Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. marec 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/154/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221226
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113221226.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu X.. S. Ď., R.. XX.XX.XXXX, D. N.,
N. X, zastúpený S.. D. J., O. I. I. C. N., C. XX, proti žalovaným 1. N.Q. C., R.. XX.XX.XXXX, D. W.
R. C. XXX, 2. K.E. C.E., R.. XX.XX.XXXX, D. W. R. C. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Alojzom
Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, o

odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25C 96/2013-339 zo dňa 26.5.2016
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovaným v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne
povinnosť vypratať časť parcely zapísanej na LV č. XXX, k.ú. W. R. C. ako parcela registra C-KN XXXX

o výmere XXXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, a to plochu podľa vytyčovacieho náčrtu č. 95/2013
vyhotoviteľa Geokart Prešov, s.r.o., označenú ako diel B o výmere XXX m2 a odstrániť z nej na vlastné
nákladyoplotenieprechádzajúcemedzilomovýmibodmi6,7,8,9,10,11,12,13a3podľavytyčovacieho
náčrtu č. 95/13 vyhotoviteľa Geokart Prešov, s.r.o., ktorý je súčasťou tohto rozsudku, do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaným v 1/ a 2/ rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo

výške 1.232,96 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Prvoinštančný súd vychádzal zo žaloby, kde žalobca sa domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva.
Tvrdil, že žalovaní plotom zasahujú do jeho vlastníctva, zásah označil podľa vytyčovacieho náčrtu č.
95/2013 spoločnosti Geokart Prešov, s..ro. v bodoch, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13 a 3.
Prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností a to
parcely registra C-KN č. XXXX o výmere XXXX m2 - zastavané plochy a nádvoria. Túto nehnuteľnosť

kúpil od D. N. kúpnou zmluvou zo dňa 22.6.2001. D. N. túto nehnuteľnosť získala ako náhradný pozemok
za uplatnený reštitučný nárok Slovenského pozemkového fondu.
Ďalej prvoinštančný súd zistil, že žalovaní sú podieloví spoluvlastníci parcely registra CKN XXXX/X
a ďalších, ktorá parcela má výmeru XXX m2 - záhrada a je zapísaná na LV č. XXX. Túto parcelu
žalovaní získali darovaním od svojich právnych predchodcov. Právnymi predchodcami boli rodičia
žalovaného v 1/ rade, ktorý otec žalovaného v 1/ rade ešte v roku 1956 uzatvoril zmluvu, na základe

ktorej získal od predajcov pozemok č. XXXX smerom na A. C. (H.) s tým, že okolo pozemku vedie
cesta nie širšia než 4 metre, resp. 6 metrov. Zmena vlastníckeho práva nebola zapísaná v pozemno-
knižnej vložke, ani v žiadnej evidencii nehnuteľnosti, a tak za účelom nápravy uzatvorili v roku 1972
rodičia žalovaného v 1/ rade a vlastníci nehnuteľnosti formou notárskej zápisnice kúpnu zmluvu, na
základe ktorej sa stali rodičia žalovaného v 1/ rade vlastníci časti parcely pozemno-knižnej vložky č.
XX, parcely č. XXX v rozsahu XX/XX-in o výmere XX árov a X m2. Ani na základe tejto zápisnice

spísanej notárom nedošlo k prevodu vlastníckeho práva a vlastníctvo rodičov žalovaných nebolo možné
zapísať do evidencii nehnuteľnosti. Preto boli nútení domáhať sa určenia vlastníckeho práva súdomvoči evidenčným vlastníkom k nehnuteľnosti EN XXXX-záhrady o výmere XXX m2. Ich vlastníctvo bolo
určené rozsudkom Okresného súdu Prešov v konaní pod sp. zn. 14C 237/84. Vlastníctvo právnych
predchodcov žalovaných bolo určené z dôvodu vydržania s tým, že právni predchodcovia užívajú túto

nehnuteľnosť od roku 1953.
V prejednávanej veci prvoinštančný súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom X.. T.. Výsledkom
znaleckého dokazovania bolo zistenie, že súčasná katastrálna mapa je spravovaná na podklade mapy
vyhotovenej z mapovania z roku 1947, kedy hranice pozemkov v tom čase a v súčasnej dobe sú
identické, teda hranice pozemkov evidenčne sa nemenili.

Prvoinštančný súd ďalej vyhodnotil výpovede svedkov, ktorí vypovedali, akým spôsobom sa užívala
predmetná nehnuteľnosť, avšak bližšie informácie o samotnom prevode vlastníckeho práva nemali.
Svedkovia uvádzali, že existujúca cesta svoje rozmery nemenila.
Prvoinštančný súd vec posúdil po právnej stránke podľa § 123 Občianskeho zákonníka Ďalej podľa
§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vychádzal aj z ust. § 115, § 116 ods. 1, 2, § 145 ods. 1, 2
starého Občianskeho zákonníka to zákona č. 141/1950 Zb. Pri právnom posúdení veci prvoinštančný

súd zrekapituloval nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaných k parcele č. XXXX/X, ktorá je zapísaná
na LV č. XXX, v k.ú. W. R. C.. Skonštatoval, že vlastnícke hranice nehnuteľnosti právnych predchodcov
žalovaných boli zrejme v roku 1984 nesporné, právnymi predchodcami žalovaných nenamietané, v
evidencii nehnuteľností vedené a identické s terajšími hranicami vedenými v katastri nehnuteľností.
Keďže prvoinštančný súd vyhodnotil, že žalovaní mali vedomosť, že neoprávnene užívajú cudziu

nehnuteľnosť a nepodnikli žiadne kroky na to, aby sa tejto situácii vyhli, bolo potrebné poskytnúť
žalobcovi ochranu, pretože žalovaní bez akéhokoľvek právneho dôvodu užívajú časť nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcu a teda žaloba v celom rozsahu je dôvodná.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 151 ods. 1, 2
O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní. Namietali
postup prvoinštančného súdu, najmä, že rozsudok prvoinštančného súdu nezodpovedá zákonným
požiadavkám, ktoré pre rozsudok kládol v tom čase platný procesný predpis a to ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
Prvoinštančný súd hodnotil len listinné dôkazy, absentuje však akákoľvek zmienka o dôkazoch, ktoré

boli vykonané pred prvoinštančným súdom, a to výsluchy svedkov, ako aj ohliadka na mieste samom a
konfrontácia vykonaných dôkazov s listinnými dôkazmi.
Žalovaní namietali nesprávne skutkové zistenia prvoinštančného súdu, keď prvoinštančný súd sa vôbec
nevysporiadal s výsluchmi svedkov a nevyhodnotil ich výpovede, pričom prvoinštančný súd vypočul
množstvo svedkov, ktorí všetci potvrdili tú skutočnosť, že žalovaní, resp. ich právni predchodcovia užívali

nehnuteľnosť v tých hraniciach, ako je to aj v súčasnej dobe, pretože nehnuteľnosť bola najskôr oplotená
nízkym plôtikom, na ktorom mieste bol postavený ďalší kovový plot s tyčkami a pletivom. Prvoinštančný
súd vôbec nevyhodnotil výsledky dokazovania ohliadkou na mieste samom.
Prvoinštančný súd vyhodnotil spôsob nadobúdania vlastníckeho práva žalovanými a procesný postup,
akým sa žalovaní stali vlastníkmi parcely č. XXXX/X, pričom však už v rozsudku Okresného súdu Prešov

zo dňa 7.3.1984 č.k. 14C 237/84-8 je konštatované, že právni predchodcovia žalovaných nehnuteľnosti
vydržali v hraniciach, ktoré boli vykreslené v geometrickom pláne strediska Geodézie v Prešove č.
762-707-0298-71 zo dňa 22.10.1971, kde hranice sú označené plotom.
Prvoinštančný súd vôbec nevyhodnotil aj skutočnosť, že práve žalobca získal nehnuteľnosť, ktorú
vlastní, a to parcelu č. XXXX od svojej právnej predchodkyne v hraniciach, ktoré už boli v čase

nadobúdania tejto nehnuteľnosti reálne v prírode vyčlenené.
Ďalej prvoinštančný súd poukázal, že práve právni predchodcovia žalovaných nehnuteľnosť v dobrej
viere užívali dlhodobo v presne označených hraniciach, reálne v prírode existujúcich a preto názor
prvoinštančného súdu o tom, že nehnuteľnosti užívajú žalovaní bez právneho dôvodu a sú povinní
pozemok vydať, nie je správny.

Žalovaní ďalej namietali rozhodnutie prvoinštančného súdu vo vzťahu k trovám konania, keď namietali
priznanie nákladov vo výške 180 eur za lustráciu archívnych materiálov.

3. Odvolanie bolo doručené žalobcovi, ktorý do rozhodnutia odvolacieho súdu sa k odvolaniu žalovaných
nevyjadril.

4. V priebehu odvolacieho konania došlo k zmene procesného predpisu, pretože od 1.7.2016 začal byť
účinným nový procesný poriadok, Civilný sporový poriadok, zák. č. 160/2015 Z.z. Bol zrušený Občiansky
súdny poriadok, procesný predpis, podľa ktorého konal prvoinštančný súd.V ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku sú stanovené pravidlá, akým spôsobom je potrebné
postupovať pri zmene procesného predpisu počas konania v prejednávanej veci. Platí, že ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Uvedené zákonné ustanovenie stanovuje základné princípy aplikácie nového procesného predpisu.
Platí, že nový procesný predpis je potrebné okamžite aplikovať aj na konania, ktoré začali počas
účinnosti starého procesného predpisu. Platí aj princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, podľa
ktorého procesné úkony subjektov civilného súdneho konania (súdu a sporových strán) vykonané počas
platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu, sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou
pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu.

5. Preto odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne a je potrebné ho
zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

V civilnom procese aj v čase vyhlásenia prvoinštančného rozsudku, ale aj za aktuálneho procesného
predpisu platia pri vyhotovovaní rozsudku určité procesné pravidlá, ktoré sú v zásade totožné.
Základným pravidlom platiacim v čase vyhlásenia rozsudku prvoinštančného súdu bolo ust. § 157 ods.
2 O.s.p., kde základom pre rozhodnutie prvoinštančného súdu bolo vždy náležité zistenie skutkového
stavu a úvahy súdu o tom, ako hodnotil jednotlivé dôkazy, ktoré v prejednávanej veci vykonal. Námietka

žalovaných, že tieto úvahy v rozhodnutí prvoinštančného súdu chýbajú, naviac prvoinštančný súd
sa vôbec nezaoberal pri vyhodnocovaní skutkového stavu s výsluchom množstva svedkov a vôbec
nevyhodnotil ani výsledky dôkazného prostriedku ohliadkou na mieste samom a naviac, tieto dôkazy
ani komparatívne nevyhodnotil s listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise, je dôvodná. V takom
prípade prvoinštančný súd nepostupoval správne, keď náležitým spôsobom všetky informácie, ktoré

získalvpriebehukonania,nesubsumovaldojednoznačnestanovenýchzáverovvovzťahukskutkovému
stavu, ktorý je naviac záväzný aj pre odvolacie konanie (§ 383 CSP). Nedostatočne zistený skutkový
stav, nedostatočne vyhodnotené dôkazy, vyhodnotenie len určitých vybraných dôkazov, nesvedčí o tom,
že prvoinštančný súd postupoval správne.
Prvoinštančnýsúdbolpovinnývyhodnotiťvšetkydôkazy,ktorévprejednávanejvecivykonal.Bolpovinný

vyhodnotiť aj také dôkazy, ktoré vo veci boli vykonané, ale napríklad s prejednávanou vecou nesúviseli
a nemali vplyv na skutkový stav dôležitý pre právne posúdenie veci. Je však potrebné tieto okolnosti
v odôvodnení rozsudku prvoinštančného súdu uviesť. Pokiaľ prvoinštančný súd nebude mať náležite
zistený skutkový stav tak, aby čiastkové skutkové zistenia boli podporené aj dôkazmi, prípadne aby
prvoinštančný súd sám označil okolnosti, ktoré ostali medzi sporovými stranami nesporné, na ktoré sa

zamerá pri dokazovaní a hodnotení dôkazov a akým spôsobom sa k týmto zisteniam úvahou dopracoval,
takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože rozhodnutie prvoinštančného súdu sa javí v tejto
podobe ako neobjektívne, arbitrárne.
Prvoinštančný súd v prejednávanej veci zistil okolnosti, ako ktorá procesná strana nadobudla
nehnuteľnosť. Rozsudok o určenie vlastníckeho práva právnych predchodcov žalovaných vo vzťahu

k parcele č. XXXX/X je pre súd záväzný, pretože už v tomto štádiu konania nemôže prvoinštančný
súd skúmať, či žalovaní, resp. ich právni predchodcovia nadobudli nehnuteľnosť od vlastníka alebo
nevlastníka, pokiaľ ich vlastnícke právo bolo určené súdom. Tu je základná otázka, ktorú prvoinštančný
súd opomenul pri svojom rozhodovaní, a to otázka, v akých vlastníckych hraniciach vytýčených v prírode
nadobudli právni predchodcovia žalovaných v zmluve z roku 1953, prípadne notárskou zápisnicou z roku

1972, alebo aj vo vzťahu k súdnemu rozhodnutiu o určenie vlastníckeho práva nehnuteľnosti a v akých
hraniciach tieto nehnuteľnosti, a to konkrétne žalovaní parcelu č. XXXX/X užívali a doposiaľ užívajú. Tu
množstvo svedkov, ktorí boli vypočutí prvoinštančným súdom, vo svojej svedeckej výpovedi tvrdí stav v
reálnej prírode nezmenený. Je potrebné zistiť, v akých hraniciach tieto nehnuteľnosti žalovaní užívali.
Ďalej je potrebné sa vysporiadať s otázkou, v akých hraniciach nadobudol žalobca svoju nehnuteľnosť,

ktorý ju získal od reštituentky, ktorá ju získala od Slovenského pozemkového fondu. Je tu otázne, v
akom rozsahu Slovenský pozemkový fond reálne túto nehnuteľnosť užíval, resp. vlastníci, ktorí boli na
neznámom mieste, reálne túto nehnuteľnosť užívali, ďalej je potrebné zistiť, či pri odovzdaní pozemku
reštituentke, resp. žalobcovi tieto nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v okolí, najmä nehnuteľnosťžalovaných, už mala postavený plot a vytýčené hranice a bola užívaná v určitom v prírode reálnom stave
a či žalobcovi bola reálne odovzdaná nehnuteľnosť.
Výsledky znaleckého dokazovania, ktorý znalec potvrdil administratívne existujúcu hranicu v súčasnej

dobe totožnosť s hranicou z roku 1947 je potrebné vyhodnotiť v kontexte s výsluchmi svedkov zisteniami
prvoinštančného súdu a nakoniec aj informáciami, ktoré nadobudol prvoinštančný súd priamo pri
ohliadke na mieste samom. Až po tom, čo prvoinštančný súd bude mať všetky tieto okolnosti dôležité
pre ustálenie skutkového stavu jasné a vyhodnotené svojou činnosťou, bude môcť vec správne právne
posúdiť a rozhodnúť, či žalobca má právo na ochranu svojho vlastníckeho práva tak, ako to v žalobe

žiada.

6. V konečnom rozhodnutí prvoinštančný súd sa bude zaoberať aj otázkou trov konania, kde v rámci
aktuálneho procesného predpisu bude rozhodovať o trovách prvoinštančného konania podľa § 255 a
nasl. CSP. O výške trov, vzhľadom na odvolaciu námietku žalovaných, bude rozhodovať vyšší súdny
úradník podľa § 262 ods. 2 CSP, ktorý práve s touto námietkou uvedenou v odvolaní vo vzťahu k sume

180 eur za lustráciu archívnych materiálov sa bude musieť vysporiadať.

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.