Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619202673
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4619202673.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Topoľčany, dieťa rodičov: matka J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. XXX, otec N. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX, Bošany, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 30. januára 2020 č.k. 10P/185/2019-94, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zvýšenia výživného m e
n í tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého N. Y., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100 eur

na sumu 120 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2020.

II. Tým zmeňuje rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24. septembra 2015 č.k. 9P/169/2015-41.

III. V napadnutej časti týkajúcej zročného výživného a v časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 9P/169/2015 zo
dňa 24.09.2015, právoplatný dňa 05.10.2015 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. N. Y., nar.

XX.XX.XXXX, zo sumy 100 eur na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2020. Zročné výživné
za mesiac január 2020 v sume 50 eur povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 25 eur mesačne spolu s
bežným výživným do rúk matky pod následkom straty výhody splátok. V ostatných častiach ponechal
uvedený rozsudok nezmenený. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1,
§ 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.
1.2. Zistil, že rozsudkom sp.zn. 2P/20/2014 zo dňa 30.04.2014, právoplatným dňa 13.05.2014, Okresný

súd Partizánske rozviedol manželstvo rodičov, mal. N. Y. na čas po rozvode zveril do osobnej
starostlivosti matky a otca zaviazal platením výživného mesačne sumou 70 eur vždy do 15-eho dňa
v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku; styk otca s maloletým
neupravil a rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Rozsudkom sp.zn. 9P/169/2015 zo dňa 24.09.2015, právoplatným dňa 5.10.2015, tunajší súd zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2015. Matka v tom čase
pracovala v spoločnosti M. s.r.o. C. s čistým priemerným mesačným zárobkom 368 eur, s maloletým,

ktorý navštevoval Materskú školu v Y., bývala v garsónke, ktorú si kúpila v roku 2015 na hypotéku,
ktorú splácala po 180 eur mesačne. Ďalšie vyživovacie povinnosti nemala. Otec v tom čase pracoval
ako vodič v spoločnosti R. a.s. U. s čistým priemerným mesačným zárobkom 697 eur, býval v H., časť
H., mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola v tom čase zverená doosobnej starostlivosti jej matky a otec bol zaviazaný platením výživného v sume 33,19 eura (1.000,-
Sk) mesačne.
1.3. Ďalej zistil, že matka je od 15.06.2015 zamestnaná v B. T. a.s. U. s čistým priemerným mesačným

zárobkom 455 eur, naďalej býva s maloletým N. vo vlastnej garsónke, za ktorú naďalej platí hypotéku
po 220 eur mesačne. Vyživovacie povinnosti jej nepribudli. Mal. N. je žiakom tretieho ročníka Základnej
školy v Y., matka mu platí v škole obedy mesačne po 10 eur, poplatok za školskú družinu 5 eur mesačne,
úrazovú poistku 16 eur mesačne, kredit na telefón 10 eur mesačne. Maloletý je zdravý, prekonal len
bežné detské ochorenia, ktoré máva častejšie. S otcom sa stretáva každé dva - tri týždne, otec si ho

berie k sebe domov. Otec je v súčasnosti zamestnaný v spoločnosti R. a.s. U. s čistým priemerným
mesačným zárobkom 906 eur, býva v rodinnom dome jeho rodičov, na rekonštrukciu ktorého si vzal
úver vo výške 19.000 eur v roku 2018, ktorý spláca po 272,69 eura mesačne. Býva s priateľkou N. D.,
ktorá je zamestnaná v nemocnici G. zdravia T. U. a.s. ako upratovačka s čistým priemerným mesačným
príjmom 510 eur, má zverené do osobnej starostlivosti dve maloleté deti - C. a Y. M., na ktoré má určené
výživné naposledy rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 10P/151/2018 zo dňa 25.10.2018 bola zvýšená

vyživovacia povinnosť otca týchto detí na mal. C. zo sumy 110 eur na sumu 150 eur a na mal. Y. zo
sumy 60 eur na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2018. Rozsudkom sp.zn. 1P/58/2017
zo dňa 21.05.2018 Okresný súd Partizánske zveril otcovi jeho dcéru mal. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX do
jeho osobnej starostlivosti s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku a matku maloletej zaviazal platením
výživného v sume 28 eur mesačne k rukám otca takisto s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.06.2018.
1.4. Na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že od poslednej úpravy výživného v roku 2015
došlo k zmene pomerov účastníkov konania, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom, pretože
odvtedy uplynula doba štyri roky, maloletý vyrástol, vzrástli jeho životné náklady, v čase poslednej úpravy
výživného bol predškolák, v súčasnosti je už v treťom ročníku základnej školy, s čím súvisia zvýšené

výdavky na jeho životné potreby, ako je strava, oblečenie a tiež na poplatky v škole a nákup školských
potrieb. U matky došlo k zmene pomerov v tom, že zmenila zamestnávateľa, jej príjem sa podstatnejšie
nezmenil, vyživovacie povinnosti jej nepribudli. U otca došlo k zmene pomerov v tom, že jeho príjem
oproti poslednej úprave výživného vzrástol približne o 200 eur, od 20.06.2018 má vo svojej osobnej
starostlivosti maloletú dcéru Y., v roku 2018 si vzal úver na rekonštrukciu rodinného domu, ktorého

vlastníkmi sú jeho rodičia.
1.5. Pokiaľ otec poukazoval na to, že má výdavky jednak na mal. dcéru Y. a jednak musí splácať dlhy
a z tohto dôvodu nemôže platiť na maloletého syna vyššie, než doteraz určené výživné, uviedol, že
úver spláca aj matka, ktorá si ho musela vziať na zabezpečenie bývania pre seba a mal. N., pričom
všetky výdavky si hradí sama, naproti tomu otec žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá je

zamestnaná a teda na hradenie výdavkov na bývanie a domácnosť nie je sám. Konštatoval, že pri
hodnotení možností a schopností otca platiť výživné môže na jeho záväzky prihliadať len do určitej miery,
pretože výživné na maloleté deti má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča a takýto rodič
musí starostlivo zvážiť, do akej únosnej miery vezme na seba záväzky, aby bol schopný v prvom rade
plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Pri tom prihliadal, že matka svoju vyživovaciu povinnosť

voči maloletému plní okrem finančného zabezpečenia aj dennou osobnou starostlivosťou.
1.6. Dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný a preto s prihliadnutím na
vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného,
osobné, zárobkové a majetkové pomery rodičov, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 150 eur
mesačne s účinnosťou od 01.01.2020. Uviedol, že zvýšené výživné je primerané veku a odôvodneným

potrebám maloletého ako aj pomerom na strane povinného rodiča. Keďže zvýšil výživné s účinnosťou od
01.01.2020, rozhodol aj o zročnom výživnom, ktoré je za mesiac január 2020 v sume 50 eur a povolil ho
otcovi zaplatiť v dvoch splátkach po 25 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením
ktorejkoľvek splátky sa stane zročným celý dlh.
1.6. O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá

nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania,
pokiaľ zákon neustanovuje inak.

2.1. Otec podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom I. a II. výroku zrušil a vec mu vrátil na konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil ustanovením

§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), e) f) g) a h) Civilného sporového poriadku a podľa § 366 CSP.
2.2. Namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nevzal do úvahy jeho osobné, rodinné a majetkové
pomery, hoci ich písomne a ústne na pojednávaní uviedol. V konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil,
že žije v spoločnej domácnosti so 17-ročnou dcérou Y., ktorú má zverenú do osobnej opatery. Na dcérumá výdavky 275 eur mesačne (strava 180 eur, ošatenie 30 eur, cestovné 25 eur, krúžok matematiky
6 eur, hygienické potreby 20 eur, školské potreby 14 eur). Výdavky na bývanie majú spolu 405 eur
(elektrika 50 eur, kúrenie 50 eur, plyn 14 eur, internet 10 eur, telefón 10 eur, úver na bývanie 271

eur, daň z nehnuteľnosti). Má výdavky na cestu do práce 120 eur. Určené výživné na syna 100 eur
pravidelne uhrádza. Jeho výdavky spolu sú 900 eur a príjem priemerne 915 eur spolu s prídavkom na
dieťa, rodičovským príspevkom a výživným od matky Y. 28 eur. Preto si ďalšie výdavky spojené s dcérou
nemôže dovoliť.
2.3. Namietal, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil a nevysporiadal sa s každou

jeho námietkou, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Navyše obe deti majú podľa
Dohovoru o právach dieťaťa rovnaké práva a bolo potrebné, aby na ne súd pri rozhodovaní prihliadal.
Poukázal na matkou hradené výdavky 41 eur a tvrdil, že tieto neodôvodňujú zvýšenie výživného o 50
eur mesačne. Jeho výdavkami sa súd prvej inštancie nezaoberal a nebral ich do úvahy. Navyše platí aj
výdavky na vodu 147 eur za rok a komunálny odpad 18 eur na osobu, v januári doplácal za elektrinu
27 eur a mesačné zálohy mu zvýšili z 50 eur na 62 eur. Aby mohol platiť zvýšené výživné, musel zrušiť

životné poistenie, čím prišiel o 400 eur a o poistku pre prípad, že by sa mu niečo stalo, keďže má rizikové
povolanie. Hypotéku si brali spolu s matkou dieťaťa, keď boli manželia, prerábali poschodie, jeho vyhnali,
ale matka mala bývanie zabezpečené. Prerobil si starý dom jeho otca, v ktorom s dcérou bývajú. Súd
prvej inštancie na to neprihliadal, rovnako neprihliadal na to, že 17 ročná dcéra potrebuje viac ako 8
ročný syn. Všetky výdavky musel preukázať, ale matka nepreukázala nič. Žiadal, aby boli vykované

dôkazy k vlastníctve garsónky matkou, k jej trvalému pobytu a k výške splátky úveru. Tvrdil, že okrem
výživného synovi si berie syna na víkendy, platí mu stravu, sladkosti, hračky, berie ho na výlety. Aj jeho
rodičia mu kupujú veci, ktoré matka potom predá, aby mala na cigarety.
2.4. Rozsudok súd prvej inštancie považoval za nezákonný, neodôvodnený, neprimerane prísny,
nevyváženýanezohľadňujúciargumentyaokolnostiveci.Rozsudokvychádzalznesprávnehoprávneho

posúdenia veci, nebol úplne zistený skutkový stav, a súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s
jeho námietkami a všetky neodôvodnil. K tomu citoval ustanovenia Civilného sporového poriadku, č. 19
ods. 1 zmluvy o Európskej únii, Ústavu Slovenskej republiky, Listinu základných práv a slobôd a niektoré
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

3. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňanáležitosti§363CSP,neviazanýrozsahomodvolania(§65CMP),neviazanýdôvodmiodvolania(§

66 CMP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozhodnutia
(§385ods.1,§219ods.3CSP),pretoženepovažovalzapotrebnézopakovaťalebodoplniťdokazovanie
(§ 68 CMP). Dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné, preto rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zvýšenia výživného podľa § 388 CSP zmenil a v napadnutej
časti týkajúcej zročného výživného a v časti trov konania, ako závislého výroku, rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku
zákonomč.161/2015Z.z.účinnomod01.07.2016.Podľa§2 ods.1CMPnakonaniepodľatohtozákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8.1. Otec v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v nesplnení procesných podmienok (§ 365 ods.

1písm.a)CSP),porušeniejehoprávanaspravodlivýproces(§365ods.1písm. b)CSP)avadukonania
spočívajúcu v nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. d)
CSP). Odvolací súd preto najprv skúmal, či súd prvej inštancie konanie nezaťažil vadami namietanými
odvolateľom.8.2. Procesné podmienky sú podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Vadou
predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a) CSP trpí konanie ak súd vec prejednal napriek tomu, konanie
trpelo nedostatkom žaloby, právomoci a príslušnosti súdu, nedostatkom procesnej subjektivity a

procesnej spôsobilosti účastníkov konania alebo prekážkou začatej a rozhodnutej veci. Žiadny z vyššie
uvedených nedostatkov prejednávanej veci odvolací súd nezistil.
8.3. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb v konaní
pred súdom užívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Súčasťou tohto
práva je realizácia procesných práv, ktoré strane sporu priznáva Civilný sporový poriadok. Z obsahu

spisu odvolací súd nezistil procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo otcovi znemožnené,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).
8.4. Otec v odvolaní tiež namietal, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil
a nevysporiadal sa s každou jeho námietkou, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý
proces. Vada konania vymedzená v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej podstate

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje
ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie,

čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného
útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Jasne a
výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na

ustálenú rozhodovaciu prax. Dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného
ustanovenia Civilného sporového poriadku pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými
požiadavkami je v rozpore úplný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, prípad, keď právne závery
zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a len všeobecné súhrnné zistenia

špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. V danej veci súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku stručne uviedol, čoho sa navrhovateľka domáhala a z akých dôvodov.
Uviedol, ako sa otec k návrhu na zvýšenie výživného vyjadril. Vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V
rámci právneho posúdenia citoval ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých vec právne posúdil.

Posudzujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné konštatovať taký nedostatok
dôvodov, ktoré by odôvodňovali záver, že došlo k porušeniu práva otca na spravodlivý proces.
8.5. Odvolací súd nezistil namietané vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok
zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

9. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

10. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

11.1. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych
rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Zmena pomerov však musí byť takej
povahy, aby zakladala reálny dôvod na zmenu dohody či súdneho rozhodnutia. Pokiaľ súd dospeje k

záveru, že k zmene pomerov došlo, potom je namieste, aby sa prehodnotili hľadiská, na základe ktorých
došlo k stanoveniu výživného. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom
treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Pri rozhodovaní o zmene
výživného súd musí komplexne posúdiť všetky okolnosti, ktoré majú na výšku výživného vplyv. V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za významné poznamenať, že pri rozhodovaní o návrhu, či už o zvýšení

alebozníženívyživovacejpovinnosti,jepotrebnéposudzovať,čiavakomsmeredošlokzmenepomerov
od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky
výživného. Pri určovaní výživného súd berie zreteľ na odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ako aj
na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery osôb povinných poskytovať výživné.11.2. Kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery
oboch rodičov, a odôvodnené potreby dieťaťa, pri rešpektovaní zásady, že na dosiahnutej životnej
úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj dieťa. Výživné určené dieťaťu slúži na uspokojovanie

všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa
sú dané jednak jeho vekom a stupňom vzdelávania, ale aj zdravotným stavom. Odôvodnené potreby
dieťaťasúbezprostredneovplyvňovanéschopnosťami,možnosťamiamajetkovýmipomermirodičov.Ak
sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými potrebami
len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život

kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopností rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie
potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu
sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce
reálne zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ktoré sú dané telesnými a duševnými schopnosťami
konkrétnej povinnej osoby, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a
získanými skúsenosťami.

12.1. V danej veci sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletého N. zo sumy 100 eur na sumu
160 eur. Dôvodila podstatným nárastom nákladov na jeho výchovu od poslednej úpravy výživného.
Otec so zvýšením výživného nesúhlasil, pričom poukázal najmä zmenu pomerov na jeho strane, pretože
má do opatery zverenú dcéru Y., na ktorú je určené výživné len 28 eur. Špecifikoval svoje aj dcérine

výdavky a tvrdil, že vyššie výživné na syna platiť nemôže.
12.2. Posledná úprava vyživovacej povinnosti otca bola rozsudkom Okresného súdu U. zo dňa 24.
septembra 2015 č.k. 9P/169/2015-41, ktorým súd zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa
30. apríla 2014 sp.zn. 2P/20/2014 tak, že schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa zvýšila vyživovacia
povinnosť otca na maloletého N. zo sumy 70 eur na sumu 100 eur s účinnosťou od 01.10.2015.

13.1. Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec z hľadiska citovaných ustanovení zákona o rodine
a súdom prvej inštancie zisteného skutočného stavu dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie
zvýšil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého N. zo sumy 100 eur na sumu 150 eur mesačne
s účinnosťou od 01.01.2020, bolo jeho rozhodnutie nesprávne, založené na nesprávnom právnom

posúdení. Zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že na strane otca došlo
k podstatnej zmene pomerov tým, že mu bola do osobnej starostlivosti zverená maloletá dcéra Y.
Y., nar. XX.XX.XXXX. Dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti otca už uznesením o nariadení
neodkladného opatrenia Okresného súdu Partizánske zo dňa 14.07.2007 č.k. 6P/64/2017 právoplatným
dňa 03.08.2017, neskôr rozsudkom toho istého súdu zo dňa 21.05.2018 č.k. 1P/58/2017-112, pričom

rozsudkom bolo matke tohto dieťaťa, vzhľadom na počet vyživovacích povinností, určené výživné len vo
výške 28 eur mesačne. Hoci otcovi nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, pretože predtým platil na
dcéru výživné 1.000,- Sk (33,19 eura), od jej zverenia jeho osobnej starostlivosti platí v podstate všetky
nákladynajejvýživu,pričomideodieťavyššiehovekuastupňavzdelávania,tedaajsvyššímivýdavkami
na jeho výchovu. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súdom prvej inštancie zvýšené

výživné nezodpovedá otcovým možnostiam a schopnostiam ani odôvodneným potrebám maloletého N.,
a to ani pri zohľadnení iných, ako bežných potrieb, prospešných pre všestranný vývoj dieťaťa.
13.2. Uvedené pochybenie súdu prvej inštancie odvolací súd bez potreby zopakovať dokazovanie
odstránil a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v časti týkajúcej sa zvýšenia výživného tak,
že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého N. zo sumy 100 eur na sumu 120 eur mesačne s

účinnosťou od 01.01.2020. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu U. zo dňa 24. septembra 2015 č.k.
9P/169/2015-41. Podľa názoru odvolacieho súdu takto určené výživné spolu s príspevkom matky, a to aj
pri zohľadnení osobnej starostlivosti matky o maloletého syna, a spolu s prídavkom na dieťa, zodpovedá
odôvodneným potrebám chlapca vo veku 9 rokov.
13.3. Hoci súd prvej inštancie správne vypočítal aj zročné výživné, v tejto časti odvolací súd nemal

podmienky pre zmenu jeho rozhodnutia, keďže od rozhodnutia prvoištančného súdu uplynuli takmer 4
mesiace a z obsahu spisu nevyplýva, v akej výške otec výživné platí. Pokiaľ by, za takejto procesnej
situácie,odvolacísúdajvtejtočastirozsudoksúduprvejinštanciezmenildošlokznemožneniurealizácie
procesných práv otca v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (§ 389 ods.
1 písm. b) CSP).

14.1. Otec v odvolaní namietal vady konania spočívajúce v nesplnení procesných podmienok (§ 365
ods. 1 písm. a) CSP), v porušení jeho práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a vadukonania spočívajúcu v nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1
písm. d) CSP). S uvedenými námietkami sa odvolací súd vysporiadal v bode 8.
14.2. S námietkou otca, podľa ktorej súd prvej inštancie pri rozhodovaní nevzal do úvahy jeho osobné,

rodinné a majetkové pomery najmä s ohľadom na skutočnosť, že mu bola do osobnej starostlivosti
zverená dcéra Y., na ktorú má vyššie výdavky, sa odvolací súd stotožnil čiastočne. Treba prisvedčiť
otcovi, že obe deti majú rovnaké práva a skutočne dievča vo veku 17 rokov má vyššie potreby, ktoré sú
dané jednak vyššími nákladmi spojenými s rastom, vyšším stupňom vzdelávania, vyššími nákladmi na
hygienu, ale aj kultúru, ako chlapec vo veku 9 rokov. Vzhľadom na uvedené, zverenie maloletej dcéry

do osobnej starostlivosti otcovi v roku 2017 odvolací súd zohľadnil tým, že jeho príspevok na výživu na
maloletého syna N. zvýšil o 20 eur mesačne. Hoci ide o minimálne zvýšenie celková výška určeného
výživného 120 eur podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá potrebám maloletého chlapca vo veku
9 rokov, aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca.
14.3. Čo sa týka námietky, podľa ktorej náklady matky neboli riadne preukázané, s touto námietkou
sa odvolací súd nestotožnil. V súdnom konaní o určenie výživného nie je možné ani potrebné

preukazovať každý jednotlivý výdavok na dieťa, osobitne nie bežný výdavok. Je totiž nepochybné, že so
starostlivosťou o dieťa sú spojené výdavky na oblečenie a obutie, stravu, bývanie a vzdelávanie. Okrem
toho môžu vzniknúť aj mimoriadne výdavky spojené so zdravotným stavom prípadne mimoškolskými
aktivitami dieťaťa, či už športovými alebo kultúrnymi. Potom ide o spoločné výdavky spojené s bývaním,
ktoré majú všetci rodičia. Keďže výška prezentovaných nákladov nebola očividne nadsadená, a nebolo

potrebné, aby boli osobitne preukazované.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa
zvýšenia výživného podľa § 388 CSP zmenil tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého
N. Y., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 100 eur na sumu 120 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2020,

a tým zmenil rozsudok Okresného súdu U. zo dňa 24. septembra 2015 č.k. 9P/169/2015-41. V
napadnutej časti týkajúcej zročného výživného a v časti trov konania, ako závislého výroku, rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Súd prvej inštancie doplní dokazovanie k zisteniu výšky výživného zaplateného otcom ku
dňu právoplatnosti rozhodnutia a vypočíta zročné výživné. Následne v tejto časti opätovne rozhodne.

V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátanie odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).