Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. september 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7C/409/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212220873
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2212220873.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v právnej veci žalobcov:

1/. L. U., B.. XX.XX.XXXX, X. V. X. XXX, X/ H. P., G.. U., B.. XX.XX.XXXX, X. J. U. XXX, X/ Š. U.,
B.. XX.XX.XXXX, X. Č. X. XXX H. X/ N. U., G.. W., B.. XX.XX.XXXX, X. Č. X. XXX, všetci zastúpení
splnomocnencom: Nagy & Partners, s. r. o., so sídlom Športová 470/11, Galanta, proti žalovanej:
Slovenská republika, konajúca prostredníctvom: 1/ Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné
nám. 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, 2/ Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO:
00 151 866 a 3/ Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o zaplatenie 2.987,60 eur
s príslušenstvom , takto

r o z h o d o l :

I. Slovenská republika konajúca prostredníctvom Generálnej prokuratúry SR je povinná zaplatiť
žalobcom 1- 4 sumu vo výške 2.987,60 eur spolu s úrokom z omeškania od 5.12.2012 vo výške 8,75
% ročne zo sumy 2987,60 eur až do zaplatenia a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie vo zvyšku zastavuje.

III. Žalovaný 3/ je povinný zaplatiť žalobcom 1-4 rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Súd konanie voči Slovenskej republike konajúca prostredníctvom Ministerstva vnútra SR a
Ministerstva spravodlivosti SR zastavuje.

V. Súd žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcov žalobou zo dňa zo dňa 16.11.2012 sa domáhal
o zaplatenie 3.973,94 eur titulom náhrady škody podľa zákona 514/2003 Zz o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci , ktorá škoda mu vznikla zaplatením trov konania na obhajobu.

Pôvodný žalobca bol dňa 9.9.2005 obvinený pre trestný čin ublíženia na zdraví , dňa 25.3.2010
prokurátor Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede podal obžalobu a rozsudkom Okresného súdu v
Dunajskej Strede bol v konaní XT/XX/XXXX rozsudkom zo dňa 17.2.2012 právoplatne spod obžaloby
oslobodený.

2. Žaloba bola podaná proti Slovenskej republike, zastúpená 1/ Ministerstvom
spravodlivosti SR, 2/ Ministerstvom vnútra SR a neskôr bola pribratá do konania aj Generálna

prokuratúra SR.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 20.5.2014 zaviazal Slovenskúrepubliku zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti k povinnosti zaplatiť žalobcovi 2.987,60 eur spolu
s úrokom z omeškania od 5.12.2012 vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2987,60 eur až do zaplatenia
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie čo do istiny 976,34 eur zastavil. Žalobu

voči Slovenskej republike zastúpenej 2/ Ministerstvo vnútra SR a3/ SR zastúpená Generálnou
prokuratúrou SR zamietol. SR zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti zaviazal k povinnosti zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podalo odvolanie SR konajúca
prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR v časti vyhovenia žaloby , zamietnutia žaloby voči
žalovanej SR konajúcej prostredníctvom Ministerstva vnútra SR a Generálnej prokuratúry SR. Krajský

súd v Trnave pod sp.zn. XXCo XX/XXXX-XXX zo dňa 10.7.2017 rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých častiach zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Ministerstvo spravodlivosti SR mal zato, že žaloba bola podaná právnym predchodcom nedôvodne
a preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. MS SR v predmetnom konaní nie je tým orgánom
verejnej moci ktorý by mohol a mal zastupovať štát v konaní o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003

Z.z. a to ani pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody ani v konaní pred súdom. Žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola pôvodne doručená MV SR . Toto však v danom
prípade nebolo príslušným orgánom konajúcim za štát , preto postúpilo žiadosť na náhradu škody
Ministerstvu vnútra SR , keďže škoda mala byť spôsobená začatím a vedením nedôvodného trestného
stíhania s orgánmi činnými v trestnom konaní. Tvrdil, že v prípadoch náhrady škody spôsobené trestným

stíhaním ktoré skončilo s oslobodením spod obžaloby , sa právo na náhradu škody spôsobenej začatím
a vedením trestného stíhania sa posudzuje ako právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci a podľa § 5 a nasl. Zákona č. 514/2003 Z.z. sa považuje uznesenie
o vznesení obvinenia vydané vyšetrovateľom .
Spochybnilo aj vyčíslenú náhradu ako účelne vynaložených trov konania a skutočný vznik škody. Z

rozpisuposkytnutýchslužiebnemožnozistiťčivšetkypopísanéúkonyboliskutočnevykonanéačivšetky
vyúčtované úkony boli aj účelne vynaloženými úkonmi. Žalovaný 1/ nemôže niesť zodpovednosť zato,
že právny predchodca žalobcov uhradil svojim právnym zástupcom trovy konania aj za úkony ktorých
účelnosť je otázna, nepreukázaná a nedostatočne špecifikovaná.
MS SR spochybnilo aj príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody . Uviedlo,

že v danej trestnej veci nešlo o prípad nutnej či povinnej obhajoby preto nebolo nevyhnutné , aby bol v
predmetnom trestnom konaní obligatórne zastúpený obhajcom. Ak sa právny predchodca žalobcov dal
v trestnom konaní zastúpiť obhajcom bolo to jeho slobodné rozhodnutie, nie zákonom nútená povinnosť.

5. Ministerstvo vnútra SR žiadalo žalobu zamietnuť pre nedostatok procesnej spôsobilosti konať v

tejto veci v mene SR a navrhlo aby súd ustálil, že ústredným orgánom príslušným konať vo veci v
mene žalovaného teda SR je v zmysle § 4 zák. č. 514/2003 Z.z. Generálna prokuratúra SR. Uviedlo,
že právny predchodca žalobcov prostredníctvom svojho obhajcu podal voči uzneseniu o vznesení
obvinenia sťažnosť . Vyšetrovateľ sťažnosti nevyhovel a predložil spis dozorujúcemu prokurátorovi,
ktorý sťažnosť žalobcu zamietol ako nedôvodnú. V predmetnej trestnej veci bola prokurátorom podaná

obžaloba a následne Okresný súd v Dunajskej Strede v predmetnej trestnej veci rozhodol. Trestná vec
žalobcu teda dospela až do štádia trestného konania pred súdom čo znamená, že nedošlo k zrušeniu
uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia voči žalobcovi prokurátorom, nedošlo ani k odmietnutiu
obžaloby prokurátora príslušným súdom ale v danej trestnej veci bolo nariadené hlavné pojednávanie.
Okrem toho vyšetrovateľ v predmetnej trestnej veci nikdy nekonal v rozpore so záväzným pokynom

dozorujúceho prokurátora.

6. Generálna prokuratúra SR navrhla žalobu proti nej zamietnuť tvrdiac, že nárok na náhradu škody
uplatnený z titulu nezákonného rozhodnutia uznesením o vznesení obvinenia vydaného vyšetrovateľom
alebo povereným príslušníkom policajného zboru, nie je možné dospieť k záveru, že škodu vzniknutú

takýmto rozhodnutím v trestnom konaní spôsobil priamo prokurátor. Ak ide o škodu , ktorá vznikne v
súdnom konaní aj z hľadiska aplikácie § 4 ods. 1 písm. f) zák. č. 514/2003 Z.z. je potrebné skúmať
či aj túto škodu spôsobil prokurátor. Ak totiž súd po podaní obžaloby nevyužije žiadnu z možností
ustanovených v § 241 , 243 Tr. por., vo veci koná a vydá rozsudok , ktorý následne zruší súd vyššieho
stupňa a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie škoda spočívajúca v trovách obhajoby nie je

škoda spôsobená prokurátorom .7.Súdvykonaldokazovanievýsluchomstrán,oboznámilsaspripojenýmspisomtunajšiehosúduXTXX/
XXXX, faktúrou za vykonané právne služby, so špecifikáciou trov obhajoby a zistil nasledovný skutkový
stav veci:

8. Právny predchodca žalobcov bol dňa 9.9.2005 uznesením vyšetrovateľa OR PZ , ÚJKP, OEK
Dunajská Streda, ČVS: C. -XXX/OEK-J.-XXXX obvinený pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224
ods. 1, 2 Tr.zák.. Dňa 25.3.2010 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda pod číslom Pv
826/05-128 na Okresnom súde Dunajská Streda obžalobu pre trestný čin ublíženia na zdraví.

9. Z vyšetrovacieho spisu ČVS: C.-XXX/OEK-J.-XXXXE vyplýva, že uznesením zo dňa 9.9. 2005 podľa
§ 163 ods. 1 Tr. por. bolo začaté vyšetrovateľom trestné stíhanie proti právnemu predchodcovi žalobcov
za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 od.s 1, ods. 2 Tr. zák. Právny predchodca žalobcov prevzal
uznesenie dňa 19.9.2005 a proti uzneseniu v zákonnej lehote podal sťažnosť dňa 21.9.2005. V sťažnosti
uviedol, že postup vyšetrovateľa PZ v zmysle § 163 TP bolo predčasné a nedôvodné , nakoľko neboli

vykonanévýsluchysvedkov.Dôkazovásituáciasaopieralennaohliadkumiestačinuavpredmetnejveci
neboli vykonané znalecké posudky , ktoré by prispeli k riadnemu objasneniu skutku. Prokurátor Okresnej
prokuratúry v Dunajskej Strede s uznesením XPv-XXX/XX-XX zo dňa 14.10.2005 zamietol sťažnosť
obvineného Š. U. podanú proti uzneseniu vyšetrovateľa OR PZ, preto že túto sťažnosť považoval za
nedôvodnú.

10. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 8.10.2010 sp.zn. 1T 54/2010 uznal obžalovaného Š. U.
vinným z trestného činu blíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Tr.zák. účinného do 1.1.2006 , ktorého
sa mal dopustiť tak, že dňa 10.8.2005 v obci Veľké
Dvorníky za jazdy na autobuse zn. Karosa C 734, EVČ: J. XXXBC, nerešpektoval dopravnú značku „Daj

prednosťvjazde“,vošieldojazdnejdráhyprichádzajúcemumotorovémuvozidluvedenéhopoškodeným
L. R. , ktorému spôsobil zranenia, taktiež
spôsobil zranenia O. U. a L. U. , ktorý zraneniam podľahol. Zato bol odsúdený na trest odňatia slobody
v trvaní 10 mesiacov a podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu mu bol podmienečne odložený
so skúšobnou dobou na 16 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný . Krajský súd v Trnave rozsudkom XTo /.-XXX zo dňa
24.05.2011 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Okresný súd v Dunajskej Strede rozsudkom XT XX/XXXX-XXX zo dňa 26.10.2011 obžalovaného Š.
U. podľa § 285 písm. c) Tr.por. spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede č. 2Pv 826/05

oslobodil.

11. V trestnom konaní bol obhajcom obžalovaného Mgr. Branislav Dufala, advokát so sídlom Beniakova
5A, Bratislava, ktorý faktúrou č. 3/2006 zo dňa 22.3.2006 vyfakturoval v zmysle vyhlášky MS SR
655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za obhajobu v

prípravnom konaní vedenom na OR PZ v Dunajskej Strede pod ČVS: C.-XXX/OEK-J.-XXXXE sumu
10.018,-Sk a v konaní pred súdom obhajoval obžalovaného JAVOR-TOKÁR, advokátska kancelária
s.r.o. so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, ktorý fakturoval faktúrou č. 2012025 zo dňa
25.4.2012 za poskytnuté právne služby pri obhajovaní sumu 3.641,40 eur.

12. Pôvodný žalobca si uplatnil podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej
moci náhradu škody, ktorá vznikla zaplatením odmeny obhajcovi v trestnom konaní a podal písomnú
žiadosť o predbežné prerokovanie dňa 4.6.2012 na Ministerstvo spravodlivosti SR. MS SR listom č.
21414/2012/151 zo dňa 14.6.2012 doručeným dňa 19.6.2012 oznámilo postúpenie žiadosti podľa § 4
ods. 3 Ministerstvu vnútra SR nakoľko podľa jeho názoru nespadá do jeho pôsobnosti.

Ministerstvo vnútra listom č. SLV-PS-61-4/2011 zo dňa 29.10.2012 doručeným právnemu predchodcovi
žalobcov dňa 6.11.2012 oznámilo , že trvá na tom, že podľa § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
je orgánom príslušným prejednať žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody v mene štátu je
Ministerstvo spravodlivosti SR na základe čoho považuje žiadosť za nedôvodnú, ktorej nie je možné
vyhovieť.

13. Právny predchodca žalobcov na pojednávaní uviedol, že on od počiatku tvrdil, že nezavinil dopravnú
nehodu a práve vodič motorového vozidla s ktorým mal zrážku autobus jazdil neprimeranou rýchlosťou
a pod vplyvom alkoholu. Trestným konaním trpela celá jeho rodina, nakoľko konanie trvalo 6 rokov.Faktúru advokátovi zaplatil v plnej výške.

14. Pôvodný žalobca zomrel dňa 25.1.2017. Krajský súd v Trnave na základe uznesenia sp.zn XX

S.-XXX zo dňa 29.5.2017 pokračoval v konaní s dedičmi po poručiteľovi, čím je preukázaná aktívna
legitimácia žalobcov 1/ až 4/ rade.

15. Zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že v prejednávanej veci ide o špecifický
prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania pri ktorom treba

vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím. Podstata nároku na náhradu škody sa v tomto prípade neviaže na (ne)
správnosť postupu orgánu činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania ale na výsledok .
Vyslovil právny názor, že súd prvej inštancie má konať so žalovanou Slovenskou republikou konajúcou
prostredníctvom Generálnej prokuratúry SR.

16. Na základe právneho názoru odvolacieho súdu právny zástupca žalobcov zobral žalobu proti
Slovenskej republike konajúcej prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR a Ministerstva vnútra
zobral späť .Žalovaní 1/ a 2/ rade so späťvzatím súhlasili.
Súd na základe späťvzatia žaloby konanie proti žalovaným 1/ 2/ v súlade s ust. § 145 ods. 2 CSP
zastavil.

17. Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov / účinného v čase rozhodnom/ Štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej
moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci; a) nezákonným rozhodnutím, b)

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody ,c) rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

18. Podľa odseku 3/ § 4 z, č. 514/2003 Z.z.ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie

je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§
15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

19. Podľa § 6 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

20. Podľa § 6 ods. 2 cit. zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto

podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 15 os. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobené nezákonným rozhodnutím ,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobené

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

22. Podľa § 15 ods. 2 citovaného zákona ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne je tento orgán
povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania

žiadosti zostávajú zachované.

23. Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojil nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

24. Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom naujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch ak nie je možné uspokojiť ju inak.

25. Podľa § 18 ods. 1 cit. Zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému
vznikli v konaní v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané
zadržanie a v konaní v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené alebo
v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia nezákonného rozhodnutia, existencia škody a
príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, za splnenie podmienky využitia riadnych
opravných prostriedkov a zrušenia nezákonného rozhodnutia.

26. Zákonom č. 412/2012 ZZ. , ktorým bol novelizovaný zákon č. 514/2003 ZZ . s účinnosťou od 1.1.2013
došlo k presnejšiemu vymedzeniu oprávnenia jednotlivých štátnych orgánov a k zvýrazneniu postavenia

prokurátora v trestnom konaní s dôrazom na význam jeho rozhodnutia o podanej sťažnosti obvineného
proti uzneseniu o vznesení obvinenia a podaní obžaloby príslušnému súdu .

27. Podľa zákona 514/2003 ZZ. nezákonným rozhodnutím je uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré
vydal príslušný policajt a prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu policajta a podal obžalobu,

preto je potrebné dospieť k názoru, že Generálna prokuratúra SR má konať za štát v následnom
konaní o náhradu škody spôsobené nezákonným rozhodnutím. Nová právna úprava účinná od 1.1.2013
jednoznačne rieši ktorý štátny orgán je oprávnený konať v jeho mene v prípadnom súdnom konaní o
náhradu škody spôsobenej týmto rozhodnutím.

28. Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: C.-XXX/OEK-J.-XXXXE súd má preukázané. ,
že proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca sťažnosť v zákonnej lehote dňa 21.9.2005,
ktorú sťažnosť prokurátor uznesením XPv XXX/XX-XX zo dňa 4.10.2005 zamietol. Žalobca teda splnil
predpoklad podľa § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z

29. Podľa zákona 514/2003 ZZ. nezákonným rozhodnutím je uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré
vydal príslušný policajt a prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu policajta a podal obžalobu, preto
je potrebné dospieť k názoru, že Generálna prokuratúra SR má konať za štát v následnom konaní o
náhradu škody spôsobené nezákonným rozhodnutím.

30. Cieľom zákonnej úpravy je odčiniť každú zákonom predpokladanú majetkovú ujmu spôsobenú
nezákonným či nesprávnym zásahom štátu. Ten proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten
kto bol spod obžaloby oslobodený má pri splnení ďalších zákonných predpokladov zásadne právo na
náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy ak v súvislosti
s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konania ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady

na trovy nutnej obhajoby a to bez zreteľa na to či mu bol obhajca ustanovený alebo si ho zvolil sám.

31. Zo spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcov podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody .Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré postúpilo žiadosť Ministerstvu vnútra SR, ktoré
všakspostúpenímnesúhlasilo..MVSRtrvalonatom,žepríslušnýmorgánomprejednaťžiadosťžalobcu

v mene štátu je Ministerstvo spravodlivosti SR.

Generálnej prokuratúre SR nebola postúpená žiadosť,
Účinky podania žiadosti o predbežné prejednanie náhrady škody v súlade s ust. § 15 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. však boli zachované.

32. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu , ktorá spočíva v zmenšení majetku
poškodeného , ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po

spôsobení škody majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť peňažným plnením vo forme
náhrady škody. V danom prípade skutočnou škodou boli náklady žalobcu vzniknuté a vynaložené v
spojitosti s platením práva na obhajobu v trestnom konaní a to bez ohľadu na účelnosť, jej vynaloženia
nakoľko súd v tomto konaní nerozhoduje o trovách konania resp. o ich výške. Ide o sumu o ktorú sazmenšil majetok žalobcu v súvislosti s vedením trestného stíhania voči jeho osobe. Škoda spočíva vo
finančných prostriedkoch, ktoré vyplatil obhajcovi v trestnom konaní.

33. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca splnil všetky zákonom stanovené podmienky na
náhraduškody.,preukázalvznikškodyakoaj účinnepodanúžiadosťnapredbežnéprejednanienáhrady
škody.

34. Zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinení), ktorej sa

nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní
porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného
orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. 31. Pokiaľ nová právna úprava s účinnosťou od
01.01.2013 zmenila orgán štátu oprávnený konať za štát v súdnych konaniach o náhradu škody
spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia ako nezákonným rozhodnutím v prípade, že prokurátor
podanú sťažnosť zamietol a podal obžalobu príslušnému súdu, je potrebné na túto právnu úpravu

prihliadnuť a konať ďalej s týmto orgánom z hľadiska posudzovanej veci s Generálnou prokuratúrou SR

35. Z uvedených dôvodov súd za ústredný orgán, ktorý je povinný nahradiť škodu v mene Slovenskej
republiky určil Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky v súlade s právnym názorom odvolacieho
súdu

36. Predmetom konania je zaplatenie istiny 2 987,60 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75%
ročne od 16..11.2012 do zaplatenia náhrady škody podľa § 18 zákona č 514/2003. /Pôvodný žalobca
nemajetková ujmu podľa § 17 ani nežiadal /
Na pojednávaní dňa 11.9.2018 zmenil žalobu tak, že žiadal priznať úroky z omeškania od 5.12.2012. V

tejto časti súd konanie v súlade s ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil v časti o požadované úroky z omeškania
od 6.11.2012 do 5.12.2012.

37. Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za obhajobu v trestnom konaní po ich vyčíslení podľa
vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnej pomoci. Žalobca si

pôvodne uplatnil náhradu škody vo výške 3.973,94 eur s príslušenstvom. Tieto trovy obhajoby boli riadne
vyfakturované a žalobcom zaplatené. V priebehu konania a základe , čiastočného späťvzatia žaloby
čo do istiny 976,34 eur .súd konanie zastavil. Proti tomu nebolo podané odvolanie ,preto v tejto časti
rozsudok nadobudol právoplatnosť

38. V súlade s vyššie uvedenými úvahami súd zaviazal Slovenskú republiku konajúcu prostredníctvom
Generálnej prokuratúry k povinnosti zaplatiť žalobcom sumu 2989,60 € s príslušenstvom.

39. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

40. V zmysle § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.01.2009, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

41. V súlade vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal aj úroky z omeškania vo výške
8,75 %.

42. Žalobca sa so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku doručenou 4.6.2012 sa domáhal o
uspokojenie svojho nároku , pričom z ust. § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že lehota na
uspokojenie uplatneného nároku je 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti a v danom prípade márne
uplynula dňom 4.12.2012 . Na základe uvedeného ustálil súd za deň 5.12.2012 kedy sa žalovaný dostal
do omeškania a žalobcovi počnúc týmto dňom priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania.

Žalobcovia mali v konaní úspech, preto im súd priznal podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.Žalovaný v 3/ rade na základe späťvzatia žaloby žiadal priznať náhradu trov konania za cestovné
náhrady za účasť na pojednávaniach vo výške 131,59 € podľa § 256 CSP.
V prejednávanej veci však súd považoval za spravodlivé pri rozhodovaní o náhrade trov konania

žalovaných 2/ 3/ rade po späťvzati žaloby voči nim aplikovať § 257 CSP, keď usúdil, že sú dané dôvody
hodného osobitného zreteľa vyplývajúce z charakteru sporu v ktorom žaloba smeruje proti Slovenskej
republike a je irelevantné prostredníctvom ktorého ústredného orgánu je povinná konať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde
(§355 ods. 1 CSP, § 362 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 373 ods. 4 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.