Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Matayová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419200535
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1419200535.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu:

SVOJBYT, so sídlom Kuklovská 19, 841 04 Bratislava, IČO: 31 801 609, zastúpený: Okenica Šula &
Co. s.r.o., so sídlom Pražská 11, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 512, proti žalovanému: A. S., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, 841 04 Bratislava, o zaplatenie 607,33 Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 607,33 Eur z a s t a v u j e.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 140,- Eur odo dňa 16.06.2018 do 23.04.2019, čo predstavuje sumu vo výške 5,97 Eur,

zo sumy 98,38 Eur odo dňa 16.06.2018 do 14.07.2019, čo predstavuje sumu vo výške 5,31 Eur,
zo sumy 148,- Eur odo dňa 16.06.2018 do 26.10.2019, čo predstavuje sumu vo výške 10,09 Eur,
zo sumy 196,- Eur odo dňa 16.06.2018 do 26.10.2019, čo predstavuje sumu vo výške 13,32 Eur, t.j. v
celkovej výške 34,69 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 86,04 %.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.02.2019, doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.02.2019, domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 607,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% z dlžnej
sumy od 16.06.2018 do 20.02.2019 a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je
od roku 2014 výlučným vlastníkom bytu č. XX, ktorý sa nachádza na G. ulici č. XX v Bratislave. Z
uvedeného dôvodu je aj odberateľom médií: ÚK, TˇUV, SV a služieb spojených s užívaním bytu, ktorých

dodávateľom je žalobca. Z vyúčtovania čerpania ÚK, TÚV, SV a služieb spojených s užívaním bytu
vyplynulo, že za byt č. 21 za rok 2017 mal žalovaný podľa nameraných hodnôt odberu médií a uvedenia
poskytovaných služieb uhradiť sumu 1.758,389 Eur, avšak uhradil iba 1.520,- Eur, t.j. o 238,38 Eur
menej, ako mal uhradiť. Na začiatku roku 2017 žalobca evidoval nedoplatok žalovaného z ročného
vyúčtovania za rok 2016 vo výške 368,94 Eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný spolu s dlžnou sumou
za roky 2016 a 2017 je dlžný 607,3298 Eur. Uvedená suma bola označená vo vyúčtovaní za rok 2017
ako nedoplatok za rok 2017, ktorý bol žalovaný povinný uhradiť na účet žalobcu v termíne do 15

dní od 31.05.2018, kedy predmetné vyúčtovanie v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. bolo žalovanému
predložené. Ani po písomnej výzve zo dňa 09.01.2019 adresovanej žalovanému žalovaný dlh neuhradil
a odvolával sa na svoju matku Janu Vargovú, ktorá v byte býva, avšak plnomocenstvo na zastupovanie
vlastníka bytu nemá.2. Súd doručil žalovanému žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k podanej žalobe dňa
15.04.2019. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovanú sumu 607,33 Eur neuznáva. Poukazoval

na to, že žalobca v roku 2018 nevykonal riadne vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok
2017. Z uvedeného nie je možné odkontrolovať, z čoho údajný nedoplatok pozostáva. Žalovaný zistil,
že nedopatrením neuhradil jednu platbu nájomného za mesiac máj 2017 v sume 140,- Eur. Túto sumu
preto uhradil dňa 24.04.2019. Rozdiel 98,38 Eur (238,38 Eur - 140,- Eur) je ochotný uhradiť žalobcovi
až po tom, ako mu dodá vyúčtovanie za rok 2017, z ktorého bude jasne vyplývať, z čoho nedoplatok

pozostáva. Pokiaľ ide o sumu 368,94 Eur, údajný nedoplatok za rok 2016, tento neuznal z dôvodu
riadne nevykonaného vyúčtovania nákladov. Žalobca neuviedol, z čoho suma 368,94 Eur pozostáva.
Z opraveného vyúčtovania za rok 2016, ktoré má žalovaný k dispozícii vyplýva, že suma 147,93 Eur
je nedoplatok za rok 2015, voči ktorému vzniesol námietku premlčania. Z ročného vyúčtovania za rok
2016 nedoplatok 368,94 Eur nie je pravda, lebo z toho 147,93 Eur je z roku 2015. Rozdiel 195,71 Eur
(368,94 Eur - 147,93 Eur) je žalovaný ochotný uhradiť, ale až po tom, ako mu žalobca dodá vyúčtovanie

za rok 2016, z ktorého bude jasne vyplývať, z čoho nedoplatok 195,71 Eur pozostáva. Vyúčtovanie za
rok 2016 bolo niekoľkokrát zo strany žalobcu opravované a nie je možné skontrolovať jeho správnosť.
Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol.

3. Žalobca v rámci repliky k vyjadreniu žalovaného uviedol, že pri vypracovaní vyúčtovania nákladov

súvisiacich s užívaním bytu za uplynulý rok sa uvádza v položke preplatok /+/ alebo nedoplatok /-/,
ktorý je uvádzaný ako počiatočný stav pri vyúčtovaní v ďalšom roku. Zo zálohových platieb sa najskôr
odpočíta nedoplatok a ostatné sú zálohové platby v danom roku. Následne sa urobí vyúčtovanie,
kedy sa porovnajú zálohové platby so skutočnými nákladmi, pričom je odpočítaný nedoplatok z
predchádzajúceho roka. Tým pádom vznikne preplatok alebo nedoplatok na ďalšom roku vyúčtovania.

Takže dlh v sume 147,93 Eur nie je premlčaný, nakoľko bol predmetný nedoplatok vzniknutý za rok
2015 odpočítaný v rámci platieb za rok 2016. Vyúčtovanie za rok 2016 bolo zaslané žalovanému poštou
dňa 18.05.2017 a žalovaný si ho prevzal 29.05.2017. Z uvedeného dôvodu žalobca nesúhlasil so
vznesenou námietkou premlčania. Žalovaným priložené dôkazy - vyúčtovania za roky 2015, 2016 a
2017,ktoréboližalovanýmreklamované(reklamovalvždyosobomesiacezauvedenéroky)žalobcavždy

akceptoval a v zmysle žalobcom uplatnenej reklamácie predmetné vyúčtovania aj opravil. Žalovaným
predložený dôkaz vklad v hotovosti, ktorým preukazuje platbu zo dňa 24.04.2019, táto je započítaná
medzi zálohovými platbami za rok 2019. Žiadna platba, ktorá je uhradená mimo platného kalendárneho
obdobia na zálohové platby nemôže byť započítaná spätne k máju 2017. Ak žalovaný uhradil 24.04.2019
platbu navyše, táto bude žalovanému zohľadnená vo vyúčtovaní za rok 2019, a toto vyúčtovanie bude

žalovanému zaslané v máji 2019.

4. Žalovaný v rámci dupliky k vyjadreniu žalobu uviedol, že nesúhlasí s postupom žalobcu, podľa ktorého
sa zo zálohových platieb odpočíta nedoplatok a ostatné platby sú zálohové platby v danom roku. Platby,
ktoré pravidelne poukazuje, sú platby mesačného nájomného, a teda je potrebné ich započítať na

nájomné za ten mesiac a nie za údajný nedoplatok. Žalobca nevykonáva riadne vyúčtovanie a následne
započítava údajné nedoplatky voči mesačným platbám. Uvedený nesprávny postup žalobca použil aj pri
platbe 140,- Eur, ktorá predstavovala zameškané nájomné za mesiac 5/2017, čo pri úhrade aj uviedol.
Z uvedeného dôvodu nemôže žalobca túto platbu započítať na rok 2019.

5. Podaním doručeným súdu 19.11.2019 žalovaný uviedol, že žalobca nesprávne vyčíslil zostatok v
ročnom vyúčtovaní za rok 2016, pričom po oprave žalovaná suma predstavuje 582,03 Eur, ktorú uhradil
nasledovne: dňa 24.04.2019 v sume 140,- Eur, dňa 15.07.2019 v sume 98,38 Eur, dňa 27.10.2019 v
sume 148,- Eur a 196,- Eur. Nedoplatky uhradil preto, aby sa už nemusel otravovať so súdom, pretože
funkcionári kontrolného orgánu spoločenstva sa dopustili porušovania povinnosti pri správe cudzieho

majetku od 01.07.2015 až do 31.12.2018.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na termín 25.11.2019, na ktoré riadne a včas predvolal
právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť
neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd preto v zmysle § 180 CSP vec prejednal v

neprítomnosti žalovaného.

7. Pred otvorením pojednávania právna zástupkyňa žalobcu s poukazom na podanie žalovaného z
18.11.2019 ako aj upozornenie súdu ohľadom rozporu uvádzaného v podanej žalobe, kde sa žalobcadomáha zaplatenia sumy 607,33 Eur spolu s 8% úrokom z omeškania od 16.06.2018 do 20.02.2019
v sume 72,41 Eur, avšak v priloženom formulári platobného rozkazu žiada od žalovaného zaplatenie
sumy 607,33 Eur spolu s 8% úrokom z omeškania od 15.05.2017 do zaplatenia uviedla, že z dôvodu

úhrady žalovanej sumy v sume 582,03 Eur žalovaným berie žalobu späť v časti uhradenia žalovanej
istiny, t.j. okrem sumy 582,03 Eur žalobca netrvá ani na úhrade sumy 25,30 Eur, a to s poukazom na
opravené vyúčtovanie za rok 2016. Naďalej však žalobca trvá na úhrade úrokov z omeškania vo výške
8% ročne zo sumy 140,- Eur odo dňa 16.06.2018 do 23.04.2019, čo predstavuje sumu vo výške 9,58
Eur, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 98,38 Eur odo dňa 16.06.2018 do 14.07.2019, čo

predstavuje sumu vo výške 8,51 Eur, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 148,- Eur odo dňa
16.06.2018 do 26.10.2019, čo predstavuje sumu vo výške 16,14 Eur a súčasne úrok z omeškania vo
výške 8% ročne zo sumy 196,- Eur odo dňa 16.06.2018 do 26.10.2019, čo predstavuje sumu vo výške
21,41 Eur. Spolu úroky z omeškania predstavujú výšku 55,64 Eur.

8. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu v časti istiny vo výške 607,33 Eur späť pred prvým
pojednávaním, súd konanie v tejto časti zastavil.

11. Právna zástupkyňa žalobcu v rámci prednesu žaloby uviedla, že žalovaný čiastkovo uhradil

24.04.2019 sumu 140,- Eur, 15.07.2019 sumu 98,38 Eur, dňa 27.10.2019 sumy vo výške 148,- a 196,-
Eur, teda po začatí konania vykonal platby spolu vo výške 582,38 Eur, čo predstavuje väčšiu časť dlžnej
istiny. Z dôvodu, že vlastníčka bytu, matka žalovaného, previedla v roku 2014 byt na žalovaného nikdy
žalobcovineuviedla,čivpredmetnombytebývajúspolualebonie.Týmvznikolrozdielvosobomesiacoch
a zároveň v sume 25,30 Eur. Žalobca uznáva túto čiastku žalovanému a tento nárok si viac neuplatňuje.

Žalobca preto zobral podaný návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 607,33 Eur späť a žiadal konanie
v tejto časti zastaviť v zmysle ustanovenia §145 ods. 2 CSP. Naďalej však trvá na zaplatení úrokov z
omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 607,33 Eur a to nasledovne: vo výške 8% ročne zo sumy 140,-
Eur odo dňa 16.06.2018 do 23.04.2019, čo predstavuje sumu vo výške 9,58 Eur, úrok z omeškania vo
výške 8% ročne zo sumy 98,38 Eur odo dňa 16.06.2018 do 14.07.2019, čo predstavuje sumu vo výške

8,51 Eur, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 148,- Eur odo dňa 16.06.2018 do 26.10.2019,
čo predstavuje sumu vo výške 16,14 Eur a súčasne úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy
196,- Eur odo dňa 16.06.2018 do 26.10.2019, čo predstavuje sumu vo výške 21,41 Eur. Spolu úroky z
omeškania predstavujú výšku 55,64 Eur. Zároveň požiadala súd, aby priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: vyúčtovaním UK, TUV, SV a služieb spojených
s užívaním bytu za rok 2017, výzvou na úhradu nedoplatku zo dňa 09.01.2019, odpoveďou na výzvu zo
dňa 30.01.2019, doručenkou na č.l. 7, zálohovým predpisom zo dňa 20.12.2016, potvrdením o vklade
v hotovosti zo dňa 24.04.2019, vyúčtovaním UK, TUV, SV a služieb spojených s užívaním bytu za rok

2016 na č.l. 30-32, vyúčtovaním UK, TUV, SV a služieb spojených s užívaním bytu za rok 2015 na č.l.
33-35, e-mailovou komunikáciou na č.l. 42, podacím lístkom na č.l. 43-44, podacím hárkom na č.l. 45,
vyúčtovaním UK, TUV, SV a služieb spojených s užívaním bytu za rok 2016 na č.l. 82, potvrdením o
vklade v hotovosti na č.l. 83-84, správou o činnosti správcu domu G. X-XX za rok 2016, 2017, 2018.

13. Z obsahu predložených listinných dôkazov ako aj vyjadrení strán sporu súd zistil nasledovný
skutkový stav: žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. XX nachádzajúcom sa v bytovom dome G. XX
v Bratislave, kde žalobca prostredníctvom spoločnosti Správa domov AGE, s.r.o., so sídlom Karloveská
6C, Bratislava, vykonáva správu bytového domu. Z vyúčtovania čerpania ÚK, TÚV, SV a služieb
spojených s užívaním bytu vyplýva, že za byt č. XX za rok 2017 mal žalovaný podľa nameraných

hodnôt odberu médií a uvedenia poskytovaných služieb uhradiť sumu 1.758,389 Eur, avšak uhradil iba
1.520,- Eur, t.j. o 238,38 Eur menej, ako mal uhradiť. Na začiatku roku 2017 žalobca evidoval nedoplatok
žalovaného z ročného vyúčtovania za rok 2016 vo výške 368,94 Eur. Z uvedeného vyplýva celkový dlhžalovaného v sume 607,3298 Eur. Túto sumu bol žalovaný povinný uhradiť na účet žalobcu v termíne do
15 dní od 31.05.2018, kedy je žalobca povinný predložiť žalovanému vyúčtovanie za predchádzajúci rok.

14. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania k nedoplatku z roku 2015 v sume 147,93 Eur.
Ostatnú sumu titulom nedoplatku za rok 2016 vo výške 195,71 Eur (368,94 Eur - 147,93 Eur) bol ochotný
uhradiť po predložení vyúčtovania z ktorého bude jasne zrejmé, z čoho nedoplatok pochádza. Rovnako
pokiaľ išlo o sumu 238,38 Eur titulom nedoplatku za rok 2017 poukázal na to, že dňa 24.04.2019
uhradil sumu 140,- Eur. Zvyšnú časť nedoplatku 98,38 Eur bol ochotný uhradiť po predložení riadneho

vyúčtovania.

15. Z dokladov predložených žalovaným vyplýva, že vyúčtovania za rok 2015 a 2016 mal k dispozícii
v troch vyhotoveniach - v pôvodnom vyhotovení zaslanom žalobcom a následne v dvoch ručne
opravených vyhotoveniach.

16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov, správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v
predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže

byť vykonávaná len podľa tohto zákona.

19. Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú
zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou

väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone
správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a
správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a
nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. Zmluva o výkone správy

obsahuje najmä:
a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri
zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu,
b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstva a pozemku,

c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia
disponovať s nimi,
d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi,
e) zásady určenia výšky platieb za správu,
f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.

20. Podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov správca je
povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v
dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení
domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných

skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu
prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

21. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou

o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu
prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladanénáklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných
nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu
a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu

prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón,
lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov
do fondu prevádzky, údržby a opráv sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní zohľadniť
mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov

a garáží v dome.

22. Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní
mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera
využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových

priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza
priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje
najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie,
dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti istiny vo výške 607,33 Eur predmetom konania zostal len

žalobcom uplatňovaný nárok na úroky z omeškania. Pre posúdenie dôvodnosti uplatňovaných úrokov z
omeškania sa však súd musel zaoberať aj dôvodnosťou podanej žaloby ako celku, t.j. aj istiny, vo vzťahu
ku ktorej žalobca zobral žalobu späť, pretože od dôvodnosti tejto istiny sa odvíja prípadné omeškanie
žalobcu s jej zaplatením.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č.
XX nachádzajúcom sa v bytovom dome G. XX v Bratislave, kde žalobca prostredníctvom spoločnosti
Správa domov AGE, s.r.o., so sídlom Karloveská 6C, Bratislava, vykonáva správu bytového domu. Z
vyúčtovania čerpania ÚK, TÚV, SV a služieb spojených s užívaním bytu vyplýva, že za byt č. XX za rok
2017 mal žalovaný podľa nameraných hodnôt odberu médií a uvedenia poskytovaných služieb uhradiť

sumu 1.758,389 Eur, avšak uhradil iba 1.520,- Eur, t.j. o 238,38 Eur menej, ako mal uhradiť. Na začiatku
roku 2017 žalobca evidoval nedoplatok žalovaného z ročného vyúčtovania za rok 2016 vo výške 368,94
Eur. Z uvedeného vyplýva celkový dlh žalovaného v sume 607,3298 Eur, ktorý bol predmetom tejto
žaloby.

27.Vprvomradesasúdzaoberalotázkoupremlčanianárokuuplatnenéhožalobcomvčastisumy147,93
Eur, ktorý mal predstavovať nedoplatok z vyúčtovania za rok 2015.

28. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno
odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý

uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť
súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku
pariaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo
nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme
naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo

strany povinného subjektu.

29. V danom prípade podľa názoru súdu nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu v časti zaplatenia istiny vo
výške 147,93 Eur, nakoľko nedoplatok za rok 2015 je predmetom vyúčtovania, ktoré správca vykonávav roku 2016, pričom je povinný doručiť vlastníkovi bytu vyúčtovanie za rok 2015 do 31.05.2016. Vlastník
bytu je následne povinný uhradiť nedoplatok vyplývajúci z tohto vyúčtovania do 15.06.2016. Dňom
nasledujúcim po uplynutí tohto dátumu, t.j. 16.06.2016 sa žalobca môže domáhať voči žalovanému

domáhať v súdnom konaní zaplatenia tohto nedoplatku. Nakoľko žalobca doručil súdu žalobu, ktorou
sa okrem iného domáhal aj nedoplatku za rok 2015 zohľadneného v rámci ďalšieho vyúčtovania v roku
2016, dňa 21.02.2019, t.j. v trojročnej lehote (počítanej od 16.06.2016), nárok žalobcu na zaplatenie
sumy 147,93 Eur nebol premlčaný.

30. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalovaného súvisiace s výškou jednotlivých nedoplatkov vo
vyúčtovaniach za rok 2015, 2016 a 2017 v dôsledku opráv týchto vyúčtovaní žalobcom, súd konštatuje,
že tieto opravy boli spôsobené správaním žalovaného, ktorý v čase, kedy sa stal výlučným vlastníkom
bytu a bol povinný správcovi oznámiť počet osôb bývajúcich v predmetnom byte, v ktorom býva aj matka
žalovaného, toto neurobil, a preto žalobca v rámci reklamácií vyúčtovaní žalovaným vykonal opravy
vyúčtovaní v časti nákladov, ktoré sa počítajú na osobomesiace tak, aby tieto zodpovedali počtu osobám

bývajúcim v predmetnom byte. Z predložených vyúčtovaní je však zrejmé z čoho nedoplatky žalovaného
za jednotlivé roky pozostávajú.

31. Napokon aj vyúčtovanie za rok 2016 žalobca po námietkach žalovaného opravil tak, že celkový
nedoplatok z vyúčtovania predstavoval sumu 582,03 Eur, ktorú žalovaný napokon uhradil nasledovnými

platbami dňa 24.04.2019 v sume 140,- Eur, dňa 15.07.2019 v sume 98,38 Eur, dňa 27.10.2019 v sume
148,- Eur a 196,- Eur, čím uznal svoj dlh vyplývajúci z vyúčtovania služieb ÚK, TUV, SV a služieb
spojených s užívaním bytu za rok 2016 v tejto sume. Súd sa preto ďalšími námietkami žalovaného
v súvislosti s nepreukázaním žalovanej sumy titulom nedoplatkov na vyúčtovaní nezaoberal. Pokiaľ
ide o sumu 25,30 Eur, ktorá predstavovala rozdiel medzi pôvodne žalovanou sumou 607,33 Eur a

nedoplatkom za rok 2016 v sume 582,03 Eur, túto zobral žalobca späť z dôvodu vykonanej opravy
vyúčtovania.

32. Nakoľko si žalovaný neplnil riadne a včas svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 182/1993 Z. z.
a dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd ho zaviazal v zmysle citovaných ustanovení

zákona k zaplateniu žalobcom uplatnených úrokov z omeškania vo výške 34,69 Eur vyčíslených do dňa
postupných úhrad žalovanej istiny, a to 5% ročne zo sumy 140,- Eur odo dňa 16.06.2018 do 23.04.2019,
čo predstavuje sumu vo výške 5,97 Eur, zo sumy 98,38 Eur odo dňa 16.06.2018 do 14.07.2019,
čo predstavuje sumu vo výške 5,31 Eur, zo sumy 148,- Eur odo dňa 16.06.2018 do 26.10.2019, čo
predstavuje sumu vo výške 10,09 Eur, zo sumy 196,- Eur odo dňa 16.06.2018 do 26.10.2019, čo

predstavuje sumu vo výške 13,32 Eur. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky 0,00% + 5 percentuálnych bodov. Súd nemohol priznať žalobcom uplatnené úroky z
omeškania vo výške 8% ročne v zmysle nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., nakoľko toto nariadenie sa
vzťahuje na obchodnoprávne vzťahy, o ktorý v danom prípade nešlo. Súd preto priznal len zákonné

úroky platiace pre občianskoprávne vzťahy tak, ako je to uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia
a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu zamietol. Počiatok omeškania súd ustálil
s poukazom na ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ako aj samotné
vyúčtovania z ktorých vyplýva, že žalovaný bol povinný uhradiť nedoplatok z vyúčtovania do 15 dní
od kedy bol správca povinný mu vyúčtovanie za rok 2017 predložiť (do 31.05.2018) Pokiaľ žalovaný

nedoplatok neuhradil v tejto lehote, t.j. do 15.06.2018, dňom nasledujúcim sa dostal do omeškania s
plnením peňažného záväzku.

33. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2
CSP podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Pomer úspechu súd vyčíslil
porovnávajúc petit žaloby zo dňa 19.02.2019 v spojení s jeho špecifikáciou na pojednávaní konanom
dňa 25.11.2019 a výrokom rozsudku vo veci samej. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť
mu celkovú sumu 662,97 Eur (istina 607,33 Eur a vyčíslené úroky z omeškania 55,64 Eur). Súd
priznal žalobcovi sumu 34,69 Eur spočívajúcu vo vyčíslených úrokoch z omeškania. V danom prípade

bolo potrebné do úvahy zobrať aj čiastočné späťvzatie žaloby urobené žalobcom na pojednávaní dňa
25.11.2019 v sume istiny 607,33 Eur. Súd dospel k záveru, že zavinenie na späťvzatí žaloby v časti
týkajúcej sa zaplatenia 582,03 Eur je potrebné pričítať žalovanému, ktorý uhradil žalobcom dôvodne
uplatňovanú pohľadávku a v časti týkajúcej sa sumy 25,30 Eur žalobcovi v dôsledku vykonanej opravyvyúčtovania. Obdobne pri posudzovaní úspechu žalobcu musel zobrať do úvahy aj zamietnutie žaloby
v časti týkajúcej sa vyčíslených úrokov z omeškania nad zákonný úrok vo výške 5%, celkom v sume
20,95 Eur. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 93,02 % (616,72 Eur z 662,97

Eur). Úspech žalovaného v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 6,98 % (46,25 Eur z 662,97 Eur).
Odrátaním úspechu žalovaného od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalobcu v pomere 86,04 %. Súd
preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86,04 %. O výške náhrady trov konania
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.