Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. jún 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoCsp/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119202114
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119202114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr.

Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: Y. W., B.. XX.XX.XXXX, O. X. L.. R. X,
XXXXXU.,právnezastúpenéhoJUDr.IgoromŠafrankom,advokátomsosídlomul.Sov.Hrdinov163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 2, Bratislava,
IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 08. 11. 2019, č. k. 8Csp/22/2019-55 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. a III.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 250,- € do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %“.

2. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd prvej inštancie z ust.§ 1 ods. 1, § 3 ods. 3,
5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZoSÚ“).

3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo

dňa 09. 06. 2016, č. k. 9C/79/2016-28 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. 10.
2017, č. k. 3Co/225/2016-88 súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená v bode VIII. zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22. 12. 2006 je neplatná. Žalobca teda úspešne uplatnil
porušenie jeho práva ustanoveného osobitným predpisom v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp.
zn. 9C/79/2016, v dôsledku čoho súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Pokiaľ ide o výšku
finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd vychádzal z toho, že finančné
zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa od porušenia práv

spotrebiteľov. Na druhej strane však nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri
rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie preto súd prihliadal na okolnosti prípadu, konkrétne
na závažnosť porušenia práva či povinnosti voči spotrebiteľovi, intenzitu trvania, rozsah nepriaznivých
následkov a na subjektívny prístup oboch strán sporu protiprávnemu konaniu.4. Vzhľadom na vyššie vymedzené kritériá súd skonštatoval, že vo výroku určená výška plnenia splní
všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia a teda, že bude mať dostatočný satisfakčný

charakter pre žalobcu a dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálnej, ale
aj generálnej prevencie a zároveň bude odmenou pre žalobcu, že sa nekalému konaniu žalovaného
nepodrobil, ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácií, akú si mohol
zabezpečiť žalovaný, sa pustil do sporu s ním.

5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
2 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov I. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný namietajúc, že postupom a rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva
žalovaného na spravodlivý súdny proces s tým, že odôvodnenie rozsudku neobsahuje žiadne skutkové

a právne závery nadväzujúce na vykonané dokazovanie, ktorým by sa preukázala dôvodnosť a výška
zadosťučinenia v sume 250 eur. Súdom priznané finančné zadosťučinenie nebolo podľa obsahu
a odôvodnenia rozsudku preukázané v konkrétnych skutkových okolnostiach, argumentačne nie je
podložené takým spôsobom a v rozsahu, ktorý by zodpovedal požiadavkám na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. Argument súdu o vyvolaní stavu právnej neistoty uplatnením

zrážok zo mzdy sa nejaví adekvátne práve vo vzťahu k tomu, že žalobca neuhradil ani len sumu, ktorú
prijal. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, v čom by za takých okolností mala právne neistota spočívať.
Podaná žaloba, čo do obsahu a uvádzaných tvrdení neobsahovala žiadne konkrétne skutočnosti a
dôvody na preukázanie požadovaného nároku. Za týchto skutkových okolností preto nie je namieste
aplikovať princíp o tom, že výška priznaného plnenia závisela od úvahy súdu a že danosť nároku bola

preukázaná. V prejednávanej veci žalobca od počiatku neuvádzal žiadne konkrétne skutočnosti, na
základe ktorých sa mohol oprávnene domnievať o danosti nároku vo výške žalovanej sumy. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, vo vyhovujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalovanému
právo na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

7. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle

zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. Odvolací súd sa najprv vyporiadal s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti neodôvodnil. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne
úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument
strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď.

Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./
Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

11. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké

prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazovvychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a preskúmateľný. Súd prvej
inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám
odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím
procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý
súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny

proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv
odvolateľa.

13. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie upravuje právo spotrebiteľa žiadať
primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a

to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným
predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto
práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo

povinnosti dôjde.

14. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax
spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako

inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne
reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a
exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať
žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi
a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania

takéhotokonaniavbudúcnosti.Sankčnánáhradaškodytedatrestáasúčasnepôsobípreventívne.Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").

15. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na

doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných
smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.

16. Odvolací súd konštatuje, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C/79/2016
žalobca úspešne uplatnil porušenie povinnosti tak ako ma to na mysli ust.§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 09. 06. 2016, č. k. 9C/79/2016-28
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. 10. 2017, č. k. 3Co/225/2016-88 určil,
že dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená v bode VIII zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 22. 12. 2006 je neplatná. V odôvodnení uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je formulár,
ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného. Žalovaný dňa 05. 06. 2015 požiadal

zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy na uspokojenie pohľadávky v celkovej výške
3 571,77 eur, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobcovi ukladalo povinnosť plniť.
Predmetomvýkonuzrážokzomzdybolatedasuma3571,77euravysokoprevyšujúcareálneposkytnuté
finančné prostriedky žalobcovi vo výške 1 720,77 eura. Žalovanému sporná dohoda umožňovala bez
súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok žalobcu za poplatok za poskytnutie revolvingového

úveru, pričom jednotlivé zmluvné podmienky takejto zmluvy v obdobných prípadoch boli súdmi v
početných prípadoch judikované ako neprijateľné. Dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil preto ako
neplatnú s tým, že žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcich z ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa. Nemožno mať preto pochybnosti o tom, že žalobcovi podľa § 3 ods. 5

zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa voči žalovanému vznikol nárok na primerané finančné
zadosťučinenie. Odvolací súd konštatuje, že ani právna úprava účinná v čase uzatvorenia dohody o
zrážkachzomzdy(12/2006)nevyžadovalaprevzniknárokunaprimeranéfinančnézadosťučinenievznik
ujmy spotrebiteľa, postačovala totiž len hrozba vzniku ujmy. Je zrejmé, že žalobcovi takáto ujma hrozila,keďže na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa žalovaný mohol domáhať vymoženia plnení zo zmluvy,
na ktoré nemal nárok a takéto plnenie mohol aj reálne od žalobcu ako spotrebiteľa vymôcť.

17. Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého žalobca si neplnil svoje povinnosti zo zmluvy, potom pre
posúdenie uplatneného nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je právne
relevantné. Žalovanému nič nebráni uplatniť si voči žalobcovi nárok na plnenia spojené s porušením
povinnosti žalobcu. Ak žalovaný argumentuje tým, že k aktivácií dohody o zrážkach zo mzdy pristúpil
až po tom, čo si žalobca prestal plniť povinnosti zo zmluvy, faktom však zostáva, že žalovaný porušil

spotrebiteľské práva žalobcu už momentom uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súdom
vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka.

18.Spoukazomnavyššieuvedenéodvolacísúdkonštatuje,žezadanéhostavusohľadomnaporušenie
povinnosti dodávateľa, ktorých ochrany sa žalobca úspešne domohol, na všeobecnom súde v konaní sp.
zn. 9C/79/2016, je nárok na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa daný.

19. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, odvolací súd považuje sumu 250 eur
za primeranú. Za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného
mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od upustenia, recidívy porušenia

spotrebiteľských práv, suma finančného zadosťučinenia 250 eur je plne opodstatnená s ohľadom na
skutočnosť, že v predmetnom prípade spotrebiteľovi nielen hrozilo, že žalovaný od neho na základe
dohody o zrážkach zo mzdy sa bude domáhať plnení nad rámec istiny, na ktoré nemal nárok, ale
k takémuto postupu žalovaný reálne pristúpil formou podania žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy
zamestnávateľovi žalobcu (bod 9 odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. 10. 2017,

č. k. 3Co/225/2016-88). Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu
vznikla konaním žalovaného, je akousi satisfakciou za stav, ktorý žalobca musel v dôsledku konania
žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal.

20. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom

výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobcovi v súvislosti s odvolacím konaním žiadne
trovy nevznikli a neúspešný žalovaný nemá nárok na ich náhradu.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).