §
853 Občianskeho zákonníka, aplikovať všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú do 8. časti
druhejhlavy,druhéhooddieluObčianskehozákonníkav§602až§606Občianskehozákonníka.Zhodne
i česká právna teória i prax je jednotná v názore, že následky ustanovenia § 603 ods. 3 OZ sa uplatnia
i v prípade porušenia vecného predkupného práva (porovnaj napr. Fiala, J.: Předkupní právo, Bulletin

advokace č. 10, 1992, str. 28; tiež Eliáš, K. a kol.: Občanský zákonník Velký akademický komentář, 2.
svazek, Linde Praha, 2008, str. 1764-1766; Surgová, M.: Předkupní právo, Linde Praha, 2008, str. 102
a 107).

13. Občiansky zákonník v § 603 ods. 3 stanovuje pri porušení predkupného práva primárne (všeobecné)

pravidlo, ktorým je oprávnenému daná možnosť domáhať sa od nadobúdateľa buď ponúknutia veci na
kúpu alebo toho, aby mu zostalo predkupné právo zachované. Sekundárnym (špeciálnym) oprávnením
z porušenia predkupného práva je právo oprávneného na reparáciu protiprávneho stavu do právneho
stavu, aký tu bol pred jeho porušením - t. j. navrátením do pôvodného stavu, k čomu môže slúžiť inštitút
dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka).

14. V prípade, ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel
previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, právny
úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, zákon považuje za neplatný,
v prípade, ak sa oprávnení spoluvlastníci jeho neplatnosti dovolajú (§ 40a Občianskeho zákonníka).

Právnym dôvodom dovolania sa tejto neplatnosti je reparácia porušenia právnej povinnosti (náprava
protiprávneho stavu) v podobe možnosti oprávneného subjektu v zákonných medziach realizovať
predkupné právo, už ako subjektívne oprávnenie voči povinnému. Pokiaľ sa oprávnený v zmysle § 603
ods. 3 Občianskeho zákonníka bude domáhať toho, aby mu bola vec ponúknutá na kúpu, na základe
výzvy oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené, vzniká nadobúdateľovi

povinnosť ponúknuť mu vec ku kúpe za podmienok, za ktorých mu bola vec pôvodne ponúknutá - teda
i za tú istú kúpnu cenu povinnou osobou (§ 605 a § 606 Občianskeho zákonníka). Ak nadobúdateľ
túto povinnosť nesplní, môže sa oprávnený domáhať na súde, aby jeho prejav vôle v tomto smere
bol nahradený súdnym rozhodnutím. Práva vyplývajúce z § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka
môže podielový spoluvlastník uplatniť iba vtedy, keď relatívnu neplatnosť zmluvy, na ktorej základe

nadobúdateľ vec získal buď neuplatnil vôbec, alebo ju síce uplatnil, ale vadne, resp. neúčinne. V
prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu sa
totiž oprávnený spoluvlastník nemôže už úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na
kúpu, pretože ju tento nadobúdateľ platne a účinne nenadobudol. Predpokladom postupu podľa ostatne
citovaných ustanovení teda nie je, aby sa oprávnený najprv dovolal relatívnej neplatnosti zmluvy o

prevode spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k stranám zmluvy.

15. Situácia, v ktorej bolo predkupné právo porušené, avšak oprávnený z akýchkoľvek dôvodov nežiada
bezprostredne nadobudnutie podielu na veci, je realizáciou druhej alternatívy § 603 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, ktorou oprávnenému zostáva zachované predkupné právo voči nadobúdateľovi (novému

spoluvlastníkovi) v prípade, že tento sa rozhodne v budúcnosti vec predať. Prostriedkom na
zabezpečenie tohto oprávnenia je samotný text zákona (viď § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka),
preto zo strany oprávneného nie je potrebné voči nadobúdateľovi iniciovať súdne konanie. Všeobecné
nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva uvedené v § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka
teda ešte dopĺňa špeciálna úprava nároku vyplývajúceho z ustanovenia § 40a v spojení s § 140

Občianskeho zákonníka - možnosť domáhať sa neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho
zákonníka. Uvedené nároky (všeobecné a špeciálny) sa vzájomne vylučujú, čo znamená, že oprávnený
sa musí rozhodnúť, ktorý z nich uplatňuje. Z povahy týchto nárokov je vylúčené, aby oprávnený
zároveň uplatňoval neplatnosť právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka) a tiež niektorý z nárokovvyplývajúci z § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka (napr. žiadať o nahradenie prejavu jeho vôle
nadobúdateľa, alebo si ponechať predkupné právo voči nemu). Podľa konštantnej judikatúry teda platí,
že vymenované nároky sa navzájom vylučujú a oprávnený sa nemôže domáhať všetkých alebo dvoch

z týchto nárokov súčasne (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 28/2009).

16. V danom prípade sa žalobca rozhodol uprednostniť špeciálnu úpravu nároku v zmysle § 40a
Občianskeho zákonníka podaním určovacej žaloby o neplatnosť právneho úkonu, ktorým malo byť
porušené jej predkupné právo. V prípade tejto voľby je potom vylúčená možnosť, aby oprávnená mohla

uplatniť niektorý zo všeobecných nárokov v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

17. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/46/2013 ustálil, že žaloba o určenie neplatnosti právneho
úkonu pre porušenie predkupného práva (§ 40a Občianskeho zákonníka) môže obstáť z pohľadu
naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) OSP (aktuálne § 137 písm. c) Civilného sporového
poriadku)ivtedy,akuždošlokporušeniupredkupnéhopráva.Neplatítedazáver,žeakdošlokporušeniu

predkupného práva, oprávnená osoba už automaticky nemá naliehavý právny záujem na podaní žaloby
o neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, takýto záver totiž nevyplýva zo
žiadnej právnej úpravy. I pre daný prípad teda platí, že skutočnosť, že už došlo k porušeniu predkupného
práva žalobcu sama osebe nemá za následok nedostatok jeho naliehavého právneho záujmu na určení
neplatnosti danej zmluvy.

18. Odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvoinštančný, že v danom prípade žalobca
preukázal svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že vo výroku označená kúpna zmluva,
ktorou došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach zo žalovaného 1/ na žalovaného
2/ tak, že tým bolo porušené predkupné právo žalobcu ako podielového spoluvlastníka daných

nehnuteľností, v dôsledku toho, že žalovaný 1/ mu pred prevodom neponúkol svoje spoluvlastnícke
podielynapredaj,jeneplatná.Vkonaníbolopreukázanéažalovanýminespochybnené,žežalovaný1/si
nesplnil ponukovú povinnosť voči oprávneným, ktorý svedčí vecné predkupné právo. Žalobca naliehavý
právny záujem zdôvodnil porušením predkupného práva, odňatím možnosti kúpiť spoluvlastnícky
podiel, keďže sa nestačí dovolať neplatnosti, potrebuje súdne rozhodnutie, bez súdneho rozhodnutia

bude v katastri nehnuteľností vedený ako vlastník dotknutého spoluvlastníckeho podielu žalovaný 2/.
Sporný spoluvlastnícky podiel žalovaný 2/ ďalej previedol kúpnou zmluvou na R. O., pričom vkladové
konanie je prerušené na žiadosť žalobcu do rozhodnutia v tomto predmetnom konaní. Pre žalobcu,
ktorý sa rozhodol z porušeného predkupného práva uplatniť svoje právo výberom práve tejto z troch
vyššie popísaných zákonom prípustných možností, je tento postup zrejme výhodnejší, keďže žalovaný

2/ medzičasom previedol sporný spoluvlastnícky podiel na ďalšiu osobu. Za tejto situácie sa zdá
výhodnejšie pre žalobcu žalovať neplatnosť kúpnej zmluvy ako nahradenie prejavu vôle, keďže žalovaný
2/ previedol dotknutý spoluvlastnícky podiel na ďalšiu osobu, pričom k zápisu vlastníckeho práva zatiaľ
nedošlo. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným preto dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny
záujem na zvolenom spôsobe riešenia postupu po porušení jeho predkupného práva žalovaným 1/, a

teda naliehavý právny záujem na určení, že predmetná kúpna zmluva, ktorou žalovaný 1/ previedol svoj
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v spoluvlastníctve tiež žalobcu, za súčasného porušenia
predkupného práva žalobcu, na žalovaného 2/, je relatívne neplatná. Zákonné podmienky určenia
neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy boli pritom v konaní preukázané a ani žalovanými v konaní neboli
spochybňované. Súd prvej inštancie preto vec správne právne posúdil a žalobe vyhovel, odvolací dôvod

žalovaného 2/ preto neobstojí.

19. Odvolateľ tiež namietal, že žalovanými mali byť všetci účastníci právnych vzťahov, pričom voči
žalovanému 2/ odpadol dôvod podanej žaloby, nakoľko previedol dotknuté nehnuteľnosti na R. O. nar.
XX.X.XXXX, K. X. XXX, namietal nedostatok pasívnej legitimácie.

20. S námietkou nedostatku pasívnej legitimácie sa súd prvej inštancie zaoberal a správne uviedol,
že žalovaný 2/ je evidovaný ako vlastník dotknutých nehnuteľností, o návrhu na povolenie vkladu
vlastníckeho práva na kupujúcu, ktorej žalovaný 2/ predal spoluvlastnícky podiel, Okresný úrad
Hlohovec, katastrálny odbor nerozhodol. Pasívna legitimácia žalovaného 2/ je daná. Pokiaľ ide o

námietku, že žalovanými mali byť všetci účastníci právnych vzťahov, k tomu odvolací súd uvádza, že s
poukazom na predmet konania, ktorým je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 25.5.2017 uzavretej
medzi O. P. a Poľnohospodárskym družstvom Siladice, ide o žalovaných 1/ a 2/, okruh strán sporu je
určený správne. Pokiaľ žalovaný 2/ je názoru, že žalovanou stranou mala byť aj R. O., ktorej žalovaný2/ previedol spoluvlastnícky podiel, takýto názor nie je správny, nakoľko predmetom konania nebola
neplatnosť zmluvy medzi žalovaným 2/ a R. O..

21.Odvolateľnamietal procesnýpostupsúduprvejinštancie,ktorýbezvydaniauzneseniaoprípustnosti
zmeny žaloby, mal rozhodovať o pôvodnej žalobe a žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu.

22. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby

súd určil, že kúpna zmluva uzavretá v ........ dňa..........medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2.
rade predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ v 1/76-ine na nehnuteľnosti
zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Hlohovci, katastrálneho odboru, katastrálne
územie K., obec K., okres Hlohovec, na žalovaného 2/, na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela
registra „E“ č. 1871, druh ostatné plochy o výmere 14.984 m2 a parc. č. 1872, druh ostatné plochy o
výmere 4.722 m2, na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra „E“ č. 1859, druh trvalé trávne

porasty o výmere 12.257 m2, parc. č. 1860, druh trvalé trávne porasty o výmere 82.374 m2, parc. č.
1861, druh trvalé trávne porasty o výmere 3.586 m2 a parc. č. 1862, druh trvalé trávne porast o výmere
2.208 m2 titulom ktorej Okresný úrad v Hlohovci, katastrálny odbor, povolil vklad vlastníckeho práva pod
V 1245/2017 dňa 17.07.2017, neplatná. Na pojednávaní dňa 31.5.2019 právna zástupkyňa žalobcu vo
svojom záverečnom návrhu uviedla, že žiada súd, aby rozhodol, že kúpna zmluva uzavretá v Siladiciach

dňa 25.5.2017 je v časti, predmetom ktorého bol prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ v 1/76
na nehnuteľnostiach zapísaných v KÚ katastrálneho odboru v Y., k.ú. K., obec K., LV XXXX neplatná

23. Podľa § 132 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich

preukázanie a žalobný návrh (ods. 1). Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom
na označené dôkazy (ods. 2). Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (ods. 3).

24. Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Žaloba je však procesný úkon

strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa obsahu. To znamená, že za žalobný nárok,
teda predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie,
čo spolu so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby. Žalobca preto musí svoj nárok presne
vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Tá je splnená vtedy, ak
je možné žalobný petit prevzatý do výroku rozsudku vykonať niektorým zo spôsobu exekúcie. Preto

neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov strán sporu a prílišný tlak na dopĺňanie
takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie
sú v súlade s ústavnými pravidlami spravodlivého procesu.

25. Súd prvej inštancie považoval žalobný návrh za jasný, zrozumiteľný a presne naformulovaný.

26. Podľa § 140 ods. 1 Civilného sporového poriadku zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje
uplatnené právo.

27. Podľa § 140 ods. 2 Civilného sporového poriadku zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo

doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

28. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie neporušil žiadne procesné ustanovenia, ak
na základe vyjadrenia žalobcu doplnil dátum a miesto uzavretia právneho úkonu, ktorého vyhlásenia
neplatnostisažalobcadomáha,išloonepodstatnédoplnenie.Uvedenémoholsúdprvejinštanciedoplniť

aj bez výslovnej požiadavky žalobcu, vychádzajúc z obsahu spisu, nakoľko pri formulácii žalobného
petitu súd vychádzal z obsahového hľadiska čoho sa žalobca domáhal, ktorá skutočnosť v danej veci
nevyvolávala žiadne pochybnosti. V danom prípade žalobca upresnil žalobný petit v rozsahu v ktorom v
čase podania žaloby nemal relevantné informácie. Pokiaľ odvolateľ je názoru, že súd porušil procesné
predpisy, keďže nepripustil zmenu žaloby, v danom prípade nešlo o zmenu žaloby, pretože žalobca

nerozširoval uplatnené právo, neuplatňoval iné právo a nešlo o podstatnú zmenu alebo doplnenie
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Porovnaním znenia žalobného návrhu a vyjadrenia
právnej zástupkyne žalobcu v záverečnom návrhu na pojednávaní je nepochybné, že už v žalobnom
návrhu sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/ vovzťahu k prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ v 1/76-ine, nie je pravdou, že v žalobe žiadal
žalobca určiť kúpnu zmluvu za neplatnú ako celok, ako odvolateľ argumentoval v podanom odvolaní.

29. Je potrebné zdôrazniť, že všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenia Civilného
sporového poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, pričom interpretáciou a
používaním týchto ustanovení nemožno uvedené právo obmedziť bez zákonného podkladu. Všeobecný
súd má vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v civilnom sporovom konaní materiálnu ochranu
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá a účinná ochrana ohrozených alebo porušených práv

a právom chránených záujmov strán (Čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku.). Civilné sporové
konanie sa preto musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti s tým, že každý má právo
domáhať sa ochrany ohrozených alebo porušených subjektívnych práv na nezávislom a nestrannom
súde (Čl. 1 Civilného sporového poriadku). V uvedených intenciách súd prvej inštancie aj postupoval.

30. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným 2/

nie sú naplnené.

31. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného 2/ odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.

ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilé privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

32. Spoukazomnauvedené,pokiaľsúdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomžalobežalobcuvyhovel,

rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací súd s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku I. vo veci samej, vrátane
vecne správneho výroku II. o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého),
potvrdil.

33. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní
úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným
uznesením po právoplatnom skončení veci.

34. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).