Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108216870
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8108216870.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: U. Š., O.. XX.XX.XXXX,
V. U. XX, XXX XX P., právne zastúpenej JUDr. Rastislavom Stanekom, advokátom, Mukačevská 19,
Prešov, proti žalovaným X/ L. V., O.. XX.XX.XXXX, 2/ B. V., O.. XX.XX.XXXX, D. V. D. XX, obaja právne
zastúpení JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom, Hlavná 19, Prešov, o určenie vlastníckeho práva, o

odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 20C/180/2008-211 zo dňa 10. 10. 2016
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva,
pričom poukázal na to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil, cit.:
„Žalobkyňa sa po zmene žaloby domáhala určenia, že časť pozemku vo výmere X.XXX m2 vytvorenej
geometrickýmplánomzparcielKN-C,parc.č.XXovýmereXXXm2,druhpozemku:zastavanéplochya
nádvoria a parc. č. XX o výmere X.XXX m2, druh pozemku: záhrady zapísané na liste vlastníctva č. XXX,
kat. úz. D., obec D., okres P., vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom je vo výlučnom

vlastníctve žalobkyne a to podľa jednej z troch alternatív uvedených v znaleckom posudku. Žalobkyňa
svoj nárok odvodzovala od skutočnosti, že v roku 1930 došlo k reálnemu rozdeleniu pozemkov.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu sú vedené ako podielový spoluvlastníci parc. č.
XX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XX o výmere X.XXX
m2, druh pozemku záhrady zapísané na liste vlastníctva č. XXX. Žalobkyňa vlastnícke právo uplatnila
titulom reálnej deľby v roku 1930. Medzi stranami táto skutočnosť nebola sporná a vyplynula aj z

rozsudku 9C/74/1998. Sporné však bolo v akom rozsahu a výmere pripadla nehnuteľnosť právnemu
predchodcovi žalobkyne. Taktiež žalovaní namietali, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudli na
základe vydržania, pričom svoju dobromyseľnosť odvodzovali od kúpnej zmluvy zo dňa 2.2.1956
Bolo teda na žalobkyni, aby preukázala, že k reálnej deľbe došlo v takom rozsahu ako žiada určiť.
Žalobkyňažiadalaurčiť,žejevýlučnouvlastníčkouideálnejpolovicenehnuteľnosti,t.j.X.XXXm2pričom,
kde by sa táto plocha mala nachádzať, ponechala na súd výberom z troch alternatív. Už táto samotná

skutočnosť, že žalobkyňa necháva na súd, aby tento vybral plochu, je dôvodom na zamietnutie žaloby,
keďže nie je v konaní preukázané, aby akákoľvek z alternatív zodpovedala reálnej deľbe z roku 1930.
Nepreukázali to ani výpovede strán a svedkov v konaní 9C/74/1998 a ani listinné dôkazy. Žalobkyňa vo
svojich vyjadreniach poukazovala hlavne na výmery pozemkov, pričom neprodukovala žiadne dôkazy,
ktoré by preukázali, aká časť nehnuteľnosti po reálnej deľbe pripadla jej právnemu predchodcovi, resp.
kde sa plocha, ktorá pripadla právnemu predchodcovi žalobkyne na parc. č. XX a XX nachádza. Taktiež

nebolo preukázané, aby právny predchodca žalobkyne práve túto časť nehnuteľnosti užíval, keď súd
poukazuje aj na čestné vyhlásenia I. P., L. F. a L. V..Pôvodní žalobcovia v podanej žalobe taktiež tvrdili, že právny predchodca žalobkyne nadobudol
vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti titulom vydržania. V konaní však nebola preukázaná držba
nehnuteľnosti ako jedna z podmienok vydržania.

Podľa názoru súdu žalobkyňa v tomto konaní o určenie vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam nepreukázala ani naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ CSP (§ 80 písm.
c) OSP).. V žalobe pôvodní žalobcovia uvádzali naliehavý právny záujem o určení, že nehnuteľnosť
patrí do dedičstva. V priebehu konania však došlo k zmene žaloby, pričom naliehavý právny záujem o
určenie, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti už žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala..

Keďže zo strany žalobkyne iné návrhy na doplnenie dôkazov neboli súdu nezostávala iná možnosť ako
žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zamietnuť.

3. Súd vec právne posúdil v zmysle ust. § 137 CSP, § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 134 ods.
1, 3 Občianskeho zákonníka.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 CSP, keď priznal úspešným žalovaným
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni.

5. Proti citovanému rozsudku bolo podané v zákonnej lehote odvolanie zo strany žalobkyne s poukazom
na skutočnosť, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj zo skutočnosti,

že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť,
že cieľom tohto konania bolo určiť presný priebeh hranice, ktorý by zodpovedal reálnej deľbe pozemkov,
nakoľko v súčasnosti sú strany sporu zapísaní ako podieloví spoluvlastníci u parciel č. XX a XX, každý
po 1 /2. Žalobkyňa sa domáhala vypracovania geometrického plánu, ktorými by došlo k reálnej deľbe
pozemkov, ako to opísal Okresný súd Prešov v rozsudku sp. zn. 9C/74/1998. Z vtedy vykonaného

dokazovania vyplynulo, že hranica medzi pozemkami viedla po medzi, ktorá už dnes nie je viditeľná, no v
tejto časti pozemku je postavený dom, po kúpe pozemkov žalovanými v roku 1983. Preto je spravodlivé,
aby konkrétna hranica medzi pozemkami, parc. č. XX a XX bola vytvorená tak, aby zodpovedala výške
jej spoluvlastníckych podielov. V konaní nebolo preukázané, že žalovaní užívali obe parcely, a preto
nemohlibyťvdobrejvierevosvojichnámietkach,ktoréuvádzalivzhľadomnanadobudnutievlastníckeho

práva vydržaním. Nie je sporné, že došlo k reálnej deľbe pozemkov medzi X. a V. v minulosti, ktorá
sa však nepremietla do písomnej dohody, ktorá by bola podkladom pre zápis v evidencii nehnuteľnosti.
Poukázala na výsledky konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 13C/199/2007, kde
sa otec žalobkyne L. X. a L. V. dohodli na zrušení podielového spoluvlastníctva k parcele č. XXX/X a č.
XXX/X tak, že do výlučného vlastníctva Jána Vaška pripadla novovzniknutá parcela XX/X a do výlučného

vlastníctva L. V. novovzniknutá parcela o výmere č. XX/XX. Jednalo sa o „tretí a štvrtý pozemok“, ktoré
boli spomínané v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/74/98, teda ak v takomto konaní bolo vyporiadané
súdnym zmierom, podielové spoluvlastníctvo, je teda zrejmé, že aj predmet sporu v tomto konaní je
možné takýmto spôsobom vyporiadať. Z týchto dôvodov je dôvodné, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok, resp. zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

6. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že odvolacie námietky sú neopodstatnené a právne
irelevantné. Poukázali na to, že došlo k minulosti k reálnej deľbe za platnosti Uhorského obyčajového
práva a bolo preukázané, že pôvodné nehnuteľnosti boli rozdelené medzi dve vetvy pôvodných

predchodcov, a to rodinu V., M. a rodinu X.. Pred rokom 1956 došlo k zámene štyroch častí tak, aby
sa vytvorili dve časti nehnuteľností, v ktorých jedna časť bude užívať rodina X. a druhú časť rodina V..
Následne došlo k odpredaju tejto nehnuteľnosti, a to medzi žalovanými a ich právnymi predchodcami,
pričom táto zmluva však nebola podkladom pre zápis v katastri. O tom, že k dohode došlo svedčí fakt, že
bol postavený rodinný dom žalovaných, ktorého postavenie nikto nespochybňoval. Nemožno súhlasiť

s názorom žalobkyne, že deľba podľa geometrického plánu zodpovedá reálnej deľbe uskutočnenej za
života právnych predchodcov strán. Podľa ustálenej súdnej praxe dobrá viera držiteľa, ktorá je daná so
zreteľom na všetky okolnosti veci sa musí vzťahovať i k titulu, na základe ktorého sa držitelia domnievali,
že vzniklo vlastnícke právo. Takýto titul však nemusí byť daný, stačí, že držiteľ je so zreteľom k všetkým
okolnostiam v dobrej viere, že takýto titul tu je. Ide o tzv. „titulus putativus“. Žalovaní teda užívali v dobrej

viere nehnuteľnosti, na ktorých bol postavený ich rodinný dom, a to na základe kúpnej zmluvy. Tak ako
tvrdí žalobkyňa, reálna deľba medzi rodinami X. a V. neprebehla, a preto je dôvodné rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdiť.7. Žalobkyňa k podanému vyjadreniu reagovala podaním zo dňa 13. 03. 2017, v ktorom poukázala na
historický vývoj vlastníckych vzťahov k predmetným parcelám a poukázala na skutočnosť, že vzhľadom
na závery dokazovania vykonaného v konaní 9C/74/1998 je dôvodné určiť vlastnícke právo žalobkyne k

novovytvorenej parcele č. XX/X v zmysle alternatívy č. 1 znaleckého posudku znalca pribratého v konaní
a naďalej poukazovala na svoje vyjadrenia.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2

CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. Preskúmateľnosť rozhodnutia je porušením práva strany sporu na spravodlivý proces a pokiaľ neboli
dané zo strany súdu prvej inštancie odpovede na tieto otázky, došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, čím je daný dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP.

12. Odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok s poukazom na jeho nepreskúmateľnosť, nakoľko súd prvej
inštancie nezistil skutkový stav vo veci. Vymedzenie skutkového stavu obmedzil na citáciu svedeckých

výpovedí svedkov vypočutých v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/74/1998, čím zaťažil svoje rozhodnutie
nepreskúmateľnosťou.

13. Z vyššie uvedených dôvodov preto bude úlohou súdu prvej inštancie úplne a jasne zistiť skutkový
stav a následne pokiaľ súd prvej inštancie pristúpil k pribratiu znalca do konania, je dôvodné, aby pre

spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu bola do budúcna ich sporná otázka ohľadom
podielového spoluvlastníctva vyriešená definitívne tak, aby sa odstránili možnosti vzniku ďalších sporov
medzi nimi. Preto bude úlohou súdu prvej inštancie zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo (tento
závervyplývazobsahužaloby,apretosúdniejeviazanýnavrhovanýmpetitom,nakoľkojenutnéposúdiť
obsah podania). Súd prvej inštancie nemôže byť viazaný rozsudkom Okresného súdu Prešov vedeného

pod sp. zn. 9C/74/1998, kde síce došlo ku konštatácií reálneho rozdelenia, no táto konštatácia bez
špecifikácie hranice, resp. hraníc, v ktorých bolo podielové spoluvlastníctvo vyporiadané je nejasná a
nezrozumiteľná. Zároveň so záverov konania vedeného pod sp. zn. 13C/199/2007 ešte konaného s
právnymi predchodcami strán sporu vyplýva, že je možné reálne rozdelenie predmetných rozhodnutí
medzi stranami sporu tak, aby toto zodpovedalo spravodlivosti, ako aj miere usporiadania vzťahov

strán sporu. Z týchto dôvodov bude úlohou súdu prvej inštancie vybrať jednu z troch alternatív, pričom
z doposiaľ vykonaných dôkazov zrejme vyplýva, že alternatíva č. 1 je alternatívou, ktorá sa najviac
približuje stavu, resp. reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti medzi právnymi predchodcami strán sporu, aj
vzhľadom na skutočnosť, že vzhľadom na časový odstup od obdobia 30.rokov minulého storočia, kedy
malo dôjsť k tejto reálnej deľbe zrejme už nebude možné presne ustáliť rozsah užívania jednotlivých

parciel právnymi predchodcami strán sporu, je spravodlivé, aby strany sporu mali určené vlastnícke
právo k tým častiam parciel, v ktorých sú podielovými spoluvlastníkmi tak, ako to zodpovedá ich výške
spoluvlastníckeho podielu. Takéto usporiadanie vzťahov sa javí byť spravodlivým a reálnym vo vzťahu
k stranám sporu.14. V konaní neboli preukázané splnenia podmienky vydržania zo strany žalovaných, ktorí túto otázku
uviedli v odvolaní, a pričom v tejto súvislosti neboli vykonávané ani žiadne dôkazy. Preto nie je dôvod

prihliadnuť na túto námietku.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).