Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. apríl 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 23C/156/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116206458
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Boris Vittek
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3116206458.8

Rozhodnutie

OkresnýsúdTrenčínsudcomMgr.BorisomVittekomvsporežalobcuSLOVGRAM,nezávisláspoločnosť
výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, Bratislava so sídlom
Jakubovo námestie č. 14, 813 48 Bratislava, IČO 17 310 598 zast. LEGAL CARTEL s.r.o. so sídlom
Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava - Staré MEsto, IČO 36 677 175 proti žalovanému C. R. do
XX.XX.XXXX podnikajúcim pod obchodným menom C. R. S. - Z. M+R, K. XX XXX XXX, bytom K. dolina

2091/91, 019 01 Ilava, zast. Mgr. Erikou Ranušovou, advokátkou so sídlom 1200/12, 018 41 Dubnica
nad Váhom o zaplatenie 240 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalovanému s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.04.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť sumu 240 € s 5,05% úrokom z omeškania od 07.10.2015 do zaplatenia.

2. Uviedol, že je nezávislou spoločnosťou založenou na ochranu práv výkonných umelcov, výrobcov
zvukových a audiovizuálnych záznamov a vykonáva ochranu práv zastupovaných subjektov na základe
oprávnenia vydaného Ministerstvom kultúry na výkon kolektívnej správy autorských práv. Žalovaný

bol podnikateľ, ktorý prevádzkoval fitnes, v priestoroch ktorého bolo kontrolnou činnosťou žalobcu
zistené, že disponuje zariadením, ktorým dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných
výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č.
618/2003 Z.z. Autorský zákon (ďalej tiež „AZ“) patrí výkonnému umelcovi a výrobcovi za každé použitie
zaznamenaných výkonov a záznamov za verejný prenos prostredníctvom technického zariadenia
primeraná odmena. Primeraná odmena patrí aj výrobcovi audiovizuálneho záznamu podľa § 67

ods. 1 AZ. Prevádzkovatelia zariadenia sú povinní vyporiadať oprávnené nároky výkonných umelcov,
výrobcov zvukových a obrazovo zvukových záznamov. Jedná sa pritom aj o fitnes. Na základe
toho, že žalovaný disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo verejnému
prenosuzaznamenanýchvýkonovazáznamov,ježalovanýpovinnýuhradiťprimeranéodmenyautorom,
výkonným umelcom, výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov. Nakoľko žalovaný tak doteraz
neučinil, žalobca ho vyzval na úhradu sumy 240 €, t.j. 80 € ročne za obdobia roku 2013, 2014 a

2015.Ročný paušál 80 € bol určený v zmysle Sadzobníka žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že v období
rokov 2013-2015 bol u žalovaného vykonávaný verejný prenos chránených výkonov a záznamov. Za
účelom preukázania, že žalovaný vykonával prenos predložil fotografiu z Facebooku. Uviedol, že výška
odmien je záväzná pre všetky subjekty. Výška odmien nie je svojvoľná, ale zohľadňuje rozsah, spôsob,
účel a čas použitia predmetu ochrany ako aj ekonomickú hodnotu použitia predmetov ochrany.

3. Žalobca označil nasledovné dôkazy: výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia, sadzobník a
stanovy žalobcu, potvrdenie o doručení zásielky, fotografiu.4. Žalovaný uviedol, že nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu, v ktorej by bola dohodnutá výška primeranej
odmeny. Má zato, že žalobca nie je oprávnený jednostranne stanoviť výšku odmeny. Na pojednávaní

uviedol, že vo svojich priestoroch nevykonával verejný prenos diel. K žalobcom predloženej fotografii
uviedol, že bola vyhotovená v jeho prevádzke, ale šlo len o prezentačnú fotografiu, keď tam bol prístroj
umiestnený iba v čase neprítomnosti návštevníkov a kedy sa tam nikto nenachádzal. Následne po jej
vyhotovení sa už pristroj ďalej v prevádzke nenachádzal.

5. Žalovaný označil nasledovné dôkazy: výpis zo živnostenského registra žalovaného.

6. Súd vykonal dokazovanie výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia s podacím lístkom,
sadzobníkom, stanovami žalobcu, výpisom zo Slovenskej pošty na č. l. 13, fotografiou na č. l. 28,
oprávnením organizácie kolektívnej správy č. 3/2004 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Z oprávnenia vydaného Ministerstvom kultúry vyplýva, že žalobca má oprávnenie na výkon kolektívnej
správy práva v odbore verejný prenos záznamu umeleckého výkonu, vysielaného nezaznamenaného
umeleckého výkonu, zvukového a obrazovozvukového záznamu, predvedený alebo šírený akýmikoľvek
technickými prostriedkami, za ktorý sa uhrádza primeraná odmena.

8. Zo živnostenského registra vyplýva, že žalovaný mal od 07.05.1997 od 01.01.2016 oprávnenie na
prevádzkovanie fitnescentra. Z fotografie z Facebooku žalovaného zo dňa 30.07.2013 vyplýva, že v
čase vyhotovenia sa v prevádzke žalobcu nachádzal televízor, ktorý niečo premietal, pričom v čase
vyhotovenia tejto fotografie sa tam nenachádzali okrem zhotoviteľa fotografie žiadne iné osoby.

9. Spornou otázkou medzi stranami bolo či vôbec dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu v
prevádzke žalobcu, ako i to či k verejnému prenosu dochádzalo počas rokov 2013-2015.

10. Žalobca nepreukázal, že k verejnému prenosu chránených výkonov, zvukových záznamov a
zvukovoobrazových záznamov dochádzalo. Z fotografie vyplýva, že v čase umiestnenia technického

zariadenia a jeho prevádzky sa tam žiadna verejnosť nenachádzala, a preto žalobca nepreukázal, že k
verejnému prenosu vôbec dochádzalo. Žalobca preukázal, že televízor tam bol umiestnený len v čase
vyhotovenia fotografie, avšak vôbec nepreukázal, že tam bol umiestnený počas obdobia celých troch
rokov.

11. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z. (ďalej tiež „AZ“), výkonný umelec má právo udeľovať
súhlas na tieto použitia: verejný prenos nezaznamenaného umeleckého výkonu; to sa nevzťahuje na
verejný prenos vysielaného nezaznamenaného umeleckého výkonu,

12. Podľa § 65 ods. 1 AZ, ak výkonný umelec nemá výhradné právo udeľovať súhlas na verejný

prenos svojho umeleckého výkonu podľa § 63 ods. 2 , má za takéto použitie právo na primeranú odmenu.

13. Podľa § 65 ods. 2 AZ, ak výrobca zvukového záznamu nemá výhradné právo udeľovať súhlas na
verejný prenos svojho zvukového záznamu podľa § 64 ods. 2 , má za takéto použitie právo na primeranú odmenu.

14. Podľa § 67 ods. 2 AZ, ak výrobca zvukovo-obrazového záznamu nemá výhradné právo udeľovať
súhlas na verejný prenos svojho zvukovo-obrazového záznamu podľa § 66 ods. 2 , má za takéto použitie právo na primeranú odmenu.

15. Podľa § 5 ods. 14 AZ, verejný prenos je šírenie alebo predvedenie diela akýmikoľvek technickými
prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo ich vyjadrenie po drôte alebo
bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli
vnímať; verejný prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti.

16. Podľa § 78 ods. 4 písm. b) AZ, kolektívna správa sa vykonáva najmä v týchto odboroch verejný
prenos predvedením predmetu ochrany akýmikoľvek technickými prostriedkami,17. Podľa § 81 ods. 1 písm. j) AZ, organizácia kolektívnej správy je povinná riadne, s náležitou odbornou
starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia
vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa písmena h) pre nositeľa práv odmeny, primerané

odmeny, náhrady odmien a prípadné príjmy z vydania bezdôvodného obohatenia, rozdeľovať ich a
vyplácať v súlade so svojím vyúčtovacím poriadkom,

18. Podľa § 84 ods. 1 AZ , ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil kolektívnu správu
svojich práv, a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie podľa § 80, používateľ

je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany prostredníctvom organizácie
kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy vo vymedzenom odbore
použitia predmetov ochrany.

19. Platí že výkonný umelec, výrobca zvukového záznamu výrobca zvukovo-obrazového záznamu,
ak nemá výhradné právo udeľovať súhlas na verejný prenos svojho výkonu či záznamu, majú právo

na primeranú odmenu za tento verejný prenos. Základným predpokladom nato, aby žalobca mohol s
úspechomuplatniťprávonaprimeranúodmenubolopreukázanie,žekverejnémuprenosuužalovaného
skutočne dochádzalo.

20. Verejný prenos je šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami tak, že toto dielo môžu vnímať

osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli vnímať. Právo na odmenu vzniká až v prípade,
ak dochádza k verejnému prenosu, teda len samotné umiestnenie zariadenia v prevádzke nestačí na
vznik práva na primeranú odmenu.

21. Z ustanovení § 84 a § 81 ods. 1 písm. h) AZ vyplýva, že v prípade, ak sa nositeľ práva sám nedomáha

svojich práv, vrátane práva na premeranú odmenu, je oprávnená sa bezdôvodného obohatenia domáhať
organizácia kolektívnej správy v rozsahu udeleného oprávnenia. Takouto organizáciou je aj žalobca,
ktorý má oprávnenie na správu práv v odbore verejný prenos záznamu umeleckého výkonu, vysielaného
nezaznamenanéhoumeleckéhovýkonuzvukovéhoaobrazovozvukovéhozáznamupredvedenímalebo
šírením akýmikoľvek technickými prostriedkami, za ktorý sa uhrádza primeraná odmena. Teda má

právo domáhať sa primeranej odmeny za verejný prenos.

22. Nie však každý prípad, keď sa dielo prehráva na verejne prístupnom mieste naplňuje znaky pojmu
verejný prenos diela. Pojem verejný prenos vyložil Súdny dvor EÚ, ktorý je oprávnený vykladať
právo Európskej únie, a keďže pojem verejný prenos sa nachádza v smerniciach, ktoré boli to AZ

transponované, je jeho výklad záväzný aj pre tento pojem nachádzajúci sa v AZ.

23. Ako sa podáva, napr. z rozhodnutia SD EÚ C-135/10, je pojem verejný prenos potrebné posudzovať
individuálne (bod 76). Na účely posúdenia, či používateľ uskutočňuje verejný prenos, treba totiž
posúdiť situáciu konkrétneho používateľa, ako aj situáciu všetkých osôb, ktorým bol sprístupnený

predmet ochrany. Na účely takého posúdenia treba zohľadniť viacero dodatočných kritérií, ktoré nie
sú samostatné a sú navzájom závislé. Preto ich treba uplatňovať tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej
súvislosti, keďže je zrejmé, že v rôznych konkrétnych situáciách môžu mať veľmi premenlivú intenzitu
(bod 79). Čo sa týka toho, aby bol prenos označený za verejný tak tento pojem sa týka neurčitého
počtu potenciálnych adresátov a okrem toho zahrnuje celkom významný počet osôb a v tejto súvislosti

je nielen relevantné, koľko osôb má paralelne prístup k dielu, ale takisto koľko z týchto osôb má
postupne prístup k tomuto dielu. Konkrétne Súdny dvor už rozhodol, že sprostredkovanie prístupu k dielu
prevádzkovateľom hotelového zariadenia prostredníctvom rozhlasového vysielania pre jeho klientov
sa musí považovať za poskytnutie dodatočnej služby s cieľom dosiahnuť určitý zisk, keďže ponuka
tejto služby ovplyvňuje úroveň jeho zariadenia a tým aj cenu izieb. Podobne Súdny dvor rozhodol,

že transmisia diel, ktoré vysiela prevádzkovateľ kaviarne, sa uskutočňuje s určitým cieľom a môže sa
odrážať na pravidelnosti návštev tohto zariadenia a napokon na jeho hospodárskych výsledkoch (bod
90). Verejnosť, ktorej je určený prenos, jednak predstavuje cieľovú skupinu používateľa a jednak je
určitým spôsobom prijímateľom prenosu, a nie je „zachytená“ náhodou (bod 91). Obdobne viď napr.
nálezy Ústavného súdu Českej republiky II. ÚS 3076/13 či IV.ÚS 2445/14.

24.Vdanejvecižalobca,ktorýsadomáhalprimeranejodmenymaldôkaznébremenonapreukázanie,že
v prípade prevádzky žalovaného bol vykonávaný verejný prenos, teda bol povinný preukázať okolnosti
preukazujúce a odôvodňujúce záver, že technické zariadenie - televízor bol spustené a nachádzalo sa vprevádzkežalovanéhoaj včase,keďsatamnachádzaliinéosoby-verejnosť,tedaževčaseprítomnosti
iných osôb dochádzalo k prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov či audiovizuálnych
záznamov. Inak povedané musel preukázať, že prenos prijímali aj iné osoby ako zhotoviteľ fotografie.

Zo zisteného skutkového stravu však tento záver nemožno vyvodiť. Dôkaz predložený žalobcom
vôbec nepreukazuje medzi stranami spornú skutočnosť, že by čase prenosu obrazového záznamu
zachyteného na fotografii, ale aj v inom období rokov 2013-2015 bol niekto iný okrem zhotoviteľa
fotografie prítomný v prevádzke žalovaného, a preto nemožno hovoriť, že šlo o verejný prenos, keď
pojem verejnosť predstavuje celkom významný počet osôb. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol,

nakoľko žalobca nepreukázal, že v danom prípade sa o verejný prenos diela jednalo, že sa v prevádzke
žalovaného vykonával verejný prenos, keďže neboli preukázané okolnosti, z ktorých možno dovodiť, že
by prenos prostredníctvom televízora zachytila verejnosť, t.j. iné osoby než len používateľ- žalovaný,
resp. fotograf, pričom, ak by aj fotograf bol odlišnou osobou od žalovaného stále sa nejedná o významný
počet osôb.

25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „ CSP“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní
plný úspech, keď súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania

v plnej výške proti žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.