Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/259/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6208203524
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6208203524.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v
exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava,
IČO:35776005protipovinnémuW.D.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomXXXXXB.P.XXX,navymoženie
pohľadávky vo výške 33,19 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom,

so sídlom Exekútorského úradu Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 4892/08, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/1670/2008-21 zo dňa 20. apríla 2018
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/1670/2008-21 zo dňa 20. apríla 2018 v prvej výrokovej
vete p o t v r d z u j e .

Odvolanie proti druhej výrokovej vete uznesenia Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/1670/2008-21 zo
dňa 20. apríla 2018 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím zastavil okresný súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku a zároveň v druhej výrokovej vete rozhodol o trovách exekúcie tak, že oprávnenému uložil
povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi podľa ust. 203 ods. 2 Exekučného poriadku trovy exekúcie vo

výške 39,83 Eur.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdu bol doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
v zmysel § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Súdny exekútor uviedol, že u povinného nebol zistený majetok, speňažením ktorého by
bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

3. Okresný súd vychádzajúc z vyššie uvedených zistení súdneho exekútora konštatoval, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto v zmysle ustanovenia § 57 ods.1 písm. h)
Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

4. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, v ktorom uviedol, že

exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a nie je časovo obmedzené. Zastavenie exekúcie
bez návrhu oprávneného, resp. stanoviska oprávneného je v rozpore s touto zásadou. Predčasným
zastavením exekúcie sa upiera oprávnenému právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú
ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon rozhodnutí. Exekúciu možno začať a v nej pokračovať
len na základe návrhu oprávneného, a je len na oprávnenom, či urobí prejav smerujúci k zastaveniu
exekúcie, alebo v nej bude pokračovať.5. Oprávnený ďalej uviedol, že podkladom na vykonanie exekúcie bol exekučný titul, a to blok na pokutu
nezaplatenú na mieste č. AA 2421261 zo dňa 30.06.2007, vykonateľný dňa 16.07.2007. S poukazom
na ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného do 31.08.2008 oprávnený tvrdil,

že v lehote 3 rokov od uplynutia lehoty na zaplatenie pokuty bolo potrebné rozhodnutie vykonať, tj.
výkon rozhodnutie nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musel byť v uvedenej lehote aj skončený,
pričom na zánik tohto práva súd prihliada z úradnej povinnosti. Trojročná prekluzívna lehota, v ktorej bolo
možné rozhodnutie vykonať, uplynula dňom 16.07.2010. Oprávnený mal za to, že súd mal prednostne
posudzovať aktuálny stav vymáhaného práva a v prípade zistenia jeho zániku mal ex offo exekúciu

zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1, písm. b) Exekučného poriadku a posudzovanie nemajetnosti povinného
podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku sa tak stáva právne irelevantným.

6. Oprávnený tiež tvrdil, že nemôže byť zaviazaný na úhradu trov exekúcie, keďže v čase vydania
napadnutého uznesenia exekučný titul už nemal spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu, a preto
nemajetnosť povinného bola pre určenie povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy

exekúcie právne irelevantná.

7. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

8. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného proti prvej výrokovej vete nie je dôvodné.

10. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 26.06.2008 bol súdnemu exekútorovi doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, na základe čoho ho okresný súdu poveril dňa 28.07.2008 vykonaním
exekúcie, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie - Blok na pokutu nezaplatenú na mieste

vydané Odvodným oddelením PZ Veľký Krtíš č. AA 2421261 dňa 30.06.2007. Uvedeným rozhodnutím
bola povinnému uložená pokuta vo výške 1.000,- Sk (33,19 Eur) podľa § 47 ods. 1, písm. c) zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Exekučný titulu nadobudol právoplatnosť
dňa 30.06.2007 a vykonateľnosť dňa 16.07.2007.

11. Dňa 13.12.2017 súdny exekútor doručil okresnému súdu podnet na zastavenie exekúcie z
dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na krytie nákladov exekučného konania. Z podnetu
súdneho exekútora vyplýva, že z vykonaných lustrácií majetkových pomerov zistil, že nevlastní žiaden
exekvovateľný majetok, je nezamestnaný, nepoberá žiadne dávky a má voči sebe vedené aj iné
exekúcie.

12. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok) v znení účinnom od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 57 ods.1 písm. f) Exekučného priadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia
zaniklo právo ním priznané.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

16. Podľa odseku 4 vyššie citovaného ustanovenia exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne

po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné
zastavenie exekúcie.

17. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.18. Podľa § 88 ods.1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch platného a účinného do 31. augusta 2008
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno

vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

19. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení účinnom od 01.01.2004,
ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré
je vykonateľné (§ 52 ods. 2), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným

výkazom nedoplatkov (ďalej len "rozhodnutie"), ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená
lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než
ustanovuje osobitný zákon.

20. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov
po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).

21. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu
zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku.
Zastavenie exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného podľa písmena h) § 57 ods. 1) Exekučného
poriadku prichádza do úvahy v prípade, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Nemajetnosť musí mať súd podloženú šetrením súdneho exekútora, ktorý je poverený výkonom
exekúcie. Pri posudzovaní nemajetnosti je potrebné zisťovať nielen hnuteľný a nehnuteľný majetok
povinného,aleajjehopríjmyvmožnejexekvovateľnejčasti,pohľadávkypovinného,akoajinémajetkové
práva podliehajúce exekúcii. Súdny exekútor vykonáva potrebné úkony za účelom zistenia majetku
povinného na základe ustanovení Exekučného poriadku, pričom ich vykonáva sám, bez súdnych

zásahov, resp. príkazov. Disponuje pritom rozsiahlymi oprávneniami umožňujúcimi mu zistiť majetok
povinného. Ak súdny exekútor na základe rozsiahlych šetrení zistí, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie, je povinný v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku predložiť vec súdu. V
prípade, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku exekučný je tak, ako bolo vyššie uvedené exekúciu zastaviť z úradnej povinnosti bez ohľadu

na to, či to navrhuje, resp. súhlasí so zastavením exekúcie oprávnený.

22. Odvolací súd poukazuje na to, že oprávnený v podanom odvolaní zistenia súdneho exekútora o
nemajetnosti povinného nespochybnil, ani neuviedol také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že
nemajetnosť povinného je len prechodná. Doterajšie zistenia súdneho exekútora nepochybne svedčia

o tom, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, a preto
okresný súd exekúciu zastavil dôvodne. Za tohto stavu, ktorý možno považovať za aktuálny, ďalšie
pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. V konečnom
dôsledku, zastavenie exekúcie nie je procesnou prekážkou, ktorá by v budúcnosti bránila oprávnenému
podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný nadobudne majetok alebo príjem, ktorý bude

možné exekvovať.

23. Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že v prejednávanej veci exekučný súd napadnutým uznesením
nesprávne rozhodol, keď exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného podľa ust. § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku a nie z dôvodu prekludovania práva priznaného v exekučnom titule podľa

ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku odvolací súd uvádza, že zákon o priestupkoch do
prijatia novely vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. účinnou od 1. septembra 2008 v jeho tretej časti,
v ustanovení § 88 ods. 1 označenom ako Výkon rozhodnutia stanovil 3-ročnú lehotu, do ktorej bolo
potrebné rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok vykonať. Rovnakú právnu úpravu obsahoval aj
Správny poriadok v jeho piatej časti v ustanovení § 71 ods. 3. Novela Správneho poriadku vykonaná

zákonom č. 527/2003 Z.z. účinná od 1. januára 2004 zmenila toto ustanovenie tak, že výkon rozhodnutia
možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.
Účelom novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. v súvislosti so zmenou v §
88 ods. 1 formou vypustenia lehoty určenej na vykonanie rozhodnutia bolo dať právnu úpravu v Zákone
o priestupkoch do súladu s právnou úpravou v Správnom poriadku. Uvedené vyplýva aj z dôvodovej

správy citovanej novely k ustanoveniu § 88, v ktorej sa uvádza, že „vypustením odseku 1 sa právna
úpravavýkonurozhodnutínapeňažnéplneniadostanedosúladusprávnouúpravouvzákoneč.71/1967
Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).“24. Z uvedeného je zrejmé, že vypustením prekluzívnej lehoty upravenej v § 88 ods. 1 zo zákona o
priestupkoch, vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť od 1. septembra 2008 sa
sledoval cieľ, aby aj vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie

vydané správnym orgánom nútene vymáhať, spadalo pod režim právnej úpravy Správneho poriadku.
Uvedená zmena bola vykonaná bez toho, že by bolo v prechodných ustanoveniach upravené, ako sa
posudzuje beh lehoty na vykonanie takéhoto rozhodnutia, ak lehota začala plynúť pred týmto dátumom
a do dátumu 31.08.2008 neskončila.

25. Pri strete staršej právnej úpravy s novou právnou úpravou vyvolanom prijatím novely zákona
v prípade absencie prechodných ustanovení treba vychádzať zo všeobecných zásad platných pre
konkrétne odvetvie práva. Ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorého sa okrem iných
týkala novela tohto zákona vykonaná zákonom č. 298/2008 Z.z., bolo systematicky začlenené do III.
časti zákona o priestupkoch, ktorá upravuje konanie o priestupkoch, t.j. upravuje procesný postup v
takomto konaní. Pri riešení otázky, či v danom konaní použiť znenie staršieho právneho predpisu alebo

nového treba preto vychádzať zo zásad typických pre procesné právo, pre ktoré vo všeobecnosti platí,
že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale
aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých
prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky. Pokiaľ ide o lehoty platí všeobecná zásada, podľa ktorej
pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keď novela zákona nadobudla účinnosť ešte neskončili, platia ustanovenia

nového zákona. Len v prípade, ak by zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto
neskoršom čase. (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/12/2012 zo dňa
26.06.2013).

26. Vzhľadom na vyššie uvedené v prípade, ak bol exekučný titul vydaný pred 1. septembrom 2008 a

3-ročná prekluzívna lehota na výkon rozhodnutia o pokute začala plynúť pred týmto dátumom, pričom
pokračovala a plynula aj po 1. septembri 2008, tak ako je to aj v prejednávanej veci, jej beh je nutné
posudzovať už podľa novej právnej úpravy zavedenej zákonom č. 292/2008 Z.z., ktorou bolo ust. § 88
v ods. 1 z pôvodnej právnej úpravy bez prechodných ustanovení vypustené. Keďže v novelizovanom
zákone o priestupkoch, účinnom od 1. septembra 2008 nie je stanovená žiadna lehota na výkon

rozhodnutia o uložení blokovej pokuty, musí sa preto na výkon rozhodnutia o uložení blokovej pokuty
aplikovať ust. § 71 ods. 3 Zákona o správnom konaní, ktoré má povahu všeobecného predpisu a uplatní
sa len vtedy, ak osobitný predpis výkon rozhodnutia neupravuje inak. Z ustanovenia § 71 ods. 3 Zákona
o správnom konaní jednoznačne vyplýva, že v trojročnej lehote treba výkon rozhodnutia iba nariadiť.

27. S poukazom na vyššie uvedené je odvolací súd toho právneho názoru, že tvrdenie oprávneného o
tom, že došlo k preklúzii práva priznaného v exekučnom titulu nie je správne, a teda nebol daný dôvod
na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods.1 písm. b) resp. f) Exekučného poriadku.

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku o zastavení

exekúcie vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

29. Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti výroku rozhodnutia o trovách exekúcie odvolací súd
poukazuje na novelu zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, vykonanú zákonom č. 299/2013
Z. z., ktorá je platná a účinná od 1. novembra 2013. Uvedená novela sústredila proces rozhodovania

o trovách konania na súd prvej inštancie, keď do § 58 ods. 6 Exekučného poriadku zaviedla právnu
úpravu, podľa ktorej nie je možné proti výroku o trovách exekúcie v prípadoch, keď exekučný súd zastavil
exekúciu postupom podľa § 57 Exekučného poriadku podať odvolanie. S konečnou platnosťou preto o
trovách konania rozhodnutých pri zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku rozhoduje od 1.
novembra 2013 súd prvej inštancie.

30. Exekučný súd v druhej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia rozhodoval o trovách exekúcie v
čase, kedy novela zákona č. 233/1995 Z. z. o Exekučnom poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z.
z. už bola účinná, teda v čase, kedy Exekučný poriadok v spojení s § 355 ods. 2 CSP proti rozhodnutiu
o trovách exekúcie odvolanie nepripúšťal.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Banskej Bystrici odmietol aj odvolanie oprávneného proti
výroku rozhodnutia o trovách exekúcie podľa § 386 písm. c) CSP, pretože smerovalo proti rozhodnutiu,
proti ktorému odvolanie nie je prípustné.32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).