Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117221248
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3117221248.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu E. B., bytom J. XXX/XX, G. nad Y.,
právnezastúpenýJUDr.JurajKlimčoaspol.s.r.o.sosídlomSmetanova1655/7,Trenčínprotižalovaným
1/ H. J., bytom 9. mája XXX, L. nad L., 2/ Y. L., bytom S. XXX, G. nad Y., 3/ L. O., bytom H. XXX/
X, G. nad Y., 4/ A. L., bytom P. XXX, 5/ C. L., bytom R. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. novembra
2019, č.k. 20C/59/2017-115 v spojení s opravným uznesením zo dňa 20.12.2019, č.k. 20C/59/2017-120,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti
týkajúcej sa náhrady trov konania vo výroku III. p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ až 5/ sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k stavbe rodinného domu súp.č. XX, na parcele KNC č. XX/X, k.ú. Horňany
zastavil, výrokom II. zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XX, k.ú. Horňany a to rodinnému domu súp.č. XXX, postavenému na parcele č. XX k pozemkom parcela

KNC č. XX - záhrada o výmere záhrada 559 m2, č. 82 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 466 m2,
č. XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 72 m2, č. XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere
163 m2 a vyporiadava ho tak, že nariaďuje ich predaj s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi
strany sporu podľa ich spoluvlastníckych podielov, t.j. žalobcovi v podiele 8/14-in, žalovanej 1/ v podiele
1/14-ina, žalovanému 2/ v podiele 1/14-ina, žalovanej 3/ v podiele 1/14-ina, žalovanému 4/ v podiele
2/14-iny a žalovanému 5/ v podiele 1/14-ina. Výrokom III. vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na

náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, kedy žalobca sa v prejednávanej veci domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XX, k.ú. Horňany z dôvodu, že nechce
zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a spoluvlastníci sa nedohodli na zrušení vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva. Súd výrokom I. konanie zastavil v časti o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k stavbe rodinného domu, súp. č. XX z dôvodu, že tento rodinný dom zanikol ešte pred
podaním žaloby a v priebehu konania bol vymazaný aj z katastra nehnuteľností, pričom tieto skutočnosti
žalovaný nespochybňovali, súhlasili so späťvzatím žaloby zo strany žalobcu v tejto časti a preto súd
konanie zastavil. Súd v prejednávanej veci uzavrel, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
podľa prvého zákonného spôsobu nie je dôvodné, pretože k tvrdeniam strán ako aj zo znaleckého

posudku vyplýva, že rozdelenie domu podľa podielov nie je ani reálne možné vzhľadom na zastavanú
plochu a veľkosti spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Preto súd následne pristúpilk preskúmaniu možnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva druhým zákonným spôsobom,
pričom pre rozhodnutie o tom, komu zo spoluvlastníkov bude spoločná vec prikázaná sú stanovené tri
kritéria: veľkosť podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka

voči ostatným spoluvlastníkom. Súdna prax tiež ustálila povinnosť skúmať solventnosť spoluvlastníka,
ktorému má byť prikázaná do spoluvlastníctva. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobcovi patrí
najväčší spoluvlastnícky podiel. Žalovaný 4/, ktorému patrí podiel 2/14-iny prejavil záujem o prikázanie
nehnuteľnosti do jeho vlastníctva, pričom tento žalovaný dom s pozemkami dlhé roky užíval, staral sa
o nehnuteľnosti, investoval peňažné prostriedky do opravy strechy, zadnej časti domu, hradil náklady

spojené s údržbou domu, zabezpečoval starostlivosť o stromy. Zo znaleckého posudku bolo zistené, že
všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností predstavuje sumu 45.400,- eur, pričom z tejto uvedenej
sumybybolžalovaný4/vprípadeprikázanianehnuteľnostídojehovlastníctvapovinnývyplatiťostatných
spoluvlastníkov v súhrne sumou 38.914,29 eur. V danom prípade však nebolo možné žalovanému 4/ ani
určiť povinnosť vyplatiť primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom, nakoľko nepreukázal, že bude
schopný vyplatiť náhradu za spoluvlastnícke podiely v primeranej lehote. Sám žalovaný 4/ uviedol,

že nemá úspory vo výške postačujúcej na vyplatenej primeranej náhrady ostatným spoluvlastníkom a
rovnako nebolo možné mu určiť vyplatiť túto náhradu v splátkach, pretože v prípade žalobcu vzhľadom
na jeho spoluvlastnícky podiel 8/14-in by mu patrila primeraná náhrada vo výške 25.942,86 eur, čo
by pri zachovaní práva na vyplatenie dlhu v primeranej lehote 12 mesiacov, výška mesačnej splátky
predstavovala sumu 2.161,91 eur, čo vzhľadom na príjem žalovaného vo výške 1.000,- eur mesačne

v hrubom by tento nebol schopný plniť. Žalovaný 4/ teda nepreukázal spôsobilosť vyplatiť ostatných
spoluvlastníkov z ich podielov primeranou náhradou a v adekvátnej lehote. Žalovaný 4/, ktorý v rodinnom
dome býva, uviedol, že býva aj na ubytovni v mieste jeho pracoviska, a preto nie je úplne odkázaný
na bývanie v tomto dome. Súd tiež nemohol vyhovieť petitu, ktorý navrhoval žalobca prikázať do jeho
výlučného vlastníctva parcelu č. XX a parcelu č. XX/1 a do výlučného vlastníctva žalovaného 4/ dom,

súp. č. XXX s tým, že žalovaný 4/ bude zaviazaný vyplatiť ostatných spoluvlastníkov. Celková výmera
pozemkov je 1 260 m2. Žalobca má vzhľadom na jeho podiel 8/14-in nárok na pozemky len vo výmere
720 m2. Výmera, ktorú žiadal žalobca prikázať do jeho vlastníctva spolu predstavuje 1 001 m2, teda
o 281 m2 väčšiu výmeru ako pripadá na spoluvlastnícky podiel žalobcu k všetkým pozemkom. Okrem
toho však navrhovaný spôsob vyporiadania nebol možný aj preto, že žalovaný 4/, ktorému by mal

byť do vlastníctva prikázaný dom a zvyšné parcely by nebol schopný vyplatiť ostatných žalovaných
z ich podielov. Ostatní žalovaní neprejavili záujem o prikázanie čo i len jednej z nehnuteľností do ich
vlastníctva.
3. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zvolil posledný zákonný spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva a to nariadením predaja nehnuteľností a rozdelením výťažku podľa podielov medzi

spoluvlastníkmi. Súd nemohol nariadiť predaj nehnuteľností len za sumu 45.400,- eur ako to
navrhoval žalobca, pretože takýto dodatok vo výroku by mohol mať za následok znemožnenie predaja
nehnuteľností pokiaľ by niekto bol ochotný nehnuteľnosť kúpiť o 100,- eur nižšiu, resp. by sa našli
záujemcovia, ktorí by boli ochotní zaplatiť vyššiu cenu ako je požadovaná suma 45.400,- eur a rozsudok
by tak nebol vykonateľný. V rámci realizácie predaja nehnuteľností sa tieto majú predať za trhovú

cenu, teda hodnotu, ktorú možno vec obdobnej kvality a kvantity kúpiť v rozhodnom mieste a čase.
Všeobecná trhová hodnota bude ustálená pri predaji na dražbe. Rozsudok môže vykonávať nestranná
osoba a to súdny exekútor. Návrh môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov. Predaj nehnuteľností sa
realizuje dražbou s tým, že v Exekučnom poriadku sú stanovené pravidlá, ktoré zabezpečujú, aby cena
dosiahnutá vydražením bola od vydražiteľa vyplatená spoluvlastníkom, a preto nie je opodstatnená

obavažalovanej3/,žejejnebudevyplatenánáhradazajejspoluvlastníckypodiel.Kýmnedôjdekpredaju
nehnuteľností, ostávajú tieto naďalej v spoluvlastníctve sporových strán a žalovaný 4/ má právo ich
užívať.
4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle zásady úspechu vyjadrenej v § 255 ods.
1, 2 CSP. Žalobca bol neúspešný v navrhovaných spôsoboch vyporiadania, ktoré v žalobe uviedol ako

prvý až tretí v poradí, pričom žalovaní 1/, 3/ a 5/ nechceli prikázať nehnuteľnosti do ich vlastníctva
a navrhovali tieto prikázať do vlastníctva žalobcu, resp. žalovaného 4/, avšak nesúhlasili s predajom
nehnuteľnostíarozdelenímvýťažkumedzispoluvlastníkovažiadaliovýplatuzichpodielov.Vtomsmere
boli v podstate žalovaní úspešní. Žalovaný 4/ žiadal o prikázanie nehnuteľností do jeho vlastníctva z
dôvodu, že v dome dlhé roky býva a užíva ho, stará sa o jeho údržbu ako aj o priľahlé pozemky, no súd

jeho návrhu nemohol vyhovieť len z dôvodu, že nebolo v jeho možnostiach vzhľadom na jeho pomery
vyplatiť ostatné strany z ich podielov, hoci sa snažil zadovážiť si zdroj financovania cestou úveru z banky,
no neúspešne. Žalovaný trval na výplate jeho spoluvlastníckeho podielu, ktorá náhrada sa mu dostane
v prípade predaja nehnuteľností tretej osobe. Preto súd konštatoval, že žiadna zo strán nebola úspešnáv takej miere, aby jej vznikol nárok na náhradu trov konania. S poukazom na uvedené skutočnosti súd
výrokom III. žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
5. Uznesením zo dňa 20.12.2019, č.k. 20C/59/2017-120 súd opravil rozsudok Okresného súdu Trenčín,

sp.zn. 20C/59/2017 zo dňa 29.11.2019 vo výroku I. tak, že tento správne znie: „Súd konanie v časti o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k stavbe rodinného domu, súp.č. XX, na parcele
KNC č. XX, k.ú. Horňany zastavuje“. V ostatných častiach zostáva rozsudok nezmenený. V odôvodnení
rozhodnutiasúduviedol,ženapojednávanídňa29.11.2019bolvyhlásenýrozsudok,pričomsúdvlastnou
kontrolnou činnosťou zistil, že vo výroku I. je v dôsledku zrejmej nesprávnosti uvedené nesprávne číslo

parcely 82/1, na ktorej bol postavený dom, súp.č. XX, pričom ako nepochybne vyplýva z listu vlastníctva
č. XX, k.ú. Horňany ako aj odôvodnenia rozsudku správne číslo parcely registra C, na ktorej bol tento
rodinný dom postavený v minulosti je číslo XX. Preto súd z úradnej povinnosti v náväznosti na § 224
CSP opravil inú zrejmú nesprávnosť vo výroku I. citovaného rozsudku.
6. Voči rozsudku podal včas odvolanie žalobca a to proti výroku, ktorým súd prvej inštancie vyslovil,
že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznával. Mal za to, že žalovaný podal žalobu s tzv.

alternatívnym petitom, teda v štyroch petitoch v takej forme, že pokiaľ sa súd prikloní ku ktorejkoľvek
z daných možností neznamená to a nemôže znamenať neúspech žalobcu v konaní. Nemal ani inú
možnosť, keďže žalovaní v predsúdnom konaní na písomné výzvy právneho zástupcu žalobcu ako aj v
súdnomkonanínapísomnévýzvysúduokremžalovanejO.nezaujalikvecižiadnestanovisko,nedoručili
svoje písomné vyjadrenia, ani dupliky. Pri ústnych predsúdnych rokovaniach žalovaní sústavne menili

svoj názor ohľadom spôsobu vyporiadania danej nehnuteľnosti a preto žalobcovi nezostávalo iné, než
podať žalobu s alternatívnym petitom. Návrhom zo dňa 27.08.2019 žalobca zmenil žalobný petit tak,
že tento zúžil, navrhol rozhodnúť buď prvým alebo štvrtým z pôvodných návrhov o čom súd vôbec
nerozhodoval ani na pojednávaní, ani mimo neho v rozpore s ust. § 142 ods. 1 CSP. K zmene petitu
došlo logicky, pretože všetky strany sa medzitým priamo na súdnom pojednávaní zhodli, že riešením

je len prvý alebo posledný zo spôsobov vyporiadania, teda predovšetkým prvý spôsob za podmienky,
že žalovaný 4/ si zabezpečí úver na vyplatenie ostatných podielových spoluvlastníkov. V predstave, že
hodnota domu je nižšia než žalobcom pôvodne preukázaná, navrhol aj žalovaný 4/ vyhotovenie nového
znaleckéhoposudku,avšaknakoľkosajehopredstavyamožnostiukázaliakonereálne,nemoholanisúd
rozhodnúť inak, ako tak, že z posledných dvoch možností prijal tú poslednú a to predaj nehnuteľností. Za

týchto okolností nemožno hovoriť o neúspechu žalobcu, práve naopak vo veci ide o jednoznačný úspech
žalobcu. Žalobca nebol povinný zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, všetky snahy o mimosúdne
zrušenieavyporiadaniestroskotalianeochotazaujaťjednoznačnéstanoviskoostatnýchspoluvlastníkov
priviedli žalobcu k jedinej možnosti a to k podaniu žaloby. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu,
v ktorých tento judikoval, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu je aj právo účastníka na

také odôvodnenie úradného rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo významné otázky. Má preto za to, že úspech vo veci bol evidentný. Žiadal preto, aby bol
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenený v časti týkajúcej sa náhrady trov konania tak, že
žalovaní 1/ až 5/ sú povinní nahradiť v celom rozsahu trovy konania žalobcu ako na súde prvej inštancie,
tak aj v rámci odvolacieho konania.

7. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná 1/ H. Predanocyová, ktorá uviedla, že od
začiatku súdu trvala na tom, že chce svoj podiel predať a preto nesúhlasí s platením trov konania za súd.
Rovnakonesúhlasístým,abyplatilatrovyodvolaciehokonania,ktoréodnejžiadažalobcaneoprávnene.
Trvá na tom ako rozhodol súd prvej inštancie, že trovy nepriznal žiadnej zo strán.
8. Ostatní žalovaní sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

9. Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas, oprávnenou
osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné a s konštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej
sa trov konania v medziach daným rozsahom a dôvodmi odvolania vychádzajúc zo skutkového stavu
zisteného súdom prvej inštancie, bez potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania v zmysle § 383 a

§ 384 CSP, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
10. V prvom rade je nutné konštatovať, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bolo
konanie sčasti zastavené v spojení s opravným uznesením a vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie
zrušil podielové spoluvlastníctvo a nariadil predaj danej nehnuteľnosti, odvolaním napadnuté nebolo,

a preto v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a rozhodovaním odvolacieho súdu
nedotknutý.
11. Predmetom prieskumu potom bol len výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý rozhodoval o
náhradetrovkonaniapredsúdomprvejinštancie,vrámciktoréhovyslovil,žežiadnazostránsporunemánárok na náhradu trov konania. S týmto konštatovaním sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a
na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:
12. Odvolací súd v prejednávanej veci zdôrazňuje, že výrok o náhrade trov konania musí byť v súlade

s priebehom konania, úkonmi účastníkov, resp. s obsahom príslušného súdneho spisu. Konanie o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je potrebné vnímať s perspektívou základného
práva na ochranu vlastníctva s tým, že vlastnícke právo zahŕňa tiež právo prestať byť vlastníkom. V
prípade podielového vlastníctva sa tak špecificky uplatňuje zásada, že nikto nemôže byť spravodlivo
nútený zotrvávať v spoluvlastníctve, tak ako vo svojom odvolaní uviedol žalobca. Pre prípad, že sa

potom samotný spoluvlastníci nedohodnú na rozdelení spoluvlastníctva, zrušení a vyporiadaní celého
spoluvlastníctva, má každý z nich právo obrátiť sa na súd s návrhom o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. Z tejto zásady, že nikto nemôže byť nútený v spoluvlastníctve zotrvať
a teda účasť spoluvlastníka nemožno vynucovať proti jeho vôli, rovnako vyplýva to, že žiadny zo
spoluvlastníkov nemôže byť sankcionovaný pre svoj návrh na vylúčenie sa zo spoluvlastníctva, či
na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva okrem prípadov šikanózneho charakteru takéhoto návrhu v

prípade zneužitia práva.
13. Zároveň je nutné konštatovať, že z procesného hľadiska predstavuje konanie o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tzv. judicium duplex. Konanie môže byť začaté na
návrh ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov, pričom všetci spoluvlastníci, teda obe procesné strany
majú v konaní postavenie žalobcu aj žalovaného nehľadiac na to, kto žalobu podal. Súd vydáva

konštitutívne rozhodnutie, nie je viazaný návrhmi účastníkov a môže rozhodnúť iným spôsobom ako
je navrhované. Vzhľadom k tomuto účastníci vo svojich návrhoch ani nemusia nutne uviesť konkrétny
spôsob vyporiadania, ktorého sa pri zrušení spoluvlastníctva domáhajú. Voľba konkrétneho spôsobu
vyporiadania je teda v konečnom dôsledku výlučne na súde, ktorý vo veci rozhodne. Ten je pritom
viazaný zákonným poradím jednotlivých spôsobom vyporiadania, v rámci ktorých sa však uplatní vlastná

úvaha súdu. Zmienené špecifiká v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je
nutné mať na pamäti aj pri rozhodovaní o trovách takéhoto konania. Nikto zásadne nemôže byť nútený
zotrvať v spoluvlastníctve, žiadneho zo spoluvlastníkov nemožno bez ďalšieho sankcionovať za to, že
spoluvlastníctvo má byť zrušené a vyporiadané, resp. za to, že bol na súde podaný príslušný návrh
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Takto začatie a vedenie konania pred súdom

nemožno bez ďalšieho klásť na ťarchu ani tomu spoluvlastníkovi, ktorý ho inicioval, ani tomu, ktorý
sa formálne ocitol na strane žalovanej. Súčasne treba zohľadniť, že spoluvlastníci sami nemôžu plne
ovplyvniť konečné rozhodnutie súdu o spôsobe vyporiadania. Súd ich návrhmi v tomto rozsahu nie je
viazaný a sám rozhodne podľa zákonnej postupnosti jednotlivých spôsobov vyporiadania v ich rámci
potom podľa svojho vlastného uváženia. Za týchto okolností, kedy spoluvlastníci dopredu nemôžu

presnepredvídaťkonkrétnerozhodnutiesúduanaopakkaždýzodlišnýchnávrhovspoluvlastníkovmôže
mať rozumne presvedčivý základ, kedy všetci spoluvlastníci majú v konaní zhodne procesné postavenie
žalobcu aj žalovaných a kedy sa v konaní jedná o rovnom vlastníckom práve všetkých účastníkov
sa spravidla ako spravodlivé východisko pre rozhodnutie o trovách konania bude javiť, aby každý zo
spoluvlastníkov sám niesol svoje náklady konania a nebol povinný hradiť náklady iného spoluvlastníka,

ibaže by preto boli dané zvláštne dôvody.
14. Z pohľadu ústavne zaručených práv sa javí ako problematické rozhodovať o náhrade trov konania
primerane len základe toho, ako súd rozhodol o otázke, ktorá bola medzi účastníkmi sporná a ktorému
z účastníkov v tejto otázke súd prisvedčil skôr. Rozhodovanie o trovách konania by nemalo byť len
mechanickým posudzovaním výsledku sporu bez komplexného rozhodnutia v merite veci. Rozhodnutie

o trovách konania má byť zrejmým a logickým ukončením celého konania. V tomto zmysle má byť aj
rozhodnutie o trovách konania, konaním spravodlivým.
15. Rozhodnutie o trovách konania pri zrušení a vyporiadaní podielového vlastníctva sa nemôže odvíjať
len od úvahy súdu, čo bolo medzi účastníkmi sporné a aké riešenia v tomto ohľadu prijal súd. Naopak
v tomto konaní, v ktorom sa jedná o rovnom vlastníckom práve všetkých účastníkov, v ktorom všetci

účastníci spoluvlastníci majú v konaní rovnaké procesné postavenie žalobcu aj žalovaných a v ktorom
dopredu nemôžu presne predvídať konkrétne rozhodnutie súdu a naopak v každých odlišných názoroch
jednotlivých účastníkov môže byť rozumný a presvedčivý sa spravidla ako spravodlivé východisko pri
rozhodovaní o trovách konania bude javiť, aby každý z účastníkov sám niesol svoje trovy konania a
nebol povinný hradiť trovy konania iného spoluvlastníka, iba že by boli dané zvláštne okolnosti, čo však

nie je prejednávaný prípad.
16. Z tohto pohľadu potom neobstoja odvolacie námietky zo strany žalobcu, že v zásade alternatívnymi
petitmi sa domáhal rôznych spôsobov vyporiadania, pričom bol v zásade v konaní úspešný, pretože
týmito návrhmi vyporiadania v konečnom dôsledku súd prvej inštancie nie je viazaný a ani nebolviazaný a súd prvej inštancie tak ako správne uviedol vo svojom odôvodnení je viazaný zákonným
postupom, kedy je povinný skúmať všetky spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, čo sa v
prejednávanej veci aj nakoniec stalo, pričom v konečnom dôsledku výrok rozsudku súdu prvej inštancie

v časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je právoplatný. Súd prvej inštancie dospel
vo veci samej k tomu právnemu záveru, že je nutné nariadiť predaj spornej nehnuteľnosti po preskúmaní
všetkých predchádzajúcich možných spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
s ktorými sa riadne vo svojom odôvodnení vysporiadal.
17. Preto dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie o trovách konania je zákonné a

spravodlivé s prihliadnutím na vyššie odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu.
18. Odhliadnuc od základných princípov vyššie uvedených sporoch týkajúcich sa zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, v prejednávanej veci súd prvej inštancie výrokom I. konanie
zastavil, pričom evidentne v tejto časti zastavenie konania zavinil žalobca, pretože podal návrh na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k stavbe, ktorá už v čase podania návrhu v zásade
neexistovala, a preto pokiaľ by sme vychádzali aj zo samotného princípu úspechu a neúspechu v

konaní vo výroku I. žalobca zavinil zastavenie konania, vo výroku II. pokiaľ by sme vychádzali z princípu
navrhovaným žalobcom, by bol eventuálne žalobca úspešný vychádzalo by z toho v konečnom dôsledku
aj tak opakovane len výrok, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v jednej
časti bol žalobca úspešný v druhej časti bol neúspešný.
19. Odvolací súd však zotrváva na tom stanovisku, že s prihliadnutím na špecifiká podanej žaloby ako

aj špecifiká postavenia strán sporu v prejednávanej veci a zároveň s prihliadnutím na postoj strán sporu
v rámci prejednávanej veci je jediným spravodlivým východiskom v otázke rozhodovania o náhrade
trov konania výrok tak, ako ho uzavrel súd prvej inštancie a to taký, že žiadna zo strán nebude mať
nárok na náhradu trov konania, z čoho vyplýva, že každá zo strán si bude hradiť trovy, ktoré jej vznikli
s podanou žalobou sama.

20. V rámci odvolacieho konania v zásade žalobca úspešný nebol, a v spore boli úspešní žalovaní
1/ až 5/, avšak týmto preukázateľne v konaní žiadne trovy nevznikli, a preto odvolací súd vyslovil, že
žalovaným 1/ až 5/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).