Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2020

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 2P/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0020201331
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Slebodniková Levkušová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2020:0020201331.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Zuzana Slebodniková Levkušová v rodinnoprávnej veci

maloletéhodieťaťaL.S.J.,nar.XX.XX.XXXXvkonanízastúpenýkolíznymopatrovníkomÚradompráce,
sociálnych vecí a rodiny C., dieťa rodičov matky: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č.XX/X, Y. pri G. a
otca: C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č.XXX, Y., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I.Súd zveruje maloletého L. S. J., nar. XX.X.XXXX do osobnej
starostlivosti otca.

II. Matku zaväzuje prispievať na výživu maloletého výživným vo výške XX Eur mesačne vždy do 15-tého
dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

III. Styk matky s maloletým synom upravuje bez obmedzenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal úpravy rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu.
2. Súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti matky, výsluchom otca, kolízneho opatrovníka,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, kde bol zistený nasledujúci skutkový a právny stav:

3. Otec súdu uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanom návrhu. Maloletý pochádza zo známosti
z roku 2012, keď žili s matkou dieťaťa ako druh a družka. V roku 2014 sa narodil syn L. S.. Najskôr
vznikali problémy a matka sa odsťahovala XX.X.XXXX. Odišla z ich spoločnej domácnosti k novému
partnerovi. Potom sa zase vrátila, kým znova neodišla. Toho času žije na neznámom mieste. Naposledy
mal vedomosť, že žije v obci O.. Z vyjadrenia matky je zrejmé, že býva v Y. pri G.. Dieťa žije s otcom v
spoločnej domácnosti. O dieťa sa riadne stará. Príjmom otca je dávka v hmotnej núdzi vo výške XXX,XX
Eur mesačne. Matka dieťaťa mu na výživu dieťaťa neprispieva. Inú vyživovaciu povinnosť otec nemá.

Má dve plnoleté deti. Býva v rodinnom dome s maloletým dieťaťom. Za rodinný dom platí mesačne
XX Eur za elektrinu, XX Eur poplatok za internet. Dieťa chodí riadne do škôlky. Na budúci rok bude
prvák. Dieťa je zdravé a nemá na neho otec žiadne zvýšené výdavky. Na stravu minú spoločne asi XXX
Eur mesačne plus ošatenie, lieky, angličtina. Matka dieťa nekontaktuje a žiadnou formou neprispieva.
Súhlasí s výživným vo výške XX Eur.

4. Matka súdu uviedla ( úradný záznam ), že toho času sa zdržiava v Y. pri G. na B. č.XX/X. Ďalej uviedla,

že poberá invalidný dôchodok vo výške XXX Eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Uviedla,
že súhlasí s výživným na maloleté dieťa vo výške XX Eur mesačne a taktiež súhlasí s tým, aby bolo
dieťa zverené do starostlivosti otca a styk s dieťaťom bol upravený bez obmedzenia.5. Kolízny opatrovník navrhol návrhu vyhovieť a ďalej uviedol, že pre krátkosť času a výskyt vírusu
COVID 19 šetrenie v rodine nevykonal.

6. Súd sa oboznámil s čestným prehlásením otca ( č.l. 6 ), z ktorého vyplýva, že maloletému kupoval
osobné veci, oblečenie a stravu z vlastných prostriedkov a za pomoci svojho otca. Oblečenie pre dieťa
mu zabezpečili synovci z Anglicka, súd sa oboznámil aj s dohodu o vykonávaní menších obecných prác
medzi obcou Y. a otcom maloletého.

7. Podľa § 36 ods. l z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len Zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

8. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

9. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

13.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.18. Súd vykonal dokazovanie v zmysle vyššie uvedených ustanovení, na základe ktorých rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Mal za to, že úprava rodičovských práv a povinností
k maloletému Nikolasovi Antonio je v danej situácii v prospech dieťaťa. U otca má maloletý vytvorené

všetky podmienky pre jeho výchovu, starostlivosť a otec je schopný zabezpečiť jeho zdravý vývoj
aj do budúcna. Pri zverení maloletého do starostlivosti otca súd zohľadnil aj citové väzby a vzťahy,
ktoré vznikli medzi otcom a dieťaťom za posledné obdobie, keďže matka o dieťa nejaví záujem a celá
starostlivosť je poskytovaná výlučne otcom. Vzhľadom k finančnej situácii matky, ktorej jediným príjmom
je invalidný dôchodok súd určil výživné vo výške 50 EUR mesačne od právoplatnosti rozsudku do

budúcna. Matka s navrhovaným výživným zo strany otca vo výške 50 Eur súhlasila. Stanovené výživné
je primerané potrebám dieťaťa a je aj v schopnostiach a možnostiach matky ( matka inú vyživovaciu
povinnosť nemá) určeným výživným otcovi na dieťa prispievať. Keďže matka dieťa nenavštevuje, súd
neupravil jej styk s dieťaťom striktne, ale styk upravil bez obmedzenia, teda ak matka prejaví záujem,
tak po dohode s otcom môže dieťa navštíviť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia
na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 CMP).