Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6819200011
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6819200011.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa:
A. J., nar. XX. XX. XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom M. N. W., dieťa rodičov - matky: E. J., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX S., X. K. XXX, zastúpenej O. S.. W. W., O. J., XXX XX D. D., I. X,
a otca: Q. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX S., O. XXX, zastúpeného O. S.. E. D., O. J. XXX XX
W. I., F. XXX/XX, o návrhu matky na zmenu výchovy maloletého dieťaťa a o vzájomnom návrhu otca o
zmenu úpravy práva matky stretávať sa s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti
rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 6P/1/2019-139 zo dňa 19. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku matky s maloletým dieťaťom m e n í tak,
že matka maloletého dieťaťa je oprávnená stretávať sa s maloletým A. J., nar. XX. XX. XXXX, každý
párny víkend v tom-ktorom mesiaci od soboty od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., kedy si matka
dieťa prevezme a odovzdá späť otcovi v mieste bydliska otca, ako aj každý týždeň v utorok a štvrtok
od 15.00 hod., kedy si matka dieťa prevezme v škôlke do 18.00 hod., kedy matka dieťa odovzdá otcovi
v mieste bydliska otca.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie p o t v
r d z u j e .

III. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd návrh matky zamietol, o s t á v a
nedotknutý.

IV. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh matky na zmenu výchovy maloletého A. J., nar.

XX. XX. XXXX zmenil rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 8P/35/2016-146 zo dňa 07. 04. 2017 o
úprave práva matky stretávať s maloletým A. J., nar. XX. XX. XXXX tak, ako je to uvedené v tomto výroku
rozsudku a rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

2. Okresný súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že doteraz platná úprava práva matky
stretávať s maloletým A. nevyhovuje súčasným zmeneným podmienkam. Dohoda rodičov o práve matky
stretávať sa s maloletým v rozsahu od pondelka do piatka v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý

párny víkend od soboty 12.00 hod. do nedele do 17.00 hod. bola uzatvorená a schválená skôr ako
sa matke 23. 08. 2018 narodilo ďalšie maloleté dieťa I. F. a už samotná potreba starostlivosti o takéto
malé dieťa neumožňuje matke dieťaťa dodržiavať dennodenný režim styku s maloletým A.. Celú situáciu
komplikuje, ak otec dieťaťa nie je schopný tolerovať matke ani oneskorenie v trvaní pár minút a len ztohto dôvodu otec dieťaťa matke zmarí možnosť stretnúť sa so synom. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že
otec trpí nesprávnou predstavou, že on jediný sám je schopný poskytnúť dieťaťu potrebnú starostlivosť
a lásku, čo podľa otca matka schopná nie je. Tento svoj základný postoj otec vedome alebo nevedome

prenášaajnamaloletédieťa.Dôkazomtohojeskutočnosť,žeprenesúhlasotcasamatkadieťaťaanilen
nepokúša realizovať dohodnuté termíny styku počas párnych víkendov od soboty 12.00 hod. do nedele
17.00 hod. Otec síce formálne deklaruje svoj súhlas s tým, aby maloleté dieťa sa s matkou stretávalo
aj cez víkend a u matky v prípade záujmu aj prespalo. Opak však vyplýva okrem vyjadrenia matky aj
zo správy psychologičky úradu práce. Manipulatívne správanie zo strany otca voči maloletému dieťaťu

a nedostatok povinnej kooperácie a aktívneho spolupôsobenia zo strany otca pri realizácii práva matky
stretávať sa s dieťaťom sú v súčasnosti už takmer na hranici toho, čo je možné považovať za pasívne
bránenie v styku matky s dieťaťom. V dôvodoch rozsudku okresný súd okrem iného tiež uviedol, že v
rámci záujmu maloletého dieťaťa je jednou zo základných potrieb dieťaťa pravidelne sa stretávať so
svojou matkou a tak nielen udržiavať s ňou kontakt, ale aj rozvíjať s ňou vzťah, pretože každé dieťa
potrebuje nielen jedného rodiča ale oboch. Podľa doteraz platnej úpravy je právo matky stretávať sa s

dieťaťom upravené na všetkých 5 pracovných dní v týždni v trvaní od 15.00 hod. do 18.00 hod. a jeden
dlhší časový úsek každý druhý víkend, ktorý však matka pre nesúhlas otca doteraz nevyužívala. Reálny
doterajší kontakt matky s dieťaťom je tak rozkúskovaný na viacero krátkych časových úsekov, ktoré
neumožňujú plnohodnotne nadviazať a rozvinúť kontakt matky s dieťaťom a v doposiaľ stanovenom
rozsahu nezodpovedajú zmeneným podmienkach. Cieľom zmenenej úpravy je v záujme maloletého

dieťaťa dosiahnuť zintenzívnenie kontaktov matky s dieťaťom a tak upevniť a rozvíjať ich vzájomný
vzťah. Okresný súd súčasnú nepriaznivú situáciu medzi rodičmi dieťaťa zohľadnil takým spôsobom, že v
rámci úpravy styku minimalizoval kontakty matky s otcom pri preberaní a odovzdaní maloletého dieťaťa.
Matka tak nebude viac odkázaná na vôľu otca, či tento bude alebo nebude ochotný počkať v byte alebo
pred škôlkou pár minút navyše, kým príde matka pre dieťa. Znížením počtu stretnutí matky s dieťaťom

v rámci týždňa zároveň dôjde k efektívnejšiemu využívaniu času matkou pre stretnutie so svojím synom
aj popri starostlivosti o svoje ďalšie dieťa.

3. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 26 Zákona o rodine, podľa ktorého ak sa zmenia pomery,
môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o

výkone rodičovských práv a povinností. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého
žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pričom súd nezistil žiadny dôvod pre výnimočné priznanie práva na náhradu trov konania vzhľadom na
okolnosti prípadu (§ 55 CMP).

4. Proti rozsudku okresného súdu, a to proti výroku, ktorým okresný súd zmenil doterajšiu úpravu styku
matky s maloletým dieťaťom, podal odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá
CSP) otec maloletého dieťaťa. Uviedol najmä, že matka maloletého dieťaťa nevyužívala čas a termín,
kedy jej bolo umožnené stretávať sa s maloletým A. syna zvykla navštíviť maximálne jeden-dvakrát do
mesiaca, hoci on maloletého vždy pripravil na styk s matkou, matka po syna neprišla, ani mu vopred

neoznámila, že si po syna nepríde. Od apríla 2017 až do februára 2019 sa matka maloletého dieťaťa
vôbec neukázala a neprejavila žiaden záujem o maloletého A. a ani mu nezavolala, aby zistila, ako sa
syn má. Dokonca keď jej zavolal na mobil, hovor od neho nezobrala. Nesúhlasil preto s tvrdením matky
maloletého, že jej neumožňuje stretávanie s dieťaťom. Matka sa o maloletého nikdy poriadne nestarala
a ani nemá úprimný záujem o neho. Poukázal na nedostatočné plnenie si vyživovacej povinnosti matky

voči maloletému a v dôsledku neplnenia si vyživovacej povinnosti bola matka dieťaťa obžalovaná,
rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 2T/58/2018-65 zo dňa 16. júla 2018 bola uznaná za vinnú
zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za čo jej súd
uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní
12 mesiacov. Matka maloletému nekupuje žiadne darčeky, ani oblečenie, dokonca keď mal maloletý

narodeniny, matka si na syna ani nespomenula. Matkou deklarovaný záujem o syna je len formálny,
reálne sa s ním stretáva len sporadicky. Dôvody takéhoto konania uvedené matkou považuje len za
výhovorky. Súd sa pri zmene doterajšej úpravy nezaoberal tým, že matka maloletého býva v rodinnom
dome, ktorý sa už v čase pojednávania ponúkal na predaj a matka sa na pojednávaní dňa 19. 11. 2019
vyjadrila, že keď dom predajú, pôjdu bývať do zahraničia. V stretávaní matky so synom bývajú dlhé

odmlky a je len v kompetencii matky zariadiť si veci tak, aby v sľubovaný čas pre syna prišla. Súd
napadnutým rozsudkom nesleduje záujem dieťaťa, ale iba záujem matky. Podľa jeho názoru okresný
súd pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho skutkového zistenia, z ktorého vyvodil nesprávne právne
závery. Pri rozhodovaní vychádzal prevažne iba z jednostrannej formácie matky, ktorá je nesprávna,neoverená, nepravdivá a zavádzajúca. Otec v odvolaní najmä namietal, že okresný súd napadnutým
rozsudkom upravil právo matky stretávať sa s maloletým každý víkend v mesiaci od soboty od 17.00 hod.
do nedele do 17.00 hod. Takýmto jednostranným a nevýhodným rozhodnutím sudca obmedzil právo

jeho syna byť s ním čo len jediný víkend v mesiaci. Takáto zmena úpravy styku matky s dieťaťom nie je v
záujme maloletého dieťaťa a takúto úpravu nenavrhovala ani psychologička. Rozsudok okresného súdu
v napadnutom výroku žiadal zmeniť a vyhovieť jeho vzájomnému návrhu v celom rozsahu (vzájomným
návrhom navrhoval obmedziť právo matky stretávať sa s maloletým na každý párny víkend po dobu
štyroch hodín v sobotu a štyroch hodín v nedeľu, pričom v záverečnom vyjadrení otec tento vzájomný

návrh upravil tak, že navrhoval, aby sa matka stretávala so synom od pondelka do štvrtka od 15.00 hod.
do 18.00 hod. a každý tretí víkend od soboty od 12.00 hod. do nedele do 12.00 hod.).

5. Matka maloletého vo svojom písomnom vyjadrení poukázala na to, že zo správ psychologičky
vyplýva, že u maloletého A. J. bola zistená prítomnosť pozitívnych citových väzieb rovnako vo vzťahu
k matke nielen k otcovi. Maloletý sa pri psychologickom sedení sám vyjadril, že by u matky rovnako

rád aj prespával, avšak otec mu v tom zatiaľ zabraňuje. V prejavoch maloletého nebol zaznamenaný
negativizmus voči matke alebo odmietanie tráviť čas s matkou, ani výhrady voči jej osobe a neboli
preukázané žiadne okolnosti, z ktorých by mohlo vyplývať, že matka a jej partner by mohli ublížiť
maloletému. Otec maloletého nemôže svojvoľne obmedzovať práva matky. Obidvom rodičom zákon
ukladá povinnosť vykonávať rodičovské práva a povinnosti tak, aby boli chránené záujmy maloletého

dieťaťa. Otec maloletého sa snaží matku očierňovať pred maloletým a tým vzbudzovať zrejme u
maloletého pocit strachu a neistoty. Nie je ochotný spolupracovať, nakoľko má averziu voči matke.
Odmieta jej dať aj telefonický kontakt. Ide však o subjektívne cítenie zo strany otca, nepodložené
reálnymi faktami. Je v záujme maloletého A., aby trávil čas rovnako so svojou matkou a nielen so svojím
otcom. V napadnutom rozsudku rozsudok okresného súdu žiadala ako vecne správny potvrdiť.

6. Kolízny opatrovník maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nemá námietky voči
rozsudku okresného súdu a s jeho rozhodnutím súhlasí.

7. Otec maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že nesúhlasí s tým, čo

uvádza matka vo svojom vyjadrení. Tvrdil rovnako ako v odvolaní, že rozhodnutie okresného súdu nie
je správne a nesleduje záujem maloletého dieťaťa.

8. Krajský súd ako súd odvolací na pojednávaní nariadenom na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1
CSP) odvolanie prejednal a rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku matky s maloletým A.

J. podľa ust. § 388 CSP zmenil, vo výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a vo výroku, ktorým okresný súd návrh matky na zmenu vo
výchove maloletého dieťaťa zamietol, ponechal nedotknutým z nasledovných dôvodov:

9. Podľa ust. § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Okresný súd pri rozhodovaní o vzájomnom návrhu otca o úprave styku matky s maloletým vychádzal
z riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj správne právne závery.

Rozsudok okresného súdu je aj riadne, jasne a zrozumiteľne odôvodnený, vyplývajú z neho závery
okresného súdu a rozsudok je dostatočne odôvodnený vzhľadom na zistený skutkový stav veci. Rodičia
maloletého A. nemajú obmedzené rodičovské práva, tieto majú rovnako, ako otec, tak aj matka, a preto
rozsah ich oprávnení môže byť obmedzený len v tom rozsahu, v ktorom kolidujú s právami druhého
rodiča. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je úprava styku matky s maloletým dostatočná, zohľadňuje

najmä záujmy maloletého dieťaťa, ktoré má pozitívny vzťah tak ku otcovi aj ku matke a v konaní neboli
zistené žiadne také skutočnosti, v dôsledku ktorých by bolo potrebné styk matky s maloletým obmedziť.
Rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku matky s dieťaťom zohľadňuje zistené skutočnosti,
prihliada na vek dieťaťa, sociálne, osobné pomery rodičov a na stanovisko kolízneho opatrovníka,eliminuje potencionálne možnosti konfliktu medzi matkou a otcom pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa,
minimalizuje možnosti zabránenia styku matky s dieťaťom zo strany otca. Napriek všetkým vyššie
uvedenýmskutočnostiamodôvodňujúcimpotvrdenierozsudkuodvolacímsúdom,odvolacísúdrozsudok

vo výroku o úprave styku matky s dieťaťom zmenil a styk matky s maloletým upravil len každý párny
víkend v mesiaci vzhľadom k tomu, že úprava styku matky s maloletým počas víkendov nezohľadňuje
tú skutočnosť, že súdom zvolená úprava zabraňuje možnosti otca stráviť s maloletým dieťaťom čo i len
jeden celý víkend v celku. Okresným súdom zvolená úprava nie je v súlade ani so záujmami maloletého
dieťaťa.

12. Odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil aj v časti o úprave styku matky s maloletým A. J., keď
odvolací súd nepovažoval za vhodné a v súlade so záujmami maloletého dieťaťa, aby sa styk matky s
dieťaťom počas pracovných dní upravil dvakrát do týždňa, zakaždým v inom režime (od utorka od 15.00
hod. do stredy 18.00 hod. a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod.). Úprava styku matky s dieťaťom počas
pracovných dní tak, ako o nej rozhodol súd prvej inštancie, môže byť pre maloletého mätúca, pričom

maloletý by mohol mať problémy s adaptovaním sa na takúto úpravu.

13. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd rozhodol o náhrade trov konania, odvolací
súd ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej
a výrok, ktorým okresný súd návrh matky na zmenu výchovy maloletého dieťaťa zamietol, ponechal

nedotknutý ako odvolaním nenapadnutý.

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého ustanovenia žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd pritom prihliadol aj ust. § 55 CMP, podľa

ktorého ustanovenia súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé. Otec maloletého bol v odvolacom konaní úspešný len čiastočne a s ohľadom na
okolnosti prípadu by nebolo spravodlivé priznať mu čo i len časť náhrady trov konania.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).