Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/156/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118203690
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2118203690.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a sudkýň: Mgr. Renáta

Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: STEFE Trnava, s.r.o., IČO: 36 277 215,
Františkánska 16, 917 32 Trnava, proti žalovanému: Q. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom C., korešpondenčná
adresa: C. P. E., S. XX, XXX XX C., o vypratanie bytu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č.k. 32C/34/2018-82 zo dňa 22. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť

vypratať byt č. X vo výmere 40,65 m2, nachádzajúci sa v C. na ulici E. XX/B na X. Podlaží, v bytovom
dome súp. číslo XXXX, na parcele reg. „C“ č.8674/21, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie
C., obec C., okres Trnava, pozostávajúci z jednej izby, kuchyne, kúpeľne, predsiene, komory a WC,
a to v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, ktorých výšku bude určená samostatným
rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III.
zastavil konanie o vzájomnej žalobe žalovaného. Výrokom IV. náhradu trov konania v zastavenej časti

nepriznal žiadnej zo strán.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou § 126 ods. 1 a 2, § 685 ods. 1, § 706 ods. 1,
§ 710 ods. 2, § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 161 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb., § 161 ods. 1
a 2, § 61, § 62 Civilného sporového poriadku a vecne tým, že žalovaný užíva byt bez právneho dôvodu,
keďže nájomnú zmluvu uzavretú nemá a byt neuvoľnil, resp. ďalej ho užíva. Žalobca ako správca
majetku Mesta Trnava je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o vypratanie žalovaného bytu, nakoľko

jeho oprávnenia plynú Zo zmluvy o výkone správy majetku. Pôvodná nájomníčka mala uzatvorenú
nájomnú zmluvu na dobu určitú do 30.09.2018, pričom nájomníčka zomrela dňa 15.02.2018, za života
nájomníčky nedošlo k rozšíreniu osôb na strane nájomcu, a ani osôb prihlásených ako úžívateľov bytu
(člen domácnosti). Odhliadnuc od uvedeného, aj keby žalovaný bol prihlásený za člena domácnosti, tak
na neho za súčasného stavu nemohlo prejsť právo nájmu bytu, nakoľko na uvedené by neboli splnené
zákonné podmienky, keďže žalovaný nežil v spoločnej domácnosti s nájomkyňou najmenej tri roky, ani
nebol inou osobou, pri ktorej § 706 ods. 1 OZ predpokladá prechod nájmu bytu. Súčasne aj keby bol

uvedenou osobou, tak keďže šlo o nájom na dobu určitú do 30.09.2018, tak nájom by skončil uvedeným
dátumomažalovanýbynemalnároknabytovúnáhradu(viď§712aods.9OZ).Žalobcajepovinnýpodať
návrh na vypratanie, pričom nemôže svojvoľne rozhodnúť o pridelení bytu, o čom môže rozhodnúť len
Mesto Trnava v súlade so všeobecne záväznými nariadeniami. Súd konštatuje, že chápe ťažkú sociálnusituáciu žalovaného, ako aj jeho enormnú snahu, ktorú vynakladá za účelom zaradenia do spoločnosti
po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, čo súd považuje za chvályhodné, avšak uvedené
skutočnosti nemôžu zmeniť posúdenie veci, ani výrok rozhodnutia vo veci. Vzhľadom na uvedené preto

súd rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť vypratať byt č. X vo výmere 40,65 m2, nachádzajúci
sa v C. na ulici E. XX/B na X. Podlaží, v bytovom dome súp. číslo XXXX, na parcele reg. „C“ č.8674/21,
zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie C., obec C., okres Trnava, pozostávajúci z jednej izby,
kuchyne, kúpeľne, predsiene, komory a WC, a to v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd určil
dlhšiu lehotu na vypratanie práve z dôvodu snahy žalovaného o zaradenie sa do spoločnosti, aby mu

umožnil vyriešenie jeho bytovej situácie v primeranej lehote tak, aby žalovaný dobrovoľne splnil uloženú
povinnosť. Súd záverom konštatuje, že pred žalovaným je posledná dôležitá úloha, ktorá osvedčí jeho
riadne zaradenie do života, a to zabezpečiť si bývanie v súlade so zákonom, a to či už v podobe
komerčného nájmu (hoc to môže byť úloha ťažká), alebo aj nájmu prostredníctvom Mesta Trnava. V
tomto prípade musí však splniť podmienky určené Mestom Trnava žalovaný, alebo iná osoba, s ktorou
by potom mohol žiť v spoločnej domácnosti, ak takáto osoba existuje.

3. Súd vo výroku III. zastavil konanie o vzájomnej žalobe žalovaného, ktorou sa domáhal uloženia
povinnosti Komisii bytovej Mestského zastupiteľstva mesta Trnava, ktorou sa domáhal za zapísanie
člena domácnosti, nakoľko subjekt, ktorý bol označený ako osoba, ktorá má splniť uloženú povinnosť,
t.j. Komisia bytová Mestského zastupiteľstva nie je osobou s právnou subjektivitou, t.j. nie je právnickou

osobou, ktorá má spôsobilosť na práva a povinnosti, nakoľko právnu subjektivitu jej nepriznáva zákon,
ani štatút mesta Trnava, pričom nie je zapísaná ani v Štatistickom registri organizácii, a preto za použitia
§ 161 ods. 2 CSP a § 61 a § 62 CSP, konanie o vzájomnej žalobe žalovaného pre nedostatok podmienok
konania, ktoré nemožno odstrániť zastavil. O náhrade trov konania v časti podanej žaloby rozhodol súd
podľa ustanovení § 262 a § 255 CSP tak, že nárok na ich náhradu má žalobca ako účastníkovi plne

úspešný v konaní voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V zastavenej časti rozhodol súd o náhrade
trov konania tak, že ich náhradu nepriznal žiadnej zo strán, nakoľko vzájomná žaloba nesmerovala proti
žalobcovi, ale proti subjektu, ktorý nemá právnu subjektivitu, a súčasne súd konanie v tejto časti zastavil.
Zavinenie zastavenia konania zavinil žalovaný, lebo žalobu podal proti subjektu bez právnej subjektivity,

a preto mu nemôže byť priznaná náhrada trov konania, rovnako ako žalobcovi, ktorého sa vzájomná
žaloba netýkala, preto súd za použitia § 256 a čl. 4 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žiadnej zo stráne
nepriznal náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Domáhal sa toho, aby Bytová komisia Mestského

zastupiteľstva mesta Trnava pridelila žalovanému predmetný byt. Poukázal na to, že predchádzajúca
nájomníčka P. M. - S. podala žiadosť o prihlásenie žalovaného za člena domácnosti. Napriek poukazu
žalobcu na ust. § 706 ods. 1 OZ podľa žalovaného by malo byť z ľudského, morálneho a sociálneho
hľadiska bežné, že sa stane prvým, kto má nárok na nájom bytu, keď ako člen domácnosti bol riadnym
a bezproblémovým užívateľom bytu, staral sa o pôvodnú nájomníčku v chorobe a tiež sa postaral o

dôstojnú rozlúčku s ňou.

5. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril, navrhol napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Skutočnosti, na ktoré žalovaný poukazuje vo svojom odvolaní
nie sú skutočnosťami novými a tiež nejde o informácie takého charakteru, pre ktoré by súd mohol

svoje rozhodnutie zmeniť, nakoľko sa s otázkou prihlásenia, resp. neprihlásenia za člena domácnosti
v odôvodnení rozsudku riadne právne vysporiadal. Zo žiadosti, ktorá bola priložená k odvolaniu
žalovaného nie je zrejmé, kedy bola podaná na Mestský úrad v Trnave, pričom medzi žalobcom ani
žalovaným nebolo počas celého súdneho konania sporné, že sa prihlásenie žalovaného za člena
domácnosti k nájomníčke P. M. S. nestihlo za jej života zrealizovat'. (Pozn. Dátum 13.11.2017, pečiatka

žalobcu a podpis potvrdzujú len skutočnosť, že žalobca bol požiadaný o vyjadrenie k predmetnej
žiadosti.) Prihlásenie za člena domácnosti nezakladá vznik nájomného vzťahu k bytu. Za života
nájomníčky nedošlo k rozšíreniu skupiny osôb na strane nájomcu, pričom nájomný vzťah by (odhliadnuc
od skoršieho dátumu smrti nájomníčky) aj tak skončil uplynutím doby určitej.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonompredpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového

poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné
priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli

splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

7. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď dospel k záveru, že žalovaný užíva
predmetný byt č. X v správe žalobcu bez právneho dôvodu. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania
žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie právne správne posúdil
nárok žalobcu.

8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k

správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci vo vzťahu k
nárokunavyprataniepredmetnéhobytu,keďvecisprávneprávneposúdil,spoukazomnaustanovenie§
387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalovanému. K

odvolaniu žalovaného sa potom žiada dodať už len nasledovné:

9. Žaloba na vypratanie bytu je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva.
Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a
skutočnosť, že žalovaný predmet vlastníctva neprávom zadržuje. Bez preukázania vlastníckeho práva

nie je daná aktívna legitimácia žalobcu domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha.
Vlastnícke žaloby uvedené v ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka sú hmotnoprávnym inštitútom,
na základe ktorého sa realizuje subjektívny nárok vlastníka na ochranu jeho vlastníctva. Súčasne ide
o relatívne právo vlastníka na vydanie neprávom zadržiavaného predmetu vlastníctva, resp. právo voči
rušiteľovi tohto práva. Jednou zo základných foriem vlastníckej žaloby uvedených v ustanovení § 126

ods. 1 Občianskeho zákonníka je žaloba na vydanie (actio reivindicatio), ktorá má charakter žaloby
na plnenie (§ 137 písm. a) Civilného sporového poriadku). Zmyslom tejto žaloby je dosiahnuť faktický
výkon vlastníckeho práva k predmetu vlastníctva, t. j. aby vlastník mohol s predmetom vlastníctva nielen
právne, ale aj fakticky disponovať (aby ho mal vo svojej moci). Z toho dôvodu sa môže vlastník, v danom
prípade žalobca ako správca jeho majetku, domáhať žalobou na vydanie predmetu vlastníctva od toho,

kto mu ho neprávom zadržiava. Vydanie môže byť tiež realizované formou vypratania. Medzi žalujúcim
vlastníkomažalovanýmvprípade,žejereivindikačnážalobauplatnenádôvodne,existujehmotnoprávny
relatívny vzťah, ktorého obsahom je predovšetkým povinnosť vydať predmet vlastníctva a právo žalobcu
vydanie požadovať.

10. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo skutočnosti, že pôvodná nájomníčka mala uzatvorenú
nájomnú zmluvu na dobu určitú do 30.09.2018, pričom nájomníčka zomrela dňa 15.02.2018, za života
nájomníčky nedošlo k rozšíreniu osôb na strane nájomcu, a ani osôb prihlásených ako úžívateľov bytu
(člen domácnosti). Odhliadnuc od uvedeného, aj keby žalovaný bol prihlásený za člena domácnosti, tak
na neho za súčasného stavu nemohlo prejsť právo nájmu bytu, nakoľko na uvedené by neboli splnené

zákonné podmienky, keďže žalovaný nežil v spoločnej domácnosti s nájomkyňou najmenej tri roky, ani
nebol inou osobou, pri ktorej § 706 ods. 1 OZ predpokladá prechod nájmu bytu. Súčasne aj keby bol
uvedenou osobou, tak keďže šlo o nájom na dobu určitú do 30.09.2018, tak nájom by skončil uvedeným
dátumom a žalovaný by nemal nárok na bytovú náhradu (viď § 712a ods. 9 OZ).

11. Pokiaľ sa žalovaný domáhal toho, aby Bytová komisia Mestského zastupiteľstva mesta Trnava
pridelila žalovanému predmetný byt, je potrebné konštatovať, že o pridelení bytu môže rozhodnúť len
Mesto Trnava v súlade so všeobecne záväznými nariadeniami. Súd prvej inštancie vo výroku III. vecne
správne zastavil konanie o vzájomnej žalobe žalovaného, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti Komisiibytovej Mestského zastupiteľstva mesta Trnava, ktorou sa domáhal za zapísanie člena domácnosti,
resp. pridelenia bytu, nakoľko subjekt, ktorý bol označený ako osoba, ktorá má splniť uloženú povinnosť,
t.j. Komisia bytová Mestského zastupiteľstva nie je osobou s právnou subjektivitou, t.j. nie je právnickou

osobou, ktorá má spôsobilosť na práva a povinnosti, nakoľko právnu subjektivitu jej nepriznáva zákon,
ani štatút mesta Trnava, pričom nie je zapísaná ani v Štatistickom registri organizácii. Za použitia § 161
ods. 2 CSP a § 61 a § 62 CSP bolo nevyhnutné konanie o vzájomnej žalobe žalovaného pre nedostatok
podmienok konania, ktoré nemožno odstrániť, zastaviť.

12. Argumenty, ktoré žalovaný uplatňoval v tomto spore, keď poukazoval na to, že by mal mať právo
naďalej užívať predmetný byt, musí žalovaný uplatniť v konaní s vlastníkom bytu, t.j. s Mestom Trnava,
ktoré rozhoduje o pridelení bytu do nájmu, nakoľko pôvodný nájomný vzťah pôvodnej nájomníčky by
zanikol najneskôr uplynutím doby nájmu na dobu určitú dňom 30.09.2018 a nebol splnený žiaden
zákonný predpoklad pre prechod nájmu na žalovaného.

13. V zmysle § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bez právneho dôvodu zasahovať do práva oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

14. Vyššie citované ustanovenie zakotvuje významné interpretačné pravidlo. Pojem dobré mravy

Občiansky zákonník ani iná norma Slovenskej republiky nedefinuje, vo všeobecnosti možno hovoriť o
takých pravidlách morálneho charakteru, ktoré sú všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej
sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate
súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú
proti uvedeným pravidlám potom možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

15. Odvolací súd v predmetnom uplatňovaní si zákonom podloženého legitímneho nároku žalobcu
na vypratanie predmetného bytu nevidel žiaden rozpor s dobrými mravmi a to ani s prihliadnutím na
okolnosti na strane žalovaného. Žalobou uplatnený nárok žalobcu na vypratanie predmetného bytu je
legitímnym nárokom, ktorý vznikol po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok, keď žalovaný

nepreukázal žiaden právny dôvod na užívanie tohto bytu. Odhliadnuc od toho, i keby došlo zo strany
súdu k zamietnutiu žaloby na vypratanie bytu, táto skutočnosť sama o sebe by nezaložila nájomný vzťah
medzi stranami, žalovaný by naďalej predmetný byt užíval bez právneho dôvodu. Právo žalovaného na
užívanie predmetného bytu by vzniklo len na základe riadne uzatvorenej nájomnej zmluvy.

16. Súd prvej inštancie správne žalobe v celom rozsahu vyhovel a to z dôvodu, že za základnú otázku
pre rozhodnutie správne považoval preukázanie skutočnosti, že žalovaný užíva predmetný byt bez
právneho titulu, žalovaný nemá žiaden právny titul, ktorý by ho oprávňoval byt užívať. Odvolací súd
riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o náhrade trov
konania (osobitne odvolaním nenapadnutého), podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového

poriadku z dôvodu vecnej správnosti v celom rozsahu potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nebolo

preukázané, že by mu nejaké trovy odvolacieho konania vznikli.

18. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).