Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118203394
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118203394.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Andreja Radomského, v sporovej veci žalobkyne: Q. J., Y.. O., K.. X.X.XXXX, O.
Š. XX, XXX XX V., zastúpenej JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, so sídlom Floriánova 12, 080 01
Prešov, IČO: 37783319, proti žalovanému: E. J.S., K.. XX.X.XXXX, O. Š. XX, XXX XX V., zastúpenému
Advokátskou kanceláriou Peter Rak, s.r.o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 50 581 121,

o vylúčenie žalovaného z užívania bytu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 20C/15/2018-152 z 12.6.2019, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkomsúd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala vylúčenia
žalovaného z bytu na ulici Š. Č.. XX v V.. Určil, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy

konania v rozsahu 100 %. Zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Prešov
z 2.3.2018 č.k. 10C/11/2018-35 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove z 31.5.2018 č.k.
19Co/87/2018-87 a ktorým bolo predbežne zakázané žalovanému vstupovať do predmetného bytu.

2. Vychádzal zo zistenia, že Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 2.3.2018 č.k. 10C/11/2018 - 35
uložil žalovanému, aby dočasne nevstupoval do bytu č. X na X. poschodí vo vchode č. 27 bytového

domu so súpisným číslom XXXX na ulici Š. XX B. V. a zároveň uložil žalobkyni, aby v lehote 30 dní odo
dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala Okresnému súdu Prešov žalobu vo veci samej. Uznesenie
bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.5.2018 č.k. 19Co/87/2018-87.

3. K žalobe žalobkyňa predložila prepúšťaciu správu P. J., lekársku správu Q.. V. Q. zo dňa 1.10.2017,
podľa ktorej uviedla, že ju manžel udrel dverami do ľavej časti hrudníka a brucha. Taktiež predložila

lekárske správy Q.. W. S., podľa ktorej ju bolí pravé rameno a má obmedzenie hybnosti pravého ramena.

4. Dňa 27.5.2015 bolo na podklade trestného oznámenia žalobkyne začaté trestné stíhanie vo veci
zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ku ktorému
malo dôjsť tak, že žalovaný najmenej od októbra roku 2014 doposiaľ v priestoroch bytu na ul. Š. Č..
XX B. V., ako blízka osoba spôsoboval mal. W. J.., K.. XX.X.XXXX a P. J.Á., K.. XX.X.XXXX, fyzické

a psychické utrpenie tým, že im vulgárne nadáva, nadáva im do debilov, dementov, bezdôvodne po
nich kričí, ponižuje ich, minimálne jeden krát fyzicky napadol mal. W. J.. tak, že ho opakovanými údermi
rukou udieral po hlave, čím mu na celej ľavej polovici tváre spôsobil veľký hematóm, kde však po tomto
útoku na lekárskom ošetrení nebol, v presne nezistenom čase, presne nezisteným spôsobom fyzicky
napadol aj dcéru P., kde takýmto konaním u nich vyvoláva strach, stres a s tým nadväzujúce zdravotné
problémy. Uznesením zo dňa 24.9.2015 bola vec postúpená Okresnému úradu, odboru všeobecnej

vnútornej správy Prešov, lebo výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale skutok, ktorýby mohol Okresný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy v Prešove prejednať ako priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu.

5. Dňa 17.11.2017 bolo na OO PZ Prešov - sever oznámené napadnutie Q. J.. Poverený príslušník OO
PZPrešov-severdňa10.12.2017začaltrestnéstíhaniezaprečinublíženianazdravípodľa§156ods.1,
2 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého žalovaný dňa 1.10.2017 v čase okolo 10.30 h v V. na ulici Š.
Č.. XX v byte rodiny J. pri otváraní vstupných dverí z vnútornej strany bytu pritlačil Q. J., ktorá sa opierala
o tieto dvere medzi vstupné dvere a dvere vedúce na toaletu, následne pohybom vstupných dverí

trikrát narazil do chrbta Q. J.Á., po čom sa pootočila, kde jej opäť vstupnými dverami narazil do ľavého
boku, čím takto Q. J., K.. X.X.XXXX, trvale bytom V.. Š. Č.. XX spôsobil povrchové poranenie hrudníka,
konkrétnezmliaždeniehrudníkasdobouliečenianajmenej7dní.Uznesenímzodňa15.12.2017bolavec
postúpená Okresnému úradu Prešov na prejednanie priestupku, lebo výsledky skráteného vyšetrovania
preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.

6. Rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 26.1.2018 bolo
zastavené konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) v
nadväznosti na § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť obvinený E. J.,
K.. XX.X.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, XXX XX V. tým, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 13:00 hod. v
mieste trvalého bydliska, mal pozhadzovať obrazy zo steny na zem a taktiež mal fyzicky napadnúť svoju

manželku Q. J., a to tak, že ju mal sotiť oboma rukami do oblasti hrude, následkom čoho mala spadnúť
na zem a odrieť si lakeť, pričom jej nespôsobil zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, čím mal
úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním voči svojej manželke, teda osobe
blízkej, správny orgán podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. c) Zákona o priestupkoch, z dôvodu, že
spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

7. Rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 23.2.2018 bolo
zastavené konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e)
v nadväznosti na § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť obvinený
E. J., K.. XX.X.XXXX, O. Š. XXXX/XX, XXX XX V. tým spôsobom, že dňa 1.10.2017 v čase okolo

10:30 hod v mieste trvalého bydliska mal fyzicky napadnúť svoju manželku Q. J.Á., čím mal úmyselne
narušiťobčianskespolunažívaniedrobnýmublíženímnazdravívočisvojejmanželke,tedaosobeblízkej,
správny orgán podľa § 76 ods. 1 písm. c) Zákona o priestupkoch z dôvodu, že spáchanie skutku, o
ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

8. Žalobkyňa svoju žalobu v prvom rade odôvodnila fyzickým násilím žalovaného, po ktorom bola viac
krát ošetrená a zároveň podala na žalovaného trestné oznámenia. Súd zistil, že doteraz nebolo v
žiadnom konaní preukázané, že by sa žalovaný dopustil týrania blízkej a zverenej osoby a doteraz
nebol žalovaný za takéto konanie právoplatne odsúdený a ani mu nebola uložená pokuta. Žalovaný
momentálne s rodinou nebýva, pretože bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd žalovanému

zakázal vstupovať do bytu až do právoplatného skončenia tohto konania. Z obsahu spisu nebolo
jednoznačne preukázané agresívne správanie žalovaného voči žalobkyni a ich spoločnému synovi,
ktorý so stranami žije v byte. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi stranami sú vážne narušene,
dochádzalo medzi nimi k hádkam, čo v konečnom dôsledku viedlo k rozvodu. Žalobkyňa však v konaní
nepreukázala, že by neznesiteľnosť spolužitia so žalovaným v dôsledku fyzického alebo psychického

násilia mala takú intenzitu, že by ich spolužitie bolo možné objektívne považovať za neznesiteľné, čo by
odôvodňovalo vyhovenie žaloby. Hádky a incidenty, ktoré žalobkyňa opisovala medzi stranami opisovali
obaja odlišne. Rovnako nebolo preukázané psychické násilie voči žalobkyni zo strany žalobcu. Tu je
potrebné poukázať aj na závery znalkyne z odboru psychológie, ktorá v konaní Č.: R.-XXX/X-B.-V.-
XXXX u Q. J. nezistila známky ujmy resp. negatívne vplyvy na jej psychicky stav a vývoj, ktoré by

mohli byť spôsobené konaním žalovaného. Znalkyňa ďalej uviedla, že žalobkyňa nejaví známky úzkosti,
depresívneho prežívania, či iných patognomických tendencií v emocionálnej regulácii. Psychické násilie,
ktorého sa mal žalovaný dopustiť voči ich synovi, nebolo v konaní preukázané. Uvedené vylučuje aj
správa kolízneho opatrovníka zo dňa 14.11.2018, podľa ktorej žalobkyňa styk otca so synom nežiada
upravovať. Synovi matka nebráni v kontakte s otcom, maloletý sa s otcom aj stretáva. Maloletý W.

chce ostať v starostlivosti matky a s otcom sa chce naďalej stretávať. Nakoniec aj kolízny opatrovník
navrhol, aby súd styk neupravil. Žalovaný sa síce raz dopustil fyzického napadnutia syna, jednalo sa o
jednorazový incident, od tohto momentu uplynula doba 5 rokov, pričom ako bolo uvedené, maloletý sachce naďalej stretávať s otcom. Tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaný syna bije a ho mal aj buchnúť
palicou, neboli v konaní preukázané.

9. Nezhody medzi stranami nepresahujú rámec bežných nezhôd medzi manželmi, resp. rozvedenými
manželmi. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď nebolo skutkovo
naplnené znenie ustanovenia § 705a OZ a nebolo v konaní preukázané, že by sa žalovaný dopúšťal
násilia alebo hrozby násilia či už fyzického alebo psychického na žalobkyňu, prípadne deti. Vlastnícke
právo možno obmedziť len vo výnimočných prípadoch a že právo užívať byt pokiaľ nemá žalovaný inú

možnosť bývania, by bolo veľmi hrubým zásahom do výkonu jeho práv.

10. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

11. Výrok o zrušení neodkladného opatrenia odôvodnil ustanovením § 335 ods. 1 CSP, t.j. v súvislosti
so zamietnutím žaloby vo veci samej.

12. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

13. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v ustanovení § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j.
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Poukázala na to, že lekárske správy z psychiatrickej ambulancie opisujú zhoršený stav maloletého
W. (syna sporových strán) pre dlhodobé prežívanie traumy a psychologička V.. Z. neodporúčala ani

výsluch syna pred súdom. Kolízny opatrovník vo svojej správe uviedol, že nevylučuje psychické násilie.

15. Trestné stíhanie bolo začaté 27.5.2015 pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a) Trestného zákona, nakoľko žalovaný najmenej od októbra 2014 v byte na ulici Š. XX B. V.R.
ako blízka osoba spôsoboval synovi W. a dcéra P. J. fyzické a psychické utrpenie. Aj napriek tomu,

že v predmetnej veci vyšetrovateľ policajného zboru vec postúpil príslušnému orgánu na priestupkové
konanie, keďže vyhodnotil, že ide o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, nič to nemení na
skutočnosti, že z výpovede syna W. je nesporné, že ho otec na zemi začal biť až mal polovicu tváre
opuchnutú, v dôsledku čoho na druhý deň nemohol ísť do školy a sestre P. (dcére sporových strán)
ublížil iba raz, lebo táto má problémy so srdcom. Fyzické napadnutie syna W. potvrdil svedok H.. V.,

ako aj svedkyne J. V. a P. Q..

16. Samotné konanie žalobkyne, opakované volania na políciu, jej odchod z domácnosti zo strachu pred
žalovaným do zariadenia núdzového bývania spolu s deťmi a podanie návrhu na rozvod manželstva
sú prejavom krajných konaní, ktorého sa dopustí osoba v núdzi, kedy nepozná iné východiská a jej

závažnú situáciu nemožno vyriešiť dohodou. Z listinných dôkazov, ktoré boli predložené v konaní, najmä
spisovného vyhlásenia dcéry sporových strán, ako aj z výpovedi svedkov je jasne opísaná neznesiteľná
situácia v domácnosti strán tohto konania. To, že znalkyňa z odboru psychológie nezistila u žalobkyne
známky úzkosti alebo depresívneho prežívania, či iných patognomických tendencií ešte neznamená, že
toto príkorie žalobkyňa nezažívala.

17. Svedkovia P. J.Á., Q.. J. V., Q. V. U. Ľ. Q. dostatočným spôsobom opísali neznesiteľnú situáciu v
domácnosti strán sporu, kde žalovaný roky ponižoval členov domácnosti, vysmieval sa im, stávalo sa, že
ich udrel, kričal na nich, nadával im, hádal sa s nimi, zakazoval im robiť elementárne veci v domácnosti,
vypínal elektrinu a nedovoľoval im spať. Žalobkyňa prišla do „Q., R..G..“. na základe žiadosti susedy

Ľ. Q., ktorá sa nemohla ďalej prizerať na vážnu situáciu žalobkyne a snažila sa jej nájsť ubytovanie v
tomto zariadení.

18. Nemožno súhlasiť s názorom súdu, že nezhody medzi stranami nepresahujú rámec bežných nezhôd
medzi manželmi alebo rozvedenými manželmi. V tomto konaní nepochybne ide o násilný partnerský

vzťah a nie o bežnú hádku. Žalobkyňa zo strachu o zdravie a život svojich detí musela opustiť spoločný
byt, ako by sa mala naďalej vystavovať riziku útoku žalovaného. Žalovaný ustavične popiera násilné
správanie voči žalobkyni alebo ostatným členom domácnosti a hovorí len o bežnom konflikte, ktorý však
druhá strana, t.j. ďalší členovia domácnosti chápu oveľa v závažnejšej rovine.19.Všetkyincidenty,ktorébolioznámenépolíciipoukazujúnato,žežalobkyňariešilasvojuťažkúživotnú
situáciu a snažila sa seba i deti ubrániť pred násilím zo strany žalovaného. Volala políciu, viackrát podala

trestné oznámenie, avšak stále bola vec postúpená na priestupkové konanie čo nijako nepreukazuje to,
že sa skutok nestal.

20.SynW.jemomentálnevambulantnejliečbeuQ..Q.(psychiatrickáambulancia)auV..Z.(ambulancia
klinickej psychológie). Na základe poslednej správy z psychiatrickej ambulancie Q.. Q. má maloletý

depresívnu poruchu s obsedantnými myšlienkami a hypochondrický syndróm E.. Žalovaný si vôbec
neuvedomuje vážnosť situácie a následky, ktoré spôsobilo konanie a prístup žalovaného ku všetkým
členom v domácnosti.

21. Vylúčenie žalovaného z užívania bytu je nevyhnutné na to, aby znova nedošlo k fyzickému a
psychickému násiliu a nespôsobilo to opätovne ťažké príkorie žalobkyni a ich synovi, ktorý žije so

žalobkyňou v spoločnej domácnosti.

22. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal
na to, že všetky konania, ktoré boli začaté na základe žalobkyňou podaných trestných a priestupkových
oznámení boli skončené v jeho prospech - žiadne psychické alebo fyzické násilie sa nepotvrdilo. V rámci

konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní, či priestupkovými orgánmi bol riadne zistený skutkový
stav na základe výpovede žalobkyne, syna W. a ostatných detí a na základe záverov znaleckých
posudkov, pričom vyplynulo, že vzájomné nezhody v rodine alebo ich intenzita majú charakter iba
bežných konfliktov, nakoľko žalovaný žalobkyni ani synovi W. nespôsobil žiadne fyzické alebo psychické
násilie. O zásahu do užívacieho práva k bytu môže súd rozhodnúť len ak ide o sústavné fyzické

alebo psychické týranie, prípadne hrubé porušovanie druhého manžela, čo v prejednávanej veci zistené
nebolo.

23. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Rozhodnutie

súdu prvej inštancie bolo totiž vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac
je aj nepreskúmateľné pre nevyporiadanie sa s podstatnými okolnosťami, ktoré spolu určujú riadne
rozhodnutie v prejednávanej veci, pričom táto nepreskúmateľnosť dosahuje intenzitu nesprávneho
procesného postupu znemožňujúceho strane (v danom prípade žalobkyni), aby uskutočňovala jej
patriace procesná práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom

tento nedostatok nemožno odstrániť v odvolacom konaní. Rozsudok súdu prvej inštancie totiž nedáva
odpoveď na základne otázky a z nich vyplývajúce preukázané okolnosti v tomto konaní.

24. Podľa § 705a Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia,
alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému

užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s nimi býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie
neznesiteľným,môžesúdnanávrhjednéhozmanželovaleborozvedenýchmanželovobmedziťužívacie
právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

25. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že vzťahy medzi sporovými stranami sú

vážne narušené. Intenzita narušenia vzťahov je závažná, pričom nie je možné zistiť z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že charakter konfliktov
prebiehajúcich v domácnosti sporových strán nepresahuje intenzitu nezhôd medzi manželmi alebo
rozvedenými manželmi.

26. V konaní bolo preukázané, že 27.5.2015 bolo na základe trestného oznámenia žalobkyne začaté
trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona
v podstate na tom skutkovom základe, že žalovaný od októbra 2014 a aj v roku 2015 spôsoboval
maloletému synovi sporových strán W. a dcére P. fyzické a psychické utrpenie. Následne dňa 17.11.2017
bolo na OR PZ Prešov - sever prijaté oznámenie napadnutia žalobkyne, na podklade ktorého bolo

začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Trestného
zákona v podstate na tom skutkovom základe, že žalovaný 1.10.2017 pri otváraní vstupných dverí
pritlačil žalovanú a následne ju tri krát dverami narazil do chrbta. Obe tieto trestné stíhania boli v
konečnom v dôsledku vyriešené postúpením na priestupok, pričom pokiaľ ide o skutok zo 17.11.2017bolo konanie o priestupku rozhodnutím Okresného úradu Prešov zastavené, pretože spáchanie skutku
nebolo obvinenému preukázané. Z rovnakých dôvodov bolo zastavené konanie vo veci priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu pre ďalší skutok z 1.10.2017, kedy mal žalovaný fyzicky napadnúť

žalobkyňu a drobným spôsobom jej ublížiť na zdraví.

27. Tieto okolnosti aj keď neboli dovŕšené v rovine trestného stíhania alebo priestupkového konania
uznaním viny žalovaného však nasvedčujú tomu, že žalovaný sa v skutočnosti dopúšťa skutkov, ktorými
spôsobuje veľké problémy v domácnosti a závažným spôsobom sťažuje život ostatným členom rodiny.

Totiž svedkovia vypočutí vo veci poukazujú na to, že v skutočnosti sa žalovaný správa hrubo a dopúšťa
sa aj fyzického násilia jednak voči žalobkyni a v jednom prípade aj voči maloletému synovi sporových
strán W.. Podobného konania sa žalovaný dopustil aj voči dcére P. napriek tomu, že táto má narušený
zdravotný stav.

28. Svedkyňa J. V. - dcéra sporových strán poukázala vo svojich písomných vyjadreniach, ako aj

svedeckej výpovedi na to, že zo strany žalovaného dochádza skutočne k správaniu, ktoré vytvára
veľké problémy v rovine spolužitia a ona sama sa z domácnosti odsťahovala práve pre nevhodné
správanie sa žalovaného. Svedkyňa potvrdila viaceré napadnutia žalobkyne zo strany žalovaného a aj
jedno napadnutie syna W., pričom svedkyňa potvrdila aj negatívne dopady správania sa žalovaného
na psychický vývoj a sebavedomie maloletého W.. Podporne tieto okolnosti vyplývajú aj z výpovede

svedkov Ľ. Q. (susedy sporových strán) a H.. Q. V. - zaťa sporových strán, t.j. manžela svedkyne J.
V.. Predovšetkým svedkyňa Q. potvrdila, že aj iní susedia sporových strán potvrdili časté hádky (aj tzv.
nočné výbuchy v domácnosti sporových strán), ktoré nemienili ďalej znášať. Svedkyňa Q. potvrdila aj
to, že v dôsledku pomerov v domácnosti sporových strán našla spoločne so susedmi ubytovanie pre
žalobkyňu v ubytovacom zariadení pre týrané matky.

29. Všetky tieto okolnosti vedú k záveru, že samotné procesné riešenie problémov, ktoré vznikli medzi
sporovými stranami v tom zmysle, že trestné stíhania boli postúpené na priestupok a v priestupkovom
konaní nebolo konkrétne zavinenie žalovaného preukázané neznamená, že situácia v domácnosti
sporových strán mala charakter, ktorý nepresahoval bežné hádky v domácnosti ako to uzavrel súd prvej

inštancie.

30. V skutočnosti (v zmysle vyššie uvedeného), najmä z výpovede svedkov vyplýva, že charakter
správania sa žalovaného voči ostatným členom rodiny bol veľmi problematický a mohol dosiahnuť
intenzitu, ktorá spôsobila to, že sa stalo pre ostatných členov rodiny, t.j. najmä pre žalobkyňu, ďalšie

spolužitie so žalovaným neznesiteľným. Veľmi výpovedná je v tomto smere okolnosť, že žalobkyňa
musela vyhľadať aj útočisko v zariadení pre týrané matky. To znamená, že samotné výsledky
priestupkového konania (ktoré nasledovalo po trestnom konaní) nezobrazujú skutočné pomery v
domácnosti sporových strán.

31. Súd prvej inštancie sa však s týmito okolnosťami náležite nevyporiadal a nedal odpoveď v
odôvodnení svojho rozhodnutia na tieto závažné otázky a zistenia pokiaľ ide o negatívne správanie sa
žalovaného.

32.Pretopostupompodľa§389ods.1písm.b),c)CSPodvolacísúdzrušilrozsudoksúduprvejinštancie

vrátane súvisiacich výrokov o trovách konania a o zrušení uznesenia o neodkladnom opatrení a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

33. V novom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne vypočuť žalobkyňu ako sporovú stranu
zaúčelomzistenia,akýjecharaktervzťahovmedzisporovýmistranamivsúčasnostiaakýpostojzaujíma

žalobkyňa voči žalovanému. Súd prvej inštancie sa predovšetkým náležitým spôsobom vyporiada so
svedeckými výpoveďami, ktoré boli vo veci už zadovážené (v zmysle vyššie uvedeného) a posúdi
intenzitu správania sa žalovaného voči ostatným členom rodiny v závislosti na skutkových zisteniach,
ktoré možno z týchto svedeckých výpovedí vyvodiť. Rozhodnutie musí dať odpoveď na všetky podstatné
otázky nastolené v tomto konaní (pokiaľ ide o násilie zo strany žalovaného), čo sa doposiaľ nestalo.

34. Až po takto doplnenom dokazovaní a právnych úvahách bude možne vo veci zákonne rozhodnúť.

35. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania.36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).