Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/160/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718203011
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8718203011.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: K. R., nar. X.XX.XXXX,
bytom E. XXX, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Kollárová, advokátka so sídlom Zimná 59, Spišská
Nová Ves, IČO: 31 959 181 proti žalovaným: 1./ E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, 2./ H. G., nar.
XX.X.XXXX, bytom E. XXX, obaja právne zastúpení: JUDr. Juraj Lukáč, advokát so sídlom Nám. sv.
Egídia 11/6, Poprad, IČO: 42 421 152, o uloženie povinnosti s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu voči
rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 8C/28/20108 - 90 zo dňa 12.6.2019 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. a III.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. V odpore proti platobnému rozkazu vzájomnou žalobou si žalovaný uplatnil nárok na uloženie
povinnosti menovaným opraviť poškodený plot v zadnej časti pozemku, a to tak, že odrezaný stĺpik
sa nahradí umiestnením nového stĺpika a taktiež na uloženie povinnosti odstrániť navozenú zeminu z
pozemku žalovaného a vysiať na tejto časti pozemku novú trávu. O tejto vzájomnej žalobe žalovaného
rozhodol súdu prvej inštancie uznesením 10C/14/2016 - 119, keď rozhodol o vylúčení vzájomnej žaloby

na samostatné konanie. Predmetné uznesenie sa stalo právoplatným dňa 22.5.2018 a vec bola aktuálne
vedená pod sp. zn. 8C/28/2018. Podaním, ktoré došlo elektronicky súdu dňa 23.11.2018, žalobca zobral
žalobu o druhom žalobnom petite späť, aj keď zo strany žalovaných k žiadnemu plneniu nedošlo a
žiadal, aby súd o nároku odstrániť z časti pozemku žalobcu navozenú zeminu a kamene a na túto časť
pozemku zasiať trávu, konanie zastavil. Na pojednávaní dňa 11.1.2019 na čiastočnom späťvzatí trval,
z tohto dôvodu v tejto časti súd prvej inštancie konanie zastavil.

2. Okresný súd Poprad, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým rozsudkom
rozhodol, cit.:

„I. Z a s t a v u j e konanie o návrhu na odstránenie z časti pozemku p. č. KN - C XXX navozenú zeminu
a kamene a nasiať na túto časť trávu.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %,
pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku.

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie skutkovo a právne odôvodnil tým, že vo zvyšku uplatneného
nároku, a to uloženie povinnosti žalovaným opraviť poškodený plot žalobcu nachádzajúci sa v zadnej
časti pozemku, a to tak, že v súčasnej dobe umiestnený stĺpik oplotenia na hranici pozemku parcela
C KN č. XXX a C KN XXX/XX vrátane pletiva, umiestnia v tesnej blízkosti betónového stĺpiku, ktorý je
postavený na rohu pozemku parcela C KN č. XXX/X vo vlastníctve žalovaných v lehote 7 dní odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia súdu, žalovaní poukázali vo vyjadrení na to, že hranica medzi pozemkom
žalobcu a žalovaných je sporná a plot nebol zo strany žalovaných nijako poškodený, vykazuje len
známky korózie. Do roku 2015 strany sporu dohodnutý priebeh hranice akceptovali, neskôr hranicu a
geometrický plán z roku 1988 začal spochybňovať R. R.. Žiadali žalobu zamietnuť. Súd vo veci vykonal
dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaných v 1. a 2. rade, svedka R. R., DVD záznamom, vytyčovacím
náčrtom hraníc medzi parcelami KN-C č. XXX/X a XXX, umiestnením stavby hospodárskej budovy,

geometrickým plánom č. XXX-XXXX-XXX-XX, LV č. X k. ú. E., fotodokumentáciou žalobcu, zvolaním
ústneho jednania obcou E., DVD nosičom, ostatnými listinami tvoriacimi spis, na základe čoho súd zistil,
že medzi stranami sporu ako susediacimi vlastníkmi parciel je spor o priebehu hranice. O tom, že je
hranica sporná svedčí aj skutočnosť, že Obec E. ako stavebný úrad pri odpovedi na ohlásenie drobnej
stavby K. R. ako „oplotenie pozemku“ na parcele č. XXX, k. ú. E. vzhľadom na spornosť, odporúčal

vec riešiť ešte v roku 2016 súdnou cestou. Aj svedok R. R. potvrdil spornosť hranice pozemkov, na
ktorých stojí plot. Ku konfliktom došlo, keď žalovaní pri stavbe nového plota mali plot posunúť do
pozemku žalobcu. Svedok však nevidel, že by žalovaní odstránili stĺpik, ale podľa jeho stanoviska to
mohli vykonať jedine žalovaní. Ani samotný žalobca nevidel, že by žalovaní presúvali stĺpik plota. Stalo
sa tak v roku 2015 alebo roku 2016 počas niektorej z nocí. Keď zistil, že bolo z plota vystrihnuté

pletivo, ohlásil to starostovi, ktorý sľúbil, že vec dá do poriadku, čo sa však nestalo. Predložil súdu
fotodokumentáciu, ktorá potvrdzuje, že kovový stĺpik oplotenia nie je tesne pri betónovom stĺpiku a chýba
tam aj časť pletiva. Žalovaní na pojednávaní potvrdili spornosť hranice pozemkov. Dôkazné bremeno na
preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku je na strane žalobcu. Žalobca preto ako prvý predpoklad
tvrdeného práva musí preukázať, že hranica pozemkov C KN č. XXX a C KN č. XXX/XX je jednoznačná

a nesporne určená a ako ďalší predpoklad skutočnosť, že žalovaní zodpovedajú za tvrdené poškodenie
plota, teda že od nich je možné spravodlivo požadovať vykonať úkony uvedené v žalobnom návrhu.
Žalobca skutočnosti odôvodňujúce žalobu len tvrdil, k preukázaniu došlo len v rozsahu aktuálneho stavu,
ktorý žalobca tvrdil, že porušuje jeho právo. Aktuálny stav, teda spornosť hranice pozemkov a kovový
stĺp plota umiestnený mimo betónového stĺpu potvrdili aj žalovaní. Na to, aby súd mohol aj deklaratórne

rozhodnúť o tom, že povinnosť žalovaných voči žalobcovi vo sfére hmotného práva existuje, musí
žalobca jednoznačne preukázať, že splnenie povinnosti možno vyžadovať od žalovaných. Žalobca má
procesnú zodpovednosť za výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.
Keďže tvrdenia žalobcu neboli preukázané do tej miery, či je tu daný vôbec jeho hmotnoprávny nárok
a či žalovaní za porušenie tvrdeného hmotnoprávneho nároku vôbec zodpovedajú, teda že je možné

požadovať od nich plnenie, súd žalobe ako nepreukázanej nemohol vyhovieť a preto ju zamietol.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1, ako aj
262 ods. 1, 2 Civilného poriadku s tým, že priznal úspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi s tým, že žalovaní nenesú ani zodpovednosť za čiastočné zastavenie konania, pretože

späťvzatie časti žaloby nezapríčinili.

6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to voči výroku č. II., ktorým súd vo zvyšku žalobu
zamietol, ako aj voči súvisiacemu výroku III. o trovách konania pred súdom prvej inštancie. Rozhodnutie
napadol v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f), písm. b) a písm. h) Civilného sporového poriadku. Podľa

názoru žalobcu v konaní bolo preukázané, že kovový stĺpik oplotenia, ako aj plot na pozemku C KN č.
XXX je vo vlastníctve žalobcu, zároveň bolo preukázané, že pôvodný kovový stĺpik oplotenia žalobcu
bol v minulosti umiestnený v tesnej blízkosti terajšieho betónového stĺpika oplotenia vo vlastníctve
žalovaných a zároveň do leta roku 2015, žalovaný akceptoval v teréne existujúcu hranicu pozemkov,
pričom hranica pozemkov nebola nikdy sporná a na tejto hranici boli a v súčasnosti aj naďalej sú

umiestnené stavby sporových strán, a to konkrétne nezapísaná stavba garáže a nezapísaná stavba
humna. Z tohto dôvodu údajný spor o hranicu pozemkov je len umelo a účelovo vytvorený spor, ktorý
nemá reálny základ. K premiestneniu pôvodného kovového stĺpika žalobcu došlo konaním žalovaných
v súvislosti s rozšírením prístupovej cesty žalovaných. Žalovaní skutkové tvrdenia žalobcu, že títo vsúvislosti s ukladaním zamkovej dlažby poškodili plot žalobcu, a to tým, že približne o 50 cm smerom
do pozemku žalobcu premiestnili stĺpik, na ktorom bolo uchytené pletivo a pletivo oplotenia následne
rovnakoskrátiliopribližne50cm,výslovnežalovanínepopreliaaninemožnoodôvodniťzceléhopostupu

žalovaných v tomto konaní, aby túto skutočnosť vôbec popierali, a preto sa mala táto považovať za
nespornú.

7. K žalobcom podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že v intenciách
dôkazného bremena zaťažujúceho žalobcu, tento v prvom rade nepreukázal existenciu žiadnej

právnej povinnosti žalovaných in concreto spočívajúcej v povinnosti niečo konať. Samotný návrh
žalobcu je z pohľadu materiálnej vykonateľnosti neurčitý a nedostatočne vymedzený, pretože žalobca
nepreukázal právny ani vlastnícky vzťah k miestu osadenia, pričom vo vzťahu k vymedzeniu samotnej
polohy, nevymedzil jeho osadenie dostatočne presne a určito, napr. vytýčenými v teréne na základe
geometrickéhoplánuaaninajejurčenienenavrholvykonaťžiadnedokazovanie.Súdpretozuvedeného
dôvodu nedostatku právneho základu vo sfére hmotného práva o existencii uloženia povinnosti

žalovaných niečo konať, žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaní preto v celom rozsahu zotrvávajú
na všetkých doposiaľ uskutočnených tvrdeniach, vrátane absolútnej absencie akýchkoľvek dôvodov na
zrušenie napadnutého rozhodnutia.

8. Vo veci podal žalobca odvolaciu repliku, v ktorej uviedol, že ak mal súd za to, že nespornosť hranice

je pre rozhodnutie veci nevyhnutná, a teda, že je ho rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto
konaníoprávnenýriešiť,teda,žerozhodnúťvovecimôžeažpotom,akobudevyriešenáotázkapriebehu
hranice, mal toto konanie do času vyriešenia spornej otázky prerušiť, nie však žalobu z dôvodu spornosti
hranice zamietnuť. Spornosť hranice pozemkov C KN č. XXX vo vlastníctve žalobcu a C KN č. XXX/
XX vo vlastníctve obce E., so žalobou o uloženie povinnosti nijako nesúvisí a takéto konštatovanie súdu

prvej inštancie v ods. č. 25 súdneho rozhodnutia nie je dôvodné a zároveň je zmätočné. Naďalej žalobca
trval na skutočnosti, že plot v jeho vlastníctve odstránili žalovaní a táto skutočnosť sporná nebola.

9. Vo veci podali odvolaciu dupliku žalovaní, ktorí v tejto duplike uviedli, že ak žalobca tvrdil, že hranica
pozemkov C KN č. XXX a C KN č. XXX/X sa nachádza inde než osadený stĺpik, bolo jeho povinnosťou

označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Na povinnosť tvrdenia
nadväzujepovinnosťoznačiťdôkazypreukazujúcetvrdenéskutočnostiavtejtočastižalobcuzaťažovalo
dôkazné bremeno toto svoje tvrdenie preukázať. Pokiaľ tieto skutočnosti neboli v konaní preukázané,
žalobca neuniesol bremeno svojho tvrdenia, ako ani bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným
subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti týkali.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust.
§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470
ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP, bez nariadenia

pojednávania (§ 380 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal

správny právny zíver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam poukazuje na
ust. § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

12. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací
súd uvádza nasledovné.

13. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, že
samotný žalobca v rámci svojich skutkových tvrdení neuniesol dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno

na preukázanie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku bolo jednoznačne na strane žalobcu. Tu
možno konštatovať, že aj keby došlo k preukázaniu skutočnej existencie hranice medzi pozemkami C
KN č. XXX a č. XXX/XX, uvedená skutočnosť by ešte nezakladala oprávnenie žalobcu požadovať od
žalovaných splnenie povinnosti niečo konať (facere), v danom prípade zabezpečiť presunutie železnéhostĺpika a opravu plotu vo vlastníctve žalobcu. Uloženie takejto povinnosti súdom pre žalovaných by bolo
možné iba v prípade unesenia dôkazného bremena ohľadom skutočnosti, že plot vo vlastníctve žalobcu
presunuli, resp. poškodili samotní žalovaní. Skutočnosť, že by došlo k poškodeniu, resp. preneseniu

časti plota v podobe jeho skrátenia približne o 50 cm žalovanými, nebolo v konaní preukázané žiadnymi
listinnými dôkazmi ani výpoveďami svedkov. Aj z výsluchu, resp. vyjadrení samotného žalobcu vyplýva,
že tento sa iba domnieva, že takúto činnosť mohli vykonať žalovaní, pričom tak isto deň, čas, resp.
spôsob takéhoto konania žalovaných, ktoré by malo spôsobiť posunutie plota žalobcu spôsobom jeho
skrátenia, nevedel konkrétne samotný žalobca opísať, teda si sám nebol plne vedomý existencie

konkrétnych úkonov žalovaných, ktoré by odôvodňovali neskoršie uloženie povinnosti žalovaným
spočívajúcej v povinnosti niečo konať. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu,
že poškodenie, resp. prenesenie časti jeho plota vykonali žalovaní, bolo potrebné tak ako súd prvej
inštancie rozhodol, žalobu v časti o uloženie konkrétnej povinnosti žalovaným zamietnuť v celom
rozsahu.

14. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.
1 CSP, potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.

1 CSP, keď odvolanie žalobcu bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na náhradu
trov odvolacieho konania žalovaným v 1. až 2. rade proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).