Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nové Zámky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Rajňák

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 18C/118/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215221186
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:1215221186.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudcom JUDr. Petrom Rajňákom v spore žalobkýň v 1.rade: N. W., B..

XX.XX.XXXX, R. Č..XX , O., štátny občan SR, v 2.rade: T. T., B.. XX.XX.XXXX, Y. Č..XX, O., štátny občan
SR, v 3.rade: T.. Y. T., B.. XX.XX.XXXX, Y. XX, O., korešpondenčná adresa: O. XX/A, X., štátny občan
SR, všetky žalobkyne právne zastúpené: JUDr. Homola Peter, advokát, Zelinárska 6, Bratislava, IČO:
42 414 725 proti žalovanej: N.. P. W., B.. XX.XX.XXXX, X.B. X B. Z. , štátny občan SR právne zastúpená:
JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát, Jarmočná 2264/3, Šaľa, o zaplatenie úroku z omeškania takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanej priznáva voči žalobkyniam v 1., v 2., a v 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyne sa žalobou doručenou na Okresný súd Bratislava II dňa 03.09.2015 domáhali, aby súd
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni v prvom rade úroky z omeškania v celkovej výške 3112,98 eur a
príslušenstvo, žalobkyni v 2. rade úroky z omeškania vo výške 3407,58 eur a príslušenstvo a žalobkyni
v treťom rade úroky z omeškania vo výške 7610,63eur a príslušenstvo, pričom zvyšná časť úrokov bude
vyčíslená neskôr. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaná bola na základe trestného oznámenia zo dňa

04.04.2006 a následného procesu rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 26.09.2012 sp. zn
2T 87/2009 uznaná vinnou zo spáchania pokračovacieho trestného činu sprenevery a neoprávneného
podnikania. Počas trestného konania si žalobkyne riadne uplatnili náhradu škody a to splatenia plnej
výšky istín a úroky z omeškania od začiatku procesu a teda od 04.04.2006. Súd rozsudkom rozhodol
o povinnosti uhradiť poškodeným škodu, ktorú predstavuje vyplatenie istín do celej výšky a so zvyškom
náhrady škody odkázal poškodených na občianske dne konanie. Žalovaná počas procesu poslala
čiastkové úhrady istín. Žalovaná si povinnosti z rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch č.k. 2

T 87/2009 neplnila, preto žalobkyne požiadali o exekučné konanie . Exekútor poukazoval jednotlivým
žalobcom čiastočné plnenia tak, ako je uvedené v návrhu. Podľa názoru žalobcov sa dostala žalovaná
so splácaním istín d zjavného omeškania , nereagovala na pokus o zmier a dohodu o splátkach.

2.Uznesením Okresného súdu Bratislava II., č.k. 10C 366/2015 zo dňa 29.09.2015 vyzval súd
žalobkyne,abyvsúladesvtedyplatným§ 42ods.3O.s.p. doplniliaopravilineúplnépodaniespôsobom,
ktorý je uvedený v uznesení.

3.Podaním doručeným na súd 19.10.2015 žalobkyne súdom uloženú povinnosť splnili a svoje podanie
doplnili. Uviedli v ňom, že žiadajú , aby žalovaná zaplatila žalobkyni v l. rade sumu 2202,89 eur s
príslušenstvom, žalobkyni v 2. rade sumu 2457,56 eur s príslušenstvom a žalobkyni v 3. rade sumu5378,42 eur s príslušenstvom. Poukázali na to, že v januári 2006 zistili, že žalovaná finančné
prostriedky , ktoré jej poskytli na základe ponuky žalovanej na ich finančné zhodnotenie spreneverila.
Žalovanánatelefonickévýzvynavráteniefinančnýchprostriedkovnereagovala,pretojejposlalipísomnú

výzvu na uhradenie týchto finančných prostriedkov do 31.05.2006.

4.Podaním doručeným na Okresný súd Bratislava II. dňa 07.12.2015 žalobkyne uviedli, že dňa
02.11.2015 bola žalobkyni v 2. rade prostredníctvom Exekútorského úradu uhradená istina vo výške
1850,33 eur .

5.Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným na Okresný súd Bratislava II dňa 23.12.2015. V
uvedenom podaní vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava II. Vzniesla
námietku premlčania na celý nárok uplatnený žalobkyňami, pretože podľa nej úrok z omeškania
nemôže byť uplatnený ako nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom a jedná sa len o
príslušenstvo pohľadávky, ktorú splácala aj v priebehu trvania trestného konania. Namietala jednotlivé

sumy úrokov z omeškania preto, že exekútor poukazoval jednotlivé ňou uhrádzané sumy žalobkyniam
v iných dátumoch, ako ich ona uhrádzala. Poukázala ďalej na to, že v priebehu exekučného konania,
kontaktovala žalobkyne a súdnu exekútorku, no bez odozvy a žalobkyne sa nedali ani tú námahu,
aby odpovedali jej právnemu zástupcovi na ňou navrhované spôsoby riešenia situácie. Uviedla, že
vie relevantne preukázať výpismi z banky, že žalobkyniam v priebehu trestného konania vyplatila

jednotlivé časti istiny, čím ich nároky uplatnené predmetnou súdnou žalobou v pomernej časti aj zanikli
kompenzáciou, ktorú si uplatňuje.

6.V priebehu konania sa nariadených súdnych pojednávaní nezúčastnila , svoju neprítomnosť
ospravedlňovala zdravotnými dôvodmi, resp. starostlivosťou o maloleté dieťa. V podaní doručenom na

súd dňa 30.03.2017 uviedla, že má záujem riešiť spor zmierlivo.

7.Prípisom zo dňa 03.02.2016 ,ktorý bol doručený Okresnému súdu Nové Zámky dňa 21.03.2016
Okresný súd Bratislava II. postúpil na základe námietky miestnej nepríslušnosti ktorú vzniesla žalovaná
vec Okresnému súdu Nové Zámky podľa vtedy platného § 84 O.s.p. v spojení s § 85 ods. 2 O.s.p..

8.Žalobkyne sa vyjadrili k vyjadreniu žalovanej listom doručeným na Okresný súd Nové Zámky
dňa 15.08.2016. Poukázali na to, že podľa nich nárok na vyplatenie úrokov z omeškania nie je
premlčaný, poukázali na § 100 Občianskeho zákonníka a § 112 Občianskeho zákonníka. Uviedli,
že úroky z omeškania si uplatňujú od 01.06.2006. Poukázali na to, že právoplatnosť a vykonateľnosť

rozsudku trestného konania bola vyznačená 28.09.2012, žaloba na zaplatenie úrokov z omeškania bola
podaná dňa 02.09.2015, teda v trojročnej premlčacej lehote. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že mala
exekútorovi poukazovať splátky v iných termínoch ako exekútor poukazoval splátky im, poukázali na §
46 ods. 3 zákona číslo 233/1995 Z.z.., podľa ktorého plnenie exekútorovi má rovnaké účinky, ako keby
povinnýplniloprávnenému .Vzhľadomnatútoskutočnosť,čiastočneuznalinámietkužalovanejažalobu

upravili podľa dátumov poukázania plnení z rozpisu a konečného vyúčtovanie exekučného konania.

9.Poukázali ďalej na to, že žalovaná bola pred aj počas trestného stíhania niekoľkokrát vyzvaná na
plnenie, toto však splnila len čiastočne a následne sa odmlčala. Komunikovať so žalobkyňami začala
až v priebehu exekučného konania. K vyjadreniu žalovanej , že v dôsledku exekúcie mala sťažené

pracovné podmienky uviedli, že si za vzniknutú situáciu môže sama a poukázali na vážne psychické
traumy, ktoré žalobkyniam vznikli , vzhľadom na trestnú činnosť žalovanej. Žiadali zároveň, aby súd
rozhodol tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobkyni v prvom rade sumu 2176,39 eur s príslušenstvom,
žalobkyni v 2. rade sumu 2411,62 eur s príslušenstvom a žalobkyni v 3. rade 5327,95 eur s
príslušenstvom. V uvedenom podaní podrobne rozpísali požadované úroky z omeškania ,vzhľadom na

postupné splácanie istiny (pozri číslo listu 74-76).

10.Na predbežnom prejednaní sporu dňa 04.04.2017 splnomocnená zástupkyňa žalobkýň v prvom a
druhom rade a zároveň žalobkyňa v 3. rade uviedla, že trvá na návrhu na zmenu žaloby tak, ako bolo
uvedené v písomnom podaní zo dňa 10.08.2016.

11.Okresný súd Nové Zámky uznesením vyhlásenom na tomto pojednávaní návrh na zmenu petitu
žaloby pripustil tak, ako je uvedené na čl. 121 a 122 spisu. Preto, že voči vyhlásenému uzneseniu nieje prípustné odvolanie a preto , že zástupcovia sporových strán boli na pojednávaní prítomní súd upustil
od písomného vyhotovenia a doručovania vyhláseného uznesenia.

12.Zástupkyňažalobkýňvprvom adruhomradeazároveň žalobkyňav3.radevpriebehupredbežného
prejedania sporu ďalej uviedla, že žiadajú zaplatenie úroku z omeškania tak, ako je uvedené v žalobe.
Úrok z omeškania považujú za časť náhrady škody.

13.V priebehu konania zástupkyňa žalobkýň uviedla, že žalovanú viackrát vyzvali , aby im úroky z

omeškania uhradila, ona to však neurobila, preto sa obrátili na súd. Podľa jej názoru si v trestnom
konaní riadne a včas uplatnili aj úroky z omeškania, teda uplatnili si škodu a úroky z omeškania sú len
príslušenstvomškody,podľanejtedaboliuplatnenévčas.Škodusimaliprvýkrát maliuplatniťvtrestnom
oznámení, ktoré bolo podané 04.04.2006 na Okresnú prokuratúru Bratislava II. Škodu si uplatňovali
aj na výsluchu na polícii . Uviedla ďalej, že úroky z omeškania si uplatňujú od 01.06.2006 preto, že
žalovanú písomne vyzvali v máji 2006 , aby svoj dlh uhradila do 31.05.2006 , bolo to listom zo dňa

10.04.2006. V liste je preklep, správny dátum plnenia mal byť nie 31.05.2004 ako je v liste uvedené , ale
31.05.2006. Poukázala na to, že žalovaná začala na základe uvedeného listu čiastočne plniť, žiadala
ich, aby trestné oznámenie stiahli. Žalovaná dobrovoľne plnila žalobkyniam až do 27.06.2006 a potom
už prichádzali platby od súdneho exekútora. Úrok zo meškania uplatňujú od doby, kedy boli platby
prijaté na účet exekútora, teda nie od doby, kedy im boli poukázané.

14.Právny zástupca žalobkýň listom zo dňa 28.06.2017 , ktorý bol Okresnému súdu Nové Zámky
doručený dňa 04.07.2017 požiadal o zmenu petitu tak, že žalovaná je povinná do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni v l. rade sumu vo výške 2192,42 eur , žalobkyni v 2. rade
sumu vo výške 2 429,35 eur a žalobkyni v 3. rade sumu vo výške 5 173,47 eur.

Poukázal na to, že občiansky zákonník definuje samostatne príslušenstvo k veci, príslušenstvo bytu a
príslušenstvo pohľadávky. Príslušenstvo pohľadávky pozostáva z troch prvkov, pričom jedným z týchto
prvkov sú úroky zo meškania. Príslušenstvo pohľadávky je späté s istinou a musí vychádzať z toho
istého právneho režimu ako pohľadávka. Ďalej poukázal na to, že úroky z omeškania sú sankciou
za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Povinnosť plniť úroky z omeškania

vyplýva veriteľovi priamo zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu.
Ďalej poukázal na § 46 ods. 3 Trestného poriadku. Podľa neho bola škoda žalobkyňami uplatnená
riadne a včas. Úrok z omeškania nie je potrebné samostatne uplatňovať v rámci adhézneho konania
preto, že úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti. Povinnosť plniť úroky z omeškania
vyplýva priamo zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splatením dlhu. Tento názor podporuje aj

skutočnosť, že žalobkyne boli rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky so zvyškom nároku na náhradu
škody odkázané na občianske -súdne konanie. Za majetkovú škodu sa považuje ujma, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Do majetkovej škody patrí aj
príslušenstvo nároku ako sú napr. úroky z omeškania. Ďalej poukázal na to, že škoda bola v rámci
trestného konania uplatnená riadne a včas vrátane úrokov z omeškania a teda nemohlo dôjsť ani k

premlčaniu nároku uplatneného v tomto konaní. Podľa ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka
premlčacia doba neplynie po dobu konania, v ktorom veriteľ svoje právo uplatnil , pokiaľ v tomto konaní
riadne pokračuje. Poukázal ďalej na to, že žalobkyne listom zo dňa 10.04.2006 vyzvali žalovanú na
úhradu istín, a to najneskôr do 31.05.2006. V liste je uvedené , že v prípade neuhradenia dlžných súm,
budú dátum 01.06.2006 považovať za deň nasledujúci po dni opakovanej výzvy pre účely náhrady

škody. Zvyššieuvedenéhojejednoznačné,žežalovaná malasvojdlhsplniťvočižalobkyniamnajneskôr
do 31.05.2006. Keďže tak neurobila, dostala sa do omeškania , pričom prvým dňom omeškania je deň
01.06.2006. Jednotlivé splátky, ktoré žalovaná uhrádzala priamo na účet žalobkýň, boli započítavané
na istinu. Splátky, ktoré žalovaná uhrádzala exekútorovi boli započítavané na istinu. Poukázal na § 46
ods. 5 zákona číslo 233/1995 Z.z. Jednotlivé plnenia žalobkyniam, resp. plnenia súdnemu exekútorovi

uviedol v tabuľkách, ktoré sa nachádzajú na čísle listu 156-159 v spise.

15.V priebehu konania právny zástupca žalobkýň uviedol, že jeho podanie doručené na súd 04.07.2017
je potrebné považovať za návrh na zmenu petitu. Po prevzatí prípadu ešte raz prepočítal jednotlivé
platby,vzniklitamdrobnénezrovnalosti,pretojenávrhnazmenupetitunevyhnutný.Nárokvočižalobkyni

v 3. rade zobral v časti rozdielu medzi sumou uvedenou v uznesení o pripustení zmeny petitu zo dňa
04.04.2017 a sumou uvedenou v novom návrhu na zmenu petitu späť.16.OkresnýsúdNovéZámkyonávrhunazmenupetiturozhodoluznesenímvyhlásenýmnapojednávaní
dňa 17.10.2017 tak, ako je uvedené na čl. 185 spisu. Preto, že voči uvedenému uzneseniu nie je
prípustné odvolanie a preto, že zástupcovia sporových strán sú na pojednávaní prítomní súd upustil od

písomného vyhotovenia a doručovania vyhláseného uznesenia.

17.V priebehu konania právny zástupca žalobkýň ďalej uviedol, že nárok žalobkýň premlčaný nie
je . K dvojročnej premlčacej lehote, na ktorú poukazoval právny zástupca žalovanej uviedol, že nie
je možné , aby bola pri úrokoch z omeškania uplatňovaná. Príslušenstvo pohľadávky vychádza z toho

istého právneho režimu ako istina pohľadávky, premlčacia lehota je teda trojročná.

18.Právny zástupca žalovanej sa k žalobe vyjadril listom doručeným na súd dňa 18.11.2016. Postúpenie
veci Okresnému súdu Nové Zámky nenamietal.
Poukázal na § 46 ods. 3 Trestného poriadku. Podľa neho však žalobkyne žiadnym spôsobom
nepreukázali, že si v trestnom konaní 2T 87/2009 riadne uplatnili škodu v zmysle § 46 ods. 3 Trestného

poriadku alebo ,že si škodu uplatnili v akomkoľvek inom konaní pred podaním žaloby. Podľa neho ,
aj keby bolo v konaní preukázané, že si žalobkyne riadne uplatnili škodu vo forme istiny má za to, že
riadne uplatnenie škody v trestnom konaní vo forme istiny nepredstavuje riadne uplatnenie škody vo
vzťahu k úrokom z omeškania. Zo strany žalobkýň nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval
riadne uplatnenie úrokov z omeškania v trestnom konaní. Žalobkyne teda nepreukázali, že by vykonali

úkon, na základe ktorého by vo vzťahu k úrokom z omeškania mala spočívať premlčacia doma. Z tohto
dôvodu má za to, že došlo k premlčaniu nároku na úroky zo meškania za obdobie od o 01.06.2006 do
01.09.2012. Poukázal, na výsluchy žalobkýň v prípravnom konaní .

19.V priebehu predbežného prejednania veci uviedol, že list žalovanej, v ktorom uvádza možné zmierne

vyriešenie sporu nie je uznaním dlhu, žalovaná sa chce dohodnúť na určitom plnení , ale mala by sa
k veci vyjadriť sama. Navrhol ako dôkaz pripojiť trestný spis Okresného súdu Nové Zámky 2T 87/2009.

20.V priebehu konania trval na tom, že namieta premlčanie úrokov z omeškania od 01.06.2006 do
02.09.2012, teda tri roky pred podaním žaloby. V rámci trestného konania bola ako škoda uplatnená iba

istinaanieajúrokyzomeškania.Podľajehonázorumalibyťúrokyzomeškaniaakoakcesorickýzáväzok
uplatnené samostatne. Podľa neho v exekučnom konaní voči žalovanej nebolo presne určené , v akom
poradí má exekútor vymáhať exekvované sumy, v tejto súvislosti poukázal na § 46 ods.3 Exekučného
poriadku. Pri zaplatení sumy exekútorovi nebolo všetko započítané na istinu. Poukázal na listinné
dôkazy, prepisy mailov , v ktorých sú uvedené dátumy, kedy povinná plnila exekútorovi. V priebehu

konania ďalej uviedol, že subjektívna premlčacia lehota začala plynúť žalobkyniam právoplatnosťou
trestného rozsudku, teda 28.09.2012 a skončila sa uplynutím premlčacej lehoty , teda 28.09.2014 , z
toho dôvodu namieta premlčanie od 1.06.2006 do 03.09.2014. Ak sú úroky z omeškania súčasťou
škody ako to žalobne tvrdia, je potrebné uplatniť § 106 ods. l Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje
dvojročnú subjektívnu premlčaciu lehotu vo vzťahu ku škode.

21.Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 17.10.2017
tak, že žalobe vyhovel.

22.Krajský súd v Nitre ako súd druhej inštancie na základe odvolania právneho zástupcu žalovanej

tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V uvedenom uznesení Krajský
súd uviedol, že súd prvej inštancie sa dopustil pochybenia v tom, že riadne nevykonal dokazovanie
oboznámením listín z trestného spisu. Zo spisu vôbec nevyplýva, aké listiny súd na pojednávanie
oboznamoval a aký dôkaz vykonal . Uviedol ďalej, že názor súdu prvej inštancie, že žalobkyne si
uplatnili nárok na náhradu škody vrátane úroku z omeškania v rámci trestného konania riadne je

nesprávny. Riadnym uplatnením nároku na náhradu škody v adhéznom konaní , ktoré by malo za
následok spočívanie premlčacej doby však nie je samotné podanie trestného oznámenia, ak neobsahuje
požiadavku, aby konkrétnej osobe bola uložená povinnosť na náhradu škody v určitej výške. Úrok
z omeškania síce tvorí príslušenstvo pohľadávky, ale musí byť uplatnený. Súd o ňom nerozhoduje
s úradnej povinnosti a musí byť špecifikovaný. Krajský súd uviedol, že názor súdu prvej inštancie,

že uplatnením nároku na náhradu škody došlo zároveň k uplatneniu nároku na zaplatenie úroku z
omeškania nie je správny. Súd druhej inštancie ďalej uviedol, že zdôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie o nepremlčaní nároku odkazom na dobré mravy nepovažuje za správne. Súd prvej inštancie
(podľa názoru druhej inštancie) neuviedol vo svojom rozhodnutí v čom spočívala výnimočnosť výkonupráva v rozpore s dobrými mravmi. Súd druhej inštancie ďalej uviedol, že názoru súdu prvej inštancie,
podľa ktorého je potrebné pri úroku z omeškania vychádzať pri premlčaní z ustanovenia § 101 OZ nie
je správny. V prejednávanej veci je potrebné vychádzať z § 193 C.s.p. podľa ktorého je súd viazaný

rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin. Možno preto dospieť k záveru,
že právna povaha nároku žalobkýň, to znamená náhrada škody bola určená už v trestnom konaní ,
v ktorom bola žalobkyniam právoplatne prisúdená istina. Keďže úroky z omeškania sú svojou povahou
len príslušenstvom pohľadávky, musia sledovať rovnaký právny režim ako samotná pohľadávka , teda
musia byť posudzované podľa rovnakých zákonných ustanovení. Súd druhej inštancie poukázal na to,

že medzi stranami sporu od počiatku existoval rozpor v otázke určenia začiatku omeškania žalovanej s
plnením jej dlhu voči žalobkyniam. Podľa názoru súdu druhej inštancie súd prvej inštancie riešenie tejto
otázky nevenoval dostatočnú pozornosť.

23.Okresný súd Nové Zámky, ako súd prvej inštancie (vzhľadom na rozhodnutie druhej inštancie) vyzval
právneho zástupcu žalobkýň, aby uviedol, či na žalobe trvá.

24.Podaním doručeným na súd dňa 08.08.2018 právny zástupca žalobkýň uviedol, že sa s rozhodnutím
Krajského súdu Nitra nestotožňuje a na žalobe trvá. Na pojednávaní dňa 05.10.2018 navrhol , aby súd
prvej inštancie opätovne pripojil k spisu spis Okresného súdu Nové Zámky 2 T 87/2009 a aby sa
dôkazy , ktoré sa nachádzajú v tomto spise vykonali nanovo.Podaním doručenom na súd 05.11.2018

špecifikoval ktoré listinné dôkazy z trestného spisu navrhuje opätovne vykonať.

25.V priebehu konania ďalej uviedol, že sa pridŕža návrhu podľa poslednej zmeny, ktorú doručil na súd,
na sumách v celom rozsahu trvá. Čo sa týka rozhodnutia krajského súdu, toto považuje za nesprávne.
Dĺžku premlčacej doby podľa jeho názoru treba posudzovať podľa § 101 OZ a teda pri úrokoch z

omeškania ide o trojročnú premlčaciu dobu. Krajský súd v Nitre sa podľa jeho názoru nevysporiadal s
otázkou, s akým zvyškom nároku na náhradu škody boli žalobkyne odkázané v rozsudku 2 T 87/2009.
Ak to neboli úroky zo meškania, pýta sa , čo to bolo. Skutočnosť, že v zápisnici o hlavnom pojednávaní
pri jednej zo žalobkýň nie ej uvedené, že si uplatňuje úroky z omeškania považuje možno len za chybu
v písaní alebo nejaký nedostatok zápisnice. Súd ktorý rozhodoval v trestnom konaní mal za to, že

tieto úroky boli uplatnené. Prikláňa sa k názoru prof. Čentéša, podľa ktorého , ak v prípade , že by
úroky neboli riadne uplatnené v trestnom konaní, súd by nemohol vysloviť výrok, ktorým by žalobkyne
odkázal so zvyškom nároku na občianske - súdne konanie. Čo sa týka premlčania, tak sa pridŕža svojich
predchádzajúcich vyjadrení , pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby, bolo uvedené riadne v
rozsudku súdu prvej inštancie. Žiadal, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

26.Právny zástupca žalovanej k veci uviedol, že sa stotožňuje s názorom Krajského súdu v Nitre
ohľadomuplatneniadvojročnejpremlčacej dobynaúrokyzomeškania.Takistosastotožňujesnázorom
Krajského súdu v tom rozsahu, že úroky zo meškania je potrebné v trestnom konaní explicitne uplatniť.
Má za to, že v lehote podľa § 43 od. 3 Trestného poriadku neboli zo strany žalobkýň riadne uplatnené

úroky z omeškania v prípravnom konaní, premlčacia lehota vo vzťahu k týmto úrokom z omeškania
nespočíva. Má za to , že nakoľko bola žaloba v tejto veci zo strany žalobkýň podaná 03.09.2015 s
tým , že najneskôr dňa 28.9.2012 mali žalobkyne vedomosť o tom, že žalovaná bola uznaná vinnou z
trestného činu a teda mali vedomosť o tom, že im spôsobila škodu, od tohto momentu premlčacia doba
určite plynula. Úroky z omeškania od 01.06.2006 do 03.09.2013 považuje za premlčané. V ostatnom

sa pridŕžal doterajších tvrdení, žiadal, aby súd žalobu zamietol.

27.Na základe rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, Okresný súd Nové Zámky, vykonal opätovne
dokazovanie oboznamovaním podstatných náležitostí listinných dôkazov, ako je v zápisnici z
pojednávania zo dňa 11.1.2019. Právni zástupcovia sporových strán žiadne ďalšie odkazovanie

nenavrhovali, súd teda akceptoval dokazovanie tak, ako je uvedené v rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 17.10.2017 a dôkazy uvedené v tomto rozsudku opätovne nevykonával.

28.Súd teda vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, pripojeným trestným spisom Okresného
súdu Nové Zámky 2 T 87/2009, rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 2 T 87/2009 zo dňa

26.09.2012 , oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu z 04.04.2006 ,
pokusom o zmier a návrhom dohody o uznanie dlhu listom žalobkýň zo dňa 10.04.2006 , zápisnicou z
hlavného pojednávania v trestnej veci 2 T 87/2009 zo dňa 19.01.2010 - 20.01.2010, ďalšími v spise
doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:29.Z oznámenia zo dňa 04.04.2006 ktoré bolo Okresnej prokuratúre Bratislava II doručené dňa
05.04.2006 mal súd preukázané, že žalobkyňa v treťom rade , spolu s ďalšími osobami oznámila

Okresnej prokuratúre Bratislava 2 možné spáchanie trestného činu zo strany žalovanej.

30.Z listu žalobkyne v 3. rade zo dňa 10.04.2006 mal súd preukázané, že žalobkyňa v 3. rade požiadala
žalovanú , aby jej uhradila sumu 460 000,-Sk, žalobkyni v l. rade sumu 150 000,-eur a žalobkyni v
2. rade sumu 160 000,-Sk do 31.05.2004 ( jedná sa veľmi pravdepodobne o preklep, správne mal byť

dátum uvedený 31.05.2006.) Tento list bol daný na poštovú prepravu dňa 11.04.2006, podľa priloženého
podacieho lístka.

31.Z výpovede žalobkyne v 3. rade a z tabuliek, ktoré sa nachádzajú v spise na čísle listu 156 - 158 mal
súd preukázané, že žalovaná poukazovala žalobkyniam od 05.06.2006 do 27.06.2006 a následne
od 22.09.2014 do 20.04.2015 finančné prostriedky.

32.Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného Y. T., narodenej XX.XX.XXXX (číslo listu 188
trestného spisu) , ktorý sa konal dňa 26.07.2006 mal súd preukázané, že poškodená , teda žalobkyňa
v treťom rade uplatnila v prípravnom konaní nárok na náhradu škody vo výške 300.000,-Sk.

33.Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného T. T., narodenej XX.XX.XXXX (číslo listu 246
trestného spisu), ktorý sa konal dňa 22.08.2006 mal súd preukázané, že poškodená , teda žalobkyňa v
druhom rade si uplatnila v prípravnom konaní nárok na náhradu škody vo výške 104.348,-Sk.

34.Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného N. T., narodenej XX.XX.XXXX (číslo listu 257

trestného spisu), ktorý sa konal dňa 22.08.2006 mal súd preukázané, že poškodená , teda žalobkyňa v
prvom rade uplatnila v prípravnom konaní nárok na náhradu škody vo výške 97.826,09 ,-Sk.

35.Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky, v trestnej veci 2 T
87/09 v dňoch 19. a 20.1.2010 mal súd preukázané, že žalobkyne v druhom a treťom rade požiadali

rade o náhradu škody, ktorá bola uvedená finančnou sumou plus úroky z omeškania , žalobkyňa v prvom
rade výslovne úroky z omeškania nežiadala.

36.Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 2 T 87/2009 zo dňa 26.09.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.09.2012 mal súd preukázané, že žalovaná bola uznaná vinnou

z pokračovacieho trestného činu sprenevery a trestného činu neoprávneného podnikania. Podľa tohto
rozsudku bola povinná uhradiť žalobkyni v l. rade sumu 3247,23 eur , žalobkyni v 2.rade sumu 3643,72
eur a žalobkyni v 3.rade sumu 7302,66 eur . Všetky tri žalobkyne boli v súlade s § 288 ods. 2 Tr. poriadku
zo zvyškom nároku na náhradu škody odkázané na Občianske súdne konanie.

37.Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

38.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

39.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

40.Podľa § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

41.Podľa § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri

roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.42.Podľa§110ods.3ObčianskehozákonníkaÚrokyaopakujúcesaplneniasapremlčujúvtrochrokoch;
ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ
ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po

uznaní.

43.Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde

alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

44.Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

45.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
46.Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.
47.Podľa § 46 ods.3 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť

zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

48.Podľa § 288 ods.2 Trestného poriadku na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným
orgánom odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu
prizná len sčasti.

49.Podľa § 139 C.s.p. žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

50.Podľa § 142 ods.1 C.s.p. o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola

zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

51.Podľa § 142 ods.2 C.s.p. uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak
neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.

52.Podľa §235 ods.2 C.s.p. uznesenie súd vyhotoví písomne a doručí ho, ak je proti nemu prípustné
odvolanie, ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa v konaní ukladá
nejaká povinnosť.

53.Podľa § 391 ods.2 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie , súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

54.Okresný súd Nové Zámky na základe zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu v Nitre vo veci
opätovne konal a rozhodol v merite veci tak, ako bolo rozhodnuté l uznesením o pripustení zmeny petitu
vyhláseným na pojednávaní dňa 17.10.2017 tak, ako je uvedené na čl. 185 spisu.

55.V prvom rade sa súd podľa rozhodnutia Krajského súdu v Nitre opätovne zaoberal otázkou, kedy sa
žalovaná dostala voči žalobkyniam do omeškania . Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne
preukázané, že žalobkyňa v 3. rade vyzvala listom zo dňa 10.04.2006 žalovanú , aby žalobkyniam
uhradila dlžné sumy do 31.05.2006 ( bod 22 tohto odôvodnenia) . Podľa názoru súdu sa žalovaná

dostala do omeškania voči všetkým trom žalobkyniam dňa 01.06.2006 tak, ako to bolo uvedené v
odôvodneníprvéhorozsudkusúduprvejinštancievbode49.Súdpoukazujenato,že právnizástupcovia
sporových strán tento dátum v priebehu konania nespochybnili.56.Súd prvej inštancie je viazaný vo svojom novom rozhodnutí právnym názorom súdu druhej inštancie.
Súd druhej inštancie vo svojom uznesení vyslovil právny názor , že žalobkyne neuplatnili v priebehu
trestného konania nárok na náhradu škody v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania riadne. Aj keď

súd prvej inštancie s takýmto názorom nesúhlasí ( s poukazom na odôvodnenie uvedené v prvom
rozsudku súdu prvej inštancie pod bodom 51a 52) , musí ho vzhľadom na ustanovenie § 391 ods.2
C.s.p. akceptovať.

57.Súdprvejinštanciejeviazanýprávnymnázoromsúdudruhejinštancie ajvotázkeplynutiapremlčacej

doby. Súd druhej inštancie jasne uviedol, že pri posudzovaní plynutia premlčacej doby je potrebné
vychádzať z 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka , úroky z omeškania musia sledovať rovnaký právny
režim ako samotná pohľadávka. Je pravdou, že právna povaha nároku žalobkýň, teda nárok na
náhradu škody bola určená už v trestnom konaní, podľa názoru súdu druhej inštancie je teda potrebné
uplatniť dvojročnú premlčaciu dobu. Žalovaná sa dostala do omeškania dňa 01.06.2006 ( bod 30 tohto
odôvodnenia) , počas priebehu trestného konania , (teda od 05.04.2006 - podanie trestného oznámenia

do 28.09.2012 - právoplatnosť trestného rozsudku) premlčacia doba na uplatnenie úrokov z omeškania
spočívala . žaloba na zaplatenie úrokov z omeškania bola podaná dňa 03.09.2015 - pri akceptovaní
dvojročnej premlčacej doby bol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania premlčaný dňom 28.09.2014.
Súd prvej inštancie poznamenáva , že premlčacia doba pri úrokoch z omeškania by sa mala riadiť
ustanovením § 110 ods.3 Občianskeho zákonníka - mali by sa teda premlčať v trojročnej premlčacej

dobe - pri uplatnení trojročnej premlčacej doby by bola žaloba podaná včas. Súd prvej inštancie je však
viazanýprávnymnázoromsúdudruhejinštancie,podľaktoréhojevuvedenomprípadepotrebnéuplatniť
dvojročnú premlčaciu dobu.

58.Súd druhej inštancie vyslovil právny názor, že zdôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie o

nepremlčaní nároku odkazom na dobré mravy nie je správne. Súd prvej inštancie je stále toho názoru,
že žalovaná sa na úkor žalobkýň obohatila trestnou činnosťou. V priebehu trestného konania a ani v
priebehu exekučného konania žalovaná neprejavila snahu urýchlene napraviť svoj čin a teda nahradiť
žalobkyniam škodu, ktorú im spôsobila. Ani v priebehu konania žalovaná neponúkla žiadne zmysluplné
zmierne riešenie sporu , hoci takéto riešenie sporu avizovala. Žalobkyne teda majú podľa názoru súdu

prvej inštancie nárok na náhradu úrokov z omeškania aj z morálneho hľadiska, súd prvej inštancie
viazaný pri opätovnom rozhodnutí vo veci právnym názorom súdu druhej inštancie hľadisko dobrých
mravov neuplatňoval.

59.Súd prvej inštancie, teda vo svojom novom rozhodnutí viazaný právnym názorom súdu druhej

inštancie, ( podľa ktorého v trestnom konaní neboli úroky z omeškania uplatnené riadne, premlčacia
doba v posudzovanom prípade má byť posudzovaná podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka a
sledovať rovnaký právny režim ako samotná pohľadávka , teda režim náhrady škody ,odkaz na dobré
mravy v tomto prípade nie je postačujúci) , žalobu v plnom rozsahu zamietol.

60.O nároku na trovy konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p s prihliadnutím na 262
ods. l C.s.p. Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu , preto jej súd priznal nárok na náhradu
trov konania v pomere 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku

na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.