Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513210423
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3513210423.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľa Ing. H. F., bytom J., R. XXX,
zast. LEGAL CARTEL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Lubinská 18, IČO: 36 677 175, proti manželke G. F.,
bytom J., R. XXX, zast. JUDr. Romanom Juríkom, advokátom v Nových Zámkoch, Jazerná 19, o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností k mal. H. F., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, na odvolanie manželky proti rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13. marca 2015, č. k. 9P/202/2013-128, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že matka je oprávnená stretávať

sa s maloletým H.:

1/ Každý párny víkend v čase od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod..

2/ Počas letných školských prázdnin vždy od 02.07. od 10.00 hod. do 12.07. do 18.00 hod. a od 02.08. od
10.00 hod. do 12.08. do 18.00 hod., pričom v čase letných školských prázdnin neplatí úprava bežného
styku podľa bodu 1/.

3/ Počas zimných školských prázdnin v párnom roku vždy od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 17.00
hod. a v nepárnom roku vždy od 30.12. od 10.00 hod. do 02.01. do 10.00 hod..

4/ V nepárnom roku počas jarných školských prázdnin od stredy od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod.
a v párnom roku počas jarných školských prázdnin od soboty od 10.00 hod. do stredy do 10.00 hod.,
pričom v čase jarných školských prázdnin neplatí úprava bežného styku podľa bodu 1/.

Navrhovateľ je p o v i n n ý maloletého na styk pripraviť. Matka si maloletého prevezme v mieste
bydliska navrhovateľa, navrhovateľ si maloletého po styku prevezme v mieste bydliska matky.

V zostávajúcej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol. Maloletého H. zveril
do osobnej starostlivosti navrhovateľa s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletého v bežných
veciach budú obaja rodičia. Upravil styk matky s maloletým H. tak, že matka bude oprávnená stretávať

sa s maloletým 1/ každý párny víkend v čase od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod., 2/ v
nepárnomtýždnivždyvutorokaštvrtokod15.00hod.do18.00hod.,3/počasletnýchškolskýchprázdnin
vždy od 02.07. od 10.00 hod. do 12.07. do 18.00 hod. a od 02.08. od 10.00 hod. do 12.08. do 18.00 hod.,
pričom v čase letných školských prázdnin neplatí úprava bežného styku podľa bodu 1/ a 2/, 4/ počaszimných školských prázdnin v párnom roku vždy od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod. a od
02.01. od 10.00 hod. nepárneho roku do 04.01. do 17.00 hod., v nepárnom roku vždy od 26.12. od 10.00
hod. do 02.01. do 10.00 hod., 5/ v nepárnom roku počas jarných školských prázdnin od stredy od 10.00

hod. do nedele do 17.00 hod. a v párnom roku počas jarných školských prázdnin od soboty od 10.00
hod. do stredy do 10.00 hod., pričom v čase jarných školských prázdnin neplatí úprava bežného styku
podľa bodu 1/ a 2/. Navrhovateľa zaviazal maloletého na styk pripraviť s tým, že matka si maloletého
prevezme v mieste bydliska navrhovateľa, prípadne v mieste realizácie záujmových aktivít maloletého.
Matku zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 80 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k

rukám navrhovateľa počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Uložil navrhovateľovi a
manželke povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Nové Mesto nad Váhom zameranému na zlepšenie a vytvorenie ich schopností navzájom komunikovať
o výchove dieťaťa v rozsahu 15 hodín. O trovách konania a trovách štátu nerozhodol s tým, že o nich
rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

2. V rozhodnutí súd konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva,
zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti a úpravy styku maloletého s matkou. V návrhu
navrhovateľ uviedol, že manželstvo bolo spočiatku harmonické a usporiadané, z dôvodu psychickej
nestability manželky, konfliktov ňou vyvolávaných a rozdielnych názorov na výchovu maloletého a
vedenie domácnosti nastali v manželstve problémy a nezhody, došlo k ich odcudzeniu a obnovenie

funkčnosti manželstva už nie je možné. Maloletý je sústavne vystavovaný stresovým situáciám
vyvolávaných matkou, pričom on má záujem vychovávať syna v pokojnom prostredí. Po vykonanom
dokazovaní súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky stanovené v § 23 ods. 1 až 3 Zákona o
rodine pre rozvod manželstva, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo
účastníkov konania je rozvrátené a že k obnoveniu spolužitia medzi účastníkmi už nedôjde. Uviedol, že i

keď na počiatku manželka s rozvodom manželstva nesúhlasila, postupne i ona pochopila, že manželstvo
s navrhovateľom je už čisto formálne, účastníci postupne prestali spolu žiť, spoločne hospodáriť,
problematická zostala starostlivosť o maloletého. Vzťahy sa postupne vyostrili až do takej miery, že
účastníci nie sú schopní absolútne spolu komunikovať, a to ani v otázke starostlivosti o dieťa. Príčinu
rozpadu manželstva videl na oboch stranách, na strane navrhovateľa v tom, že sa nedostatočne snažil

problémyriešiť,vyhýbalsakomunikáciismanželkouatvrdošijnezostávalnasvojichpostojoch,nadruhej
strane manželka sama pripustila, že v čase, keď nevládze, dokáže kričať, vulgárne sa vyjadrovať. Podľa
názoru súdu povahy účastníkov sú tak rozdielne, že sa v konečnom dôsledku museli dostať do rozporu.
Vychádzajúc z týchto skutočností manželstvo účastníkov rozviedol. V súlade s § 24 ods. 1 až 4 Zákona
o rodine upravil práva a povinnosti k maloletému H. na čas po rozvode manželstva. Pri rozhodovaní

o tom, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti vychádzal zo záverov znaleckého posudku
ustanoveného znalca Mgr. Karola Zabáka č. 44/2004, z ktorého vyplynulo, že obaja rodičia majú k synovi
trvalé a stabilné citové väzby, prejavujú o dieťa záujem, prejavujú mu svoje city a dobre sa o neho
starajú, avšak lepšie predpoklady pre výchovu maloletého znalec videl na strane otca. Znalec zároveň
uviedol, že striedavá starostlivosť rodičov nie je realizovateľná pre vystupňované konflikty rodičov s

tým, že takáto starostlivosť by mohla prichádzať do úvahy v budúcnosti po úspešnej realizácii styku
matky s maloletým, ktorý je v súčasnej dobe komplikovaný. Zároveň súd upravil styk matky s maloletým,
pričom apeloval na matku maloletého, aby ponechala synovi určitú mieru voľnosti, neprenášala na neho
ťarchu svojich starostí a svojou láskou ho príliš nezaväzovala. Pri určení výživného vychádzal z potrieb
dieťaťa a možností oboch rodičov podieľať sa na jeho výžive. Konštatoval, že matka maloletého je

zamestnaná, dosahuje príjem vo výške 442,72 eur, nemá inú vyživovaciu povinnosť. Otec maloletého je
taktiež zamestnaný s príjmom vo výške 829,71 eur, nemá inú vyživovaciu povinnosť. Na strane matky
zohľadnil, že sa styk s maloletým bude realizovať častejšie, teda v tomto období sa matka maloletého
bude podieľať aj na nákladoch dieťaťa, z toho dôvodu určil výživné vo výške 80 eur, čo považoval pri
zohľadnení príjmu matky za primerané. Vzhľadom ku skutočnosti, že zistil, že rodičia maloletého nie sú

schopní spolu riadne komunikovať o starostlivosti o svoje dieťa, pričom práve v záujme dieťaťa je, aby sa
rodičia spolu naučili rozprávať, aby pochopili, že ich úlohou je vychovať zo svojho dieťaťa silnú osobnosť,
citovo stabilnú, v sociálnych vzťahoch primerane orientovanú, uložil obom rodičom povinnosť podrobiť
sa psychologickému poradenstvu zameranému na zlepšenie a vytvorenie ich schopností navzájom
komunikovať o výchove dieťaťa, v rozsahu 15 hodín.

3. Proti rozsudku, okrem výroku o uložení povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu podala
odvolanie manželka prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na opätovné konanie a rozhodnutie.Vyslovila názor, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal príčinami rozvratu manželstva, keď
z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa dá vyvodiť, že za rozvrat manželstva sú zodpovední obaja
manželia a zrejme rovnakou mierou, pričom nie je zrejmé, ako súd prišiel k takémuto záveru, keď

tieto zistenia súdu prvej inštancie nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Nedostatkom odôvodnenia
rozsudku je aj celkom nesprávny skutkový záver o tom, že aj keď spočiatku s rozvodom manželstva
nesúhlasila, postupne i ona pochopila, že manželstvo s navrhovateľom je čisto formálne, keď ona nikdy
neuviedla, že s rozvodom manželstva súhlasí. Je tak zjavné, že súd prvej inštancie v rozpore s § 23 ods.
2 Zákona o rodine vôbec neprihliadol pri rozhodovaní na príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva a v

rozpore s § 23 ods. 3 Zákona o rodine neprihliadal na porušovanie povinností manželov podľa § 8 a § 19
Zákona o rodine. V otázke zverenia maloletého H. do osobnej starostlivosti otca namietala, že súd prvej
inštancie na jednej strane pranieroval navrhovateľa za nevhodné správanie pokiaľ ide o realizáciu styku
maloletého s matkou, na druhej strane svojim rozhodnutím zlegalizoval zjavne protiprávne správanie
sa navrhovateľa, ktoré môže viesť k citovej deprimácii maloletého. Súd prakticky nebral zreteľ na to,
že navrhovateľ bráni maloletému v styku s matkou, že ho zjavne manipuluje tak, aby sa vzťahy medzi

maloletým a matkou narušili a že v skutočnosti sa o maloletého nestará navrhovateľ, ale jeho rodičia.
V tomto zmysle je rozsudok dokonca nevykonateľný. V tejto súvislosti neobstojí ani úprava styku matky
s maloletým, pričom namietala, že súd osobitne neupravil jej styk s maloletým počas Veľkonočných
sviatkov. K stanoveniu vyživovacej povinnosti uviedla, že tu súd celkom zle vyhodnotil životnú úroveň
rodičov, keď vôbec neprihliadal na majetkové pomery rodičov, ktoré majú výrazný vplyv na ich životnú

úroveň. Kým navrhovateľ žije s rodičmi v rodinnom dome a má k dispozícii ďalší samostatný rodinný
dom, ona nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, žije v prenajatom byte na J.. Okrem toho nie je pravdou, že
by nemala žiadnu vyživovaciu povinnosť, pretože má dcéru, ktorá je študentkou na vysokej škole v U..
Odvolaním napadla tiež výrok o trovách konania, keď vyslovila názor, že neexistuje dôvod na to, aby
súd nerozhodol o náhrade trov účastníkov konania priamo v rozsudku.

4. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že v konaní bolo nesporne preukázané
narušenie a trvalý rozvrat vzťahu medzi manželmi do takej miery, že obnova manželského spolužitia
účastníkov konania je absolútne nereálna; problémy a nezhody v manželstve boli reakciou na psychickú

nestabilitu manželky, konflikty ňou vyvolávané, rozdielnosť pováh, ako aj rozdielnosť názorov na vedenie
spoločnej domácnosti a výchovu maloletého H., ktoré vyústili až do obojstranného neústupčivého
konania účastníkov konania a nezáujmu o potreby druhého. Práve uvedené skutočnosti boli príčinou
narušenia a následného rozvratu vzťahov účastníkov konania, ktoré treba odlišovať od príčin, ktoré
nezapríčinili rozvrat vzťahov ani naň nemali vplyv, resp. síce existovali, ale spôsobili len dočasné

odcudzenie manželov, ako aj príčin, ktoré existujúci rozvrat len prehlbovali. Uviedol, že manželstvo
je už len čiste formálnou záležitosťou, manželia spolu nekomunikujú, nežijú v spoločnej domácnosti,
problematickou je dokonca komunikácia týkajúca sa starostlivosti o ich spoločné dieťa, takže je
zrejmé, že k obnoveniu spolužitia medzi účastníkmi už nedôjde. K zvereniu maloletého do jeho
osobnej starostlivosti uviedol, že súd pri tomto rozhodovaní vychádzal najmä so záverov znaleckého

dokazovania; odmietol tvrdenie manželky, že by bránil styku maloletého s matkou, naopak, je to práve
on, kto výrazným spôsobom prispieva k realizácii styku maloletého s matkou, keď maloletého na vlastné
náklady odvezie k matke a následne ho vyzdvihne a dovezie domov. Rovnako odmietol tvrdenie matky
o tom, že sa o maloletého H. nestará osobne, ale jeho rodičia, maloletý síce u starých rodičov prespáva
cez týždeň, ale je to z dôvodu, aby nemusel vstávať skoro ráno, pretože on pracuje v Bratislave,

čo by bolo pre dieťa zaťažujúce a vyčerpávajúce. K úprave styku uviedol, že je zrejmé, že účastníci
konania sa nedohodli na úprave styku k maloletému H., a preto súd upravil styk maloletého s matkou
s poukazom na odporúčania znalca a kolízneho opatrovníka. Správne považoval aj rozhodnutie súdu
o výške vyživovacej povinnosti.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový
poriadok, ďalej len CMP) doplnil o dokazovanie vyžiadaním správ od navrhovateľa, manželky a
kolízneho opatrovníka, oboznámil aktuálne potvrdenia o zárobkoch, vypočul opätovne účastníkov

konania na pojednávaní pred odvolacím súdom a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo
výroku o úprave styku matky s maloletým H. podľa § 388 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok,
ďalej len CSP) zmeniť a v zostávajúcej napadnutej časti je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdiť.7. Pokiaľ sa jedná o rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie manželstvo
účastníkov rozviedol, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti považoval za správne,

keď sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené
a neplní si žiadnu zo svojich funkcií. Z výsluchov účastníkov, ako aj zo správ, predložených odvolaciemu
súdu zo strany účastníkov konania je zrejmé, že účastníci konania spolu nežijú od 17.03.2014, kedy sa
navrhovateľ s maloletým H. presťahoval zo spoločnej domácnosti do domácnosti otcových rodičov na
adresu R.. XXX a matka si našla podnájomný byt v J.. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, od

tejto doby, t. j. počas obdobia viac ako troch rokov manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti, ich
manželstvosineplnížiadnuzosvojichfunkcií,predpokladanúZákonomorodine,pretožemanželiaspolu
nehospodária, intímne spolu nežijú, nepodieľajú sa spoločne na výchove maloletého H.. Keďže, ako
vyplynulo z vykonaného dokazovania, komunikácia medzi manželmi je veľmi sporadická a ako odvolací
súd zistil aj na pojednávaní pred odvolacím súdom, aj značne konfliktná, bol toho názoru, že nie je
predpoklad obnovenia manželského spolužitia účastníkov konania ani v budúcnosti. Preto záver súdu

prvej inštancie o tom, že manželstvo účastníkov je už iba formálnym zväzkom dvoch ľudí a že si neplní
svoje funkcie a že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že od manželov
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, považoval odvolací súd za správne. Pokiaľ ide o
príčinu rozvratu manželstva, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že podiel
na rozvrate manželstva je na strane oboch účastníkov, najmä v ich povahových a názorových rozdieloch.

8. Odvolací súd považoval za správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o zverení maloletého H. na
čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti otca. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie pri
svojom rozhodnutí správne vychádzal so záverov znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca

Mgr. Karola Zabáka č. 44/2004, ktorý navrhol zveriť dieťa do osobnej starostlivosti otca, u ktorého
videl lepšie predpoklady pre výchovu maloletého, pričom v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo
potrebné prihliadnuť aj k tomu, že maloletý sa od roku 2014 v skutočnosti v starostlivosti otca nachádza.
Kolízny opatrovník, ktorý v konaní zastupuje záujem maloletého dieťaťa, vykonal po rozhodnutí súdu
prvej inštancie pohovor s maloletým, ktorý uviedol, že naposledy navštívil matku počas Veľkonočných

sviatkov v r. 2016, kedy sa zdržal v jej domácnosti cca 30 minút, s matkou je v pravidelnom telefonickom
kontakte, no jej domácnosť navštevovať nechce. Maloletý prejavil vôľu, aby bol zverený do osobnej
starostlivosti otca, zároveň sa vyjadril, že nemá záujem navštevovať domácnosť matky, ale nevadí
mu, keď sa s matkou stretne u jej rodičov v U., alebo keď sa s matkou náhodne stretne v meste.
Vychádzajúc z uvedeného, prihliadnuc k tomu, že maloletý, ktorý je účastníkom tohto konania, môže

vyjadriť samostatne svoj názor na vec a súd v zmysle ust. § 38 ods. 1 CMP prihliada aj na názor
vyslovený maloletým, vzhľadom k faktickému stavu, keď maloletý sa už od r. 2014 nachádza v osobnej
starostlivosti otca, nechce byť zverený do osobnej starostlivosti matky, odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktorým zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca považoval za správne, a preto ho
potvrdil. Za takejto situácie, keď vzťah medzi maloletým a matkou nie je dostatočne rozvinutý, dokonca

sa nerealizuje ani súdom upravený styk matky s maloletým, bol tiež odvolací súd toho názoru, že v
súčasnej dobe neprichádza do úvahy nariadenie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko
je potrebné najskôr obnoviť pravidelné stretávanie sa dieťaťa s matkou a obnoviť a rozšíriť ich vzájomné
citové väzby.

9. Z tohto dôvodu odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považoval za potrebné, aby matka,
ktorej maloletý nebol zverený do osobnej starostlivosti mala upravený styk s dieťaťom v čo najširšom
rozsahu tak, aby nedošlo k pretrhnutiu ich vzájomných väzieb a aby matka, ktorá má rovnaké rodičovské
práva ako otec, sa mohla s dieťaťom stretávať v čo najširšom rozsahu. Z vyjadrení účastníkov konania
vyplynulo, že po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie sa čiastočne styk maloletého s matkou realizoval

v r. 2015, keď spravidla navrhovateľ zabezpečoval styk maloletého s matkou v párnych týždňoch, pričom
styk maloletého s matkou počas nepárnych týždňov (v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod.)
sa nerealizoval. Z doplneného dokazovania pred odvolacím súdom vyplynulo, že maloletý, ktorý hrá
futbal, má tri krát do týždňa, v pondelok, v stredu a štvrtok tréningy, na ktoré cestuje z U. pod U.
do J., preto, keďže dieťa je značne zaneprázdnené, úprava styku aj v nepárnom týždni v utorok a v

štvrtok je nevyhovujúca. Odvolací súd z uvedených dôvodov, aby úprava styku matky s maloletým bola
reálne možná a všetkým stranám vyhovujúca, zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o úprave
styku matky s maloletým tak, že matka sa bude s maloletým stretávať každý párny víkend v čase od
piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., pričom zároveň upravil (vzhľadom k námietkam matky)prevzatie a odovzdávanie dieťaťa tak, že matka si maloletého prevezme v mieste bydliska navrhovateľa
a navrhovateľ po ukončení styku dieťa prevezme v mieste bydliska matky. Zároveň odvolací súd
odchylne od rozhodnutia súdu prvej inštancie upravil frekvenciu stretávania sa matky s maloletým počas

zimných školských prázdnin, keď takúto frekvenciu styku v danom období považoval za postačujúcu.

10. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o určení výšky vyživovacej
povinnosti matky k maloletému. Doplneným dokazovaním zistil, že matka v súčasnej dobe dosahuje
priemerný mesačný zárobok vo výške 521,14 eur a otec vo výške 943,12 eur, takže oproti stavu

existujúcemuvčaserozhodnutiasúduprvejinštancie,sanastraneobochrodičovzárobkymiernezvýšili.
Odvolací súd bol toho názoru, že matka z dosahovaného príjmu priemerne 521,14 eur, aj pri existencii
ďalšej vyživovacej povinnosti k dcére, ktorá je študentkou vysokej školy, je schopná výživné na mal. H.
vo výške 80 eur mesačne platiť.

11. Za dôvodné nepovažoval odvolací súd odvolanie matky ani do výroku o trovách konania a trovách
štátu, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie o tom, že o týchto trovách rozhodne po právoplatnosti
rozsudku, nebolo v rozpore s vtedy platným procesným predpisom (zák.č. 99/1963 Zb. - Občiansky
súdny poriadok), ktorý nevylučoval o trovách rozhodnúť aj po rozhodnutí vo veci samej.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval v súlade s ust. § 57 CMP, podľa ktorého
o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. V danej
veci návrh na náhradu trov odvolacieho konania zo strany účastníkov nebol podaný, preto odvolací súd
o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.