Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Patrícia Železníková

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoStarostlivosť o maloletých

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/164/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318202507
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1318202507.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
Q. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - U. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom O. XX, XXX XX X., zastúpená NIKU & partners, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom
Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 008, a otec - Y. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
O. XX, XXX XX X., zastúpený JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou so sídlom Koreničova 2, 811 03
Bratislava, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému

dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 20.11.2018, č.k.
37P/101/2018-103, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III, rozsudkom, zo dňa 20.11.2018, č.k. 37P/101/2018-103, vo výroku I zveril
maloletú Q. V., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky. Vo výroku II určil, že zastupovať
maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obidvaja rodičia. Vo výroku III uložil otcovi povinnosť

prispievať na výživu maloletej sumou 180 eur mesačne počnúc dňom 11.04.2018, a to vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky. Vo výroku IV zaviazal otca zaplatiť zročné výživné za obdobie od
11.04.2018 do 30.11.2018 v sume 374 eur, ktoré je otec povinný uhrádzať v mesačných splátkach vo
výške 50 eur spolu s bežným výživným, počnúc dňom 01.12.2018 k rukám matky pod hrozbou straty
výhody splátok. Vo výroku V upravil styk otca s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom roku v
utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 15.45 hod., ako aj každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v
stredu od 15.00 hod. do 15.45 hod., v sobotu od 08.00 hod. do 10.00 hod., v nedeľu od 08.00 hod. do

10.00 hod. a od 13.00 hod. do 15.00 hod., a to v prítomnosti matky, tak, že si otec maloletú v stanovenom
čase prevezme a matke odovzdá pred bydliskom matky. Vo výroku VI uložil matke povinnosť maloletú
na styk s otcom riadne pripraviť. Vo výroku VII návrh matky vo zvyšku zamietol. Vo výroku VIII rozhodol
o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 25 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods.
1 až 6, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej len „Zákon o rodine“), keď

na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej je čiastočne dôvodný. Zistil, že matka sa o maloletú od jej narodenia
doposiaľ náležite stará, z ktorého dôvodu jej maloletú zveril do osobnej starostlivosti, pričom zastupovať
maloletú a spravovať jej majetok ponechal v dispozícii obidvoch rodičov, ktoré otázky v konaní spornéneboli. Určenú sumu výživného pokladal za primeranú odôvodneným potrebám maloletej, vo veku 20
mesiacov, dojčenú a zároveň prikrmovanú bežnou stravou, ktorá s výnimkou kožných problémov nemá
vážne zdravotné problémy. Poukazujúc na pravidelné mesačné výdavky maloletej, matkou vyčíslené

na sumu 280 eur, považoval určené výživné za primerané aj zárobkovým a majetkovým možnostiam a
schopnostiam otca, zamestnanému ako kuchár s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1 100
eur, majúceho príjme aj z nepravidelnej brigádnickej činnosti 150 až 200 eur. Vychádzal z majetkových
pomerov otca ktorý je výlučným vlastníkom štvorizbového bytu, spoluvlastníkom garáže a vlastníkom
motorového vozidla značky Ford Mondeo zakúpeného v roku 2015 za sumu 26 000 eur. Na starne matky

zohľadnil jej osobnú starostlivosť o maloletú na rodičovskej dovolenke, žijúcu v domácnosti svojej matky
a jej ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému H. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorého otec na jeho výživu
neprispieva(matkadoposiaľnepodalanasúdnávrhnaoúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinností).
Súd prvej inštancie výživné upravil počnúc dňom podania návrhu na začatie konania matkou, t.j. dňom
11.4.2018, a vo zvyšnej časti týkajúcej sa určenia výživného spätne od 01.03.2018 návrh matky zamietol
ako nedôvodný, keď táto nepreukázala existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by jej

bránili požiadať o určenie výživného pre maloletú skôr. Pri stanovení zročného výživného zohľadnil
otcom doposiaľ uhradené výživné za obdobie od mája 2018 do rozhodnutia v celkovej sume 1 000 eur.
Vzhľadom na skutočnosť, že rodičia nedospeli k dohode o úprave styku otca s maloletou, tento v záujme
maloletej upravil v rozsahu zohľadňujúcom jej vek ako aj skutočnosť, že maloletá si iba začína budovať
vzťah s otcom, z ktorého dôvodu pokladal za postačujúci jej styk s otcom v prítomnosti matky. O trovách

konania rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).

3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výrokov III a IV podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného
právneho zástupcu odvolanie matka, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zmeniť tak, že otca zaviaže prispievať na výživu maloletej sumou 300 eur mesačne

počnúc dňom 11.04.2018 a uhradiť zročné výživné do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súdu prvej
inštancie vytkla, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365
ods. 1 písm. f) zákona 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)] a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h)
CSP). Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti považovala za nesprávny a nedostatočne

odôvodnený. Namietala, že priemerné bežné mesačné výdavky maloletej nevyčíslila na sumu 280 eur,
z ktorej vychádzal súd prvej inštancie, ale na sumu cca 400 eur, z ktorého dôvodu výživné určené
napadnutým rozhodnutím nie je primerané odôvodeným potrebám maloletej. Mala za to, že súd prvej
inštancie nesprávne vyhodnotil majetkové a príjmové pomery otca ako aj jeho schopnosti, ktoré mu
umožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej vo vyššej miere. Poukázala na skutočnosť, že

pracovná doba otca končí už o 15.00 hod., a preto mu nič nebráni v tom, aby využíval príležitosti pre
zvýšenie svojho príjmu. Súd prvej inštancie mal podľa jej názoru vziať do úvahy fakt, že otec by mohol
svoj štvorizbový byt, v ktorom žije sám, výhodne predať a zabezpečiť si menší byt, rovnako by mohol
predať svoju garáž a vymeniť svoje osobné motorové vozidlo, ktoré si pôvodne zakúpil ako rodinné auto,
za menší model. Súdu prvej inštancie vytkla nezohľadnenie jej osobnej starostlivosti o maloletú v rámci

rodičovskejdovolenkyajejďalšejvyživovacejpovinnostikjejmaloletémusynoviH.Uviedla,žejejrodičia
naprieksvojmudôchodkovémuvekunaďalejpracujú,keďžebezichfinančnejpomocibynebolaschopná
uživiť maloletú, ktorej útly vek jej v súčasnosti bráni pracovať, pričom spolu s obidvomi maloletými deťmi
býva v trojizbovom byte svojich rodičov. Namietala, že výška výživného určená súdom prvej inštancie
nepokrývaani50%odôvodnenýchvýdavkovmaloletej,ktorejposkytujenepretržitúosobnústarostlivosť,

hoci v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov sa v obdobných prípadoch stanovuje výška výživného
u povinného rodiča na cca 80 % výdavkov dieťaťa. Z uvedeného dôvodu pokladala navrhované výživné
vo výške 300 eur, predstavujúcej 75 % výdavkov maloletej, za adekvátne a primerané tak potrebám
maloletej, ako aj možnostiam a schopnostiam otca. Zároveň bola toho názoru, že je v možnostiach otca,
aby uhradil zročné výživné naraz.

4. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu žiadal,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v matkou napadnutej časti potvrdil. Výšku výživného
pre maloletú určenú súdom prvej inštancie pokladal za primeranú. Poukázal na skutočnosť, že matka v
návrhunazačatiekonaniavyčíslilabežnémesačnévýdavkynamaloletúnasumu280eura mimoriadne,

sezónne výdavky na sumu 80 až 100 eur mesačne, t.j. celkovo v sume 360 až 380 eur mesačne, pričom
na pojednávaní konanom dňa 04.09.2018 opätovne uviedla, že mesačné výdavky na maloletú sú vo
výške 280 eur s tým, že na jej oblečenie a obuv vynakladá cca 90 eur raz za tri mesiace. Upozornil
na fakt, že byt, ktorého je aktuálne výlučným vlastníctvom, mal v čase začatia konania v podielovomspoluvlastníctve s matkou, pričom jeho podiel predstavoval 3/4 z celku a podiel matky 1/4 z celku,
a zároveň mali spoločný hypotekárny úver s tým, že v priebehu konania došlo k vyporiadaniu ich
podielového spoluvlastníctva, stal sa výlučným vlastníkom daného bytu, matke vyplatil sumu 10 000 eur

a celý hypotekárny úver prevzal na seba. Z dôvodu zaťaženia predmetného bytu hypotekárnym úverom
v aktuálnej výške 101 000 eur, ktorý už bol rodičmi spotrebovaný, považoval jeho predaj, splatenie úveru
a opätovné riešenie jeho bytovej otázky za nereálne, keďže po uskutočnenom sprísnení poskytovania
hypotekárnych úverov už nemá šancu na získanie úveru v dostatočnej výške. Vyjadril sa, že matkou
uvádzanú garáž má v podielovom spoluvlastníctve so svojimi súrodencami, ktorí nemajú záujem o jeho

vyporiadanie, pričom pozemok pod danou garážou vlastnia Železnice Slovenskej republiky, od ktorých si
ho so spoluvlastníkmi prenajímajú za nájomné vo výške cca 200 eur ročne. Vzhľadom na to, že aktuálna
hodnota jeho motorového vozidla, ktoré je stále v záruke, nepresahuje sumu 9 000 eur, označil jeho
predaj a kúpu lacnejšieho automobilu za ekonomicky nevýhodné. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti
matky k jej ďalšiemu maloletému dieťaťu zdôraznil, že otec tohto dieťaťa naň výživné neplatí, pričom
matka návrh na určenie výživného doposiaľ z vlastného rozhodnutia nepodala. Uviedol, že od decembra

2018 prispieva na výživu maloletej sumou 180 eur mesačne a zároveň uhrádza zročné výživné v
mesačných splátkach vo výške 50 eur, v rámci vianočných sviatkov kúpil maloletej darčeky zvolené
matkou v hodnote cca 130 eur a od januára 2019 jej so súhlasom matky sporí sumou 10 eur mesačne
na detskú vkladnú knižku, ktorej kópiu pripojil k svojmu vyjadreniu.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 CMP, keď nie je viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, 385 ods.
1, § 219 ods. 1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, dospejúc k záveru,

že odvolanie matky nie je dôvodné.

7. Pokiaľ ide o výroky napadnutého rozsudku o určení výšky výživného pre maloletú a o zročnom
výživnom, súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny
záver a svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil, pričom v odvolaní matky neboli uvedené žiadne nové

skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v danej
časti. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré
ako správne poukazuje.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu upravujú ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods.
1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne u

každého z nich, keďže každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má
niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, napr. bývania,
stravovania, ďalšou formou je platenie výživného. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu
povinnosťprevažneposkytovanímvecnýchplnení,(bývanie,strava,ošatenie,zabezpečovanielekárskej
starostlivosti a pod.), ako aj osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva

na jeho výživu výživným, ktoré určuje súd.

10. Pokiaľ ide o odvolaním matky napadnuté výroky o určení výšky výživného pre maloletú a o zročnom
výživnom, odvolací súd vyhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania a dôvody odvolania matky,
považoval rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti za vecne správny. Aj podľa názoru odvolacieho

súdu určená výška výživného zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletej a jej veku, ako aj
zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií
rozhodných pre určovanie výživného pre maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1
Zákona o rodine. Súd prvej inštancie zároveň správne vymedzil obdobie určenia výživného pre maloletú
od 11.04.2018, t.j. odo dňa podania návrhu na začatie konania matkou, keď táto nepreukázala existenciu

dôvodov hodných osobitného zreteľa opodstatňujúcich spätné určenie výživného, ktorý záver matka
vo svojom odvolaní ani nenamietala. V súvislosti s námietkou matky týkajúcou sa výšky mesačných
nákladov na maloletú odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že výšku nákladov na bežné potreby
maloletých detí je možné vyčísliť len orientačne, s prihliadnutím na vek detí a ich potreby (či už dennéalebo mimoriadne). Výdavky na zabezpečenie bežných potrieb maloletých detí, t.j. na nákup stravy,
ošatenia, hygienických potrieb a výdavkov súvisiacich so zabezpečením zdravotnej starostlivosti, sú
pritom nesporné a nie je potrebné ich osobitne preukazovať, keď tieto výdavky sú súdu známe a

vychádzajú zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb, a primeranosti ich obvyklej spotreby
pre dieťa v určitom veku. Pokiaľ matka vo svojom odvolaní prízvukovala, že otec má vzhľadom na
svoj aktuálny pracovný čas priestor na dosahovanie ďalšieho príjmu, odvolací súd upozorňuje na
vyjadrenie samotného otca, ktorý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie uviedol, že si popri
svojom stabilnom zamestnaní príležitostne privyrába, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie pri svojom

rozhodovaní aj prihliadal. Matka ďalej vo svojom odvolaní vyjadrila názor, že otec by mal za účelom
plnenia si svojej vyživovacej povinnosti k maloletej vo vyššej miere predať svoj byt, garáž či motorové
vozidlo a následne si zaobstarať menší byt a vozidlo. Odvolací súd sa však s uvedeným názorom matky
nemohol stotožniť, keďže pri posudzovaní majetkový pomerov povinného z vyživovacej povinnosti v
zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine sa prihliada predovšetkým na výnosy, ktoré povinnému jeho majetok
prináša, resp. by mohol prinášať, avšak v zásade od neho nemožno požadovať, aby speňažil svoj

majetok v prospech plnení výživného. Z obsahu spisového materiálu je pritom zrejmé, že otec prejavuje
skutočný záujem o maloletú, pokúša sa o postupné vybudovanie si blízkeho vzťahu s ňou a na jej
výživu prispieva aj nad rámec výživného určeného súdom prvej inštancie, na čo bude mať vzhľadom na
stanovenú výšku výživného priestor aj naďalej. Vo vzťahu k odvolacej námietke matky týkajúcej sa jej
ďalšej vyživovacej povinnosti k jej maloletému synovi H. odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd

prvej inštancie vzal danú vyživovaciu povinnosť matky do úvahy, avšak súčasne správne zohľadnil aj ten
fakt, že matka z vlastného rozhodnutia doposiaľ nepodala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému H., hoci jeho otec si svoju vyživovaciu povinnosť k nemu dobrovoľne neplní,
čo zjavne v nezanedbateľnej miere prispieva aj k odkázanosti matky na finančnú pomoc zo strany jej
rodičov zdôrazňovanej v ňou podanom odvolaní. Odvolací súd zároveň neprihliadol ani na odvolaciu

námietku matky týkajúcu sa povolenia úhrady zročného výživného otcovi v mesačných splátkach spolu
s bežným výživným, keď vzhľadom na čas, ktorý uplynul od vykonateľnosti tohto výroku napadnutého
rozhodnutia, už všetky splátky zročného výživného určeného súdom prvej inštancie nadobudli splatnosť.

11. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch

o určení výšky výživného pre maloletú a o zročnom výživnom ako vecne správne podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 CMP.

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.