Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. júl 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9Csp/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319201186
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8319201186.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu: P. X., nar. XX.XX.XXXX,

trvalý pobyt S. XXXX/XX, Z., práv. zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Ul. Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO:
35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava,
IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 300,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 20.3.2019 na tunajší súd žalobu proti žalovanému, ktorou žiadal zaviazať
žalovaného na zaplatenie sumy 537,14 eur ako primerané finančné zadosťučinenie a na náhradu trov
konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že v konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XXX/
XXXX o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, bol ako

žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný, rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn. XXC/XXX/
XXXX, z 18.5.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. XCo/XX/XXXX, z 18.12.2018
(základné konanie), ktoré sa stali právoplatnými 25.1.2019. Ako spotrebiteľ si uplatňuje primerané
finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľských práv, ktoré bol nútený brániť v základnom
konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ
nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Je spotrebiteľom, ktorý úspešne uplatnil
porušenie svojho práva na súde. Primerané finančné zadosťučinenie preto požaduje vo výške 537,14

eura, čo zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatiť.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 07.05.2019 tak, že popiera uplatňovaný nárok čo
do základu a aj jeho výšky. Zákon v prvom rade vyžaduje domáhanie sa ochrany svojho práva. Za
predpokladu úspešného uplatnenia porušenia práva môže prichádzať do úvahy úvaha o vzniku nároku
na finančné zadosťučinenie. Ako však uvádza v rozsudku sp. zn. XXCoXX/XXXX Krajský súd v Prešove,
s ohľadom na neurčitú hypotézu a v záujme eliminácie možného zneužitia je nevyhnutné sledovať účel,

ktorým je nastolenie rovnováhy zmluvných strán, pričom posudzovanie každého nároku na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia je vecou individuálnych skutkových zistení. Poskytovanie
právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán v spore má však byť vyvážené, čo teda znamená
aj posúdenie, či účel sledovaný zákonom sa dosahuje vyslovením neplatnosti zmluvnej podmienky,celej odplaty za úver alebo nad rámec toho aj záverom o vzniku nároku na primerané finančné
zadosťučinenie. Žalobca si v súvislosti s právnymi vzťahmi, ktoré vznikli pri uzavretí zmluvy o úvere
číslo XXXXXXXXXX, uplatnil nárok na finančné zadosťučinenie, a to v konaní vedenom pod sp.zn.

XXCsp/X/XXXX. Ak je účelom zadosťučinenia nahradenie diskomfortu, ktorý spotrebiteľ by mal v
súvislosti s uplatnením práva na súde zažívať, potom je namieste otázka, či multiplikovanie sporov a
rozdrobovanie do viacerých rovnako znamená, že sa má multiplikovane poskytovať resp. vôbec či má
takto vznikať primerané finančné zadosťučinenie. Je tiež otázne, či ide o postup v záujme žalobcu,
a jeho rozhodnutie. Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp.zn. XXCo/XXX/XXXX, kde súd v

odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že z hypotézy § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa,
ktoré priznáva spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne
vyplýva podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanoveného zákonom č.
250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom. Účelom a zmyslom citovaného ustanovenia je
odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu

proti porušeniu práv a povinnosti zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný. Z podanej
žaloby nevyplývajú žiadne skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali nutnosť priznania finančného
zadosťučinenia ako spôsobu zavŕšenia ochrany spotrebiteľa. Jeho vznik nie je automatický; naopak,
vznik tohto nároku treba chápať ako prostriedok završujúci ochranu spotrebiteľa za situácie, kedy to
okolnosti vyžadujú. Z podanej žaloby nevyplýva ani preukázanie podmienok podľa § 3 ods. 5 zákona č.

250/2007 Z.z. v súvislosti s podanou žalobou. Ak by chcel zákonodarca priznať spotrebiteľovi právo na
primerané finančné zadosťučinenie za každé porušenie spotrebiteľského práva, zakotvil by to priamo
(za porušenie), a neviazal by ho na to, či sa spotrebiteľ úspešne (účelne) domáhal jeho ochrany na
súde. Účelom uvedeného ustanovenia totiž bolo priznať spotrebiteľovi, ktorému dodávateľ porušil alebo
neuznal nejaké jeho spotrebiteľské práva (najmä v reklamačnom konaní), primerané zadosťučinenie za

to, že tieto svoje práva musel spotrebiteľ následne účelne uplatňovať alebo brániť v súdnom konaní,
a nie primerané zadosťučinenie priamo za ich akékoľvek porušenie (bez ohľadu na ich uplatnenie v
súdnom konaní). Navrhol žalobu zamietnuť.

4.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaspredloženýmilistinnýmidôkazmi, rozsudkomtunajšieho

súduč.k.XXC/XXX/XXXX-XXzodňa18.05.2017,rozsudkomKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.XCo/XX/
XXXX zo dňa 18.12.2018, doložkami právoplatnosti a vykonateľnosti a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 18.5.2017 č.k. XXC/XXX/XXXX-XX súd zistil, že žalobca podal
proti žalovanému žalobu dňa 26.07.2016 o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 537,14 eur

s prísl. a zároveň sa domáhal vyhlásenia zmluvných podmienok v zmluve o revolvingovom úvere za
neplatné z dôvodu neprijateľnosti. Uvedeným rozsudkom súd vyhovel žalobe a uložil žalovanému
povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 537,14 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 30.11.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a určil, že zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.03.2014,

uvedená v článku 8, bod 8.1., v znení: ,,Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa
poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu
v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na
základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako" úver/revolving") a záväzok
Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti

splátokúveruvovýške121,70EURab)zaposkytnutieslužbyspočívajúcejvmožnostiodkladusplatnosti
splátok revolvingu vo výške 82,98 EUR v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je
veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi
svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom
písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby“, je neplatná z dôvodu jej

neprijateľnosti. Ďalej určil, že zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa26.03.2014,uvedenávčlánku8,bod8.4.,vznení:,,Odplatazaposkytnutieodkladusplatnostiúveru,
je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní
vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru
podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na

zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky
odplaty)atokudňuposkytnutiaúveruDlžníkovipodľačlánku2.3.ZmluvnýchdojednaníŽiadosti/Zmluvy.
Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu
Dlžníkovi.VeriteľaDlžníksadohodlinazapočítanívzájomnýchpohľadávokatopohľadávkyDlžníkavočiVeriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/
Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto
Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa

článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v
čl. 2 Žiadosti/Zmluvy", je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu proti žalovanému. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie. Krajský súd v
Prešove rozhodol dňa 18.12.2018 sp. zn. XCo/XX/XXXX tak, že potvrdil rozsudok prvostupňového súdu.
Rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 25.01.2019 a vykonateľnosť dňa 29.01.2019.

6. Podľa ustanovenia §3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ,,Zákon
o ochrane spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil

protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto

za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

7. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že spotrebiteľovi
prináleží právo požadovať primerané finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo
na súde a súčasne preukáže, že žalovaný skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá

zákon a že toto porušenie je spôsobilé privodiť žalobcovi ako spotrebiteľovi ujmu a ak preukáže príčinnú
súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobilosťou ujmy. Len pri kumulatívnom splnení uvedených
troch podmienok je možné uvažovať o nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie.

8. Predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej zákonom. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola
privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde a toto je
spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

9. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje

poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia
neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy,
pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože
postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenal, že pod úspešným uplatnením porušenia práva
alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z
porušenia práva alebo povinnosti napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia
alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (pozri uznesenie NS SR, sp. zn. 6Cdo/389/2015 zo dňa 14.9.2016).

11. Žalobca preukázal relevantným spôsobom porušenie zákonnej povinnosti žalovaného a taktiež
preukázal,žetotonamietanéporušeniebolospôsobiléprivodiťmuujmu.Žalobajepretovplnomrozsahu
dôvodná.

12. Žalobca v konaní vedenom na tunajšom pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX úspešne uplatnil porušenie
práva spotrebiteľa a preto má právo na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného, ktorý
za porušenie jeho práva nesie zodpovednosť. Žalobca v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. XXC/XXX/XXXX uplatňoval voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a
určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré použil žalovaný v zmluve o úvere. Vo veci sp.

zn. XXC/XXX/XXXX prvoinštančný súd uložil žalovanému povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vo
výške 537,14 eur s príslušenstvom a vyhodnotil zmluvné podmienky použité žalovaným v zmluve o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.03.2014 medzi stranami sporu ako neplatné z dôvodu
ich neprijateľnosti. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvého stupňa stotožnil. Žalovaný teda naúkor žalobcu sa bezdôvodne obohatil sumou 537,14 eur a použil neprijateľné zmluvné podmienky v
spotrebiteľskej zmluve voči žalobcovi, pričom mal zákonnú povinnosť zdržať sa takéhoto konania ( § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keďže žalovaný preukázateľne porušil právo žalobcu ako spotrebiteľa,

jeho dôsledkom je aj úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie.

13. Je preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, bolo
konštatované porušenie ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, zákona o spotrebiteľských úveroch
a Občianskeho zákonníka, ktoré zabezpečujú európsky štandard ochrany spotrebiteľa v prípadoch

uzatvárania zmlúv o spotrebiteľskom úvere.

14. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že bol to práve žalovaný, ktorý nepostupoval
s odbornou starostlivosťou a koncipoval obsah formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom
do nej zakomponoval neprijateľné podmienky a zároveň v nej neuviedol všetky náležitosti vyžadované
zákonom, pričom žalobca ako spotrebiteľ obsah takejto zmluvy ovplyvniť nemohol. V takýchto

prípadoch súd opakovane vo svojich rozhodnutiach skonštatoval, že „žalovaná obchodná spoločnosť
je poskytovateľom spotrebiteľských úverov na profesionálnej báze, preto sa predpokladá u takýchto
spoločností vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností, právnych
predpisov je nevyvrátiteľná. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce

sa na poskytovanie úverov. Žalovaný ako odborná organizácia, nebankový subjekt, pri uzatváraní
zmluvy koná evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia zisku, preto takýto subjekt nesie aj väčšiu
zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných povinností.“

15. Súd poukazuje na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove, podľa ktorej pri dôvodnosti

uplatneného nároku na priznanie finančného zadosťučinenia súd berie do úvahy nielen tú skutočnosť,
že neprijateľná zmluvná podmienka neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, je
spôsobilá negatívne zasiahnuť do majetkovej sféry spotrebiteľa a potenciálne ohroziť jeho sociálny či
rodinný život, ale zohľadňuje aj postoj spotrebiteľa, ktorý sa aj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej
strany vo vzťahu k dodávateľovi rozhodol brániť svoje spotrebiteľské práva a prispel tak k dosiahnutiu

vyššej kvality života, mysliac pritom na to, že aj vďaka žalobkyni vyšlo najavo, že dodávateľ uzatvára
formulárové zmluvy o úvere so spotrebiteľmi, v rámci ktorých používa zmluvnú podmienku v totožnom,
neprijateľnom znení. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia predstavuje doplnkovú ochranu
spotrebiteľa, ktorú z explicitného znenia zákona nemožno stotožňovať s úspešne uplatneným právom
(pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/114/2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 20Co/179/2018 zo dňa 31.01.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/115/2018
zo dňa 29.01.2019)

16. Výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je predmetom žiadnej právnej úpravy, preto
ustálenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je na úvahe súdu a súd v rámci voľnej úvahy

vyhodnocuje primeranosť s ohľadom na konkrétne okolnosti veci.

17. Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia sa zohľadňujú rôzne kritériá, a to
intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a pod.. V dôsledku konania
žalovaného žalobca musel chrániť svoje spotrebiteľské práva súdnou cestou, s čím súvisí vynakladanie

prostriedkov a času na vyhľadanie odbornej pomoci. Nie je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne
konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej
majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. Súd tiež
je toho názoru, že konanie žalovaného je vo vzťahu ku žalobcovi o to závažnejšie, že opakovane bolo
judikované aj v iných súdnych konaniach, v ktorých či už na strane žalobcu alebo na strane žalovaného

vystupoval žalovaný, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvárané žalovaným so svojimi zákazníkmi
nespĺňajú náležitosti v zmysle ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a považujú
sa za bezúročné a bez poplatkov, a aj napriek tomu v konaní vedenom pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX
žalovaný trval na ich prijateľnosti a tiež na tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa všetky zákonom
požadované náležitosti. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie.

18. Poskytnutie zadosťučinenia nie je sankcia za samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky,
aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v zadosťučinení obsiahnutý. Inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia na účely ochrany spotrebiteľa musí spĺňať požiadavku účinného,výchovného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Pri určovaní jej výšky je spravodlivé a logické, aby
táto vychádzala z ujmy, ktorá spotrebiteľovi až do vydania bezdôvodného obohatenia bola spôsobená.
Súd sa stotožňuje s názorom Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého odradzujúco môže pôsobiť

len hrozba straty prevyšujúca nad 50% sumy, o ktorú chcel veriteľ spotrebiteľa protiprávne pripraviť,
aby veriteľ niesol riziko straty, keďže sa chcel bezdôvodne na úkor spotrebiteľa obohatiť (uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/53/2016 zo dňa 04.10.2016)

19. Súdu sa javilo neprimerané priznať plnú výšku požadovaného primeraného zadosťučinenia, no javilo

sa mu aj neprimerané priznať sumu nižšiu ako polovicu z požadovaného finančného zadosťučinenia,
pretože túto súd nepovažoval vzhľadom na konanie žalovaného, ktorý prijal plnenie na základe zmluvy
č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi stranami sporu dňa 26.03.2014, napriek tomu, že neobsahovala
zákonom požadované náležitosti tak ako to bolo konštatované v rozsudku tunajšieho súdu č.k. XXC/
XXX/XXXX-XX zo dňa 18.05.2017 a použil voči žalobcovi neprijateľné zmluvné podmienky, za sumu,
ktorá by mohla mať výchovný a odstrašujúci účinok pre žalovaného.

20. Žalobcovi súd priznal finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur, ktoré vyhodnotiac okolnosti,
považuje za primerané. Pri stanovovaní výšky súd bral do úvahy tú skutočnosť, že žalovaný sa na
úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 537,14 eur a žalobca sa vydania bezdôvodného obohatenia
musel domáhať na súde. Ďalej súd zohľadnil aj prípadné náklady žalobcu vyvolané podanou žalobou

vo veci sp. zn. XXC/XXX/XXXX a podaním odvolania žalovaným. Ďalej súd zohľadnil aj tú skutočnosť,
že žalovaný použil v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.03.2014 neprijateľné
zmluvné podmienky.

21.Vzhľadomnavyššieuvedenésúdpovažovalzaprimeranépriznaťžalobcovifinančnézadosťučinenie

vo výške 300 eur, ktorá predstavuje viac ako 50% zo sumy 537,14 eur, ktorú požadoval žalobca. V
prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

22. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia na účely ochrany spotrebiteľa plní aj odradzujúcu
funkciu, a preto aj s poukazom na túto funkciu považoval súd výšku zadosťučinenia za primeranú.

23. Podľa názoru súdu výška priznaného finančného zadosťučinenia je primeraná povahe a rozsahu
porušenia práv žalobcu, zodpovedá svojmu účelu, teda poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi a
odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov, pričom vo vzťahu k žalobcovi - spotrebiteľovi
nepredstavuje neopodstatnené, neprimerané obohacovanie sa.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku.Vprejednávanejveci,výškaplneniazáviselaodúvahysúdu.Úspechsaskúmačodoprávneho
základu a nie čo do výšky priznaného nároku. Žalobca bol plne procesne úspešný čo do základu. Výška
závisela od úvahy súdu, ktorú nemohol predvídať. Žalobca bol plne procesne úspešný, lebo mal plný

úspech čo do základu uplatneného nároku a výška plnenia závisela výlučne od úvahy súdu, preto má
právo na plnú náhradu trov konania iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej).

25. Podľa rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove konania, v ktorých rozhodnutie o výške plnenia
závisí od úvahy súdu, predstavujú výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania.

Úvaha súdu sa môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške
priznaného plnenia (nie základu uplatneného nároku). Pre priznanie plnej náhrady trov konania v tomto
prípade nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu sporovej strany (v nepatrnej časti alebo prevažnej
časti). Úvaha súdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy, v ktorých
je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií, jeho samotné určenie (vyčíslenie)

vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný
rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti), a to ani to, akú sumu v pomere
k súdom priznanej sume strana uplatňovala. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou
a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť,
že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. (pozri rozsudky Krajského súdu v Prešove

napríklad sp. zn. 13Co/49/2018 zo dňa 28.1.2019, 24Co/49/2017 zo dňa 22.2.2018, 18Co/92/2018 zo
dňa 16.01.2019)26. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v
súlade s ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.