Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120202919
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8120202919.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: X. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. Y. XXX,
XXX XX O., právne zastúpený JUDr. Mgr. Radim Komka, LL.M., advokát, so sídlom Hlavná č. 27, 080 01
Prešov, proti žalovanej: B. Q., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Y. XXX, XXX XX O., F. U. XX, XXX XX F., právne
zastúpenej: JUDr. Zuzana Karaffová, advokátka, so sídlom Námestie slobody 50, 083 01 Sabinov, IČO

51 669 625, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov č.k. 20C/15/2020-16 zo dňa 3. marca 2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Mení uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„ I. Súd u k l a d á žalovanej, aby nevstupovala do rodinného domu nachádzajúceho sa v obci Y., kat.
úz. Y., okres F., zapísaného na LV XXX, stojaci na parcele XX/X - zastavané plochy a nádvoria, súpisné
číslo XXX ako aj na parcelu XX/X - záhrada.

II. Súd u k l a d á žalovanej, aby sa nepribližovala k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.
III. Zákaz priblížiť sa k žalobcovi sa nevzťahuje na procesné úkony, ktoré budú nariadené súdom v
konaní vo veci samej alebo inými orgánmi štátnej a verejnej správy.
IV. Súd u k l a d á žalovanej písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciu alebo inými prostriedkami
nekontaktovať žalobcu.
V. Súd u k l a d á žalobcovi, aby podal proti žalovanej žalobu o vylúčenie žalovanej z užívania rodinného

domu, a to v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia, na Okresný súd Prešov.
VI. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia..“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 324 odsek 1, § 325 odsek 1, 2 písm. e/ a h/, § 326
odsek 1, 2, § 328 odsek 1, 2, § 329 odsek 1 a 2, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „C.s.p.“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca návrhom, doručeným súdu dňa 02.03.2020,
žiadal, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal žalovanej vstupovať do rodinného
domu nachádzajúceho sa v obci Y., kat. úz. Y., okres F., zapísaného na LV XXX, stojaci na parcele
XX/X - zastavané plochy a nádvorie, súpisné číslo XXX ako aj na parcelu XX/X - záhrada, priblížiť

sa k žalobcovi a písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne
kontaktovať žalobcu. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo so žalobkyňou uzavrel dňa 19.08.2000.Za obdobie posledných mesiacov roka 2019 a mesiacov január 2020 manželské nezhody vyúsťovali až
do fyzických útokov manželky voči nemu a to najmä bitím, kopaním a hryzením po rôznych častiach
tela. Takéto jej správanie už bolo neznesiteľným a preto sa celú situáciu rozhodol riešiť rozvodom

manželstva a úpravou styku k maloletej dcére S., ktorá je často svedkom násilného správania žalovanej.
Dňa 28.01.2020 podal návrh na rozvod. Dňa 21.02.2020 pri pracovnej ceste z obce Y. v smere na F. ho
žalovaná sledovala svojím osobným motorovým vozidlom, pričom s týmto prešla do protismeru blokujúc
a obmedzujúc ostatných účastníkov cestnej premávky tak, že sa rútila čelne smerom na jeho vozidlo,
kde mal vo vozidle 2 zamestnankyne obecného úradu Y., pričom ich zablokovala, vystúpila z vozidla,

išla smerom ku žalobcovi a vykrikovala invektívy voči jeho osobe. Následne zavrel okno, obišiel ju a
pokračoval ďalej v smere jazdy. Po príchode domov, už žalovaná čakala v rodinnom dome v Y. a pred
maloletou dcérou mu začala nadávať do „kokotov, chujov, že ho zabije" a následne po ňom začala
hádzať predmety, ktoré jej prišli pod ruku a to: vázy, svietniky, fotorámiky a kus dreva od kozubu, pričom
potom ho začala fyzicky napádať. V minulosti sa stalo, že ho išla udrieť kutáčom, kde sa pred jej útokmi
zavrel v izbe a žalovaná v návale zlosti týmto kutáčom zarúbala do dverí izby, v ktorej sa nachádzal. Toto

všetko sa udialo pred očami maloletej dcéry vo vstupnej hale s prechodom do obývačky. Po tomto bol
nútený obrátiť sa na políciu z dôvodu obavy o život a zdravie a taktiež o život a zdravie dcéry. Žalovaná
mu denno-denne vyvoláva aj 30-40x pričom ak jej nedvihne tak mu píše správy. Vyvoláva aj v nočných
hodinách a takýmto spôsobom taktiež zasahuje do jeho telesnej alebo duševnej integrity, ktorú takýmto
svojím konaním ohrozuje. Po príchode polície dňa 21.02.2020, mu na odporúčanie staršieho referenta

bolo oznámené, aby vec riešil oznámením na príslušnom OR PZ v F., čo aj urobil a toho istého dňa
starší referent jeho oznámenie prijal a vo veci rozhodol tak, že žalovanú na základe skutkových okolností
vykázali zo spoločného obydlia vzťahujúce sa na priestor rodinného domu v obci Y. č. XXX na dobu
10 dní.

4. Žalobca ku svojmu návrhu pripojil potvrdenie o podaní oznámenia k priestupku, potvrdenie o vykázaní
zo spoločného obydlia vydané OR PZ SR OO F. - U. zo dňa 21.02.2020 a výpis z listu vlastníctva č.
XXX. Podľa predloženého potvrdenia zo dňa 21.02.2020 podal žalobca oznámenie k priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch, týkajúce sa slovného a
fyzického útoku na jeho osobu zo strany žalovanej. Z potvrdenia o vykázaní vyplýva, že žalovaná bola

dňa 21.02.2020 o 18:30 vykázaná zo spoločného obydlia ohrozenej osoby (žalobcu)

5. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
mal zato, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Žalobca dostatočne opísal
rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Zo žalobcom preložených

dôkazov vyplýva hrubé správanie žalovanej voči žalobcovi, vyhrážky zabitím, čoho dôsledkom bolo
to, že žalobca podal oznámenie k priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a žalovaná bola dňa
21.02.2020 o 18:30 vykázaná zo spoločného obydlia ohrozenej osoby (žalobcu). Súd má za to, že
nie je dôvod spochybňovať tvrdenie žalobcu, že má vážne obavy o svoj život a zdravie, už aj s
poukazom na to, že žalovaná je jeho manželka. Ak žalobca subjektívne pociťuje hrozbu z násilného

chovania a ohrozovania zo strany žalovanej s prihliadnutím k predchádzajúcim skúsenostiam s ním
a vzhľadom k tomu, že tvrdené skutočnosti netreba preukazovať, ale postačuje ich osvedčenie,
nie je namieste námietka, že žalobca tvrdené skutočnosti nepreukázal. (viď uznesenie Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 1247/08). Súd považoval za potrebné zdôrazniť, že neodkladné
opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Pred

nariadením neodkladného opatrenia preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia.
Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Žalobca
predloženými listinnými dôkazmi podľa názoru súdu dostatočne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku.

Preukázané násilné správanie zo strany žalovanej spočívajúce v psychickom násilí, ale aj fyzickom
násilí, nepochybne dostatočne osvedčuje dosiahnutie takého stupňa intenzity, ktorý objektívne znamená
neakceptovateľnosť ďalšieho spolužitia s takouto osobou. V záujme ochrany žalobcu má súd za to,
že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým bude žalobca preventívne chránený tým, že
žalovaná nemôže dočasne vstupovať do domu, v ktorom spolu so žalobcom býva. Z vyššie uvedených

dôvodov súd zakázal žalovanej priblížiť sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov a písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať žalobcu. Týmto súd
poskytnežalobcoviochranupredmožnýmbudúcimnegatívnymkonanímzostranyžalovanejažalovanej
zároveň za predpokladu rešpektovania zákazu nariadeného týmto neodkladným opatrením nijaká ujmanevznikne. Vzdialenosť zákazu priblíženia sa je podľa názoru súdu dostačujúca na prevenciu ďalších
prípadnýchútokovžalovanejazároveňneprimeraneneobmedzujeslobodujejpohybu.Totoobmedzenie
sanevzťahujenasituácie,keďžalobcadásúhlasnato,abysažalovanápriblížilaajnabližšiuvzdialenosť

a rovnako sa nevzťahuje na situácie, keď sa má žalobca a žalovaná ocitnúť spolu v budove súdu
alebo iného orgánu verejnej moci. Súd považoval za dôležité uviesť, že na účely konania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce osvedčenie rozhodných skutočností, ktoré je
potrebné odlišovať od ich preukázania. Osvedčenie tvrdených skutočností nekladie také požiadavky na
formálny postup pri dokazovaní týchto skutočností ako je tomu v prípade konania vo veci samej.

6. Súd uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia žalobu vo veci
samej, nakoľko z povahy nariadeného neodkladného opatrenia vyplýva, že má len dočasný charakter.
V prípade, ak žaloba nebude podaná v uvedenej lehote, súd v zmysle § 336 ods. 3 C.s.p. aj bez návrhu
uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 v spojení s ustanovením § 262 odsek 1 C.s.p.

8. Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. l písm.
d), f), g), h) C.s.p. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne. Uviedla, že v novembri

roku 2019 sa so žalobcom dohodli na tom, že žalobca podá návrh na rozvod manželstva, a zároveň,
že žalovaná sa odsťahuje zo spoločnej domácnosti, z dôvodu, aby sa medzi nimi viac nestupňovalo
napätie, ktoré nemalo dobrý vplyv na deti. Žalovaná sa v januári odsťahovala do prenajatého bytu v
F.. Do času, pokiaľ jej nebol doručený návrh na rozvod nežili v spoločnej domácnosti, ale komunikovali
so žalobcom relatívne dobre. Dňa 21.02.2020 bol žalovanej doručený návrh na rozvod manželstva,

spolu s predvolaním na výsluch vytýčený na deň 26.02.2020 o 11.30 hod. (I.), pričom o 13.30 hod.
už malo byť pojednávanie vo veci samej, na ktorom mal súd schváliť dohodu rodičov a rozviesť
manželstvo. Po preštudovaní návrhu na rozvod zostala prekvapená a nahnevaná vzhľadom k tomu,
že žalobca uviedol ako dôvod návrhu údajnú neveru žalovanej, čo je podľa žalovanej absolútna lož.
Chcela konfrontovať žalobcu, nedvíhal jej telefón, išla za ním domov. Došlo k hádke, pričom podľa

jej tvrdenia ho nikdy fyzicky nenapadla. Domnieva sa, že išlo o bežnú hádku medzi manželmi resp.
medzi manželmi v rozvodovom konaní. Avšak po jej odchode žalobca privolal políciu, a teda hliadka
bola privolaná až po odchode žalovanej z predmetného rodinného domu. O tom čo žalobca uviedol
príslušníkom PZ nemá vedomosť, vzhľadom k tomu, že žalovaná už bola odídená, avšak absolútne
odmieta tvrdenia, že ho fyzicky napadla. Dňa 25.02.2020 ju kontaktovali z Okresného riaditeľstva PZ v

F., odboru poriadkovej polície, obvodné oddelenie PZ F.-U., aby sa dostavila "niečo podpísať". Keď sa
tam dostavila, odovzdali jej potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, pričom však trvali na tom, že
jej zabezpečia prevoz na psychiatrické oddelenie, kde sa má "dať dobrovoľne hospitalizovať", čomu som
sa podriadila, vzhľadom k tomu, že bola skutočne psychicky vyčerpaná z udalostí posledných mesiacov
a najmä dní. Absolútne odmieta tvrdenia, že fyzicky napáda manžela, odmieta, že by ho bila, kopala

alebo hrýzla ....to nie je ani možné vzhľadom k tomu, že má necelých XXX cm a cca XX kg, on má XXX
cm a XX kg, je v dobrej telesnej kondícii. Celý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považuje
za klamlivý a zavádzajúci. Nariadenie predmetného neodkladného opatrenia považuje za bezdôvodné
obmedzovanie vstupovať do vlastnej nehnuteľnosti, a bezdôvodné obmedzovanie stretávania sa so
svojimi dcérami. Zároveň poukázala na to, že žalobca navštívil žalovanú v jej prenajatom byte z

dôvodu rozhovoru o spoločnom majetku. Taktiež poukazuje na to, že pri telefonických volaniach svojim
dcéram, preberá hovor žalobca a komunikuje s ňou, naposledy dňa 29.03.2020 v nedeľu a teda v čase
už vykonateľného rozhodnutia (neodkladného opatrenia). Podľa žalovanej zmätočnými, nepravdivými,
zavádzajúcimi tvrdeniami uvedenými v návrhu nemohol a ani neosvedčil dôvodnosť trvania jeho nároku,
vzhľadom k tomu, že nárok žalobcu neexistuje. Absolútne odmieta, že je vykresľovaná ako páchateľ

násilného chovania voči žalobcovi. Žalobca je verejne činnou osobou, je starostom obce, a bývalým
policajtom, preto podľa žalovanej má množstvo kontaktov. S rozvodom manželstva žalovaná súhlasí,
avšak nemôže dopustiť, aby ju žalobca svojim cieleným konaním postupne zbavoval práv a to k dcéram,
domu a k majetku, podnikaniu. Uviedla, že práve konanie žalobcu vykazuje znaky psychického nátlaku
na jej osobu, s cieľom postupnej diskreditácie jej osoby v snahe zbaviť ju natrvalo ako manželku, matku,

spolupodnikateľku bez toho, aby mal žalobca výčitky, že jej "pád" zavinil on.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mupredchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre jeho zmenu
(§ 388 C.s.p.).

10. Podľa ustanovenia § 326 odsek 1 a 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z

nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa ustanovenia § 132 odsek 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh.

12. Podľa ustanovenia § 325 odsek 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa odseku 2 písm. e) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala

dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

Podľa odseku 2 písm. g) C.s.p., písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená.

Podľa odseku 2 písm. h) C.s.p., sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene
približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

13. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia

je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
prerozhodovanieonávrhunaneodkladnéopatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. (Pozri Uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010)

14. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových

okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010)

15. Z obsahu odvolania žalovanej vyplýva, že na základe spoločnej dohody žalobcu/manžela a

žalovanej/manželky, sa v januári 2020 žalovaná odsťahovala zo spoločnej domácnosti do prenajatého
bytu v F.. Taktiež priznala, že niekedy konala impulzívne a v deň, kedy došlo k incidentu, dňa 21.02.2020,
došlo k vzájomnej hádke medzi žalovanou a žalobcom, ktorá bola dôsledkom uvedených skutočností v
návrhu na rozvod, v neprospech žalovanej.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil listiny,
a to Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 21.02.2020, vydané Okresným riaditeľstvom
PolicajnéhozboruvF.,odborporiadkový(č.l.7súdnehospisu)aPotvrdenieORPZvF.otom,žežalobca
podal oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 46 odsek 1 písm. e) zákona
č. 372/1990 Zb. zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch, týkajúceho sa slovného a fyzického

útoku žalovanej voči žalobcovi (č.l. 5 súdneho spisu).

17. Z obsahu týchto potvrdení nevyplývajú skutočnosti, ktoré opísal žalobca vo svojom návrhu, a to,
že je ohrozený jeho život a zdravie. Obsahom týchto potvrdení, je deklarácia skutočností o tom, že boložalobcom podané oznámenie o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu žalovanou a
potvrdenieotom,žežalovanábolavykázanázospoločnejdomácnosti.Podľaust.§325odsek2písm.e)
sa strane môže uložiť, aby nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej

je dôvodne podozrivá z násilia. Odvolací súd má za to, že žalobca neosvedčil skutočnosti, na základe
ktorých by bolo možné obmedziť jedno zo základných ľudských práv, vlastnícke právo žalovanej.

18. Súd pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia musí zohľadniť aj tú skutočnosť, že v konaní o
neodkladnom opatrení je povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia

neodkladného opatrenia, ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Strana,
voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje preto môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné
opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov.

19. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z
násilia na navrhovateľovi. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné

hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického
násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (v
pozícii svedka incidentu) a pod (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok, 1. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2017, s. 1091
- 1103).

20. V uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5?M Cdo 10/2012 zo dňa 15. októbra
2012 najvyšší súd konštatoval cit.: „Aplikácia predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods1 písm. g)
OSP [§ 325 ods. 2 písm. e) CSP] je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia
problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu

vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej
nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak
sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a
zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. Násilie možno vo všeobecnosti
definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo

skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok, alebo
má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, maldevelopment a podobne.
Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek
spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane
zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo

poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie,
ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa
násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci
páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva
častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete.

Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty.
- Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a
sexuálneho nátlaku.
- Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije
prevahu moci.

- Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť
niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach.
- Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a
psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
- Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.

Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je
zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
- Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie.
- Násilím je aj nezabránenie násiliu.
Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho

základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania,
ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu.“21. Na základe predložených skutočností odvolací súd má za to, že žalobcom opísané fyzické a
psychické násilie zo strany žalovanej nevykazuje znaky takej intenzity, ktoré by zakladalo potrebu
nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého sa žalobca domáhal.

22. K odvolacej námietke žalovanej o doručovaní uznesenia odvolací súd uvádza: Z obsahu spisu
(č.l. 20) vyplýva, že uznesenie sp.zn. 20C/15/2020-16 bolo doručované súdom I. inštancie žalovanej na
adrese U. XX, F. dňa 6.3.2020. Zásielka nebola doručená z dôvodu, že adresát je neznámy, preto súd
I. inštancie opätovne doručoval na adresu trvalého pobytu žalovanej, kde si listinnú zásielku prevzala

dňa 30.03.2020 (č.l. 19).

23. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd zato, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je dôvodný a preto postupom podľa § 388 C.s.p. napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

24. Vo výroku napadnutého uznesenia, bolo žalobcovi uložená povinnosť podať žalobu o vylúčenie
žalovanej z užívania rodinného domu v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Odvolací súd dopytom
na súde I. inštancie zistil, že žaloba bola žalobcom podaná dňa 23. marca 2020 evidovaná pod sp. zn.
20C/21/2020. S námietkami, ktoré uviedla odvolateľka v podanom odvolaní a smerujú ku konaniu vo
veci samej sa vysporiada súd I. inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 odsek 1 C.s.p.
súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).