Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612206359
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7612206359.2

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.MárieHlaváčovejasudcovJUDr.
Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa,
a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO 36 284 831 proti povinnému: U. U., O.. X.X.XXXX, XXX XX
Ž. XXX o vymoženie 141,71 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom
Hrebíkom, Exekútorský úrad Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky pod EX 1442/2012, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 3.9.2019 č. k.
2Er/299/2012-53 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 12.4.2012 poverenie na výkon exekúcie
pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 141,71 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie oprávneného č. 1110218650 zo dňa 21.12.2011. Súdny exekútor predložil

súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie. Súd prvej inštancie uznesením č. k.
2Er/299/2012-13zodňa6.7.2018exekúciuzastavilazaviazaloprávnenéhonazaplatenienevyhnutných
trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 61,49 eur. Proti predmetnému uzneseniu podal odvolanie
oprávnený. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 14CoE/64/2019-41 zo dňa 10.5.2019 zrušil
napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, aby na základe súdnym

exekútorom predložených výsledkov šetrení majetku povinného posúdil dôvodnosť zastavenia exekúcie
pre nemajetnosť povinného.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods. 1, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol,
že po opätovnom preskúmaní obsahu spisu, exekútorského spisu a podľa pokynov krajského súdu súd

prvej inštancie zistil, že nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní nesporne preukázaná
najmä lustráciami vykonanými súdnym exekútorom, ktorými bolo zistené, že povinný nemá evidované
žiadne účty v peňažných ústavoch, nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností a Sociálnou poisťovňou
mu nie sú vyplácané žiadne dávky. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že ďalšie pokračovanie
v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti a ďalšie pokračovanie
v exekúcii by znamenalo iba neúčelné navyšovanie trov exekúcie, preto podľa § 57 ods.1 písm. h/

Exekučného poriadku exekúciu zastavil. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Opätovné zastavenie exekúcie považoval za
predčasné a v tejto súvislosti citoval z rôznych uznesení súdov SR. Uviedol, že súd ani súdny exekútor
nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, keďže súd v napadnutom uznesení konštatoval, že
nemajetnosť bola v exekučnom konaní nesporne preukázaná. Poukázal na to, že povinný môže vlastniť
hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávky, avšak uvedené nie

je možné zistiť vykonaním lustrácii. Súdny exekútor súčasne nezisťoval, či je povinný vlastníkom
majetkových práv, ktoré možno postihnúť výkonom exekúcie. Oprávnený zastával názor, že súd prvej
inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne podľa
§ 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Oprávnený uviedol, že pohľadávka
predstavuje neuhradené zdravotné poistenie. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť
vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami, preto je dôležité, aby pri

dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní
týchto nedoplatkov. Uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie hrozí premlčanie jeho pohľadávky,
exekučný súd preto musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a
umožniť pokračovanie v exekúcii ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z
exekučnéhotitulu,alebosanezistíinýdôvodnato,abysavexekúciidočasnealebotrvalonepokračovalo

(odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na
súdnu ochranu oprávnenej osobe.

5. Súdny exekútor vo vyjadrení sa k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje s
právnou argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. Konštatoval

nemajetnosť povinného, bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená aj
výpisom z Centrálneho registra exekúcii. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, zásielku si neprevzal v odbernej lehote.

7.Krajskýsúdakosúdodvolací (§34 C.s.p.)pozistení,žeodvolaniepodaloprávnenývzákonnejlehote,
prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde
o odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k
záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie
jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

9. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 29.3.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi

doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného
poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §
243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú,
je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.

12. Súd prvej inštancie už raz rozhodol uznesením č.k. 2Er/299/2012-13 zo dňa 6.7.2018 tak,
že exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na zaplatenie nevyhnutných trov exekúcie súdnemu
exekútorovi vo výške 61,49 eur. Proti predmetnému uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Krajský
súd v Košiciach uznesením, č. k. 14CoE/64/2019-41 zo dňa 10.5.2019 zrušil napadnuté uznesenie a

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bolo vyzvať súdneho
exekútora, aby predložil súpis úkonov, ktoré vykonal v súvislosti so šetrením majetku povinného a
predložil výsledky týchto šetrení spolu s exekučným spisom. Následne mal posúdiť, či nemajetnosťpovinného bola súdnym exekútorom spoľahlivo preukázaná a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak,
aby bolo z neho zrejmé, z akých skutočností vychádzal a ako tieto vyhodnotil.

13. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p. musí z odôvodnenia súdneho
rozhodnutia vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej
strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v
odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov
dospel, boli racionálne a presvedčivé.

14.Podľa§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadkusúdexekúciuzastaví,akmajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného v
čase po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie a pred podaním podnetu na zastavenie exekúcie

a nezistil majetok, ktorý by bol efektívne postihnuteľný exekúciou - povinný nemá evidované žiadne
účty v peňažných ústavoch, nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností a Sociálnou poisťovňou mu nie
sú vyplácané žiadne dávky. Súdny exekútor uviedol, že povinný preukázateľne v súčasnosti nevlastní
exekúciou postihnuteľný majetok resp. nemá ani postihnuteľný príjem a mal za to, že doteraz zistené
skutočnosti nevytvárajú reálny predpoklad očakávať zmenu majetkových pomerov dlžníka.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že doterajšie zistenia súdneho
exekútora nepochybne svedčia o tom, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
pohľadávku oprávneného, a preto exekúciu zastavil dôvodne. Ak oprávnený zistí, že povinný sa
zamestnal, prípadne podniká a teda plní si aj príslušné odvodové povinnosti, nič mu nebráni podať nový

návrh na vykonanie exekúcie.

17. Pokiaľ oprávnený poukazoval na to, že povinný je fyzická osoba s predpokladom budúceho príjmu,
ktorý môže byť použitý na uspokojenie pohľadávky oprávneného ako aj s ohľadom na výšku vymáhanej
pohľadávky odvolací súd udáva, že ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku stanovuje,

že súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zákonná úprava
teda vychádza z posúdenia existujúceho stavu, a nie možného budúceho stavu. Ak by sa mal zohľadniť
možný budúci, ničím nepodložený stav o zmene majetkových pomerov, tak zákonná úprava by toto
prejavila v texte uvedeného ustanovenia.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení
exekúcie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v

odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

20. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta
C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu

vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).