Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118368079
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6118368079.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,

členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: SetCar
sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného právnym
zástupcom JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom D. X, XXX XX A., proti žalovanému:
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava,
IČO: 31 595 545, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom
B. E. X/A, XXX XX I., v konaní o zaplatenie 430,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/8/2019-71 zo dňa 26. marca 2019 v spojení s opravným

uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/8/2019-106 zo dňa 13. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/8/2019-71 zo dňa 26. marca 2019 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/8/2019-106 zo dňa 13. novembra 2019 p o t v r d
z u j e .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd výrokom I. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 430,31 Eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy

od 28.01.2018 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal
žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení poukázal
na žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny 430,31 Eur spolu s úrokom
z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo
ku škode na vozidle poškodeného, v dôsledku čoho bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na
zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po skončení nájmu
žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o

poistnom plnení oznámil žalovaný šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu.
Následne poškodený uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok
na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady nákladov na prenájom
náhradného vozidla.

2. Okresný súd mal po vykonanom dokazovaní zistené, že poistenec žalovaného spôsobil škodu na
vozidle právneho predchodcu žalobcu - J. I.. Žalovaný časť škody predstavujúcej nárok na náhradu

účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného motorového vozidla vo výške 1.124,89 Eur
uhradil a neuhradená zostala časť nároku vo výške 430,31 Eur. Krátenie tejto náhrady žalovaný
odôvodnil odpočtom za prevádzkové náklady vozidla počas prenájmu náhradného vozidla. Žalovaný
ale žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bol dôvod na odpočet prevádzkových nákladov vozidlapočas prenájmu náhradného vozidla. V konaní nebolo zistené, že by ku vzniku týchto nákladov došlo
bezdôvodne, resp. neoprávnene alebo by nesúviseli s poškodením vozidla. Žalobca preukázal ujmu,
ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady na požičanie náhradného motorového vozidla

účelne za celú dobu nájmu, a to v zmysle Zmluvy o nájme č. 541 zo dňa 29.11.2017. K zapožičaniu
vozidla bol poškodený donútený vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú sám nespôsobil. Okresný súd
preto uznal opodstatnenosť žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody, predstavujúceho časť
náhrady nákladov za poskytnutie náhradného vozidla vo výške 430,31 Eur. Žalobcovi súčasne vznikol
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej

udalosti 11.01.2018 a podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka bol povinný poskytnúť
poistné plnenie do 15 dní, t.j. do 26.01.2018. Do omeškania sa preto dostal nasledujúcim dňom, t.j. od
27.01.2018. Žalobca nárok na úrok z omeškania uplatnil od neskoršieho dňa - od 28.01.2018, a preto
okresný súd aj v tejto časti žalobe vyhovel a priznal úrok odo dňa uplatneného žalobcom.

3. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu okresný súd uviedol, že škoda v uplatnenom rozsahu

poškodenémureálnevzniklanazákladedohodyozapočítanípodľačl.5.Zmluvyopostúpenípohľadávky
zo dňa 22.12.2017. Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán, a to pohľadávka
poškodeného voči žalobcovi podľa čl. 4. tejto zmluvy (odplata za postúpenie pohľadávky) a pohľadávka
žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo Zmluvy o nájme č. 541. Vzájomným započítaním tak
došlo k zániku vzájomných pohľadávok zmluvných strán. Žalobca teda platne nadobudol pohľadávku

poškodeného na náhradu účelne vynaložených nákladov v súvislosti so vznikom škody. S postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Žalobca tak má aktívnu vecnú
legitimáciu. Okresný súd nezistil dôvod, na základe ktorého by zmluva o postúpení pohľadávok mala
byť absolútne neplatná. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že zo samotného oznámenia o poistnom
plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom

rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal
žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení pohľadávky, nepoukázal by krátené poistné plnenie na
účet žalobcu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP a priznal plne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote žalovaný cestou právneho zástupcu
odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Žalovaný namietal, že rozsudok
považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny. Podľa žalovaného sa okresný súd nevysporiadal
so skutočnosťami nevyhnutými pre právne posúdenie veci a naviac svoje rozhodnutie nedostatočne
odôvodnil. Žalovaný mal za to, že závery rozhodnutia okresného súdu sú nesprávne a nezákonné z

dôvodu, že okresný súd sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s námietkou aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v danom spore. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že dňa 24.11.2017 došlo
ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému O. I., ktorá mala byť spôsobená prevádzkou motorového
vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku tejto škodovej udalosti bol poškodený nútený
užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a tak došlo k zapožičaniu náhradného

motorového vozidla u žalobcu v zmysle Zmluvy o nájme č. 541 zo dňa 29.11.2017. Po ukončení nájmu
žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 170599. Poškodený so žalobcom uzavrel zmluvu o postúpení
pohľadávky, ktorá vznikla z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla.
Podľa žalovaného zo skutkového stavu zisteného okresným súdom vyplynulo, že poškodený mal voči
žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z toho vyplýva, že poškodený predstavoval

subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Žalovaný poukázal na ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka
s tým, že uzavretím zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na
žalobcu, nakoľko túto pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a preto mu
ako pohľadávka nevznikla, ale v danom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v
zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením

došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky
žalobcu, čo bolo v rozpore s ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Z predloženej zmluvy o postúpení
pohľadávky jednoznačne vyplynulo, že prejav vôle účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky
a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak poškodený
nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na

žalobcu a následne žalobcovi nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty
za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z týchto záverov podľa žalovaného
žalobcanemôžebyťaktívnevecnelegitimovanýmsubjektom.Žalovanýpoukázalvodvolanínarozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008. Žalovaný považoval zmluvu opostúpení pohľadávky za právny úkon absolútne neplatný podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka a
navrhol v napadnutých výrokoch rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného cestou právneho zástupcu uviedol, že tvrdenia
žalovaného v podanom odvolaní považuje za neopodstatnené. Okresný súd mal aktívnu vecnú
legitimáciužalobcuzapreukázanúzpredloženejzmluvyopostúpenípohľadávky,nazákladektorejdošlo
k postúpeniu pohľadávky z poškodeného na žalobcu. Žalovaný postúpenie pohľadávky akceptoval, čo

je zrejmé z toho, že čiastočné plnenie poukázal na účet žalobcu ako postupníka. Uvedené potvrdzuje aj
oznámenie o poistnom plnení, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo svojom konaní potvrdil aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu už v rámci likvidácie poistnej udalosti. Keďže žalovaným bolo poskytnuté čiastočné
plnenie, nemôže byť sporné, že poškodenému vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených
nákladov za nájom náhradného vozidla. K namietanej arbitrárnosti odôvodnenia žalobca uviedol, že
z rozhodnutí, na ktoré poukázal žalovaný v odvolaní, vyplýva, že povinnosť odôvodniť rozhodnutie

nemožno chápať tak, aby sa vyžadovalo, aby sa na každý argument dala podrobná odpoveď. To, že sa
žalovaný nestotožňuje s názorom okresného súdu riadne odôvodneným v napadnutom rozsudku, ešte
neznamená, že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

6. K námietke absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že skutočnosť,

že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry,
nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“), či neexistenciu nároku na
náhradu škody. V zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu
pohľadávky, čím zostáva zachovaný zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za
prenájom náhradného vozidla a zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej

pohľadávky. Poškodený má nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla od
žalovanéhoanieodžalobcuakoprenajímateľavozidla.Dlžníkomjetakprávežalovanýaniepoškodený.
V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj ku vzniku škody.
Zmluvou došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na
zaplatenie odplaty za postúpenie a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle

zmluvy postúpený. Tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a
až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok, považuje žalobca za nepodložené a účelové. V
zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú
faktúru za nájom a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému,
čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Žalobca v tomto smere poukázal na rozhodnutie

Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 3Cob/220/2017 a na rozsudok Krajského súdu v Žiline vo
veci sp. zn. 13Cob/75/2018. Žalobca považoval za nesprávne tvrdenia žalovaného ohľadom odpočtu
tzv. prevádzkových nákladov počas doby prenájmu s tým, že sa jedná o ničím nepodloženú úvahu
žalovaného, ktorá nemá reálny základ ani právny rámec oprávnenosti. Práve v dôsledku dopravnej
nehody došlo k znehodnoteniu motorového vozidla poškodeného, keď je zrejmé, že opravené vozidlo

má na trhu nižšiu hodnotu, ako by bola jeho hodnota v prípade predaja ako nebúraného. Naopak, by
potom práve poškodený mohol uvedené zníženie hodnoty požadovať ako náhradu škody a nie tak, ako
to tvrdí žalovaný, že sa počas opravy, kedy vozidlo poškodený neužíval, jeho hodnota neznižovala.

7. Na doručené vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu žalovaný písomne nereagoval.

8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 379 v
spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským
súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov

3:0.

9. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/4/2020-121 zo dňa
07.04.2020 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní
pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.10. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi

stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

13. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný
krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov, ktoré v podanom odvolaní vymedzil žalovaný, keď
namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K
tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak odvolateľ v podanom odvolaní namietal

skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia
vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy
hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci

(§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí
z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním

a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi
názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu
v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález

Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní
prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné
vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov
konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje
prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania

sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového
stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý
by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu
saopieralootvrdeniaarelevantnédôkazyprodukovanéstranamivprvoinštančnomkonaníavychádzalo

zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový
stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci
okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej
právnej veci nenastala.

14. Žalovaný v podanom odvolaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a to z dôvodu neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným. Krajský súd vo vzťahu k
tejto námietke považuje za potrebné poukázať na Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2017
(č.l. 9 rub spisu) uzatvorenú medzi postupcom T. I. a žalobcom ako postupníkom, ktorej predmetom je
postúpenie pohľadávky postupcu v prospech žalobcu ako postupníka voči žalovanému ako dlžníkovi

v celkovej výške 1.550,20 Eur vrátane príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených. Pohľadávka je
definovaná ako pohľadávka, ktorá vznikla z titulu nároku voči poisťovni podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z.z.
na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti
so škodou zo dňa 24.11.2017. Z obsahu tejto zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom apoškodeným tak plynie, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni, súčasťou
ktorého nároku na poistné plnenie bola náhrada nákladov za prenájom vozidla, a práve tento nárok bol
predmetnouzmluvoupostúpenýžalobcovi.Poškodenýsubjektmalakoveriteľpohľadávkuvočipoisťovni

z titulu poistnej udalosti, zodpovedajúcu náhrade nákladov za prenájom vozidla, a túto pohľadávku
žalobcovi postúpil. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovaného, že by predmetná zmluva o postúpení
pohľadávky bola neplatná, resp. že by mala odporovať ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka
z dôvodu, že by jej predmetom mal byť dlh poškodeného voči žalobcovi z titulu nájmu náhradného
vozidla. Námietka žalovaného smerujúca k popretiu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu tak nemohla byť

krajským súdom ako súdom odvolacím vyhodnotená ako dôvodná.

15. Žalovaný v podanom odvolaní vo vzťahu k ním napadnutému výroku I. rozsudku okresného súdu, a
to konkrétne vo vzťahu k priznanej istine pohľadávky a k priznanému úroku z omeškania, žiadne bližšie
odvolacie dôvody nezadefinoval. Krajský súd viazaný vymedzenými odvolacími dôvodmi žalovaného
tak mohol posudzovať rozsudok okresného súdu len v rozsahu a v medziach týchto odvolacích dôvodov

žalovaného, obsiahnutých v ním podanom odvolaní. Ak dôvody odvolania žalovaného nesmerovali
k priznanej istine pohľadávky, k dobe omeškania a priznanej výške úroku z omeškania, tak potom
krajský súd ako súd odvolací nemal priestor k posudzovaniu záverov rozhodnutia okresného súdu,
ktoré sa viazali k tejto časti žalobcom uplatneného nároku. Vo všeobecnosti platí, že odvolací súd
môže posudzovať rozhodnutie okresného súdu len v rozsahu a v rámci tých odvolacích dôvodov, ktoré

odvolateľ vyjadrí. Krajský súd preto nezistil vecnú nesprávnosť rozsudku okresného súdu ani v časti
okresným súdom priznaného nároku na zaplatenie úroku z omeškania a paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky.

16. Krajský súd zároveň nevyhodnotil ako dôvodnú ani odvolaciu námietku žalovaného ohľadom

nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Krajský súd k tejto námietke
vo všeobecnosti uvádza, že odôvodnenie rozsudku je tou časťou rozsudku, ktorá je relevantná a
významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia.
Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 119/03 je potrebné ust. § 157
ods. 2 OSP (aktuálne ust. § 220 ods. CSP) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného

súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Krajský súd je názoru, že
okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol podstatné okolnosti týkajúce sa výkladu
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, vyporiadal sa so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup okresného súdu je z odôvodnenia napadnutého
rozsudku dostatočne zrejmý. Okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti mal z vykonaného dokazovania za

preukázané, uviedol príslušné právny normy, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval, a to s poukazom
na všetky skutočnosti, ktoré boli zistené vykonaným dokazovaním, a tiež s poukazom na právne závery,
ktoré okresný súd prijal.

17. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nepochybne patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Zároveň však judikatúra
tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký argument, ktorý pre rozhodnutie
vo veci samej nie je podstatný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd SR
opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany
sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia zrozumiteľným a dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.
Okresný súd vo vzťahu ku svojim záverom uviedol relevantné skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z

vykonaného dokazovania, a rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považovať za svojvoľné či
zjavne neodôvodnené, keď sa okresný súd zaoberal nosnou argumentáciou sporových strán a túto
argumentáciu, aj pokiaľ išlo o obranu žalovaného (intervenienta), riadne vyhodnotil. Okresný súd sa
pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich
účel a význam v kontexte relevantných zistení o skutkovom stave veci. Z judikatúry ÚS SR vyplýva,

že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže
viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo o arbitrárnosti rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06).
Okrem toho krajský súd považuje za potrebné poukázať, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá
tzv. inú vadu konania len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadnévysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (Stanovisko občiansko-právneho kolégia NS
SR č. 2 zo dňa 03. decembra 2015, Zbierka Stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016). V danom prípade
napadnutý rozsudok okresného súdu i čo do odôvodnenia spĺňal kritériá vecne správneho rozhodnutia

za dostatočného rešpektovania ust. § 220 ods. 2 CSP.

18. Na základe uvedeného nevyhodnotil krajský súd odvolacie dôvody žalovaného ako relevantné.
Krajským súdom bolo preto pristúpené k potvrdeniu rozsudku okresného súdu tak vo výroku o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 430,31 Eur s prísl. ako aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného

konania, ako vecne správneho rozhodnutia podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Výrok o trovách konania pred
súdom prvej inštancie nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku
v merite veci, bol preto pri potvrdení rozsudku okresného súdu rovnako potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §

255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému tak
bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.