Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. apríl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/192/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215219040
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2215219040.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobkyne: G. W., narodená
XX.X.XXXX, bytom T. R. XX, právne zastúpená: JUDr. Helena Buzgóová, advokátka, so sídlom
Alžbetínske nám. 2, Dunajská Streda, proti žalovaným: 1. M. W., narodený XX.X.XXXX, bytom O.
XXXX/X, R.-A., právne zastúpený: Mgr. Adriana Novomestská, so sídlom Trnavská cesta 64, Bratislava-

Ružinov, 2. E. V., narodená XX.X.XXXX, bytom G. M. XX, M. na O., 3. H. W., narodený X.X.XXXX,
bytom T. R. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní
žalobkyne proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9C/569/2015-320 zo dňa
12.2.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný 1. m á n á r o k voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. priznal
žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyne v rozsahu 100 %, výrokom III.
žalovaným v 2. a 3. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyne.

2. Uznesenie označené v záhlaví súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ust. § 144, § 145
ods. 1, 2, 3, § 146 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie
konštatoval, že späťvzatie žaloby zavinila žalobkyňa, nakoľko mala možnosť overiť si skutočnosť, že
daňový úrad na liste vlastníctva vyznačil plombu - zákaz nakladania spornými nehnuteľnosťami, teda
žalobu podala nedôvodne. Preto súd prvej inštancie náhradu trov konania žalovanému 1. priznal a čo
sa týka žalovaných 2., 3. im náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy v tomto konaní

nevznikli.

3. Proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla,
že s poukazom na § 257 Civilného sporového poriadku navrhuje rozhodnúť tak, že žalovanému 1.
súd neprizná nárok na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobkyňa bola
manželkou H. W., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa X.XX.XXXX, pred jeho smrťou ho viac rokov

ako bezvládneho opatrovala, vzorne sa o neho starala a starala sa o jeho majetok, t. j. o jeho
dom, pozemky. Po jeho smrti žalovaný 1. prehlásil, že smrťou jeho otca sa jej pôsobenie na jeho
majetku skončilo, aby sa vysťahovala z domu. Dňa 18.11.2005 zahájila na Okresnom súde v Dunajskej
Strede konanie o zrušenie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, a to reálnou
deľbou. Z dôvodu, že žalovaný 1. napriek právoplatnému dedičskému rozhodnutiu jej vlastnícke práva
neuznával, sporové konanie trvalo do 15.2.2013, kedy žalovaný 1. konečne podpísal zmluvu o zrušení

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti reálnou deľbou. Kým Okresný úrad v Dunajskej Strede -
katastrálny odbor mal zavkladovať zmluvu o zrušení podielového spoluvlastníctva, žalovaný 1. zaťažilexekučným záložným právom v šestnástich prípadoch listy vlastníctva a kataster zastavil vkladové
konanie. Žalovaný 1. tvrdil, že svoje pohľadávky uhradí, ale k uvedeným ťarchám pribudli ďalšie a preto z
uvedenéhodôvoduopätovnezahájilavnovembri2015konanieozrušeniepodielovéhospoluvlastníctva,

kde sa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou. Súd prvej inštancie si zadovážil
vyjadrenia exekútorov, daňového úradu, okresného úradu - katastrálny odbor a ona nemala inú možnosť
ako žalobu o zrušení podielového spoluvlastníctva zobrať späť a navrhnúť konanie zastaviť. Žalobkyňa
má 81 rokov, jej jediný príjem je starobný dôchodok. Žalobkyňa považuje za nespravodlivé rozhodnutie,
že má nahradiť žalovanému 1. trovy konania.

4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 1.. Vo vyjadrení uviedol, že dôvody hodné osobitného
zreteľa v zmysle ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku v predmetnej veci nenastali. O zrušení
spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Okresného súdu
Dunajská Streda č. k. 10C/201/2005 z 25.4.2013, ktorým bolo konanie zastavené na základe späťvzatia
žaloby žalobkyňou, sporové strany sa dohodli na rozdelení nehnuteľností tvoriacich spoluvlastníctvo

a žalovaný 1. v zmysle dohody dňa 23.11.2012 vyplatil žalobkyni sumu 7.300,05 eur, následne dňa
11.3.2013 sporové strany podpísali zmluvu o zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.
Žalovaný 1. nemal v úmysle poškodiť žalobkyňu, preto jej aj vyplatil dohodnutú sumu na vyporiadanie,
dostal sa však v rámci svojho podnikania do druhotnej platobnej neschopnosti, v dôsledku čoho bolo
proti nemu začaté exekučné konanie. Žalovaný 1. svoj exekučný dlh spláca v rámci svojich možností.

Z rozhodnutia katastrálneho úradu žalobkyňa vedela, že v katastri nemôžu byť zapísané zmeny
vlastníctvavzhľadomnaexekučnébremeno.Bezohľadunatentoprávnystavvecižalobkyňapodaladňa
10.11.2015 novú žalobu o zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, čo považuje žalovaný
1. za podanie bez právneho dôvodu. To bolo tiež príčinou, prečo žalobkyňa vzala svoju žalobu späť.
Žalobkyňa teda zapríčinila, že bolo vedené zbytočné súdne konanie, ktoré bolo zastavené z uvedených

príčinnajejstrane.Niejepravda,žežalobkyňamanželaH.W.akobezvládnehodoopatrovala.Omajetok
sanestaralažalobkyňaaležalovaný1.,ktorýtamdochádzalpopracovnejdobevždyvpondelok,vstredu
a v piatok, so svojimi strojmi obrábal pole, staral sa aj o fóliovník. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne,
že by ju žalovaný 1. po smrti otca nabádal k vysťahovaniu, naopak po celú dobu, kým tam bývala,
platil všetky náklady na elektrinu a plyn. Žalobkyňa sa pred podaním prvej žaloby (r. 2005) žiadnym

spôsobom nepokúsila o zmierne usporiadanie rozdelenia spoluvlastníctva. Skutkový aj právny stav
veci nenasvedčuje tomu, že by nastali dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania
žalovanému 1.. Vzhľadom na uvedené žalovaný 1. navrhuje, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu
prvej inštancie.

5. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní 2., 3.. Vo vyjadreniach uviedli, že nesúhlasia s odvolaním
žalobkyne a navrhujú potvrdenie uznesenia súdu prvej inštancie.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. m) Civilného sporového
poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového
poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného
sporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku v medziach

daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového

poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže uznesenie
súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).8. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území T. R., zapísaným na Liste vlastníctva č. XX
ako parcela registra „C“ č. 760/6 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 807 m2, rodinný dom s.

č. 31 na parcele č. 760/6, na Liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“ č. 760/27 - záhrady
vo výmere 1195 m2 a na Liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra „C“ č. 91 - záhrady vo výmere
1666 m2. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním vo výroku II. konanie zastavil, keďže
žalobkyňa vzala žalobu späť dôvodiac, že s Daňovým úradom Bratislava sa nepodarilo dohodnúť a
získať súhlas k zmluvnému usporiadaniu nehnuteľností. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s

poukazomnauplatnenúodvolaciuargumentáciužalobkyneboloposúdiť,čisúdprvejinštanciesprávnea
zákonne priznal žalovanému 1. voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
v rozsahu 100 %.

9. V zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Citované ustanovenia § 256 ods. 1 o náhrade trov konania Civilného sporového poriadku platí
pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny
vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť

tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu
konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku
podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo

odstrániť. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.

11. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku je súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo
zastaviť.Pokiaľideosprávaniežalovaného,potommusíísťvýlučneosprávaniesamotnéhožalovaného,

nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba
uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že
žaloba bola podaná dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to
aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má ísť o také správanie, ktoré
spôsobilo zastavenie konania na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný

zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Ide teda o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu
splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd.
Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade
má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva.
Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania

na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom
vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania,
je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a
dôvodomspäťvzatiažaloby.Akbolodôvodomspäťvzatiažalobypodanejdôvodnesprávaniežalovaného
v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie

konania zavinil. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne
z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného
ale procesného práva a zo zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca domohol
uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný
alebo nie.

12. Z uvedeného je zrejmé, že medzi stranami nedošlo v priebehu konania k žiadnemu mimosúdnemu
urovnaniu sporu a nárok žalobkyne uplatnený žalobou nebol uspokojený žiadnym spôsobom, resp.
požiadavka žalobkyne nebola splnená neskorším správaním (konaním) žalovaných bez toho, aby o
veci rozhodol súd. Preto možno vzhľadom na vyššie uvedené uzavrieť, že došlo k splneniu podmienok

pre priznanie náhrady trov konania žalovaným pre procesné zavinenie zastavenia konania žalobkyňou,
keďže žalobkyňa nevzala žalobu späť so zreteľom na správanie žalovaných spočívajúce v tom, že k
usporiadaniu vzájomných vzťahov došlo v zmysle žaloby smerujúcej proti nemu.13.Podľa§257Civilnéhosporovéhoporiadkuvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Podstata odvolacej argumentácie žalobkyne pre jej požiadavku nepriznania nároku na náhradu
trov konania žalovanému 1. spočívala v jej návrhu na rozhodnutie podľa ustanovenia § 257
Civilného sporového poriadku dôvodiac jej starostlivosťou o otca žalovaného 1., neúspešnými
pokusmi o mimosúdne vyriešenie veci a nemožnosťou dosiahnuť zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, nakoľko žalovaný 1. zaťažil predmetné nehnuteľnosti exekučným

záložným právom. Žalovaný 1. nesúhlasil s odvolacou argumentáciou žalobkyne zdôrazňujúc, že nemal
nikdy v úmysle poškodiť žalobkyňu, svoj exekučný dlh spláca a nie je pravdou, že by žalobkyňa svojho
manžela a jeho otca doopatrovala, pričom dlhé trvanie sporu zavinila sama žalobkyňa, ktorá žalobkyňa
navrhovala rozdelenie nehnuteľností znevýhodňujúce žalovaných.

15. Aplikácia ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku pre nepriznanie náhrady trov konania

musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.
Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa ustanovenia § 257 Civilného sporového
poriadku vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a
výnimočné okolnosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa,musívychádzaťzposúdeniavšetkýchokolnostíkonkrétnejveci.Kdôvodomhodnýmosobitného

zreteľamôžedôjsťvovzťahukurčitýmdruhomkonaniaalebourčitejprocesnejsituácii,kdesatietočasto
vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Pri
skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým,
sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho,
kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové

pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie uvedeného ustanovenia sú tiež okolnosti,
ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod.. Nepriznať
hoci len čiastočne náhradu trov konania strane, ktorej na ňu vznikol nárok, možno len za predpokladu,
že v konkrétnej veci možno od takejto strany spravodlivo požadovať, aby (hoci len čiastočne) si sama
hradila jej vzniknuté trovy konania a to práve z konkrétne uvedených a existujúcich dôvodov hodných

osobitného zreteľa. Je preto potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu
hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané, a to zo všetkých
aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku upravujúce

moderačné právo súdu, osobitné zdôrazňujúce kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa, sa má
vykladať prísne reštriktívne a teda uplatnenie tohto ustanovenia prichádza do úvahy len výnimočne,
keď výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. V
danom prípade má odvolací súd za to, že zo strany žalobkyne neboli produkované žiadne také
dôvody hodné osobitného zreteľa, žiadne výnimočné okolnosti veci alebo na strane žalobkyne, ktoré

by odôvodňovali použitie citovaného ustanovenia. Právnym dôvodom nároku na náhradu trov konania
je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú „na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za
výsledok sporu. Žalobkyňa odmieta prevziať zodpovednosť za zavinenie zastavenie konania a ňou
uvádzané skutočnosti v odvolaní v prevažnej miere tvoria samotné dôvody pre podanie žaloby vo
veci. Ani argumentácia žalobkyne, že žalobu vzala späť z dôvodu, že sa nepodarilo zadovážiť súhlas

DaňovéhoúraduBratislavakzmluvnémuusporiadaniunehnuteľností,nemôžebyťdôvodomnaaplikáciu
ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, keďže o existencii exekučných záložných práv
na predmetných nehnuteľnostiach mala žalobkyňa vedomosť už v čase podania žaloby. Samotná
skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti sú zaťažené exekučnými záložnými právami, nie je takýmto
dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému 1.. Žalobkyňou zdôrazňovaná starostlivosť

o svojho manžela a otca žalovaného 1. je rovnako neopodstatnená s ohľadom na predmet sporu,
ktorým je spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam.
V danom prípade nie je možné prihliadnuť ani na sociálnu situáciu žalobkyne, ktorá v odvolaní uvádzala,
žemá81rokovajejjedinýpríjemjestarobnýdôchodok,nakoľkosvojesociálnepomeryžalobkyňabližšie
nezdôvodnila a nepreukázala. I keď žalobkyňa v odvolaní zdôrazňovala, že žalovaný 1. sa jej opakovane

vyhrážal, že jej nič neprináleží a že z majetku jeho otca nič nezíska, neviedlo to odvolací súd k záveru
o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Skutočnosti uvádzané žalobkyňou v odvolaní nemôžu
byť samé o sebe dôvodom hodným osobitným zreteľa podľa ustanovenia § 257 Civilného sporovéhoporiadku. Pre absenciu výnimočných okolností odvolací súd žiadosť žalobkyne na aplikáciu ustanovenia
§ 257 Civilného sporového poriadku považoval za nedôvodnú.

17. Pokiaľ súd prvej inštancie pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §
256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádzal z procesného zavinenia žalobkyne a v danej veci
nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, jeho rozhodnutie je správnym.
Závery súdu prvej inštancie v napadnutom výroku uznesenia súdu prvej inštancie, keď žalovanému 1.
priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu, sú

preto z pohľadu odvolacieho súdu správne.

18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku II. v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti
potvrdil.

19. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný 1. a preto jemu zásadne v zmysle ustanovenia §
255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol voči žalobkyni
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto uznesenia.

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).