Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315220297
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2315220297.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova
11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. N. XXX/XX, C., o
zaplatenie 5.858,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta
zo dňa 22. októbra 2018, č.k. 24C/181/2015-151, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutého výroku I. o určení lehoty na plnenie
a v napadnutých výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 5.469,62 eura spolu s úrokom 272,29 eur, úrokom z omeškania 2,38 eur a úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 5.858,74 eur od 25.06.2015 do 25.11.2016, zo sumy 5.848,58 eur od
26.11.2016 do 12.01.2017, zo sumy 5.798,53 eur od 13.01.2017 do 24.02.2017, zo sumy 5.748,53 eur
od 25.02.2017 do 29.03.2017, zo sumy 5.698,53 eur od 30.03.2017 do 26.04.2017, zo sumy 5.647,10
eur od 27.04.2017 do 11.08.2017, zo sumy 5.596,39 eur od 12.08.2017 do 31.08.2017, zo sumy
5.591,35 eur od 01.09.2017 do 12.09.2017, zo sumy 5.531,32 eur od 13.09.2017 do 11.10.2017, zo

sumy 5.480,75 eur od 12.10.2017 do 13.11.2017, zo sumy 5.480,18 eur od 14.11.2017 do 14.12.2017,
zo sumy 5.469,62 eur od 15.12.2017 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 170 eur
vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (výrok I.), konanie v časti o zaplatenie
sumy 389,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10,16 eur od 26.11.2016
do zaplatenia, zo sumy 50,05 eur od 13.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 50 eur od 25.02.2017 do
zaplatenia,zosumy50eurod30.03.2017dozaplatenia,zosumy51,43eurod27.04.2017dozaplatenia,

zo sumy 50,71 eur od 12.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 5,04 eur od 01.09.2017 do zaplatenia, zo
sumy 60,03 eur od 13.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 50,57 eur od 12.10.2017 do zaplatenia, zo
sumy 0,57 eur od 14.11.2017 do zaplatenia a zo sumy 10,56 eur od 15.12.2017 do zaplatenia, zastavil
(výrok II.), vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok III.) a o trovách konania rozhodol tak, že priznal
žalobcovi plnú náhradu trov konania voči žalovanému (výrok IV.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo,
že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy istiny 5.858,74 eur
s úrokom 274,56 eur, úrokom z omeškania 2,43 eur, úrokom 13,9% ročne zo sumy 5.858,74 eur od

25.6.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 5.858,74 eur a zo sumy 2.74,56 eur
od 25.06.2015 do zaplatenia, z dôvodu, že žalovanému poskytol úver vo výške 6.000 eur a žalovaný
porušil po vyčerpaní úveru svoje zmluvné povinnosti, bol vyzvaný na predčasné splatenie úveru v lehote
do 04.07.2015, dlžná istina ku dňu predčasného zosplatnenia (24.06.2015) predstavovala 6.195,73eur a pozostávala z istiny poskytnutého úveru 5.858,74 eur, úrokov 274,56 eur a to do predčasného
zosplatnenia, úrokov z omeškania 2,43 eur a poplatkov 60 eur za upomienky a výzvu, ktoré si však
žalobca od žalovaného v tomto súdnom konaní neuplatňuje. Súd vo veci vydal dňa 01.12.2015

platobný rozkaz. č.k. 24C/181/2015-28, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Súd prvej
inštancie platobný rozkaz zrušil, vec prejednal a rozsudkom zo dňa 01.12.2016, č.k. 24C/181/2015-98
žalobu zamietol, žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V dôsledku odvolania žalobcu odvolací
súd, Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 29.06.2018, č.k. 11Co/57/2017-119 napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci súd vec pojednával v

neprítomnostistránsporu,vykonaldokazovanieazistil,žestranysporuuzatvorilidňa21.08.2014zmluvu
o úvere č. 151401, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 6.000
eur ako bezúčelový úver s fixnou úrokovou sadzbou 13,9% ročne a poplatkom za poskytnutie úveru 300
eur. Žalovaný sa zviazal vrátiť poskytnutý úver v pravidelných 120 mesačných anuitných splátkach po
93,52 eur, ktoré boli splatné 20. deň kalendárneho mesiaca s tým, že prvá anuitná splátka bola splatná
22.09.2014, splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.08.2024, výška RPMN 16,59%, priemerná RPMN ku

dňu podpisu zmluvy 16,81%, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť 11.522,40 eur, úrok z omeškania
5% ročne. Žalovaný úver vyčerpal dňa 21.08.2014. Z prehľadu splácania do predčasného zosplatnenia
súd zistil, že žalovaný uhradil celkovo 5 splátok po 93,52 eur, ďalej sumy 17,42 eur, 76,12 eur, 8,26
eur, teda do zosplatnenia celkovo zaplatil sumu 569,38 eur. Z toho bolo započítané na splatenie istiny
úveru 141,26 eur, na úrok 428,12 eur a 0,02 eur na úrok z omeškania. Do predčasného zosplatnenia tak

istina predstavovala 5.858,74 eur, zmluvný úrok 272,29 eur, úrok z omeškania 2,38 eur. Po predčasnom
zosplatnení a až po podaní žaloby žalovaný vykonal úhrady v celkovej výške 389,12 eur. Výzvou na
predčasné splatenie úveru zo dňa 24.06.2015 oznámil žalobca žalovanému, že z dôvodu neplnenia
podmienok úverovej zmluvy rozhodol o predčasnej splatnosti úveru, čím mu vznikla povinnosť uhradiť
banke celú zostávajúcu sumu vo výške 6.163,41 eur. Vyzval žalovaného na úhradu celého dlhu vo

výške 6.193,41 eur s príslušenstvom do 04.07.2015. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa §
497 Obchodného zákonníka, § 52 OZ, § 1, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa § 565, § 53 ods. 9, § 517 ods. 2 OZ, podľa § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a podľa § 502 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom
na to, že žalobca vzal žalobu sčasti späť, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 389,12 eur spolu s

príslušným úrokom z omeškania v súlade s ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil. Z vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu bola platne uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere,
na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 6.000 eur. Žalovaný porušil svoje zmluvné
povinnosti, nakoľko úver nesplácal v dohodnutých splátkach po 93,52 eur riadne a včas. Úverová zmluva
je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou, z pohľadu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom

úvere v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia úverovej zmluvy súd zistil, že predmetná zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti,
preto túto nie je možné považovať v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročnú
a bez poplatkov. Žalobca úver v súlade so zmluvnými podmienkami a zákonom predčasne zosplatnil
ku dňu 24.06.2015 a súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu do 04.07.2015, splatená suma

do predčasného zosplatnenia bola žalobcom započítaná na istinu vo výške 141,26 eur a na úrok
428,12eur. Po predčasnom zosplatnení a až po podaní žaloby žalovaný vykonal ďalšie úhrady v celkovej
výške 389,12 eur, ktoré boli započítané na úhradu istiny. Nesplatená istina teda predstavuje 5.469,62
eur, zmluvný úrok do predčasného zosplatnenia 272,29 eur a úrok z omeškania do predčasného
zosplatnenia 2,38 eur. Uvedené skutočnosti žalobca jasne a prehľadne špecifikoval, vyplývajú z výpisu

z úverového účtu ako aj z predloženej podrobnej špecifikácie. Žalovaný výšku splatenej sumy úveru,
spôsob započítania splatenej sumy na istinu, zmluvný úrok, a úrok z omeškania nerozporoval, preto mal
súd tieto skutočnosti za nesporné. Je zrejmé, že žaloba bola podaná v tejto časti dôvodne a preto súd
žalobe v tejto časti vyhovel. Keďže sa žalovaný s plnením žalovanej pohľadávky dostal do omeškania,
súd ho zaviazal aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5% ročne z istiny úveru 5.858,74 eur od

25.06.2015 t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd
žalobu zamietol. Žalobca požadoval úrok z úveru do zosplatnenia 274,56 eur, úrok z omeškania do
zosplatnenia 2,43 eur, pričom z následne predloženej špecifikácie vyplýva, že zmluvný úrok predstavuje
272,29 eur a úrok z omeškania 2,38 eur. V týchto častiach žalobca nezobral žalobu späť a vzhľadom
na to súd žalobu v časti úroku z úveru do zosplatnenia 2,27 eur a úroku z omeškania 0,05 eur zamietol.

Súd žalobu zamietol aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvného úroku zo sumy 5.858,74
eur od 25.06.2015 do zaplatenia. Z dokazovania vyplynulo, že strany si dojednali fixný zmluvný úrok
13,90% do doby splatnosti úveru, avšak žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru skôr a to ku
dňu 24.06.2015. Zmluvný úrok predstavuje plnenie pre veriteľa, ktoré prijíma z dôvodu, že dlžník má kdispozícii jeho finančné prostriedky a má tiež výhodu splátok a na strane druhej má povinnosť riadne
a včas splátky uhrádzať. Ak však nastane splatnosť celej pohľadávky jednostranným úkonom veriteľa,
dlžník prichádza o výhodu splátok, prestáva byť oprávneným držiteľom a vzniká mu povinnosť celú

dlžnú istinu vrátiť veriteľovi. Ak tak neučiní, dostáva sa do omeškania, ktoré je charakteristické tým,
že zaniká pre veriteľa nárok na zmluvný úrok, pretože na jeho poberanie už nie sú po splatnosti istiny
splnené podmienky. Za čas po splatnosti úveru má veriteľ nárok iba na plnenia, ktoré mu prioznáva § 517
ods. 2 OZ. Súd je názoru, že veriteľovi patria zmluvné úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania, nakoľko kumulácia úrokov z úveru

ako aj úrokov z omeškania predstavuje neúmernú a neprijateľnú záťaž pre dlžníka ako spotrebiteľa.
Uvedený záver nie je v rozpore ani so znení ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej
výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona, nakoľko súd
priznal žalobcovi nárok na vrátenie dlžnej sumy s úrokmi. Znenie § 502 ods. 1 obchodného zákonníka
nezakotvuje, že po zosplatnení úveru vzniká nárok na zaplatenie úrokov z úveru i za čas po tomto

zosplatnení. Tu súd poukázal na rozhodnutie NS SR č. R 59/1998, uznesenie Ústavného súdu SR,
sp.zn. IV. 476/2012 a rozsudky Krajského súdu v Trnave, v Prešove. Súd sa ďalej zaoberal žiadosťou
žalovaného o povolenie splatenia dlžnej sumy, kde aplikoval ustanovenie § 232 ods. 4 CSP. Vykonaným
dokazovaním zistil, že žalovaný je rozvedený, nemá vyživovacie povinnosti, jeho priemerný hrubý
mesačný príjem za posledných 12 mesiacov predstavuje 1.100 eur, je zamestnancom spoločnosti Duslo,

a.s., Šaľa, pracuje aj na základe dohôd o prácach mimo pracovného pomeru. Býva v rodinnom dome,
ktorý je v jeho vlastníctve. Mesačné výdavky s bývaním predstavujú 105 eur, výdavky na cestovné sú 20
eur mesačne, má dlhy voči bankám aj nebankovým subjektom v celkovej výške 89.475,98 eur. Súd je
názoru, že by zaplatenie prisúdenej sumy do troch dní právoplatnosti rozhodnutia bolo pre žalovaného
finančne neúnosné. Preto mu povolil priznanú sumu splatiť v mesačných splátkach po 170 eur. Súd tu

prihliadol na výšku priznaného plnenia, snahu žalovaného splácať dlh po podaní žaloby a tiež vyjadrenia
žalobcu, ktorý vo vzťahu k povoleniu splátok nezaujal negatívne stanovisko. Povolenie splátok vo výške
170 eur nijako nepoškodí žalobcu v jeho obchodnej činnosti, nakoľko splátky v tejto sume sú vyššie
ako pôvodné mesačné splátky dohodnuté v úverovej zmluve. V prípade takto stanovených splátok bude
uhradenie dlžnej sumy bez úroku z omeškania trvať menej ako 34 mesiacov a nasledujúce mesiace

sa budú splácať úroky z omeškania. Bude však povinnosťou žalovaného riadne dodržiavať platobnú
disciplínu, v opačnom prípade teda nezaplatením čo i len jednej splátky, sa stane zročným celé plnenie.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1
CSP, keď žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Pri posudzovaní úspechu v konaní vychádzal súd
z toho, že žalobca mal vo veci neúspech len v časti týkajúcej sa príslušenstva. Tiež skúmal procesnú

zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, žalobca zobral žalobu späť ako
reakciu na správanie žalovaného, ktorý po začatí konania čiastočne pohľadávku uhradil, takže bolo dané
jeho zavinenie na zastavení konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca a to
v časti zamietnutia nároku na zmluvný úrok po zosplatnení a priznaní žalovanému možnosť uhradiť
dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 170 eur. Uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie, že žalobca nemá nárok na zmluvný úrok po zosplatnení, nakoľko mu patrí tento nárok
len do splatnosti dlhu a následne je dlžník povinný platiť úrok z omeškania. Poukázal tu na rozsudok

Krajského súdu v Prešove, sp.zn.6Co/190/2014, z ktorého vyplýva, že z § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3
Obch.zák. jednoznačne vyplýva, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok
na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Žalobca, pokiaľ
sa týka podstatných náležitostí zmluvy, má za to, že v prípade, ak zmluva nebude trvať dohodnutý
čas z dôvodu, že spotrebiteľ splatil svoj záväzok pred dohodnutým termínom konečnej splatnosti,

táto skutočnosť neovplyvní dohodnutú výšku odplaty za užívanie peňažných prostriedkov za obdobie,
počas ktorého mal dlžník požičané peňažné prostriedky k dispozícii. Zároveň za splnenie zákonných
predpokladov, má veriteľ právo požadovať aj úhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so splatením
spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti. V prípade, že veriteľ vyhlási predčasnú splatnosť úveru,
je dlžník povinný uhradiť úrok za čas, počas ktorého má požičané peňažné prostriedky k dispozícii

a úrok z omeškania až do zaplatenia. Vplyv na podstatné náležitosti zmluvy však bude rovnaký bez
ohľadu na to, či nastane predčasná splatnosť na základe úkonu dlžníka splatením úveru pred lehotou
splatnosti, alebo na základe vyhlásenia predčasnej splatnosti veriteľom. Samotné zosplatnenie úveru
ešte neznamená, že veriteľ má požičané prostriedky k dispozícii. Ak by tomu tak bolo, veriteľ by nebolnútený uplatňovať si nárok súdnou cestou. Na záver poznamenal, že rozsudok Krajského súdu je
rozhodnutím súdu v jednotlivej konkrétnej veci, nie je záväzný pre rozhodujúcu činnosť iných súdov
a to ani na účely zjednocovania judikatúry, nakoľko nebol publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR a

rozhodnutí súdov SR. Odvolateľ má za to, že rozhodnutie NS SR 4 Obo 143/98, na ktoré súd poukazuje,
sa netýka samotného uplatňovania nároku na dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov
po zosplatnení úveru. Súd ďalej uvádza uznesenie ústavného súdu SR, sp.zn. IV. ÚS 476/2012 s tým,
že má ísť o rozhodnutie potvrdzujúce právny názor súdu na úroky po zosplatnení. Zo znenia petitu
ako aj z povahy preskúmavanej právomoci Ústavného súdu SR je zrejmé, že ústavný súd sa v danom

prípade nielenže nevyjadril k meritu tohto odvolania, t.j. úrokom po zosplatnení ale tak ani nemohol
učiniť. Žalobca odkázal na aktuálnu rozhodovaciu prax, konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Žiline,
sp.zn.11Co/12/2017,KrajskéhosúduvBanskejBystrici,sp.zn.43Co/23/2017,rozsudokKrajskéhosúdu
v Nitre, sp.zn. 8Co/193/2017, sp.zn. 7Co/366/2017, tiež na rozsudky Krajského súdu v Košiciach, sp.zn.
5Co/297/2017,5Co/414/2017,5Co/8/2018,3Co/248/2017,rozsudkyKrajskéhosúduvBratislave,sp.zn.
8Co/138/2017, 3Co/108/2017, Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 11Co/36/2018. K vzťahu zmluvných

úrokov a úrokov z omeškania a priamo aj k ich uplatniteľnosti veriteľom popri sebe po predčasnom
zosplatnenídlhu,sajasnevyjadrilvosvojejrozhodovacejčinnostiajNajvyššísúdČRvrozhodnutí,sp.zn.
33 Cdo 212/2014. Návrh zákona neskôr prijatý pod č. 106/2014 Z.z. z roku 2013, ktorým sa mal meniť
Občiansky zákonník, obsahoval pod č. 1 ustanovenie, ktorým sa navrhovalo nasledujúce doplnenie
Občianskeho zákonníka: v § 53 ods. 9 sa na konci pripája veta: úroky za poskytnutie peňažných

prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565. Táto navrhovaná zmena nebola
nikdy legislatívne prijatá, zákon č. 106/2014 Z.z. ani žiadna iná zákonná novelizácia takéto ani obdobné
ustanovenie, odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení dlhu, neobsahuje. Ďalej sa
odvolateľvyjadrilkpriznaniužalovanémumožnosťhradiťdlžnúsumuvmesačnýchsplátkach.Súdsámv
odôvodnení uvádza, že žalovaný žiadne aktuálne údaje o svojich osobných, majetkových a zárobkových

pomeroch nepredložil. Majú teda za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, týkajúci sa možnosti
žalovaného uhradiť dlžnú pohľadávku. Nezaoberal sa majetkovými pomermi žalovaného, obmedzil sa
len na výlučne tvrdenia žalovaného. Nebola teda splnená podmienka, podľa ktorej súd v odôvodnených
prípadoch môže určiť dlhšiu lehotu na plnenie. Poukázal tu na uznesenie Krajského súdu v Košiciach,
sp.zn. 11Co/49/2018 a na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, sp.zn. 8Co/135/2017, 8Co/157/2017,

6Co/49/2017, 6Co/226/2017, uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 17Co/17/2017, 9Co/83/2017,
rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 23Co/498/2016. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, určiť lehotu na plnenie 3 dni a priznať
mu plnú náhradu trov konania.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať
odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti

(§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 24C/181/2015 je určenie povinnosti

žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 5.858,74 eur istinu, 274,56 eur úrok, 2,43 eur úrok z omeškania,
úrok 13,9% ročne z nezaplatenej istiny 5.858,74 eur od 25.06.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 5%
ročneznezaplatenejistiny5.858,74euranezaplatenýchúrokov274,56eurod25.06.2015dozaplatenia
a trovy konania, titulom nedoplatku z úverovej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 21.08.2014.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie v časti vyhovujúceho výroku týkajúcej sa určenia lehoty na plnenie, teda povolenia úhrady
pohľadávky v splátkach a v časti zamietnutia uplatnených zmluvných úrokov z úveru po jeho zosplatnení
a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania.

7. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za
to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho
výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym
skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnenýchnárokov a to úrok po zosplatnení a povolenie splátok, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými
argumentamistránsporuapretožeodvolacísúdvcelomrozsahuzdieľaiprávnezáveryprvoinštančného
súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s

danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na
písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, nemôže preto dať za
pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nebol vysporiadal a ani také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu rozsudku v

napadnutých častiach.

8. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie názoru, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné
úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a
je povinný platiť už iba úroky z omeškania (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn.4Obo 143/98), pričom uvedeným názorom aj podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

IV. ÚS 476/2012 nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky bolo vydané po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a následnej implementácii
relevantných smerníc do právneho poriadku SR.
Žalovaný bol povinný, platiť zmluvný úrok do dohodnutej doby vrátenia požičaných peňazí. V prípade
zmeny pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý, po zosplatnení úveru, dlžník sa

dostáva do omeškania s plnením dlhu a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania (porovnaj
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10Co/108/2014). Povinnosť uhradiť úrok do jeho vrátenia
sa vzťahuje na časové obdobie od poskytnutia úveru do dohodnutej doby jeho vrátenia len pokiaľ veriteľ
nevyvolá zmenu pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý (napr. zosplatnením úveru, v
dôsledku ktorého nastupuje režim platenia úrokov z omeškania). V prípade iného záveru by na ťarchu

spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj
úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi (porovnaj
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1Co/30/2012).
Veriteľ svojím právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva

na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenia obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo
vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby finančných prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol
založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kedy spotrebiteľ by bol vystavený všetkým

sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia, pričom veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval
úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého
by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky prijímal, ako keby k
zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľovi by neboli garantované žiadne práva, ktoré mu plynuli
zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove,

sp. zn. 6Co/190/2014).
Odvolacia námietka žalobcu o povinnosti dlžníka platiť zmluvný úrok od poskytnutia peňazí do ich
reálneho vrátenia preto nemohla obstáť. Je na veriteľovi akým spôsobom reflektuje stav porušenia
zmluvnýchpovinnostídlžníkaavprípadezosplatneniaceléhodlhunesieveriteľzodpovednosťzaprávne
následky, vyplývajúce zo zmeny pôvodných zmluvných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý.

Záleží na veriteľovi akým spôsobom si zabezpečí splnenie dlhu dlžníkom. S protiprávnym stavom
(porušením zmluvných podmienok) sa potom spájajú sankcie, keďže dlžník je v omeškaní s vrátením
sumy. Preto sa s ním nemôžu spájať odplatné plnenia, ktoré súvisia so stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov dlžníkom podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy (odplatné nároky patria len v
právne súladnom stave, porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014). Veriteľ

pritomneposkytujefinančnéprostriedky(neprejavujevôľuvčaseuzavretiazmluvy)preprípadporušenia
povinnosti dlžníka, ale na dohodnutú dobu (do ktorej má dôjsť k vráteniu peňazí).
K argumentácii, že v dôsledku porušenia povinností by dlžník získal pre neho výhodnejšie postavenie,
je potrebné uviesť, že splatnosť celého dlhu bola privodená v dôsledku jednostranného právneho
úkonu žalobcu ako veriteľa, vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. V prípade porušenia povinnosti

dlžníka je na veriteľovi ako bude následne postupovať a využije sankcie a zabezpečovacie prostriedky
na eliminovanie dôsledkov porušenia povinnosti dlžníka, ktoré právny poriadok upravuje. Vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti dlhu nie je úkonom dlžníka ale veriteľa, ktorý sa rozhodol a prejavil vôľu
v uvedenom smere, v dôsledku čoho znáša právne následky. Nejedná sa preto o "zvýhodneniedlžníkov", ktorí si neplnia povinnosti oproti iným, ktorí svoj dlh plnia, keďže je na veriteľovi, ako využije
hmotnoprávne nástroje priznané právnym poriadkom na zabezpečenie splnenia dlhu a uplatnenie
sankcií pre prípad porušenia zmluvných povinností dlžníkom.

Úrok z úveru je cena (odplata) za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov, a to na dohodnutú
dobu, t. j. do dohodnutej doby vrátenia poskytnutých prostriedkov veriteľom dlžníkovi, po uplynutí ktorej
sa už úver neposkytuje a v prípade nesplnenia dlhu v lehote splatnosti ide o vymáhanie dlhu, nie však
o pokračovanie poskytovania úveru. Pri uzavretí zmluvy veriteľ neprejavuje vôľu poskytovať finančné
prostriedky aj na dobu porušovania povinnosti dlžníka zo zmluvy (neplatením dlhu v lehote splatnosti),

pričom dlžník tieto prostriedky po splatnosti dlhu neužíva, ale neoprávnene zadržiava, preto sa nemôže
jednať o odplatu za užívanie peňažných prostriedkov.

9. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dostatočným, zrozumiteľným spôsobom odôvodnil aj
určenú možnosť žalovanému uhradiť priznanú istinu s príslušenstvom v splátkach. Odvolací súd sa s
týmito skutočnosťami plne stotožňuje.

10. Vzhľadom k všetkých vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v časti napadnutého výroku I. o určení lehoty na plnenie a v napadnutých výrokoch III. a
súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania IV. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal ich nárok na náhradu
v celom rozsahu.

12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).