Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319205281
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1319205281.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej a vo veci starostlivosti o maloleté deti V.:
N., narodená dňa XX.XX.XXXX P. C., narodený dňa XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Krátka 1,
Senec,detirodičov:matka-R.R.,N.F.XX.XX.XXXX,A.:B.X,M.A.P.Y.-J..Y.V.,N.F.XX.XX.XXXX,A.:

Š. XX, A., zastúpený JUDr. Laurou Biróovou, advokátkou, so sídlom: Klincová 37/B, Bratislava, v konaní
o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky voči uzneseniu Okresného
súdu Bratislava III, č.k. 38P/254/2019-24, zo dňa 28.októbra 2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/254/2019-24, zo dňa 28.októbra 2019,
p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 28.10.2019, č. k. 38P/254/2019-24 rozhodol, že otec
má právo stretávať sa s maloletými deťmi V.: N., N.. XX.XX.XXXX P. C., N.. XX.XX.XXXX nasledovne:
-každý párny kalendárny týždeň v roku, v čase od piatka od 18,00 hod. do nedele do 18,00 hod., s
výnimkou sviatkov a školských prázdnin,
-každý nepárny kalendárny týždeň v roku, v utorok v čase od 15,00 hod. do 17,00 hod., s výnimkou
sviatkov a školských prázdnin,

-počas Vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v školskom roku 2019/2020 v čase od
30.12.2019 od 10,00 hod. do 07.01.2020 do 18,00 hod,
s tým, že otec si maloleté deti prevezme v školskom a predškolskom zariadení, ktoré navštevujú a po
skončení styku ich odovzdá v mieste bydliska matky. V čase, keď sa maloleté deti nebudú nachádzať
v školskom a predškolskom zariadení, otec si ich prevezme v mieste bydliska matky maloletých detí.
Matke uložil povinnosť maloleté deti na styk riadne pripraviť. Vo zvyšku súd návrh otca zamietol. Súd

prvej inštancie zároveň určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vedené na súde prvej inštancie
pod sp. zn. 38P/254/2019.

2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom, doručeným súdu dňa 26.09.2019
sa otec maloletých detí domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bol upravený jeho

styk s deťmi. Zároveň rovnakým návrhom inicioval konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloleté deti pochádzajú z
mimomanželského vzťahu, pričom rodičia ukončili svoje spolužitie v marci 2019 s tým, že maloleté deti
zostali v osobnej starostlivosti matky. Otec sa v stručnosti vyjadril k dôvodom rozpadu partnerského
vzťahu s matkou detí a poukázal na to, že o maloleté deti sa vždy riadne staral. Po opustení spoločnej
domácnosti mu však matka neumožnila stretávať sa s deťmi tak, aby bol zachovaný rovnocenný vzťah

medzi deťmi a oboma rodičmi. Matka mu neumožnila styk s maloletými deťmi na viac, ako pár hodín
bez prespatia a neumožnila mu ani stráviť s deťmi čas počas letných prázdnin tohto roku. Dôvodila tým,že otec nemá pre deti vytvorené podmienky na prespatie, čo však nie je pravda. Nasťahoval sa totiž ku
svojej matke do zariadeného 4- izbového bytu, kde bývajú len oni dvaja, pre deti je tu tak dostatok miesta
a všetky podmienky na trávenie času. V tejto súvislosti požiadal o pomoc aj Úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny v Senci a absolvoval aj pohovor so psychologičkou, matka však nebola prístupná žiadnej
dohode, čo je zrejmé aj z listinných dôkazov, ktoré pripojil ku svojmu návrhu. S ohľadom na to, že matka
mu neumožňuje stretávať sa s maloletými deťmi mimo času, ktorý svojvoľne „vyhradí“, resp. na ktorý
mu udelí súhlas, neumožňuje maloletým deťom u otca prespávať, ako aj s ohľadom na incident, ku
ktorému došlo dňa 16.9.2019, kedy matka nedovolila maloletému C. prespať u otca napriek tomu, že

sa toho maloletý dožadoval, je nevyhnutné, aby na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej
boli pomery upravené formou neodkladného opatrenia, ktorým bude upravený styk otca s maloletými
deťmi. Naliehavosť dočasnej úpravy pomerov je daná tým, že konaním matky dochádza k odcudzeniu
medzi otcom a maloletými deťmi. Maloletý C. sa domáha stretávania sa s otcom, maloletú N. matka
už čiastočne zmanipulovala tak, že táto sa podriadila rozhodnutiam matky a koná v súlade s jej vôľou,
potláčajúc vlastné slobodné rozhodnutie. Bez nariadenia neodkladného opatrenia tak môže dôjsť k

devastácii vzťahu rodič - dieťa, čo môže mať negatívne následky na riadny vývin maloletých detí. Otec
mal za to, že je v najlepšom záujme maloletých detí, aby neboli do času rozhodnutia vo veci samej
od neho izolované a aby bola dočasnou úpravou pomerov zachovaná ich vzájomná väzba. Nie je totiž
možné, aby frekvencia a intenzita styku maloletých detí s otcom bola po dobu už viac ako pol roka
ponechaná na svojvôli matky, ktorý styk je nadôvažok nedostatočný a v neprospech maloletých detí.

3. Súd prvej inštancie z návrhu otca, obsahu spisových materiálov a po zvážení všetkých vyššie
uvedených skutočnosti dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný
a naliehavý právny záujem na jeho nariadenie je daný. Za daných okolností bolo potrebné upraviť
pomery medzi rodičmi maloletých detí N. P. C., v zmysle práva otca stretávať sa s deťmi. Súd prvej

inštancie zdôraznil, že každý rodič má právo budovať si vzťah so svojimi deťmi a podieľať sa na ich
výchove bez ohľadu na to, či rodičia spolu žijú alebo nie, ktoré skutočnosti je však možné docieliť len
pri realizovaní styku. Obaja rodičia majú tak svoje práva, ako i svoje povinnosti, pričom medzi základné
práva a povinnosti rodiča patrí právo, a zároveň aj povinnosť vykonávať starostlivosť o svoje deti, ktorá
v sebe zahŕňa právo rodiča stráviť so svojimi deťmi čas, ak má o to záujem. Ťažkosti pri realizácii styku

jedného rodiča s maloletými deťmi nemôžu spôsobovať obmedzenie tohto styku. Za predpokladu, že
medzi rodičmi je dohoda vylúčená, resp. nedá sa realizovať z dôvodu napr. nespolupráce jedného z
rodičov je potrebné, aby súd stanovil pravidlá a takto stabilizoval situáciu. Nie je možné opomenúť práva
rodiča, ktorý nemá deti vo svojej osobnej starostlivosti, na vzájomný styk, ktoré právo tak rodičovi, ale
predovšetkým maloletým deťom vyplýva zo zákona, a ktoré právo je potrebné a nevyhnutné v záujme

detí rešpektovať a byť pri realizácii tohto práva nápomocný. Súd prvej inštancie mal z obsahu spisového
materiáluzapreukázané,žeotecsapokúšalriešiťsituáciuajcestouorgánusociálnoprávnejochranydetí
v Senci, ako aj dohody s matkou detí, ktoré kroky však nateraz neboli úspešné a možno konštatovať, že
medzi rodičmi sú prítomné spory, ohľadom realizácie styku otca s maloletými deťmi. Súd prvej inštancie
vychádzal pri rozhodnutí aj z toho, že rodič, ktorý nevykonáva sústavnú osobnú starostlivosť o maloleté

deti nie je rodičom menejcenným, svoje rodičovské práva a povinnosti má právo uplatňovať a vykonávať
cestou realizácie styku s deťmi, ktoré právo musí byť rešpektované a jeho uplatňovanie a rozvíjanie
podporované. Matka je povinná rešpektovať právo otca na pravidelný kontakt s oboma deťmi a byť
realizácii tohto práva nápomocná tak, aby ho otec mohol nerušene vykonávať. Súd prvej inštancie
konštatoval, že rodičia zjavne v súčasnosti nie sú schopní dospieť v tejto otázke k dohode, bez zásahu

súdu a otec je v situácii, kedy je ohľadom svojho styku s maloletými deťmi závislý výlučne na vôli matky,
čo v spojení s narušenými vzájomnými vzťahmi medzi rodičmi a pravdepodobným obštrukčným konaním
matky v súvislosti s realizáciou styku otca s deťmi, nie je vhodné a ani žiadúce. Otec nemá upravený styk
s deťmi súdnym rozhodnutím a pri existujúcich nezhodách s matkou nemá oporu v súdnom rozhodnutí,
ktoré by mu zabezpečovalo aspoň minimálny kontakt s deťmi.

4. Proti uzneseniu podala matka odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 365 ods. 1, písm. f) CSP), a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
Uviedla, že otec účelovo vykreslil matku ako brániacu mu v stretávaní sa s deťmi. Poukázala na to,

že medzi rodičmi prebiehali mimosúdne rokovania o rodičovskej dohode, matka otcovi preposlala na
odsúhlasenie návrh odpovede na ním navrhnutú rodičovskú dohodu, vypracovaný jej advokátkou, ktorý
obsahoval určité zmeny, ktoré matka v rodičovskej dohode navrhovala. Otec sa vyjadril v tom zmysle,
že sa týmito zmenami budú s jeho advokátkou zaoberať. Okrem toho, aj v čase mimosúdnych rokovanísa deti s otcom stále stretávali, s tým, že matka rešpektovala fakt, že maloletá N. vyslovene odmietala
prespať v domácnosti otca, a maloletý C. tiež, s tým, že až v posledných dňoch (víkend 10.11. - 11.11.)
sa podarilo, že maloletý C. prespal v domácnosti otca 1 noc. Maloletá N. prespanie u otca stále odmieta.

V priebehu mimosúdnych rokovaní právna zástupkyňa otca podala návrh na úpravu práv a povinností k
maloletým deťom na súd, vrátane návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to napriek tomu, že
rodičia sa fakticky dohodli, a podľa (zatiaľ ústnej) dohody aj pri stretávaní sa otca s deťmi postupovali.
Dokonca aj po doručení neodkladného opatrenia matke otec potvrdil, že sa vedia dohodnúť, ustálili si aj
konkrétne termíny stretávania. Ohľadne podpisu rodičovskej dohody však uviedol, že musí počkať, kým

rodičovskú dohodu vypracuje jeho advokátka. Matka odmieta tvrdenia, že otec sa staral o maloleté deti,
zatiaľ čo matka chodievala po večeroch von za účelom stretávania sa so svojou známosťou. Dôvodom
rozpadu vzťahu boli nezhody rodičov, nerozumeli si, otec si našiel inú známosť, následne tiež matka.
Zostávali oficiálne spolu kvôli deťom. Ich spolužitie však nefungovalo, tak otec napokon opustil spoločnú
domácnosť. Tiež poprela tvrdenia, že by v domácnosti boli konflikty matky a starej matky maloletých
detí. Matka uviedla, že sa vždy o maloleté deti príkladne starala a robí tak dodnes s tým, že sa snaží

rešpektovať ich potreby a želania aj ohľadne stretávania sa s otcom. Poukázala na to, že maloleté deti
majú s otcom dobrý vzťah, sú však v prvom rade zvyknuté na prítomnosť matky, na jej domácnosť, neradi
sa od nej a z nej na dlhšie vzďaľujú, sú v pohode a v kľude, keď môžu byť doma. Matka uviedla, že chce
podporovať dobrý vzťah otca s deťmi, len je to podľa nej potrebné robiť postupne, rešpektujúc najlepší
záujem maloletých detí. Spočiatku ani jedno z detí nechcelo u otca prespať, hoci sa ich matka snažila

presvedčiť, aby to aspoň skúsili. Aktuálne sa to podarilo u maloletého C., ktorý prespal u otca v noci z
10.11. na 11.11.2019. Maloletá N. stále prespávať u otca odmieta, matka ju nemieni nútiť, a napokon ani
otec. Stretávanie s otcom teda funguje na základe dohody, konkrétne v mesiacoch október a november
2019 sa s deťmi stretol niekoľkokrát (jedenkrát prišlo aj k prespaniu mal. C. u otca), navštívili spolu
dvakrát kino, otec ich vyzdvihol aj zo školy a škôlky. Matka deti vždy riadne na stretnutie pripravila a

zbalilaimstravu(varenéjedlo),abytootecnemuselriešiťadeťomničnechýbalo.Domácnosťotcamatka
vybavila tiež náhradným oblečením pre deti a hračkami, aby sa v nej cítili dobre a pohodlne. Po dohode s
otcom matka zakúpila pre deti nové, najmä zimné oblečenie, ktoré má otec vo svojej domácnosti. Matka
odmieta tvrdenia, že manipuluje maloletou N., aby sa s otcom nechcela stretávať, resp. prespávať u
neho, matka apeluje na obe deti, aby trávili s otcom čas, vrátane prespania v jeho domácnosti, každé

dieťa je však iné a zvyká si na novú situáciu inak. Matka je toho názoru, že po spracovaní rozchodu
rodičov je potrebné poskytnúť deťom dostatok času na to, aby si zvykli na domácnosť otca. Matka
uvádza, že je v ďalšom konaní otvorená uzavretiu rodičovskej dohody v písomnej forme, a to tak aby
sa deti stretávali s otcom nasledovne: 1. víkend v mesiaci od piatku 16:00 h. do nedele 16:00 h., Každú
stredu od 15:00 h. - do 19:00 h., počas zimných prázdnin: od 27.12.2019 od 10:00 h. - do 31.12.2019 do

12:00 h, počas jarných prázdnin, počas letných prázdnin dva prvé júlové týždne a prvý augustový týždeň.
Matka uviedla, že s takouto dohodou otec maloletých detí súhlasil, len zatiaľ nedošlo k jej podpisu.
Obaja rodičia však postupujú pri stretávaní sa otca s deťmi podľa tejto dohody, a teda nepostupujú podľa
neodkladnéhoopatrenia,ktoréjevuvedenejsituáciiúplnebezpredmetné,nakoľkorodičiasaprispôsobili
potrebám detí a dohodli sa na vyhovujúcom stretávaní. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti matka

navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že tvrdenie matky, že otec podal návrh na úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v čase, keď medzi

rodičmi prebiehali mimosúdne rokovania o rodičovskej dohode je účelové a nekorektné. Otec podal
návrh dňa 25.9.2019, teda v čase, keď mu matka neumožňovala stretávať sa s maloletými deťmi, pričom
poukazuje na dva záznamy spísané na ÚPSV a R Pezinok, pracovisko Senec a na odpoveď matky -
SMS správu matky zo dňa 23.9.2019 na návrh na uzavretie rodičovskej dohody, ktorý matke predložila
právna zástupkyňa otca listom zo dňa 19.9.2019. Otec uvádza, že nakoľko zo SMS správy matky zo dňa

23.9.2019 vyplýva, že matka dohodu akceptovať nebude a s navrhovanou dohodou súhlasiť nemôže,
neostávalo mu nič iné, než podať návrh na súd. Otec poukazuje na to, že list právnej zástupkyne
matky adresovaný právnej zástupkyni otca (nedatovaný), ktorý tvorí prílohu odvolania matky, nebol
právnou zástupkyňou matky právnej zástupkyni otca nikdy doručený. Otec ďalej poukazuje na to, že
právna zástupkyňa matky prevzala zastupovanie (podľa priloženej plnej moci) až dňa 11.11.2019, teda

v čase keď už bolo doručené neodkladné opatrenie. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že v čase podania
návrhu na súd existovalo len zamietavé stanovisko matky (vo forme SMS správy) k návrhu rodičovskej
dohody predloženej matke právnou zástupkyňou otca. Otec uvádza, že matka svoj postoj ohľadne styku
maloletýchdetísotcomprehodnotilaažpodoručeníneodkladnéhoopatreniaaotcoviumožnilastretávaťsa s maloletými deťmi až po doručení neodkladného opatrenia. Je pravdou, že maloletá dcéra (na
rozdiel od maloletého syna) zo začiatku odmietala u otca prespávať, ale táto situácia sa zmenila po
podaní odvolania matky proti neodkladnému opatreniu a počnúc 48. týždňom roku 2019 sa styk otca

s maloletými deťmi realizuje v intenciách vykonateľného neodkladného opatrenia, teda v súčasnosti
prebieha styk otca s maloletými deťmi v súlade s vykonateľným neodkladným opatrením. Otec ďalej
rozporuje, že by uzavreli s matkou ústnu rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností
voči maloletým deťom a tvrdenie matky o jej uzavretí je nekorektné a zavádzajúce. Na základe vyššie
uvedených skutočností otec navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie, ako vecne správne potvrdil.

6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
CMP), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať

dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je
dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého

pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej
starostlivosti.

11. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom
sporovom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy

medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná,
že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav, a že sa neprimeraným
spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi, a že účastník nie je obmedzený
spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vo veciach
starostlivosti o maloletých sa prihliada v prvom rade na záujem maloletého dieťaťa a na skutočnosť, či

bez neodkladnej úpravy nehrozí ujma na jeho právach. Pri prijímaní neodkladného opatrenia, ktoré je
opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním
uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň
osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval

zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na
základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré
zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o
neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady

pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť.

12.Jenepochybné,žeúčelomneodkladnéhoopatreniajedočasneupraviťpomeryúčastníkov,čiužpred
začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú
dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a

tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie ako náhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu
definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí
byť osvedčený.13. Z obsahu spisu vyplýva, že deti sa nachádzajú v osobnej starostlivosti matky, potom čo otec opustil
spoločnú domácnosť. Otec sa pravidelne domáhal stretávania sa s deťmi, ktoré sa však realizovali v
rozsahu pre otca nedostatočnom. Otec situáciu ohľadom stretávania sa s deťmi riešil aj prostredníctvom

ÚPSV a R. Je zrejmé aj z odvolania matky a vyjadrenia otca, že obaja považujú za vhodnú inú frekvenciu
stretávania sa s maloletými. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, že
nie je žiadúce, aby frekvencia a intenzita styku maloletých detí s otcom bola po dobu už viac ako pol
roka ponechaná na svojvôli matky, ktorý styk je nadôvažok nedostatočný a v neprospech maloletých
detí. Odvolací súd má jednoznačne za to, že je v záujme maloletých dočasne upraviť ich styk s otcom

nakoľko, ako vyplýva z vyjadrenia matky a otca, rodičia sa na riadnom a pravidelnom stretávaní nevedia
dohodnúť. Matka síce uvádza, že uzavreli s otcom ústnu rodičovskú dohodu, avšak otec tieto tvrdenia
popiera, a preto súd nemôže konštatovať, že rodičia sa vedia na styku detí s otcom dohodnúť. Maloletí
sú vo veku, kedy sú schopné určite aj u otca prespať, nie je tu daný žiaden relevantný dôvod, pre ktorý
by maloletá N. u otca nemala prespávať, ani matka v odvolaní žiaden takýto dôvod neuvádza. Matka
síce v odvolaní uvádza, že nebráni otcovi v stretávaní sa s maloletými, avšak vyplýva z jej vyjadrení i

to, že presadzuje svoje predstavy o tom, kedy by sa mal otec s maloletým stretnúť. Matka navrhuje, aby
bežný styk otca s deťmi sa realizoval jeden víkend v mesiaci a každú stredu na pár hodín po škole, čo
sa javí ako nedostatočné. Odvolací súd dospel k záveru zhodne so súdom prvej inštancie, že je potrené
zastabilizovať pomery maloletých tým, že sa neodkladne upraví styk otca s maloletými tak, aby bol
zabezpečený pravidelný kontakt otca s maloletými, a to v dostatočnom rozsahu, tak aby bolo zachované

právo nie len otca, ale najmä maloletých detí na pravidelný a plnohodnotný kontakt s otcom, a aby mohol
ajotecrealizovaťprávonavýchovuastarostlivosťodeti.Odvolacísúdvpredmetnejvecipoukazujenačl.
41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;
deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je
zakotvenázásada,žeobajarodičiamajúspoločnúzodpovednosťzavýchovuavývojdieťaťa.Základným

zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku, respektíve o
zverení maloletého dieťaťa, má súd preto prihliadať na záujmy dieťaťa a na práva a povinnosti rodičov
podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa. Je potrebné si uvedomiť, že otec je rovnakým rodičom
ako matka, rola oboch rodičov je v živote detí nenahraditeľná. Otec je objektívne schopný zabezpečiť
osobnú starostlivosť o maloleté deti. Vyššie uvedené práva detí a otca môžu byť realizované práve

cez pravidelné stretávanie sa, čo zabezpečilo nariadené neodkladné opatrenie. Berúc do úvahy záujem
maloletých detí, ich právo na rovnocenný kontakt s oboma rodičmi a na práva a povinnosti rodičov
podieľať sa na výchove a starostlivosti o deti, dospel odvolací súd k záveru, že dočasná úprava styku
otca s maloletým je na čas do rozhodnutia vo veci samej v danom prípade vhodná. Svedčí o tom i
fakt, že po nariadení neodkladnej úpravy sa styk začal realizovať podľa úpravy v uznesení súdu prvej

inštancie. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne a právne
správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).