Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. apríl 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/246/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207951
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4213207951.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska l,
Bratislava, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom Bratislava, nám. Benku 9-
C1 proti odporcovi: S. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C., t.č. na neznámom mieste, v konaní
zastúpený opatrovníčkou Renátou Rehákovou, tajomníčkou Okresného súdu Komárno, o zaplatenie
50,70 eura, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 9. decembra 2014
č.k. 6C/205/2014-36, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania z r u š
u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 9. decembra 2014 č.k. 6C/205/2014-36
(napadnutý rozsudok) zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 50 eur do 15 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
konania k rukám JUDr. Vladimíra Kána, advokáta do 15 dní po právoplatnosti rozsudku v sume 21,49
eura.
Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že dňa 11.04.2013 navrhovateľ súdu doručil návrh a
žiadal, aby súd odporcu zaviazal zaplatiť mu 50,70 eura a trovy konania na tom skutkovom základe, že
dňa 23.07.2012 odporca cestoval na MHD v Bratislave na linke č. 61 a pri kontrole sa nevedel preukázať
s platným cestovným lístkom, preto mu bola uložená pokuta v sume 50 eur a povinnosť zaplatiť cestovné
v sume 0,70 eura.
Uviedol, že dokazovanie vypočutím odporcu nemohol vykonať, pretože ten sa v súčasnosti zdržuje na
neznámom mieste, preto postupom podľa §-u 29 ods.2 OSP pre toto konanie mu ustanovil opatrovníčku,
ktorá sa však k predmetu sporu sa nevyjadrila.
Vykonal dokazovanie oboznámením sa s hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok zo
dňa 23.07.2012, Tarifnými a prepravnými podmienkami navrhovateľa a zistil, že dňa 23.07.2012 odporca
cestoval v Bratislave na linke MHD č. 61 bola vykonaná kontrola cestovných lístkov, pri ktorej kontrole
kontrolór zistil, že odporca cestoval bez cestovného lístka, preto mu bol uložený postih v sume 50 eur.
Povinnosť zaplatiť cestovné v sume 0,70 eura nebola mu uložená, jednoznačne to vyplýva z obsahu
predmetného hlásenia o porušení prepravných podmienok navrhovateľa
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľa návrh v časti o zaplatenie 50 eur je dôvodný,
preto návrhu v tejto časti vyhovel. V časti o zaplatenie 0,70 eura návrh ako nedôvodný zamietol, pretože
z obsahu hlásenia zo dňa 23.07.2012 o porušení prepravných a tarifných podmienok navrhovateľa
nevyplýva, že by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť aj sumu 0,70 eura.
Právne posúdil vec podľa § 5 vyhlášky č. 168/1996 Z.z. a § 563 OZ.
O trovách konania rozhodol v zmysle ust. §-u 142 ods. 3 v súvislosti s ust. § 150 ods. 2 OSP, pričom
navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 21,49 eura. Navrhovateľ v konaní mal úspech v
nepatrnej časti, preto aplikoval ust. §-u 142 ods.3 OSP. V tomto spore ide o drobný spor, v ktorom súd
môže trovy konania znížiť, prípadne vôbec nepriznať, ak trovy konania sú neprimerane k uplatnenej

pohľadávke. Navrhovateľ si uplatnil trovy konania v sume (16,50+87,88) 104,38 eura. Takéto trovy sú
neprimerané k uplatnenej pohľadávke, preto podľa názoru súdu prvého stupňa je potrebné o trovách
konania rozhodnúť v súvislosti s ust. § 150 ods. 2 OSP. Navrhovateľovi vznikli trovy za zaplatený súdny
poplatok v sume 16,50 eura a trovy právneho zastupovania. Zastupovaním navrhovateľovi vznikli trovy
za vykonané dva úkony právnej pomoci (prevzatie zastupovania a podanie návrhu na súd) za ktoré patrí
advokátovi odmena 2 x 16,60 eura. Okrem toho mu prináleží DPH v sume 6,30 eura (19% zo sumy
33,20 eura), ako aj režijný paušál 2 x 7,81 eura. Iný úkon právnej služby v tejto veci nebol vykonaný.
Týmto sporom teda navrhovateľovi vznikli trovy celkom v sume 71,62 eura (súdny poplatok 16,50 eura
a trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume 55,12 eura). Zo vzniknutých trov
súd navrhovateľovi priznal k náhrade len 30 % a takto odporcu zaviazal navrhovateľovi zaplatiť náhradu
trov konania v sume 21,49 eura.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ v časti výroku o trovách konania,
žiadal v uvedenej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a priznať mu náhradu trov konania v sume
87,88 eura za 3 úkony a uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania v sume 20,03 eura. Uviedol,
že súd prvého stupňa nesprávne použil ustanovenie § 150 ods. 2 OSP z dôvodu, že zákon nedefinuje
pojem „neprimerané“. Obsah ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s dôvodovou správou k zákonu
č. 384/2008 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a doplnený OSP. V zmysle dôvodovej
správy môže súd pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach
neprimerané. V týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako je
samotná výška pohľadávky. Vytkol súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru
výšky trov konania, trov právneho zastúpenia a istiny. Niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné chápať
ako minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako je výška samotnej istiny, čo v prejednávanej veci nie
je. Podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Súd prvého stupňa mal rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 OSP. Poukázal na to, že zaplatenie súdneho
poplatku je obligatórnou povinnosťou navrhovateľa, preto nemožno podľa správneho úsudku a dobrej
vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Poukázal na
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V bode 29 Preambuly nariadenie deklaruje, že neúspešná strana
by mala naďalej znášať trovy. Zníženie trov konania súdom prvého stupňa v danej veci je nespravodlivé,
neodôvodnené a neprimerané. Ďalej poukázal na rozhodnutie KS Trnava sp. zn. 11Co/444/2013, ktorý
vyslovil názor, že je dôvodné zníženie trov právneho zastúpenia vo výšky uplatňovanej pohľadávky.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa (§ 212 ods.
1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania je potrebné podľa § 221 ods.
1 písm. f/ OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok
dôvodov, čím bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, čo je jedným
z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako
aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. §
157 ods. 2 OSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie
súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie
vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde

o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré
sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia
súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nie len
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí
byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením
práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd
posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne,
avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
V danej veci súd prvého stupňa uviedol, že o náhrade trov konania rozhodol podľa § 150 ods. 2 OSP,
pretože ide o drobný spor.
Podľa § 200ea ods. 1, 2 a 3 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000
eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú
a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, b) sociálneho zabezpečenia, c) konania
o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, d) vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, e) konania o dedičstve, f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie
vyživovacej povinnosti, g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, h) sporov z pracovných
vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, i) ochranu osobnosti. Ak je predmetom konania iba
príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za
drobný spor.
Predmetom konania je zaplatenie sumy 50,70 eura, teda sumy nižšej ako 1.000 eur, a preto podľa vyššie
citovaného ustanovenia ide o tzv. drobný spor.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť. Citovaným ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p., novelizáciou O.s.p. z. č.
384/2008 Z. z. účinného od 15.10.2008, bola pre náhradu trov konania zakotvená výnimka z ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorej hoci bol účastník v spore plne úspešný, súd mu môže náhradu trov
konania nepriznať, prípadne znížiť a to výlučne v drobných sporoch v zmysle citovaného § 200ea O.s.p.
a za splnenia podmienky, že trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke. Bližšie podmienky pre
nepriznanie alebo zníženie náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia zákon neupravuje, posúdenie
naplnenia podmienok pre aplikáciu tohto ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania je preto výlučne
na úvahe súdu. Pre súd nie je záväzná dôvodová správa k novele, ktorá môže slúžiť len ako základný
orientačný návod ozrejmujúci úmysel zákonodarcu. Z dôvodovej správy k § 150 O.s.p. vyplýva, že
poukazuje na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11.07.2007, ktorým bolo
ustanovené európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, kde sa navrhuje pristúpiť k zníženiu
neprimeraných trov, ktoré sú voči uplatnenej pohľadávke v drobných veciach neprimerané. V týchto
konaniach podľa dôvodovej správy ide najmä o trovy konania, ktoré sú niekoľkonásobne vyššie ako
samotná pohľadávka, t.j. v prípade použitia cit. ust. § 150 ods. 2 O.s.p., je potrebné porovnať výšku
pohľadávky s výškou uplatnených trov konania. V prejednávanej veci je predmetom konania vymáhanie
úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu v sume 50,70 eura a výška uplatnených trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka je 87,88 eura.

V prejednávanej veci si navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa uplatnil náhradu trov konania
v celkovej výške 104,38 eura, z čoho suma 16,50 eura predstavovala zaplatený súdny poplatok za
návrh a suma 87,88 eura trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia,
pokus o zmier - výzva na zaplatenie, podanie žaloby na súd). Žalovaná čiastka predstavuje sumu 50,70
eura, teda uplatnené trovy sú jej 2,06 násobkom. Odvolací súd je toho názoru, že postup súdu prvého
stupňa v danej veci, keď znížil uplatnené trovy konania podľa § 150 ods. 2 O.s.p., nie je v rozpore so
zámerom zákonodarcu uvedeným v dôvodovej správe k novele O.s.p., keďže uplatnené trovy konania
(súčet súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia) dvojnásobne prevyšujú uplatnenú pohľadávku.
Prvostupňový súd preto správne prihliadal na to, že uplatnené trovy sú neprimerané voči pohľadávke.
Navyše ide aj o tzv. formulárovú žalobu. Ide o jednoduchú vec, ktorej skutková stránka je štandardná,
predmet sporu si po právnej stránke nevyžaduje náročnú prípravu pri prevzatí veci a všetky úkony
právnej služby majú povahu tzv. formulárového úkonu, t.j. návrh na začatie konania je vo všetkých
prípadoch z hľadiska právnej argumentácie rovnaký a dochádza len k zmene v označení značky veci
navrhovateľa, mena a adresy odporcu, dňa a čísla linky, kedy došlo k porušeniu Prepravného poriadku
MHD v Bratislave. Aplikácia tohto zákonného ustanovenia a zníženie náhrady trov konania boli preto
namieste, a odvolacia námietka navrhovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci neobstojí.
Vzhľadom na predmet sporu, ktorý je tzv. drobným sporom, je však potrebné na túto skutočnosť
prihliadnuť pri rozhodnutí o trovách konania a zvážiť, do akej miery súd zníži trovy, ktoré považuje za
účelne vynaložené tak, aby rozhodnutie o trovách konania bolo spravodlivým, logickým a zákonným
ukončením súdneho konania. V tejto súvislosti, podľa názoru odvolacieho súdu, bude tak tiež potrebné
posúdiť účelnosť trov vzniknutých právnym zastúpením, a to s prihliadnutím na náročnosť daného sporu.
Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že sú splnené predpoklady pre použitie ustanovenia s
150 ods. 2 OSP a zníženie uplatnenej náhrady trov konania, avšak mieru zníženia trov konania ani
nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby ničím nezdôvodnil. I keď
miera zníženia náhrady trov konania je ponechaná na úvahu súdu, keďže ustanovenie § 150 ods. 2
OSP nestanovuje žiadne princípy určenia miery zníženia, úvaha súdu musí byť zdôvodnená, súd musí
špecifikovať ako dospel ku konkrétnej miere zníženia, či už vyjadrenie percentom alebo zlomkom. Súd
prvého stupňa iba uviedol, že priznal len 30 % z uplatnených trov, bez bližšej špecifikácie akými úvahami
dospel k tejto miere zníženia trov konania.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.