Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 19Pc/115/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218211505
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Glezgo

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:7218211505.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci navrhovateľa: B. R., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom A. A. XXX, v konaní o návrhu na zapretie otcovstva voči maloletému dieťaťu:
V. R., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: U. práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice, Staničné nám.9, Košice, dieťa rodičov: M. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, K. a B. R.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. A. XXX, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že B. R., nar. XX.X.XXXX nie je otcom maloletého V. R., nar. X.X.XXXX matke M. R., nar.
XX.XX.XXXX.

II. Matka je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok vo výške 66 € do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným na súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal určenia, že nie je otcom
maloletého. Uviedol že s matkou boli manželia, rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. XP/
XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX bolo manželstvo rodičov rozvedené. V. sa matke narodil X.X.XXXX, t.j. do
tristo dní od rozvodu manželstva, preto bol v rodnom liste uvedený ako otec. Nemôže byť biologickým
otcom maloletého, pretože v rozhodnom čase pre splodenie spolu rodičia intímne nežili. Matka sa netají
tým, že biologickým otcom maloletého je R. D., nar. XX.XX.XXXX.

2. Uznesením zo dňa XX.X.XXXX ustanovil súd maloletému kolízneho opatrovníka, Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny, v Košiciach, ktorý odporučil návrhu vyhovieť.

3. Uznesením zo dňa XX.X.XXXX súd navrhovateľovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

4. Matka návrh riadne prevzala dňa X.X.XXXX, k návrhu sa nevyjadrila.

5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom sa navrhovateľ ani matka bez
ospravedlnenia nezúčastnili. Súd preto pojednával v súlade s ust. § 180 CSP v ich neprítomnosti. Na
pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka a listinnými dôkazmi, pričom
zistil nasledovný skutočný stav:

6. Navrhovateľ je zapísaný ako otec maloletého V. R., narodeného X.X.XXXX. Maloletý sa narodil do

tristo dní od rozvodu rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu D. nad Hronom sp.zn.
XP/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. V rozhodnom čase pre splodenie maloletého spolu rodičia nežili v
spoločnej domácnosti ani sa spolu intímne nestýkali.7. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie v domácnosti matky, ktorá má v osobnej starostlivosti okrem
maloletého V. ešte ďalšie dve maloleté deti. Matka kolíznemu opatrovníkovi potvrdila, že je vylúčené,
aby navrhovateľ bol biologickým otcom maloletého V., preto s návrhom súhlasí. Otcom maloletého je R.

D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý v osobnom rozhovore s kolíznym opatrovníkom uvedenú skutočnosť potvrdil
a uviedol, že chce byť zapísaný aj v rodnom liste.

8. Vykonaným dokazovaním zistený skutočný stav súd právne posúdil nasledovne:

9. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou
stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre
jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných
jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne

opatrenia.

10.Vzmysleust.čl.7Dohovorukaždédieťamáprávopoznaťsvojichrodičovaprávonaichstarostlivosť.

11. Konanie o zapretie otcovstva je konaním, ktoré je procesne upravené zákonom č. 161/2015 Civilný
mimosporový poriadok ( CMP) za použitia zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok ( CSP) a
hmotnoprávne zákonom č. 36/2005 Z.z. o rodine (ZOR).

12. Podľa ust. § 1 a § 2 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v

tomto zákone. Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku,
ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako
návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z
povahy veci nevyplýva inak.

13. V zmysle ust. § 105 písm. c), § 106 a § 107 CMP konanie o zapretí otcovstva je konaním o určení
rodičovstva, miestne príslušným súdom je súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko a konanie môže
začať len na návrh.

14. V zmysle ust. § 108 ods. 3 CMP účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž,

ktorého otcovstvo má byť zapreté.

15. Vykonaným dokazovaním má súd za nepochybne preukázané, že navrhovateľ nie je otcom
maloletého. Na uvedenej skutočnosti sa obaja rodičia zhodli, obaja potvrdili, že v čase rozhodnom
pre počatie dieťaťa spolu nežili ani sa intímne nestýkali, preto je otcovstvo navrhovateľa vylúčené.

Vychádzajúc z uvedeného súd v súlade s cit. ust. zákona návrhu vyhovel.

16. Konanie o určenie rodičovstva, ktorým konaním je aj konanie o zapretie otcovstva podlieha súdnemu
poplatku vo výške 66€ ( položka č. 9 sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb.). Podľa ust.
§ 2 ods. 2 cit. zákona ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel,

zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je
tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod
manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo
ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

17. V danom prípade súd navrhovateľovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov, preto v súlade s cit.
ust. zákona uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok matke.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.Odvolanie môže podať ten účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v

prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia

o odvolaní.

Podľa §63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné
návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil .