Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 19Csp/153/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218203369
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2218203369.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., IČO: 47967692, Vajnorská 100/A, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Bratislava, proti žalovanému: H. Š., nar. XX.XX.XXXX, Č. XXX/XX, U.,
o 4.000 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4.000 €, so zmluvným úrokom za obdobie do 26.10.2015
vyčísleným v sume 524,15 € a s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.000 € od
01.07.2018dozaplateniavmesačnýchsplátkachpo74€splatnýchvždydo20.dňapríslušnéhomesiaca
počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok

splatnosť celého plnenia.

II. Žaloba sa zamieta v časti o zaplatenie 39,65 €, zmluvného úroku a úroku z omeškania vyčíslených
za obdobie od 27.10.2015 do 30.06.2018 v sume 2.083,90 € a pokračujúceho 14,9 %-ného ročného
zmluvného úroku zo sumy 4.000 € od 01.07.2018 do zaplatenia.

III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 27,96 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca, Poštová banka, a.s., IČO: 31340890, Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava (ďalej len

„pôvodný žalobca“) sa žalobou z 20.07.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo
výrokoch I a II a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so
žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej boli žalovanému peňažné prostriedky
v sume 4.000 €. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania, pôvodný žalobca vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný však svoj dlh neuhradil. Pohľadávka vyčíslená podľa stavu k
30.06.2018 pozostávala z istiny poskytnutého úveru 4.000 €, úrokov 2.608,05 €, 14,9 %-ného ročného
zmluvného úroku zo sumy 4.000 € od 01.07.2018 do zaplatenia, 5,05 %-ného ročného úroku z

omeškania zo sumy 4.000 € od 01.07.2018 do zaplatenia a bankových poplatkov 39,65 €. Žalovaný po
zosplatnení úveru už zo svojho dlhu nič neuhradil. Pôvodný žalobca počas konania pohľadávku postúpil
na žalobcu.

2. Žalovaný sa k žalobe doručenej mu do vlastných rúk 18.03.2019 nijako nevyjadril.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie [§ 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“], na ktorom v neprítomnosti strán (§ 180 CSP), vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a
rozhodol.

A. Skutkový stav4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: Obchodné podmienky (č. l. 8 až
11), Všeobecné obchodné podmienky (č. l. 12 až 14), sadzobník (č. l. 26 až 59), výzva (č. l. 60), obálka

(č. l. 61), upozornenie (č. l. 62), podací hárok (č. l. 63 a 64), zmluva o úvere (č. l. 65 až 67), aktuálny stav
úveru (č. l. 68 a 69), zmluva o postúpení pohľadávok (č. l. 127 až 130) s prílohou č. 1 (č. l. 126), a na
základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 CSP a skutkovými tvrdeniami,
ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), ustálil tento skutkový stav.

5. Pôvodný žalobca je obchodnou spoločnosťou - bankou zaoberajúcou sa poskytovaním
spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri
uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o úvere,
č. l. 65 až 67).

6. Pôvodný žalobca a žalovaný podpísali dňa XX.XX.XXXX „zmluvu o úvere/dobrá pôžička“ č.

XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), v ktorej sa o. i. dohodli na týchto parametroch úveru:

„5. Zmluva o úvere, podmienky úveru…

5.1 Predmetom tejto zmluvy o úvere… je poskytnutie úveru:

Výška schváleného úveru 4 000,00 €
Počet mesačných splátok 120
Úroková sadzba 14,90 % p.a.
Výška mesačnej úhrady 65 €…
Dátum prvej mesačnej úhrady do 20.01.2015

RPMN Banky 15,98 % p.a.
Priemerná RPMN na trhu v % 17,33 % p.a.
Celková čiastka úveru 7.690,45 €…
Dátum konečnej splatnosti úveru 20.12.2024…“

7. V čl. 5 ods. 5.17 žalovaný v súvislosti s tým, či súhlasí, aby sa „platby započítavali v nasledujúcom
poradí: a] poplatky podľa zmluvy, b] úrok z omeškania, c] zmluvný úrok z úveru, d] splátka istiny úveru,
pričom platí, že v prípade viacerých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi… sa platby… započítavajú najskôr
na pohľadávky skôr splatné“, vyznačil krížikom políčko „áno“.

8. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bol aj Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, účinné od
28.06.2014 (č. l. 9 ďalej len „OP“), ktoré obsahovali o. i. tieto ustanovenia:

„VI. Splácanie úveru
…

6.8 Ak:
a] Dlžník… je v omeškaní s platením čo i len jednej Splátky alebo jej časti,…
Banka je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný“.

9. Nebolo zistené, čoho sa týkajú bankové poplatky v sume 39,65 €.

10. Pôvodný žalobca výzvou z 26.10.2015 (č. l. 60) po predchádzajúcom upozornení (č. l. 62),
odoslanými na adresu žalovaného, žalovanému oznámil, že jeho pohľadávka sa stala predčasne
splatnou v celom rozsahu. Zásielka bola pre žalovaného uložená na pošte 29.10.2015 (obálka, č. l. 61).

11. Žalovaný vykonal len jednu platbu v sume 65 €, ktorú pôvodný žalobca započítal na zmluvný úrok
a úrok z omeškania (nesporná skutočnosť, č. l. 110).

B. Právne posúdenie

12. Súd v prvom kroku zistil, že podpísaním zmluvy došlo medzi pôvodným žalobcom a žalovaným
dňa XX.XX.XXXX k uzatvoreniu zmluvy, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť peňažné
prostriedky v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku. Takto vymedzený predmet
zmluvy zodpovedá definícii zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“).Vzhľadom na záväzok poskytnúť úver uzatváral pôvodný žalobca zmluvu v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré
by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa
(§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah
z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Zároveň sa tým žalobca
považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za
spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva,

ktorú spolu zmluvné strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm.
d) tohto zákona, a vzťah medzi nimi sa riadi preto aj týmto zákonom.

13. Súd následne pristúpil k hodnoteniu zmluvy z hľadiska jej platnosti a kritérií stanovených zákonom č.
129/2010. Tento zákon v § 9 ods. 2, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, stanovoval obsahové
náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že posudzovaná zmluva bola uzatvorená

pripojením podpisov strán na jej písomnom vyhotovení a mal tak aj s odkazom na výklad poskytnutý
Najvyšším súdom SR v jeho uznesení z 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017, a na rozsudok Súdneho
dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, za preukázané, že zmluva bola platne
uzavretá a obsahovala podstatné náležitosti, ktoré zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
vyžaduje pre takúto formu spotrebiteľského úveru.

14. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver 4.000 € v súlade s §
497 OZ. V zmysle bodu 5.1 zmluvy bol potom povinný pôžičku vrátiť 120 mesačnými splátkami po 65 €
v zmysle § 497 OZ. Keďže splátky prestal platiť, dostal sa do omeškania (§ 365 ods. 1 OBZ). Žalobca
si napokon po upozornení žalovaného na možnosť „zosplatnenia“ dlhu podľa § 53 ods. 9 OZ uplatnil

právo dohodnuté na základe § 565 OZ v čl. 6 ods. 6.8 OP a úver „zosplatnil“. Tým žalobcovi vzniklo
právo žiadať od žalovaného vrátenie celého dlhu naraz.

15. Žalobca žiadal z pôvodne poskytnutej sumy pôžičky 4.000 € priznať na istine sumu 4.000 €, keďže
žalovanýdozosplatneniazaplatillenjednusplátku65€,ktorúpôvodnýžalobcavsúladesčl.5.17zmluvy

započítal na príslušenstvo pohľadávky, preto zostáva celá istina nesplatená. V dôsledku omeškania
žalovaného so splátkami a so zaplatením dlhu po jeho zosplatnení má žalobca aj nárok na úrok z
omeškania z tejto sumy v súlade s § 369 ods. 2 a 3 OBZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z. v ročnej sadzbe 5,05 %. Tento jeho nárok je opodstatnený.

16. Žalobca si ale zároveň uplatnil úrok, ktorý bol žalovaný v súlade s čl. 5 ods. 5.1 zmluvy a § 502 ods.
1 OBZ povinný zaplatiť v zmluvne dohodnutej ročnej sadzbe 14,9 %. Do 30.06.2018 tak žalobca žiadal
úroky vyčíslené v sume 2.608,05 € (2.121,10 € zmluvný úrok + 551,84 € úrok z omeškania). Postup,
akým žalobca dospel k tejto sume, je zrejmý z tabuliek na č. l. 111 a 112, ktoré obsahujú v poslednom
stĺpci výpočet úrokov vo vzťahu k jednotlivým splátkam a rozsahu omeškania žalovaného s ich plnením.

17. Zmluvné úroky 2.121,10 € však zahŕňali aj obdobie po zosplatnení pôžičky od 26.10.2015. Popri
úroku do zosplatnenia si totiž žalobca uplatnil aj ďalší 14,9 %-ný ročný úrok z nesplatenej istiny aj po
zosplatnení dlhu. Tento nárok však nie je dôvodný. Nemožno súhlasiť s predpokladom žalobcu, že nárok
na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie. Ustanovenie § 503

ods. 3 OBZ je ustanovením na prospech dlžníka, a nemožno ho vykladať tak, ako to vyplýva zo žaloby.
Dôvodom je, že jeho prvá veta upravuje právo (nie povinnosť) dlžníka vrátiť peňažné prostriedky pred
dobouurčenouvzmluve.Druhúvetutohtoustanoveniatrebavykladaťvnadväznostinaprvúvetu,ktorou
sa toto právo zakotvuje. Druhá veta síce hovorí o „povinnosti“ dlžníka zaplatiť úroky, no táto povinnosť
je konkretizovaná tak, že sa týka „len [obdobia] od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov“. Z

druhej vety nemožno odvodiť záver, že veriteľovi zakladá právo požadovať úroky aj po zosplatnení dlhu.
Z naznačeného vzťahu prvej a druhej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom druhej vety je práve
vylúčiť právo veriteľa požadovať úroky za obdobie do pôvodnej splatnosti dlhu. Dlžník mu totiž vracia
peňažné prostriedky predčasne, čím veriteľ opätovne nadobúda právo disponovať s nimi. Úrok pritom
predstavuje odmenu veriteľa za poskytnutie peňazí dlžníkovi, ktorý má v tomto prípade právo splácať dlh

v splátkach. Pokiaľ sa strany vyslovene neodchýlia od tohto dispozitívneho pravidla (čo by bolo možné v
iných, než spotrebiteľských vzťahoch - porov. § 52 ods. 2 OZ), niet právneho ani ekonomického dôvodu
pre to, aby veriteľovi zostalo zachované právo požadovať úroky aj po tom, čo mu dlžník vrátil všetky
peňažné prostriedky. Druhá veta § 503 ods. 3 OBZ jednoducho len spresňuje, že veriteľ má nárok naúrokydo(predčasného)vrátaniapeňažnýchprostriedkov.Pretoniejesprávnynázor,žetotoustanovenie
je použiteľné aj na práve opačný prípad, keď dlžník vôbec nie je schopný peňažné prostriedky vrátiť, a to
otoviac,akohozatoveriteľsankcionujezosplatnenímdlhu.Využitímprávavyplývajúcehoz§565OZsa

mení splatnosť dlhu tak, že dlžník stráca výhodu splátok a veriteľ môže požadovať okamžité zaplatenie
celého dlhu naraz, čím sa situácia veriteľa zlepšuje. Preto nemožno prisvedčiť ani argumentácii, že
uplatnením práva na odstúpenie od zmluvy podľa § 506 OBZ by sa v prípade straty nároku na ďalšie
úroky dostal veriteľ do horšieho postavenia. Toto ustanovenie totiž vyvoláva účinky obdobné účinkom
zosplatnenia podľa § 565 OZ, teda aj v tomto prípade sa veriteľova situácia zlepšuje v tom zmysle,

že môže požadovať vrátenie celého dlhu predčasne. Opačný výklad je jednostranný a nezohľadňuje
všetky účinky právnych úkonov vyplývajúcich z ustanovení § 565 OZ a 506 OBZ. Správny je preto len
záver, podľa ktorého po zosplatnení zostáva veriteľovi len právo na úrok z omeškania, ktorý upravuje
§ 517 ods. 2 OZ (či § 369 OBZ). Pokiaľ by mu mal naďalej patriť aj úrok z pôžičky, či úveru, došlo
by tým k neoprávnenému zvýhodneniu veriteľov pôžičiek a úverov oproti iným veriteľom s peňažnými
pohľadávkami, ktorým zákon umožňuje požadovať po omeškaní dlžníka len úrok z omeškania. Okrem

toho súd poukazuje na staršiu judikatúru, keď aj Najvyšší súd SR v obdobnej veci vyslovil názor, že
dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti
je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 4Obo/143/98).
Nemožnosť uplatňovania úrokov z úveru po zosplatnení úveru bola predmetom prieskumu aj Ústavného
súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 476/2012 považoval za ústavne konformný postup súdov,

ktorým sa veriteľovi nepriznali úroky z úveru po jeho zosplatnení. Rovnaký názor vyslovil aj Krajský súd v
Trnave vo svojom rozsudku z 13.12.2017, sp. zn. 10Co/409/2016. Vzhľadom na to nie je nárok žalobcu v
tomto rozsahu dôvodný a nepatria mu ním uplatnené úroky za čas po zosplatnení (teda od 26.10.2015),
a to 1.596,95 € + 541,25 € (úrok vyčíslený za obdobie od 26.10.2015 do 30.06.2018, č. l. 111 a 112)
po odčítaní žalovaným zaplatenej sumy 65 € celkovo 2.083,90 €, ani pokračujúci ročný úrok 14,9 % zo

sumy 4.000 € od 01.06.2018 do zaplatenia. Opodstatnený je tak len jeho nárok na úroky vyčíslené za
obdobie od 09.12.2014 do 26.10.2015 predstavujúce sumu 524,15 €.

18. Okrem toho si žalobca uplatnil sumu 39,65 € z titulu „bankových poplatkov“. Skutkovým vymedzením
žaloby je súd v sporovom konaní viazaný. Len žalobca je oprávnený určiť skutkový základ žalobou

uplatneného nároku, čo vyplýva aj z viacerých ustanovení Civilného sporového poriadku. V prvom
rade je žalobca podľa čl. 8 základných princípov CSP povinný označiť skutkové tvrdenia dôležité pre
rozhodnutie vo veci. Táto povinnosť sa odzrkadľuje aj v § 132 ods. 1 CSP, ktorý za všeobecnú obsahovú
náležitosť žaloby považuje okrem iného aj pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností.
Zdôrazňuje sa aj v § 150 ods. 1 CSP, podľa ktorého má žalobca povinnosť pravdivo a úplne uvádzať

podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. V spotrebiteľských sporoch (§ 290 CSP),
v ktorých je žalovaným spotrebiteľ, sa kladie na skutkové vymedzenie žaloby ešte väčší dôraz. Podľa
§ 294 CSP totiž zmena rozhodujúcich skutočností, teda zmena žaloby (§ 140 ods. 2 CSP), nie je v
takýchto sporoch vôbec prípustná. To všetko platí aj pre vec prejednávanú v tomto konaní. V žalobe
ani vo vyjadrení na základe výzvy súdu však žalobca nijakým spôsobom nevysvetlil, o aké konkrétne

bankovépoplatkyide.Žalobcatentonárokskutkovonijakonepodložil,pretoženikdenetvrdil,žebytakýto
nárok vznikol na základe určitého konania strán, či už v podobe poskytnutých služieb zo strany žalobcu
ako banky alebo z iného dôvodu. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP), hoci v prejednávanej veci žaloba takýto odkaz ani neobsahovala.
Nedostatočné skutkové vymedzenie uplatňovaného nároku má za následok stratu sporu v dotknutej

časti, a teda zamietnutie žaloby (pozri BAJÁNKOVÁ, J. In: ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s 486).

19. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel v časti nezaplatenej istiny 4.000 €, úrokov do zosplatnenia
524,15 € a ďalšieho úroku z omeškania (výrok I) a žalobu v časti o zaplatenie bankových poplatkov

39,65 €, vyčíslených úrokov 2.083,90 €, ako aj pokračujúceho ročného úroku 14,9 % zo sumy 4.000 od
01.07.2018 do zaplatenia zamietol (výrok II).

20. Keďže žalobca súhlasil s postupným splácaním dlhu žalovaným mesačnými splátkami po 74 €, súd
povolil žalovanému podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP splácať priznanú pohľadávku splátkami s tým, že hrozba

okamžitej splatnosti celého plnenia v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou má žalovaného
primäť k tomu, aby splátky platil riadne a včas.21. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalobca mal
čiastočný úspech (§ 255 ods. 2 CSP) v časti 4.000 €, zmluvného úroku 524,15 € a úroku z omeškania
do vyhlásenia rozsudku (za 320 dní) v sume 177 €, spolu teda 4.646,74 €. Žalovaný bol úspešný v

časti bankových poplatkov 39,65 €, vyčíslených úrokov 2.083,90 € a pokračujúceho zmluvného úroku do
vyhlásenia rozsudku vyčísleného v sume 522,52 €, spolu teda 2.646,07 €. Pomer úspechu strán potom
predstavuje 4.701,15 € : 2.646,07 €, t. j. 63,98 % : 36,02 %. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na pomernú náhradu 27,96 % trov konania (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.

Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca
domáhať jej splnenia v exekúcii.