Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2020

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 10C/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919205310
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Csank

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2020:6919205310.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci žalobcov: 1/ X. F., nar.

X. X. XXXX, bytom Q. XX, 2/ X. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XX, 3/ R. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Q. XXX, 4/ Q. F., nar. XX. X. XXXX bytom Q. XXX, 5/ M. F., nar. XX. X. XXXX bytom Q. XX, 6/ X. F.,
nar. X. X. XXXX bytom Q. XXX, všetci zast. JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom Advokátskej kancelárie
JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol. Floriánska č. 16, 040 01 Košice proti žalovaným: 1/K.. R. A., nar.
X. XX. XXXX bytom R. XX, a 2/ ZAGRO, spol. s. r. o. Hostice 276, IČO: 36011231, 98004 Hostice, obaja
zast. JUDr. Marián Dzuroška, s. r. o. Hviezdoslavova 468/31, Rimavská Sobota o náhradu nemajetkovej
ujmy takto

r o z h o d o l :

I.Žalobu žalobcu 1/, ktorou sa na žalovanom 1/ domáhal zaplatenia sumy 30000,- Eur zamieta.
II.Žalovaný 1/ má voči žalobcovi 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III.Žalobu žalobcu 2/, ktorou sa na žalovanom 1/ domáhal zaplatenia sumy 25000,- Eur zamieta.
IV.Žalovaný 1/ má voči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

V.Žalobu žalobcu 3/, ktorou sa na žalovanom 1/ domáhal zaplatenia sumy 20000,- Eur zamieta.

VI.Žalovaný 1/ má voči žalobcovi 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

VII.Žalobu žalobcu 4/, ktorou sa na žalovanom 1/ domáhal zaplatenia sumy 20000,- Eur zamieta.
VIII.Žalovaný 1/ má voči žalobcovi 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IX.Žalobu žalobcu 5/, ktorou sa na žalovanom 1/ domáhal zaplatenia sumy 20000,- Eur zamieta.
X.Žalovaný 1/ má voči žalobcovi 5/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

XI.Žalobu žalobcu 6/, ktorou sa na žalovanom 1/ domáhal zaplatenia sumy 20000,- Eur zamieta.
XII.Žalovaný 1/ má voči žalobcovi 6/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

XIII.Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 8000,- Eur do 3-och dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
XIV.V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu 1/ voči žalovanému 2/ zamieta.
XV. Žalobca 1/ má voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne

vynaložených trov z prisúdenej sumy 8000 ,- Eur.

XVI.Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 5000,- Eur do 3-och dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
XVII.V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu 2/ voči žalovanému 2/ zamieta.
XVIII. Žalobca 2/ má voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne
vynaložených trov z prisúdenej sumy 5000,- Eur.XIX.Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi 3/ sumu 5000,- Eur do 3-och dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
XX.V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu 3/ voči žalovanému 2/ zamieta.

XXI.Žalobca 3/ má voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne
vynaložených trov z prisúdenej sumy 5000,- Eur.

XXII.Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi 4/ sumu 5000,- Eur do 3-och dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

XXIII.V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu 4/ voči žalovanému 2/ zamieta.
XXIV. Žalobca 4/ má voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne
vynaložených trov z prisúdenej sumy 5000,- Eur.

XXV.Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi 5/ sumu 5000,- Eur do 3-och dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

XXVI.V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu 5/ voči žalovanému 2/ zamieta.
XXVII. Žalobca 5/ má voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne
vynaložených trov z prisúdenej sumy 5000,- Eur.

XXVIII.Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi 6/ sumu 5000,- Eur do 3-och dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.
XXIX.V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu 6/ voči žalovanému 2/ zamieta.
XXX. Žalobca 6/ má voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne
vynaložených trov z prisúdenej sumy 5000,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

1.Svojou žalobou sa:
-žalobca 1/ domáhal na žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia sumy 30 000,- Eur,
-žalobca 2/ domáhal na žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia sumy 25 000,- Eur,
-žalobca 3/ domáhal na žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia sumy 20 000,- Eur,
-žalobca 4/ domáhal na žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia sumy 20 000,- Eur,

-žalobca 5/ domáhal na žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia sumy 20000,- Eur,
-žalobca 6/ domáhal na žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia sumy 20 000 Eur,
titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Z obsahu žaloby ako aj jeho doplnení a vyjadrení žalobcov vyplýva,
že zaplatenia týchto súm sa všetci domáhajú titulom náhrady nemajetkovej ujmy na tom skutkovom
základe, že podľa právoplatného a vykonateľného trestného rozkazu Okresného súdu Rimavská

Sobota sp. zn XT/XX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX žalovaný 1/ dňa X. X. XXXX v doobedňajších
hodinách v Hosticiach, v areáli spoločnosti ZAGRO, s. r. o. ako konateľ spoločnosti nariadil nelegálne
zamestnanému pracovníkovi X. F. nar. XX. X. XXXX, aby vykonal opravu poškodenej azbestovo-
cementovejstrešnejkrytinyna strechesenníka,pričompred výkonomprácesi nesplnilsvojepovinnosti,
ktoré mu vyplývajú z právnych predpisov, následkom čoho poškodený X. F. vystúpil z lyžice nakladača

traktora na strechu senníka a vykonával výmenu strešnej krytiny, pričom o 16.10 hod. počas výkonu
prác sa pod poškodeným X. F. prelomila poškodená strešná krytina a z výšky 6,8 m spadol na hlavu
na betónovú podlahu, pričom utrpel zranenia, na následky ktorých na mieste zomrel. Príčinou nehody
bolo závažné porušenie zákonných povinností žalovaným. Nebohý X. F. žil v usporiadanej rodine so
svojou manželkou žalobcom 1/, s ktorou mal 5 detí - žalobcovia 2 až 6/. Konaním žalovaného bolo

neoprávnene zasiahnuté do osobnostných práv žalobcov a to do práva na súkromný a rodinný život,
pozostalí žalobcovia vnímajú túto udalosť ako traumatizujúci dôsledok a nesmiernu rodinnú tragédiu.
Došlo u nich ku strate blízkej osoby, ktorá ich navždy zmenila, pretože žalobca 1/ stratil najbližšiu
osobu, s ktorou chcela prežiť zvyšok svojho života a žalobcovia 2-6/ stratili svojho otca. Tragickou
smrťou blízkej osoby došlo k nesmierne závažnej citovej ujme v ich rodinnom živote preto majú za to,

že odstránenie následkov alebo morálne zadosťučinenie v tomto prípade nie je možné a je možné
opodstatnené priznanie náhrady nemajetkovej ujmy tak ako je to uvedené v žalobe.
2.V rámci svojich ďalších vyjadrení právny zástupca žalobcov poukázal na to, že súd je viazaný
výrokovou časťou trestného rozkazu, ktorý bol vydaný ohľadom žalovaného 1/, preto nie je možné
v tomto konaní už vinu žalovaného spochybňovať v tom smere ako to uviedol právny zástupca

žalovaného 1/ teda že či celá komunikácia ohľadne opravy strešnej krytiny prebehla len vo formepolemiky a žeby bolo vhodné strešnú krytinu v budúcnosti opraviť a nie ako príkaz, že sa tak má stať
v kritický deň a že celú iniciatívu s opravou strešnej krytiny bez jeho vedomia a v jeho neprítomnosti
prevzal samotný X. F.. Taktiež právny zástupca žalobcov 1/ - 6/ poukázal na to že X. F., žalobkyňa

1/ smrťou svojho manžela a stratou svojho manžela, je do budúcna ochudobnená o rodinný život a
táto ujma spočíva aj v citovej strate keď smrťou jej manžela stratila lásku a radosť s ním prežívanú a
zároveň utrpela aj citovú ujmu spočívajúcu v nepríjemných pocitoch úzkosti, smútku zúfalstva a šoku zo
smrti milovanej osoby. Celý život sa jej zmenil, žalobkyňa je plačlivá, mimoriadne ťažko znáša útrapy
života bez manžela. S manželom trávili všetok voľný čas, bol živiteľom rodiny a spoločne pomáhali

so starostlivosťou o deti a vnukov. Zároveň žalobcovia 2-6/ taktiež utrpeli následkom smrti svojho
nebohého otca stratu ich deti stratili starého otca, čím sú všetci ochudobnení do budúcna o rodinný život
a táto strata spočíva aj v citovej stránke keď navždy stratili otca a pocit že sú naďalej dieťaťom, ktorému
je ich otec vždy na blízku a oporou v prípade potreby.
3.Žalovaný 1/ namietol svoju pasívnu legitimáciu, pretože konanie vymedzené vo vyššie uvedenom
trestnom rozkaze realizoval ako zamestnanec právnickej osoby počas plnenia si svojich pracovných

úloh a preto by nemajetkovú ujmu v peniazoch mal uhradiť jeho zamestnávateľ teda žalovaný 2/.
Nepoprel, že smrťou X.C. F. pozostalým vznikla nemajetková ujma a bolo zasiahnuté do ich osobných
práv. Celej situácie je mu úprimne ľúto a chápe stratu blízkej osoby, nesúhlasil však, že tento zásah bol u
všetkýchrovnakointenzívnyanesúhlasilanisvýškoupožadovanejnemajetkovejujmy.Taktiežmalzato,
že žaloba neodpovedá na niektoré základné otázky na posúdenie opodstatnenosti žalovaného nároku.

Taktiež považoval výšku nemajetkovej ujmy za neprimerane vysokú a podľa jeho názoru nezohľadňuje
ani formu zavinenia s tým, že poukázal na to, že celá iniciatíva s opravou strešnej krytiny bola bez
jeho vedomia a v jeho neprítomnosti ju prevzal samotný nebohý X. F.. Mal za to, že celá komunikácia
ohľadom opravy strešnej krytiny prebiehala len ako polemika a je preto ťažko zistiteľné prečo nebohý
X. F. prevzal iniciatívu v oprave strechy sám. Mal za to, že u žalobcu 1/ by zodpovedala nemajetková

ujma najviac v sume 8000,- Eur, a u žalobcov 2- 6 / najviac v sume od 3 000,- Eur do 5 000,- Eur.
4.Žalovaný 2/ proti svojmu vstupu do konania nemal výhrady a je pravdou, že žalovaný 1/ je
zamestnancom spoločnosti ZAGRO, spol. s. r. o. a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1. 11. 1996,
ktoré boli doplnené dodatkami. Z vyjadreniami žalovaného 1/ sa žalovaný 2/ podrobne oboznámil, s
ich obsahom súhlasil a stotožnil sa s nimi vrátane námietky žalovaného 1/, že on v spore nie je pasívne

legitimovaný, ako aj s jeho výhradou, že žalobcami požadovaná nemajetková ujma je neprimerane
vysoká a nezohľadňuje formu zavinenia ani správanie sa samotného poškodeného v kritickom čase.
Stotožnil sa aj s výškou nemajetkovej ujmy navrhnutej žalovaným 1/.
5.Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov 1, 2, 3, 4, 6, žalovaného 1/,
oboznámením sa so žalobou, plnými mocami, úmrtným listom X. F., rodnými listami žalobcov 2 - 6/,

sobášnym listom X. F., vyjadrením žalovaného 1/, pracovnou zmluvou, dodatkami k pracovnej zmluve,
vyjadrenímzástupcužalobcov,replikouK..A.,vyjadrenímspoločnostiZAGROs,.r.o.,duplikousostrany
žalovaného 2/, vyjadrením právneho zástupcu žalobcov, druhým vyjadrením žalovaného 2/ k žalobe,
výpisom z obchodného registra, výňatkami zo správ psychiatrických ambulancií, oboznámil sa obsah
pripojeného spisu I. C. XT/XX/XXXX, z neho predovšetkým trestný rozkaz, na základe návrhu právneho

zástupcu žalovaných sa čítali zápisnice z výsluchu svedkov F. A. a R. Y..
6.Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu 5/ M. F., ktorý mal doručenie predvolania vykázané, jeho
neúčasť z pracovných dôvodov ospravedlnil jeho právny zástupca. Súd zároveň konštatuje, že charakter
a intenzitu vzniknutej nemajetkovej ujmy ohľadom tohto žalobcu súd zistil z výpovedí ostatných žalobcov
na pojednávaní, preto účasť žalobcu 5/ na pojednávaní nebola nevyhnutná a nebol dôvod na to, aby

súd za účelom jeho výsluchu pojednávanie odročil, čo by bolo okrem iného aj v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania a konania súdu bez zbytočných prieťahov a tak, aby bola vec čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
7.Právny zástupca žalobcov na pojednávaní zotrval na podanej žalobe nakoľko smrťou otca a
manžela žalobcov došlo k zásahu do rodinného života a osobnostnej sféry žalobcov, túto stratu znášajú

žalobcovia ťažko, niektorí sú v opatere psychiatra a pod liekmi, ich život sa zmenil.
8.Žalobca 1/ - manželka nebohého X. F. uviedla, že žila so svojim manželom v riadnom manželskom
zväzku, strata manžela jej veľmi chýba a navštevuje psychiatra a berie lieky. Jej život sa zničil, s mužom
spoločne postavili rodinný dom a vychovávali 5 detí.
9.Žalobca2/uviedol,že ichotecbolzdravýčlovekanemalžiadnechoroby,kýmžilotecspoločneznášali

výdavky spojené s domácnosťou a teraz to všetko spadlo na neho, s otcom mali dobrý vzťah, berie lieky
na ukľudnenie. Tiež sa vyjadril k tomu na ako dlho a prečo chodil do zahraničia.10.Žalobca 3/ uviedol, že jeho otec vyrastal v ťažkých pomeroch s tým, že vedel postaviť rodinný dom
a vychovať 5 detí, mali s ním veľmi dobrý kontakt a ako rodina žili usporiadaným životom. Pocit straty
otca je hrozný a poznačil to celý jeho život.

11.Žalobca 4/ uviedol, že otec jej pomáhal 12 rokov aj po osamostatnení, jej život je veľmi poznačený,
chodí ku H.. L., máva samovražedné sklony, ich otec riadil rodinu, bol oporou a vo všetkom pomáhal.
Teraz už ju nič nezaujíma. Vzťah k otcovi mala veľmi dobrý a mala ho v starobe zaopatriť.
12.Žalobca 6/ uviedol, že ich rodina sa smrťou otca úplne rozbila, oni už nevedia riadne vyjadrovať naše
pocity a myšlienky, ich otec bol milujúci človek, vo všetkom im pomáhal. Žalobca 6/ sa utápa v práci a

berie lieky na spanie a ukľudnenie.
13.Právny zástupca žalovaných zotrval na svojich doterajších vyjadreniach s tým, že jeho klientom
nie je ľahostajné čo sa stalo, namietol však požadovanú výšku nemajetkovej ujmy a poukázal na
to, že výška nemajetkovej ujmy je určovaná zákonnými kritériami pričom z prečítaných výpovedí
A. a Y. vyplynulo, že nebohý konal v neprítomnosti žalovaného 1/ a sám prebral iniciatívu opraviť
strechu napriek upozorneniu. Tieto skutočnosti je potrebné zohľadniť a je potrebné prihliadnuť na to, že

nemajetková ujma nemôže mať likvidačný charakter.
14.Žalovaný 1/ uviedol, že momentálne už firma nie je v dobrom ekonomickom stave s tým, že on veľmi
dobe vychádzal s nebohým X. F. a pomáhal mu rôznymi vecami. Prosí žalobcov, aby ho nenazývali
vrahom.
15.Žalobcovia sa na pojednávaní vyjadrili aj k osobe žalobcu 5/ M. F., ktorý je tiež veľmi poznačený

smrťou svojho otca, denno - denne berie lieky na ukľudnenie a taktiež mal veľmi dobrý vzťah so svojim
otcom.
16.Zo sobášneho listu súd zistil, že žalobca 1/ je manželkou nebohého X. F..
17.Z rodných listov doložených žalobcom do spisu súd zistil, že žalobcovia 2/ až 6/ sú deťmi nebohého
X. F..

18.Z pracovnej zmluvy, ktorá bola predložená žalovaným 1/ vyplýva, že ten je zamestnaný od 1. 11.
1996 ako konateľ spoločnosti ZAGRO s. r. o., teda žalovaného 2/.
19.Z výpisu z Obchodného registra SR súd zistil, že konateľom a spoločníkom žalovaného 2/ bol
06.06.2018 a je ním aj v súčasnosti žalovaný 1/.
20.Z lekárskych správ doložených na pojednávaní vyplýva, že žalobca 1/ a 4/ navštevujú psychiatrickú

ambulanciu.
21.Vo veci boli zo strany súdu na pojednávaní z trestného spisu prečítané zápisnice z výsluchu F.
A., ktorý bol v čase smrti s nebohým X.Í. F. na opravovanej streche ako aj R.N. Y., ktorý pracoval u
žalovaného 2/ v čase smrti X. F. a on menovaných na traktore vyložil na strechu.
22.Právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 3T/19/2019 zo dňa

11.03.2019 bol žalovaný 1/ uznaný, že je vinný, že dňa 06.06.2018 v doobedňajších v Q., v areáli
spoločnosti Zagro, s.r.o. so sídlom Hostice 276, IČO: 36 011 231, ako konateľ spoločnosti nariadil
nelegálne zamestnanému pracovníkovi X. F., nar. XX.XX.XXXX, aby vykonal opravu poškodenej
azbestovo-cementovejstrešnejkrytinynastrechesenníka,pričompredvýkonomprácnesplnilpovinnosť
zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci vo výške nad 1,5 m a to vo forme určenia bezpečného

pracovnéhopostupuvtechnologickejčastiavtechnickomvybavenínezabezpečilškoleniepoškodeného
pre prácu vo výškach, lekársku prehliadku, pridelenie osobných ochranných pracovných prostriedkov,
neurčil miesto ukotvenia na základe technického a statického výpočtu v rámci posúdenia rizika,
nezabezpečil pevnú konštrukciu na prekrytie stropu proti pádu či už lešením alebo rebríkom, následkom
čoho poškodený X. F. vystúpil z lyžice nakladača traktora na strechu senníka a vykonával výmenu

strešnej krytiny, pričom o 16.10 h počas výkonu prác sa pod poškodeným X. F. prelomila poškodená
strešná krytina a z výšky 6,8 m spadol na hlavu na betónovú podlahu, pričom utrpel zranenia - zlomeniny
kosti lebky s podpodlebnicovým krvácaním a opuchom mozgu pri krvácaní do pohrudničných dutín zo
zlomených rebier a trhlín pľúc, na následky ktorých zranení na mieste zomrel, obvinený svojím konaním
porušil ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d), písm. i), písm. j), ods. 2 písm. b), § 7 ods. 1,

ods.3zákonač.124/2006Z.z.obezpečnostiaochranezdraviapripráciaozmeneadoplneníniektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej porušil ustanovenia § 4 ods. 1, § 14 ods. 3 prílohy č. 6 bod
5.1, bod 5.7, bod 8.2 vyhlášky č. 147/2013 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorou
sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach
s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností, ďalej

obvinený porušil ustanovenie § 8 ods. 1 písm. a) príloha č. 3 časť B, oddiel II., článok 5.2 a článok 14.2
Nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkach na
stavenisko, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, tým spáchal prečin usmrtenia podľa § 149odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s použitím § 138 písmeno h Trestného zákona. Za to sa
odsudzuje podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Tr. zákona s použitím § 353 ods. 2 písm. a) Tr. poriadku na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd obvinenému výkon trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50
ods. 1 Tr. zákona súd určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku s použitím
§ 354 ods. 1 písm. f) Tr. poriadku obvinený je povinný nahradiť poškodenému X. F., nar. XX.XX.XXXX v
Rimavskej Sobote, trvale bytom Q. XX, I. C. L., škodu vo výške 650 Eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku
s použitím § 354 ods. 1 písm. f) Tr. poriadku súd poškodeného X. F., nar. XX.XX.XXXX v C. L., trvale

bytom Q. XX, okres C. L., so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
23.Podľa§193Civilnéhosporovéhoporiadkusúdjeviazanýrozhodnutímústavnéhosúduotom,čiurčitý
právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd
viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný

správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o
osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
24.Podľa § 11 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.

25.Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
26.Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
27.Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
28.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

29.Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.
K zamietnutiu žaloby voči žalovanému 1/.

30.Súd zamietol žalobu voči žalovanému 1/, nakoľko dospel k právnemu záveru, že pasívne vecne
legitimovaným subjektom v spore o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je žalovaný 2/ napriek
tomu, že za prečin usmrtenia nebohého X.C. F. bol odsúdený žalovaný 1/. Súd poukazuje na názor
o analogickej aplikácii ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zodpovednostnom vzťahu
za zásah do osobnostných práv. Pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby

(§ 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka) spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou
na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo
právnickou osobou. Pre posúdenie, či išlo o takúto činnosť je určujúca existencia miestneho časového
a vecného vzťahu k plneniu danej činnosti. Pre právnické osoby je charakteristické to, že svoju
vôľu nevytvárajú samostatne, ale prostredníctvom tých fyzických osôb, ktoré sú na to určené. Ak

bezprostredným pôvodcom zásahu do osobnosti bola fyzická osoba, ktorá bola právnickou osobou
použitá na výkon jej činnosti, treba vyriešiť otázku, či konanie tejto fyzickej osoby je zásahom, za ktorý
nesie zodpovednosť ona sama (bezprostredne konajúca fyzická osoba) alebo táto právnická osoba.
Ustanovenie § 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka neobsahujú úpravu, ktorá by osobitne riešila
túto otázku. Z tohto dôvodu je namieste analogicky podľa § 853 Občianskeho zákonníka v spojení s §

420 ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený
niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činností tejto právnickej osoby považovať za
zásah spôsobený priamo právnickou osobou. K tomu súd dopĺňa, že podľa všeobecných ustanovení
občianskehohmotnéhoprávajeotázkazodpovednostizaškodu,vrátanezodpovednostizanemajetkovú
ujmu konštituovaná tak, že za škodu, resp. za ujmu zodpovedá ten, kto ju spôsobil, pričom v prípade

škody, resp. ujmy spôsobenej právnickou osobou ide o činnosť tých fyzických osôb, ktoré právnická
osoba na túto činnosť použila (§ 420 ako aj § 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka).
31.S poukazom na vyššie uvedené a na to, čo vyšlo v konaní najavo, teda že neoprávnený zásah
do osobnostných práv fyzickej osoby (§ 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka) bol spôsobenýkonaním žalovaného 1/, zamestnancom žalovaného 2/, teda niekým, kto bol použitý právnickou osobou
na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, preto sa považuje takýto zásah za zásah spôsobený priamo
právnickou osobou, za ktorý zodpovedá priamo právnická osoba, teda žalovaný 2/, nie žalovaný 1/. Z

týchto dôvodov súd žalobu žalobcov 1/ až 6/ voči žalovanému 1/ zamietol.
K obrane žalovaných ohľadom zavinenia zo strany samotného nebohého X. F..
32.Žalovaní sa v konaní bránili tým, že nebohý X. F. celú iniciatívu s opravou strechy bez
vedomia žalovaného 1/ prevzal sám. Tieto námietky sú právne irelevantné, nakoľko súd vychádza z
právoplatného trestného rozkazu, ktorý jednoznačne za vinníka usmrtenia X. F. uviedol žalovaného

1/, ktorý v areáli žalovaného 2/ nariadil nelegálne zamestnanému pracovníkovi X. F., aby vykonal
opravu poškodenej azbestovo-cementovej strešnej krytiny na streche senníka, pričom pred výkonom
prác nesplnil povinnosť zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a porušil tak viaceré právne
predpisy, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. Predmetné rozhodnutie, ktorým je súd
viazaný nebolo napadnuté žiadnym riadnym alebo mimoriadnym opravným prostriedkom. Z obsahu

trestného spisu je zrejmé, že X. F. v areáli žalovaného 2/ nebol bez vedomia žalovaných, vykonával tam
už aj pred tým rôzne práce v zmysle pokynov žalovaného 1/ za dojednanú odmenu, i keď nelegálne,
a samotný právoplatný trestný rozkaz dáva usmrtenie X. F. za vinu žalovanému 1/, ako konateľovi a
súčasne zamestnancovi žalovaného 2/, teda presne popisuje vo svojom výroku akým spôsobom došlo
k usmrteniu nebohého X.C. F.. Výrokom rozsudku trestného súdu o tom, že bol spáchaný žalovaným

trestný čin a kto ho spáchal, je (civilný) súd v zmysle resp. § 193 CSP viazaný. Musí z neho vychádzať
ako z celku a pri tom brať do úvahy jeho právnu aj skutkovú časť, ktorá rieši naplnenie znakov skutkovej
podstaty trestného činu konkrétneho konania páchateľa. Okrem vyššie uvedeného súd uvádza, že z
obsahu trestného spisu je zrejmé, že nebohý X. F. mal pri oprave k dispozícii ďalšieho zamestnanca
žalovaného 2/ R. Y., ktorý obsluhoval traktor, ktorý vyššie uvedeným osobám pomáhal s dopravou na

strechu, mal taktiež k dispozícii náradie na opravu ako aj samotný materiál na opravu.
Konanie, ktorým bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobcov
33.Konanie, ktoré zasiahlo do osobnostných práv žalobcov, a ktoré je podkladom podania tejto žaloby
je konanie, ktoré sa stalo 06.06.2018 v areáli žalovaného 2/, a ktoré bolo predmetom trestného konania
vedenéhonatunajšomsúdepodsp.zn.XT/XX/XXXX.Jenesporné,žeprávoplatnýmtrestnýmrozkazom

Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol žalovaný 1/ uznaný,
že je vinný, že dňa XX.XX.XXXX v doobedňajších v Q., v areáli spoločnosti Zagro, s.r.o. so sídlom
Hostice 276, IČO: 36 011 231, ako konateľ spoločnosti nariadil nelegálne zamestnanému pracovníkovi
X. F., nar. XX.XX.XXXX, aby vykonal opravu poškodenej azbestovo-cementovej strešnej krytiny na
streche senníka, pričom pred výkonom prác nesplnil povinnosť zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia

pri práci vo výške nad 1,5 m a to vo forme určenia bezpečného pracovného postupu v technologickej
časti a v technickom vybavení nezabezpečil školenie poškodeného pre prácu vo výškach, lekársku
prehliadku, pridelenie osobných ochranných pracovných prostriedkov, neurčil miesto ukotvenia na
základe technického a statického výpočtu v rámci posúdenia rizika, nezabezpečil pevnú konštrukciu na
prekrytie stropu proti pádu či už lešením alebo rebríkom, následkom čoho poškodený X. F. vystúpil z

lyžice nakladača traktora na strechu senníka a vykonával výmenu strešnej krytiny, pričom o 16.10 h
počas výkonu prác sa pod poškodeným X. F. prelomila poškodená strešná krytina a z výšky 6,8 m spadol
na hlavu na betónovú podlahu, pričom utrpel zranenia - zlomeniny kosti lebky s podpodlebnicovým
krvácaním a opuchom mozgu pri krvácaní do pohrudničných dutín zo zlomených rebier a trhlín pľúc, na
následky ktorých zranení na mieste zomrel, obvinený svojím konaním porušil ustanovenia § 6 ods. 1

písm. a), písm. c), písm. d), písm. i), písm. j), ods. 2 písm. b), § 7 ods. 1, ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z.
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ďalej porušil ustanovenia § 4 ods. 1, § 14 ods. 3 prílohy č. 6 bod 5.1, bod 5.7, bod 8.2 vyhlášky
č. 147/2013 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a

podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností, ďalej obvinený porušil
ustanovenie § 8 ods. 1 písm. a) príloha č. 3 časť B, oddiel II., článok 5.2 a článok 14.2 Nariadenia vlády
SR č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkach na stavenisko, teda
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitejpovinnostiuloženejmupodľazákona,týmspáchalprečinusmrteniapodľa§149odsek1,odsek

2 písmeno a) Trestného zákona s použitím § 138 písmeno h Trestného zákona. Za to sa odsudzuje
podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona
s použitím § 353 ods. 2 písm. a) Tr. poriadku na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky. Podľa §
49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd obvinenému výkon trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1Tr. zákona súd určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku s použitím §
354 ods. 1 písm. f) Tr. poriadku obvinený je povinný nahradiť poškodenému X. F., nar. XX.XX.XXXX v
C. L., trvale F. Q. 37, okres Rimavská Sobota, škodu vo výške 650 Eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku

s použitím § 354 ods. 1 písm. f) Tr. poriadku súd poškodeného X. F., nar. XX.XX.XXXX v C. L., trvale
bytom Q. XX, I. C. L., so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
34.Ako to bolo vyššie uvedené, síce žalovaný 1/ nariadil nebohému X. F., aby vykonal opravu strechy,
porušiac tým právne predpisy, následkom čoho X. F. zomrel (tak ako to konštatuje právoplatný trestný
rozkaz) a týmto konaním inému spôsobil žalovaný 1/ smrť, avšak žalovaný 1/ bol v tomto konkrétnom

prípade niekým, kto bol použitý právnickou osobou (žalovaným 2/) na realizáciu činnosti tejto právnickej
osoby, preto sa považuje neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov 1/ až 6/ za zásah
spôsobený priamo právnickou osobou (žalovaným 2/), za ktorý zodpovedá priamo právnická osoba,
teda žalovaný 2/. Teda zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov 1/ až 6/
nesie žalovaný 2/ a teda žalobcovia 1/ až 6/ voči nemu majú nárok na ochranu podľa ust. § 11 a nsl.
Občianskeho zákonníka.

K dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
35.Úprava ochrany súkromia, vrátane rodinného súkromia, vychádza zo zásady, že do súkromného
života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna
ujma. Funkciou práva na súkromie je totiž zabezpečiť pre fyzickú osobu nerušenosť súkromnej
sféry, v ktorej by mohla všestranne rozvíjať svoju osobnosť. Ústava zároveň rodinný život priraďuje k

súkromnému životu, pričom toto priradenie treba interpretovať tak, že rodinný život a právo na jeho
ochranu sú súčasťou súkromia. Ústava chráni aj súkromie fyzickej osoby a jej rodinných vzťahoch
voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne, či materiálne.
Zásahy do týchto vzťahov, ktoré sú neoprávnené možno kvalifikovať ako zásahy do rodinného života -
do rodinného súkromia. V prípade, že medziľudské väzby tvoriace základ a rámec súkromného života

jednotlivca dosahujú určitú intenzitu a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže takouto deštrukciou
vzťahov dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na
ochranu osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu zásahu je protiprávne, je objektívne spôsobilé
do práva na ochranu osobnosti zasiahnuť a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do
osobnostifyzickejosobyobjektívnespôsobilýmvyvolaťnemajetkovúujmu,spočívajúcuvporušeníalebo

ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Treba tiež uviesť, že právnym
prostriedkom ochrany proti takému zásahu je práve návrh, ktorým sa fyzická osoba domáha podľa
ustanovení o ochrane osobnosti primeraného zadosťučinenia, ktoré môže mať o podobu náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. S poukazom na vyššie uvedené je možne konštatovať, že ustanovenia
§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka poskytujú právny základ nároku na náhradu nemajetkovej -

imateriálnej ujmy spôsobenej jednotlivcovi usmrtením jeho blízkej osoby. Rešpektovanie súkromného
života musí zahŕňať do určitej miery aj právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými
bytosťami. Súčasťou súkromného života je život rodiny, zahrňujúci i vzťahy medzi blízkymi príbuznými,
hlavne vzťahy sociálne a morálne. Súčasná prax tuzemských súdov pripustila žaloby na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktoré si uplatňujú postihnuté osoby, ktorých právo na súkromný a

rodinný život bolo dotknuté úmrtím blízkej osoby. Je nepochybné, že úmrtie blízkej osoby predstavuje
závažný zásah do práva na súkromie dotknutej fyzickej osoby, ako jedného z čiastkových osobnostných
práv fyzickej osoby. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej sa domáhajú žalobcovia v danej
veci, môže súd podľa § 13 ods. 2 OZ priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca,
najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti.

Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu ustanovuje
jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá bude splnená vtedy, keď
sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch / t. j. materiálnej satisfakcie/ je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného
prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba

vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a
dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne
hľadisko teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase / tej istej situácii/ vnímala aj každá
iná fyzická osoba.
36.Je nepopierateľné, že u žalobcov deštrukciou ich vzťahov k X. F. spôsobenou jeho smrťou došlo k

neoprávnenému a nezvratnému zásahu do práva žalobcov na ochranu ich súkromia ako čiastkového
práva na ochranu osobnosti. Zásah do osobnostných práv žalobcov bol protiprávny a ako taký bol
objektívne spôsobilý do práva na ochranu osobnosti zasiahnuť. Taktiež existuje príčinná súvislosť medziprotiprávnym zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu,
spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy.
37.Súd konštatuje, že tragická smrť X. F. skutočne zásadným spôsobom a neodvrátiteľne zasiahla do

života žalobcov, keďže nenávratne popretŕhala doterajšie silné citové väzby manželky s manželom a
detí s rodičom, v dôsledku čoho stratili možnosť realizovať a ďalej rozvíjať rodinný život s ním. Zároveň
je nepopierateľné, že tým žalobcovia objektívne aj subjektívne museli utrpieť citovú ujmu spočívajúcu v
nepríjemných pocitoch úzkosti, smútku, bolesti, šoku zo smrti ich blízkej osoby.
38.Účelom finančného zadosťučinenia nie je kompenzovať stratu manžela a otca, ale do istej miery

kompenzovať emocionálne útrapy žalobcov 1/ až 6/ vyvolané smrťou X. F.. Súd konštatuje, že smrť
manžela a otca - rodiča je pre pozostalých žalobcov 1/ až 6/ rodiča takmer vždy mimoriadne závažným
zásahom do ich osobnostných práv. Nečakaným šokujúcim úmrtím X. F. došlo k závažnému zásahu
do osobnostných práv žalobcov 1/ až 6/ (práva na súkromie a rodinný život), pričom následok tohto
zásahu je nereparovateľný. Pri úmrtí nemôže žiadne zadosťučinenie odčiniť vzniknutú ujmu, ktorá má
absolútny charakter. Podľa ustálenej súdnej praxe bola preto daná aplikácia ustanovenia § 11 a § 13

ods. 1 O. z., v dôsledku čoho žalovaný 2/ zodpovedá i za nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcom 1/
až 6. Zákonom stanovené predpoklady pre vznik objektívnej zodpovednosti za protiprávny zásah do
osobnostných práv žalobcov, ako aj pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, boli v prípade
žalovaného 2/ naplnené (neoprávnený zásah do chráneného osobnostného práva fyzickej osoby, ktorý
je objektívne spôsobilý porušiť osobnosť fyzickej osoby, nemajetková ujma v jej osobnostnej integrite a

príčinná súvislosti medzi nimi).
K výške priznanej nemajetkovej ujmy
39.Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu, keďže zákon nestanovuje ani
rámcové čiastky pre odškodnenie nemajetkovej ujmy. Preto súd musí prihliadnuť okrem závažnosti
vzniknutej ujmy aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, tak ako je vyššie uvedené,

k naplneniu požiadavky účinného primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ale
i k požiadavke nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Vodiacimi
parametrami proporcionálne spravodlivého zadosťučinenia je atribút primeranosti, ktorý je rozhodujúcim
kritériom priznávania odškodnenia, aby bol dosiahnutý účel kompenzácie, inak napriek poskytnutému
odškodneniu by sa poškodení mohli naďalej kvalifikovať ako obete porušenia Dohovoru o ľudských

právach. Na druhej strane pri zachovaní proporcionality, výška relutárnej (peňažnej) satisfakcie nesmie
byť prostriedkom bezdôvodného obohatenia a pôsobiť na škodcu likvidačne. Rozhodujúcim je preto
zvažovanie individuálnych okolností prípadu (vyššie uvedených v danom prípade).
40.Súd na základe vykonaného dokazovania má za to, že:
a/ pri žalobcovi 1/ primeranou náhradou nemajetkovej ujmy v danom prípade je suma 8000,- Eur ,

pričom súd prihliadol na to, že žalobca 1/ vytváral s nebohým X. F. normálny manželský vzťah,
manželia postavili spoločný dom, vychovali 5 detí a strata manžela veľmi výrazne zasiahla do života
žalobcu 1/. X.C. F. bol oporou žalobcu 1/, žalobca 1/ s ním chcel prežiť zvyšok života, strata milovanej
osoby pozmenila celý život žalobcu 1/ pričom žalobca 1/ musí užívať lieky a navštevovať psychiatrickú
ambulanciu.

b/ pri žalobcovi 2/ - 6/ primeranou náhradou nemajetkovej ujmy v danom prípade je u každého z
nich suma 5000 ,- Eur. Súd prihliadol na to že žalobcovia 2/ až 6/ stratili svojho otca, s ktorým mali
veľmi dobrý vzťah a ktorý im bol spoľahlivou oporou, vo všetkom im pomáhal, spoločne s ním prežívali
život a veľmi ťažko jeho stratu znášajú. Z vyjadrení žalobcov na pojednávaní ako aj z ich správania
je jednoznačne možné konštatovať, že u týchto žalovaných došlo v dôsledku tragickej smrti ich otca

k nesmierne závažnej citovej ujme, čím sú ochudobnení nie len oni ale aj ich deti. Nebohý X. F. bol
oporou nie len svojej manželke ale aj svojim deťom. Súd priznal všetkým týmto žalobcom ako deťom
nebohého X. F. titulom nemajetkovej ujmy rovnakú sumu, nakoľko mal za to, že každý stratu otca prežíva
porovnateľným, skoro rovnakým spôsobom, nemožno teda konštatovať, že by u niekoho pripadalo do
úvahy priznanie nižšej či vyššej náhrady nemajetkovej ujmy.

41.Súd konštatuje, že daná rodina do smrti X. F. tvorila harmonické rodinné spoločenstvo, ktoré
zničujúcim spôsobom zasiahla smrť ich otca, resp. manžela. Z vyššie uvedených dôvodov mal teda súd
za to, že je dôvodné aby v danom prípade súd priznal žalobcovi 1/ ako manželke X. F. sumu 8000,- Eur a
žalobcom 2 - 6/ ako deťom X.C. F. sumu 5000,- Eur. V prevyšujúcej časti teda súd žalobu žalobcov voči
žalovanému 2/, ktorou sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy nad rámec priznanej sumy zamietol.

42.Čo sa týka trov konania vo vzťahu medzi žalobcami 1/ až 6/ a žalovaným 1/, žalovaný 1/ bol v spore
plne úspešný, nakoľko bola voči nemu žaloba zamietnutá, keďže on v konaní nebol pasívne vecne
legitimovaný, preto mu súd podľa pomeru úspechu priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcom
1/ - 6/.43.Čo sa týka trov konania vo vzťahu medzi žalobcami 1/ až 6/ a žalovaným 2/, v
prípade prejednávaného sporu, keďže ohľadne základu (existencia nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy) dospel súd k záveru o jeho danosti a len výška nároku závisela od úvahy súdu, boli žalobcovia v

spore úspešní; pri rozhodovaní o trovách konania v prípade, kedy rozhodnutie o výške plnenia záviselo
od úvahy súdu sa procesný úspech posudzuje len vo vzťahu k výsledku sporu ohľadne základu nároku,
preto skutočnosť, že došlo aj k čiastočnému zamietnutiu žaloby žalobcu v prevyšujúcej časti, nemá na
rozhodnutie o trovách konania žiadny vplyv; v tomto prípade, aby dôsledky takéhoto rozhodnutia neboli
vo vzťahu k žalovanému 2/ nespravodlivé, sa výška náhrady trov konania odvíja len od prisúdenej sumy

bez ohľadu na pôvodný predmet konania; teda aj v režime ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. mali žalobcovia plný úspech, pretože za situácie,
že základ nároku bol daný a len výška plnenia (nemajetkovej ujmy) závisela od úvahy súdu, zamietnutie
žaloby v prevyšujúcej časti nepredstavuje úspech žalovaného 2/, ale je len dôsledkom úvahy súdu; preto
súd rozhodol tak, že žalobcovia majú voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% účelne vynaložených trov z prisúdenej sumy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu Rimavská Sobota.

Podľa § 127 Csp, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému

súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie
urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 Csp, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 Csp, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Csp, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Csp, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.