Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120202035
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2120202035.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R.
P., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka - E. R., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu E. XXX,
zastúpená splnomocnencom: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 836 460, adresa

sídla Bratislava, Ďumbierska 3F, a otec - Q. P., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu E. XXX, o
návrhumatkymaloletéhodieťaťananariadenieneodkladnéhoopatrenia,oodvolaníotcaprotiuzneseniu
Okresného súdu Trnava č.k. 17P/15/2020-35 z 18. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie na čas do právoplatného rozhodnutia

vo veci samej vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 17P/15/2020 (výrok I.), ktorým maloletú
R. dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia budú zastupovať maloletú a
spravovať jej majetok v bežných veciach (výrok II.), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej
sumou 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc vykonateľnosťou
tohto uznesenia (výrok III.), styk otca s maloletou upravil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou
každý párny kalendárny týždeň v stredu a štvrtok v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod., každý nepárny

kalendárny týždeň v utorok v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. a od soboty od 9:00 hod. do nedele do
18:00hod.,keďotecsimaloletúprevezmevurčenomčasevmaterskejškôlke,ktorúmaloletánavštevuje
a v prípade neprítomnosti maloletej v škôlke si ju prevezme v mieste bydliska matky a odovzdá maloletú
matke v určenom čase v mieste bydliska matky (výrok IV.).

1.2.1 Z návrhu matky a listinných dôkazov pripojených k tomuto návrhu mal za osvedčené:

Rodičia maloletej R. nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, pričom sa nevedia dohodnúť na
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletej pre partnerské a rodičovské nezhody.

1.2.2 Maloleté R. je v útlom veku, citovo naviazaná na svoju matku, ktorá zabezpečuje osobnú
starostlivosť o maloletú, pričom v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky.

1.2.3 Matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 370 eur
mesačne a tiež prídavok na dieťa vo výške 24,95 eur mesačne. Matka má vyživovaciu povinnosť len
voči maloletej R.. Výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú uvedené matkou predstavujú sumu
370 eur mesačne.

1.2.4 Otec maloletej je samostatne zárobkovo činná osoba, jeho vymeriavací základ za posledných 12

mesiacov predstavuje sumu 770 eur, čo vyplýva z lustrácie v Sociálnej poisťovni.1.2.5 V mesiacoch 11,12/2019 a 1/2020 otec prispieval matke na výživu maloletej sumou 180 eur
mesačne, v mesiaci 2/2020 sumou 150 eur mesačne. Otec má vyživovaciu povinnosť len k maloletej R..

1.3 Vec právne posúdil ako nárok na bezodkladnú úpravu pomerov podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,
§ 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1 C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016, ďalej len „C.s.p.“) a § 366 C.m.p. (zákon číslo 161/2015 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016, ďalej len „C.m.p.“), § 28 ods. 1 a 2, § 36
ods. 1 ZoR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZoR“),

a dospel k záveru, že takýto návrh matky je dôvodný a v záujme maloletej R..

1.4 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že mal za preukázané, že matka v danom prípade osvedčila
potrebu dočasnej úpravy práv a povinností k maloletej do rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej na
Okresnom súdu Trnava pod sp. zn. 17P/15/2020, keď rodičia maloletej sa nedokážu pre partnerské
nezhody dohodnúť na režime starostlivosti o maloletú, ktorá situácia neprospieva maloletej, t.j. nesleduje

jej najlepší záujem.

1.5 Súd prihliadal na najlepší záujem maloletej R., zohľadnil jej útly vek, zachovanie stability výchovného
prostredia a prirodzenú fixáciu na matku, ktorá starostlivosť o maloletú zabezpečuje od narodenia a z
toho dôvodu zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, pričom zároveň rozhodol, že obaja rodičia

budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

1.6 Pokiaľ ide o dočasnú úpravu styku, súd rozhodol v zmysle návrhu matky, keď matkou deklarovaný
styk otca s maloletou sa aj do podania návrhu realizoval v rovnakom rozsahu. Súdom stanovený režim
styku otca s maloletou rešpektuje záujem maloletej, pričom predíde vzniku konfliktov vznikajúcich práve

kvôli nedodržiavania času odovzdania maloletej otcom. Súd neupravil styk otca s maloletou počas
letných prázdnin, túto otázku prenechal na rozhodnutie vo veci samej.

1.7 O povinnosti otca prispievať na výživu maloletej rozhodol tak, že otca zaviazal na plnenie si
vyživovacej povinnosti v sume 150 eur mesačne, keď v konaní bolo osvedčené matkou, že otec

doposiaľ prispieval na výživu maloletej sumou 180 eur mesačne, ktorá výška bola vzhľadom k zistenému
príjmu vo výške 770 eur v jeho možnostiach a schopnostiach. Takáto suma je dočasne postačujúca na
úhradu nevyhnutných potrieb spojených so starostlivosťou o maloletú, zohľadňujúc pritom aj rodičovský
príspevok matky vo výške 370 eur ako aj prídavok na dieťa vo výške 24,95 eur, ktorý poberá matka.

1.8 Pri rozhodovaní súd prvej inštancie prihliadol aj na to, že matka osvedčila záujem dohodnúť sa s
otcom na úprave práv a povinností k maloletej R., zastabilizovať situáciu a vyriešiť vzájomné konflikty, o
čom svedčí skutočnosť, že pôvodný návrh na úpravu práv a povinností k maloletej vedený pod sp. zn.
39P/16/2019 ako aj pod sp. zn. 27P/19/2019 matka vzala späť, dôvodiac uprednostnením mimosúdnej
dohody s otcom maloletej.

1.9 O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodoval, keď účastníci návrh na náhradu trov konania
nepodali.

2.1 Uznesenie napadol riadnym a včasným odvolaním otec, s návrhom na jeho zmenu v časti výroku III.

tak, že súd otca zaviaže prispievať na výživu maloletej R. sumou 180 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa
kalendárneho mesiaca k rukám matky a zároveň v časti výroku IV. o úprave styku otca s maloletou tak,
že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v roku v utorok v čase od
16:30 hod. do 19:30 hod. a od piatku od 17:00 hod. do nedele do 19:00 hod., každý nepárny kalendárny
týždeň v roku v utorok v čase od 16:30 hod. do 19:30 hod. a vo štvrtok v čase od 16:30 hod. do 19:30

hod., počas letných prázdnin každý párny kalendárny týždeň v utorok v čase od 16:30 hod. do 19:30
hod., od piatku od 17:00 hod. do nedele do 19:00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v utorok v
čase od 16:30 hod. do 19:30 hod. a vo štvrtok v čase od 16:30 hod. do 19:30 hod., počas veľkonočných
sviatkov každý párny kalendárny rok od Veľkonočnej nedele od 9:00 hod. do Veľkonočného pondelka
do 18:00 hod., počas vianočných sviatkov a Nového roka každý párny kalendárny rok od 24.12. od

17:00 hod. do 25.12. do 19:00 hod. a od 31.12. od 9:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny
rok od 23.12. od 9:00 hod. do 24.12. do 17:00 hod., od 26.12. od 9:00 hod. do 27.12. do 17:00 hod.
a od 31.12. od 18:00 hod. do 1.1. do 18:00 hod., pričom otec si maloletú prevezme v určenom čase v
mieste bydliska matky a odovzdá maloletú v určenom čase v mieste bydliska matky, viniac súd prvejinštancie, že tento vec nesprávne právne posúdil, čo malo za následok aj nesprávnosť jeho rozhodnutia
v odvolaním napádaných výrokoch.

2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že tvrdenie matky o vyhrážaní sa smrťou je nepravdivé,
k takémuto konaniu zo strany otca nikdy nedošlo. Nie je pravdou ani tvrdenie matky o nerešpektovaní
režimu maloletej a odovzdávaní maloletej matke v neskorých večerných hodinách. Čas, kedy otec
maloletú odovzdáva matke zodpovedá dohode medzi rodičmi zo dňa 26.9.2019, kedy sa s matkou
dohodli na styku otca s maloletou v párny kalendárny týždeň v stredu v čase od 16:30 hod. do 19:30

hod. a v sobotu od 9:00 hod. do nedele do 19:00 hod. a nepárny kalendárny týždeň v utorok a štvrtok v
čase od 16:30 hod. do 19:30 hod. Takto dohodnutý styk otca s maloletou sa realizuje dodnes.

2.3 Otec sa s matkou dohodol na styku s maloletou aj počas víkendov, avšak matka túto dohodu
nerešpektujeastykotcovismaloletoupočasvíkendunepovolila.Otecmaloletúvyzdvihnevdohodnutom
čase, maloletá s otcom s radosťou a bez plaču odíde. Otec má s maloletou vytvorený silný citový vzťah.

2.4 Matka zneužíva režim maloletej na diskvalifikovanie otca, pričom sama nedodržiava denný režim
maloletej, keď s ňou prichádza domov vo večerných hodinách.

2.5 Matka tiež nepravdivo uvádza, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť riadne práve kvôli nezhodám

medzi rodičmi. Pokiaľ otec uhradil výživné v nižšej výške, matke túto skutočnosť oznámil a odôvodnil
nepredpokladanými vysokými výdavkami.

3.1 Matka maloletej vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla napadnuté uznesenie vo výroku
III. zmeniť tak, že odvolací súd zaviaže otca prispievať na výživu maloletej sumou 180 eur mesačne,

a to vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky a vo zvyšnej časti napadnuté uznesenie potvrdiť,
alternatívne napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdiť.

3.2Poukázalanato,žeodvolanieotcajenedôvodné,keďtentosizamieňato,čobymalobyťpredmetom
rozhodnutia súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia s predmetom konania vo veci samej.

Dôvody, ktoré uvádza otec v odvolaní nemožno považovať za také skutočnosti, pre ktoré by bolo
potrebné napadnuté uznesenie zmeniť v zmysle odvolacieho návrhu otca. Konečnú úpravu styku otca
s maloletou je potrebné posúdiť na základe riadneho dokazovania, ktoré sa bude realizovať v konaní
vo veci samej.

3.3 Matka zotrváva na svojich tvrdeniach, že otec sa matke vyhrážal, o čom predkladá sms-komunikáciu,
z ktorej jasne vyplývajú vyhrážky otca adresované matke.

3.4Pokiaľideootcomuvádzanúdohoduzodňa26.9.2019,tútomatkapovažujezavýsledokdlhodobého
jednostranného nátlaku zo strany otca, kedy matke neostala iná možnosť ako otcovi ustúpiť a vyhovieť

jeho požiadavkám. Nešlo o dobrovoľnú dohodu medzi rodičmi. Matka aj napriek takto vynútenej dohode
opakovane žiadala otca o zmenu pokiaľ ide o styk otca s maloletou, pretože na maloletej bolo citeľné,
že takto realizovaný styk jej neprospieva. Po návrate od otca v čase, kedy ju matka zvykne ukladať na
nočný spánok bola rozrušená a plačlivá, čím dochádzalo k narúšaniu jej režimu.

3.5 Otec nerešpektuje zaužívané návyky maloletej a jej denný režim, a pri starostlivosti o ňu
uprednostňuje svoje vlastné potreby a záujmy. Matka požadovala zmenu styku z utorka na stredu, otec
však z neznámych príčin prosbu matky odignoroval. Matka neodmieta aj širší styk maloletej s otcom,
avšak až po uplynutí určitého času, kedy si maloletá na styk s otcom zvykne a nebude sa ho strániť.

3.6 Vzťah otca s maloletou nie je ideálny, maloletá väčšinou styku s otcom odmieta. Maloletá je
pri preberaní otcom plačlivá, odmieta s otcom odísť. Styk sa preto realizuje až na základe prísľubu
odmien pre maloletú. Otec sám pred matkou priznal svoju nespokojnosť so vzťahom maloletej. Maloletá
odmietla styk s otcom aj za situácie, kedy maloletú odovzdávala otcovi stará matka, čo svedčí o tom,
že problémom je práve priamy vzťah otca s maloletou.

3.7 Matka nesúhlasí s tvrdením otca o tom, že sama matka nerešpektuje denný režim maloletej. Matka
si uvedomuje dôležitosť jej správania a starostlivosti o maloletú dcéru, pričom dôsledne dodržiava jej
denný harmonogram tak, aby bol zabezpečený jej najlepší záujem.3.8 Nie je pravdou, že otec matku informoval o zaslaní výživného v nižšej sume ako bol zaviazaný
súdom, práve naopak, z sms komunikácie vyplýva to, že otec zaslal matke výživné v nižšej výške práve

kvôli negatívnemu postoju k matke a konflikte s ňou.

3.9 Otec nemá vedomosť o dennom režime maloletej, pretože táto už dlhšiu dobu v čase o 16:00 hod.
nespáva. Nakoľko otec pracuje v obci, kde obidvaja rodičia žijú a cesta z práce domov, resp. z práce k
matke mu trvá 3 minúty, nie je jeho návrh na zmenu času styku dôvodný.

4. Procesný opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnuté uznesenie v časti zverenia
maloletej do osobnej starostlivosti matky potvrdiť, pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti zmeniť
tak, že otca zaviaže na plnenie si vyživovacej povinnosti v sume 180 eur mesačne, a o úprave styku
otca s maloletou rozhodnúť v zmysle dohody rodičov.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - otcom maloletého dieťaťa (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu
prvejinštancie,protiktorémuzákonodvolaniepripúšťa(§355ods.2vspojenís§357písm.d/C.s.p.),po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 62 ods. 1 C.m.p.), preskúmal

napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 C.m.p.) a dôvodmi odvolania (§ 66 C.m.p.), s
prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
ktoré ale nezistil (§ 67 C.m.p.), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 C.m.p.),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie otca maloletej nie je dôvodné.

6.1 Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 17P/15/2020 je 1/ návrh matky
maloletej R. P., nar. X.X.XXXX na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a 2/ návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia pokiaľ ide o výkon rodičovských práv a povinností k maloletej na
čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

6.2 Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý neodkladným opatrením dočasne upravil výrok rodičovských práv a povinností k
maloletej R. na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej v zmysle výrokov I.-IV.
napadnutého uznesenia.

7.1 Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie odvolací súd
uvádza:
Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.

Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval).

7.2 Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7.3 Podľa § 111 písm. b) C.m.p. v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

7.4 Podľa § 111 písm. c) C.m.p. v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
výžive maloletého.

7.5 Podľa § 111 písm. d) C.m.p. v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje
o styku s maloletým.

7.6 Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.7.7 Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

7.8 Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7.9 Podľa § 329 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací

súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť
k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ods. 1). Pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2).

7.10 Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

7.11 Podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7.12 V zmysle čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi
verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy

najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2).

7.13 V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

7.14 Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže

súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že
sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom
je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť

je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že
by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je
ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať
pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia.

7.15 Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade
osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste
rozhodnúť neodkladným opatrením.

7.16 Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových

okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

8. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie v

znení výrokov I. až IV. a dospel k záveru, že naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov rodičov k
maloletej R. bola súdom prvej inštancie správne právne posúdená a následná ingerencia súdu vo forme
nariadenia tohto neodkladného opatrenia bola preto dôvodná.9. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

10. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že § 25 ods. 1 Zákon o rodine uprednostňuje dohodu
rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Predovšetkým od rodičov závisí, aby sa dohodli na tom,
akým spôsobom sa budú s dieťaťom stýkať. Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičmi tvorí špeciálnu
zložku rodičovských práv, preto musí byť aj úprava tohto styku v záujme maloletého dieťaťa. Pri
rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania posudzovať
veľmi starostlivo. Rozhodujúce sú okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa - jeho vek, zdravotný

stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, denný režim, najmä so zreteľom na jeho
školské, prípadne predškolské povinnosti, ale aj na strane jeho rodičov a to najmä ich vzájomný vzťah,
ich časové a hospodárske možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa rodiča, ktorý
ho nemá v osobnej starostlivosti a podobne. Ak to bude v záujme zdravého vývoja dieťaťa potrebné, v
odôvodnených prípadoch súd styk dieťaťa s rodičmi obmedzí alebo celkom zakáže. Obmedzenie alebo

zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa odseku § 25 ods. 3 Zákona o rodine teda prichádza do
úvahy vtedy, keď súd zistí, že toto opatrenie je v záujme dieťaťa nevyhnutné.

11. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého

dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

12. Zo skutkového stavu osvedčeného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi rodičmi dlhodobo
pretrváva konfliktná situácia, ktoré znemožňuje vzájomnú spoluprácu rodičov pri výkone práv a

povinností k maloletej R., ktorá má t.č. 3 roky, teda ide o dieťa útleho veku. Z tvrdení matky v návrhu
vyplýva, že nejde o krátkodobú situáciu, práve naopak, konflikty medzi rodičmi existovali už v čase
pred narodením maloletej R.. V čase po narodení maloletej matka uviedla ako primárny zdroj konfliktov
správanie otca, kedy tento nerešpektoval skutočnosť, že v domácnosti, kde v tom čase spolu žili s nimi
žije aj maloleté dieťa, ktoré potrebuje pokojné prostredie pre svoj vývoj. Otec ho svojimi nočnými, resp.

rannými príchodmi ako aj požívaním alkoholických nápojov narúšal, čo vyústilo do opustenia spoločnej
domácnosti otca. Po opustení spoločnej domácnosti matka ako hlavný zdroj nezhôd uviedla nátlak otca
na matku, nedodržiavanie dohodnutých časov realizovania styku, nerešpektovanie režimu maloletej.
Takéto správanie nevplýva na maloletú priaznivo, maloletá je nielen počas odovzdávania otcovi plačlivá
aodmietavá,dejesatakajpočassamotnéhostyku,keďsamaloletádožadujematky,plače,jenepokojná

a vystavená stresujúcej situácií. Matka sa snažila otcovi vyjsť v ústrety tým, že styk s maloletou mu
povolila aj v čase, kedy maloletá mala byť v osobnej starostlivosti matky, kedy sa otec dožadoval styku
bez predošlej dohody a upovedomenia matky. Maloletá je podľa vyjadrení matky aj po príchode od otca
plačlivá, nesvoja, matka musí po odovzdaní maloletej túto doma ukľudňovať, čo sa deje v neskorších
večerných hodinách, keď otec maloletú neodovzdá matke v dohodnutom čase tak, aby matka mohla

maloletú riadne pripraviť na nočný spánok. Nedodržiavaním stanoveného času odovzdávania z otcovej
strany potom dochádza k narušeniu režimu maloletej, ktorý jej matka dlhodobou starostlivosťou vytvorila
a starostlivo dodržiava. Tvrdenia matky vyplývajú tiež z priloženej sms komunikácie (č.l. 62), v ktorej sám
otec uviedol, že maloletá pri preberaní otcom plače, plače aj v domácnosti otca, ktorý ju musí utišovať.
Otec neohláseným dožadovaním styku s maloletou narúša nielen režim maloletej, ktorá práve v tomto

veku potrebuje stabilné prostredie a zachovanie denného režimu, ale spôsobuje maloletej ako aj matke
neprimeranú záťaž, čo nie je v záujme maloletej. Matka opakovane uviedla, že styku otca s maloletou
nebráni a neodmieta ho (o čom svedčia tiež útržky z sms komunikácie, ktorú skutočnosť potvrdil aj sám
otec), snahou matky je, aby si maloletá postupne zvykala na prítomnosť otca ako aj na rozširovanie
styku s otcom a to aj počas víkendov s prespaním u otca. Je potrebné uvedomiť si, že maloletá konfliktnú

situáciu aj napriek útlemu veku vníma, nakoľko je ňou priamo nepriaznivo dotknutá. Takáto situácia
potom prirodzene vyústi do odmietavého postoja maloletého dieťaťa voči rodičovi, ktorý nemá dieťa vo
svojej osobnej starostlivosti.13. Konfliktnosť vzťahu rodičov maloletej a nedodržiavanie dohodnutého času styku medzi rodičmi má
dlhodobý charakter, v dôsledku čoho matka už v minulosti podala návrh na úpravu práv a povinností
rodičov k maloletej R. vrátane návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré konania boli vedené

na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 39P/16/2019 a tiež sp. zn. 27P/19/2019 (viď pripojené spisy).
Matka pokiaľ ide o tieto konania prejavila vôľu dohodnúť sa s otcom na úprave práv a povinností
k maloletej mimosúdne, v dôsledku čoho vzala návrh vo veci pod sp. zn. 39P/16/2019 späť a toto
konanie bolo uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 39P/16/2019-13 zo dňa 10.4.2019 zastavené. V
dôsledku späťvzatia návrhu matkou potom bolo nariadené neodkladné opatrenie vo veci vedenej pod

sp. zn. 27P/19/2019 nariadené uznesením č.k. 27P/19/2019-50 zo dňa 9.5.2019 zrušené uznesením
č.k. 27P/19/2019-77 zo dňa 14.8.2019.

14. Maloletá žije od narodenia v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá zabezpečuje o maloletú
celodennú starostlivosť. Maloletá je aj vzhľadom k svojmu veku (t.č. 3 roky) prirodzene naviazaná na
svoju matku ako najbližšieho človeka, je to práve matka, ktorá vytvára maloletej pravidelný denný režim

uvedomujúc si zodpovednosť za dodržiavanie takto nastaveného režimu. Matka pozná aktuálne potreby
maloletej najlepšie, v starostlivosti o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky, matka na maloletú
pôsobí výchovne a vytvára jej zdravé rodinné prostredie. Preto súd prvej inštancie správne zveril
maloletú na čas do skončenia konania vo veci samej do osobnej starostlivosti matky a súčasne rozhodol,
že obidvaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Uznesenie

súdu prvej inštancie v tejto časti nenamietal ani jeden z rodičov.

15.1 Pokiaľ ide o odvolanie otca vo vzťahu k úprave styku, z jeho obsahu je zrejmé, že odvolacím
návrhom žiada o tzv. konečnú úpravu pomerov rodičov k maloletej R.. Tu je potrebné zdôrazniť, ako
už bolo uvedené vyššie, že toto konanie je konaním o nariadenie neodkladného opatrenia, teda nie

konaním, ktorým súd rozhodne vo veci samej a upraví pomery medzi stranami záväzne do budúcna.
Rozhodnutie v tomto konaní nesie prvky dočasnosti, inak povedané, týmto rozhodnutím súd upraví
rodičovské práva k maloletej len do času, kým nerozhodne súd prvej inštancie vo veci samej, t.j. o
konečnej úprave práv a povinností k maloletej R.. Práve preto potom odvolací súd odvolaciemu návrhu
otca nevyhovel, pretože konečná úprava a s ňou spojené riadne dokazovanie bude predmetom konania

vo veci samej.

15.2 Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou, tento bol upravený v súlade s návrhom matky, keď v
konaníbolozrejmé,žetakýtorozsahstykuotcasmaloletousarealizovalajdoposiaľ.Vrámcizachovania
stability režimu maloletej potom nebolo dôvodné meniť rozsah styku otca s maloletou. Odvolací súd

stotožniac sa so záverom súdu prvej inštancie nepovažuje v aktuálnej situácií za vhodné (súladné so
záujmami maloletej R., ktoré sú v tomto prípade prvoradé - teda nadradené záujmom jej rodičov) upraviť
styk otca s maloletou s prespatím, nakoľko by to mohlo pre maloletú predstavovať psychickú záťaž.
Vzhľadom k čiastočnému odmietavému postoju maloletej k styku s otcom je v danej chvíli potrebná
opatrná a postupná sanácia jednak vzťahu otca k maloletej, a rovnako tiež vzťahu rodičov maloletej

navzájom. K náprave vzťahu a budovaniu pozitívneho postoja maloletej k styku s otcom je potrebné
pristupovať postupne a dôsledne. Takémuto budovaniu vzťahov potom bolo potrebné upraviť styk otca
s maloletou autoritatívne tak, ako je uvedené vo výroku IV. napadnutého uznesenia, keď dôsledným
rešpektovaním rozsahu styku otca s maloletou nebude dochádzať k narúšaniu režimu maloletej, čím
potom dôjde k eliminácií konfliktov medzi rodičmi.

16. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že obaja rodičia si musia uvedomiť, že aj napriek rozpadu vzťahu
zostávajú aj naďalej rodičmi maloletej R. a tieto rodičovské vzťahy je potrebné zachovať. Rola oboch
rodičov v živote maloletej rozchodom, resp. rozvodom neskončila, pretože z hľadiska uspokojovania
potrieb maloletej je osobitne významná bezpodmienečná starostlivosť a výchova dieťaťa oboma rodičmi.

Uvedené vyplýva aj z čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého „každé dieťa pokiaľ je to možné,
má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť“ ako aj čl. 18 ods. 1 „rodičia alebo zákonní
zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa“.

17. Je zrejmé, že od začiatku problematickej realizácie styku otca s maloletou (od roku 2018, kedy

otec opustil spoločnú domácnosť) uplynula značná doba na to, aby rodičia dokázali rozlíšiť partnerskú
a rodičovskú rovinu svojho vzťahu, preto je potrebné, aby pri výkone styku začali kooperovať, vyvinuli
maximálnu snahu vyhnúť sa akémukoľvek nátlaku, neprimeranému správaniu sa jeden k druhému,
akceptovali rolu druhého rodiča v živote maloletej a viedli maloletú k prehlbovaniu vzťahu k obomrodičom. Výchova maloletej by mala spočívať v dopĺňaní sa oboch rodičov aj napriek skutočnosti, že
spolu nežijú, nie v manifestácii toho druhého. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu
rodič - dieťa je v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná.

18. Pokiaľ ide o určenú výšku výživného v sume 150 eur mesačne, aj v tejto časti odvolací súd
považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne. Z tvrdení oboch rodičov vyplýva, že otec
prispieval na výživu maloletej v čase do podania návrhu v tejto veci sumou 180 eur, ktorá bola na
jednej strane primeraná odôvodneným potrebám maloletej, na druhej strane zodpovedala schopnostiam

a možnostiam povinného otca. Matka v návrhu vyčíslila výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú
sumou 370 eur mesačne, neskôr matka zaslala súdu aktualizovaný prehľad pravidelných mesačných
výdavkov na maloletú vyčíslených sumou 310 eur, na ktorý odvolací súd prihliadol aj napriek tomu, že
jeho dôvodnosť bude až predmetom konania vo veci samej. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletej
sumou 150 eur mesačne, čo tvorí takmer polovicu výšky výdavkov na maloletú, takáto suma vzhľadom
na absenciu vykonania dokazovania vo vzťahu ku skúmaniu osobných a majetkových pomerov oboch

rodičov, bude dočasne postačujúca. Ani jeden z rodičov nenamietal výšku takto dočasne upravenej
vyživovacej povinnosti v tom smere, že by nebolo v možnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť v
takomto rozsahu. Obaja rodičia síce v odvolaní ako aj vyjadrení k odvolaniu navrhli zmeniť napadnuté
uznesenie v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca zo 150 eur na navrhovaných 180 eur,
odvolací súd však tomuto návrhu nevyhovel, a to z obdobného dôvodu, a to zúženia možnosti vykonania

dokazovania príjmov otca maloletej, keď táto otázka bude predmetom skúmania v konaní vo veci samej.
V konaní vo veci samej potom súd prvej inštancie zohľadní v potrebnom rozsahu aj prílohu k odvolaniu
- Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (č.l. 43), ktorú otec priložil k odvolaniu. Ako už správne uviedol
aj súd prvej inštancie, tiež odvolací súd v tomto uznesení vyššie, v konaní vo veci samej súd vykoná
náležité dokazovanie potrebné pre zistenie jednak osobných a majetkových pomerov oboch rodičov, z

ktorých bude pri stanovení výšky výživného vychádzať, a jednak tiež preskúma odôvodnené potreby
maloletej R..

19. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že nariadené neodkladné opatrenie je len dočasného
charakteru a o konečnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej R. bude rozhodnuté

až v konaní vo veci samej vedenej pod sp. zn. 17P/15/2020, v ktorom bude vykonané náležité
dokazovanie, v rámci ktorého obaja rodičia budú môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje
vo vzťahu k matkou navrhovanej úprave, rešpektujúc najlepší záujem maloletej R..

20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím §

387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko sa o ňom bude rozhodovať
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).